Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200548 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4012200548.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, proti žalovaným v 1. rade: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Štefánikova trieda 69, Nitra, 2. rade: G. N., L. č. XXX, 3. rade: C. L., ul. C. K. XX, R., 4. rade: JUDr. Q. R., E. XX, Š., 5. rade: G. N., U. X, Ú. U. Ž., 6. rade: Ing. E. T., M. XXX/X, D., 7. rade: Y. T., L. XX/XX, D., Č., 8. rade: N. H., T. XX, Ú. U. Ž., 9. rade: G. T., Ž. XX, Ú. U. Ž., 10. rade: Ing. G. T., G.. A.. Š. XXX, Ú. U. Ž., 11. rade: K. B. C., T. XX, Ú. U. Ž., 12. rade: R. G., T. XX, Ú. U. Ž., 13. rade: Ing. Ľ. G., E. X, R., Č., 14. rade: A. G., M. XX, F., 15. rade: M. O., G. XX/X, L., 16. rade: K. D., G.. A.. Š. XX, Ú. U. Ž., 17. rade: K. A., H. U. N. č. XXX, 18. rade: C. Š., L. č. XX, 19. rade: K. Š., Š. XX, Ú. U. Ž., 20. rade: G. H., T. XXX, Ú. U. Ž., 21. rade: R. Š., E. Q. XXX/XX, N. O., 22. rade: K. H., G.. A.. Š. XX, Ú. U. Ž., 23. rade: G. H., Š. XX, D., 24. rade: Ing. Y. Q., Š. X, Ú. U. Ž., 25. rade: D. Q., Ž. XX, Ú. U. Ž., 26. rade: C. I., E.Á. XX, R., žalovaní v 5. až 26. rade zast. spoločným zástupcom Okresný úrad Nitra (odbor opravných prostriedkov), Štefánikova trieda 69, Nitra, 27. rade: Slovenský pozemkový fond - Regionálny odbor Nové Zámky, Svätoplukova 1, Nové Zámky, o preskúmanie rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 2010/00285-Ga zo dňa 14.09.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Súd účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 14.06.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ObPU-10-10/6451/ LV zo dňa 12.07.2010, ktorým bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade „Soroš“ v kat. úz. S. U.B., a určené, že vlastníctvo k pozemkom sa nadobúda dňom, keď sa rozhodnutie stane právoplatným a Slovenskému pozemkovému fondu bola určená lehota 60 dní na poskytnutie náhrady v peniazoch vlastníkom uvedeným v projekte pozemkových úprav. Žalobca ďalej v dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch je neurčité. V bode 1/ výroku nie je presne označený projekt pozemkových úprav, ktorého vykonanie správny orgán schválil. Nie je v ňom najmä uvedené, kto ho vyhotovil a tento projekt nie je ani súčasťou rozhodnutia. Vo výroku sa nachádza iba odkaz, že bol schválený rozhodnutím č. ObPÚ-21-09/9278/LV zo dňa 25.11.2009 a jeho vykonanie bolo nariadené pod č. ObPÚ-10-10/4489/Ov právoplatné dňa 07.05.2010. V bode 2/ výroku nie je uvedené, kto nadobúda vlastníctvo a k akým konkrétnym pozemkom v obvode zriadenej záhradkovej osady a kto nadobúda vlastníctvo k pozemkom v obvode náhradných pozemkov a k akým konkrétnym pozemkom. Vo výroku je iba odkaz na bližšie nešpecifikovaný Register nového stavu projektu pozemkových úprav, časť B.3, ktorý však nie je súčasťou rozhodnutia. Časť rozhodnutia označená ako odôvodnenie obsahuje opis vydaných rozhodnutí pozemkového úradu do vydania rozhodnutia č. ObPÚ-10/10/6451/LV dňa 12.07.2010. Samotné rozhodnutie zo dňa 12.07.2010 nie je nijak a ničím odôvodnené. S poukazom na túto skutočnosť je nutné konštatovať, že je nepreskúmateľné. So všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj absencie odôvodnenia rozhodnutia sa Krajský pozemkový úrad v Nitre v odvolacom konaní v rozpore so zásadou zákonnosti a materiálnej pravdy nevysporiadal a prvostupňové rozhodnutie napriek uvedeným skutočnostiam potvrdil, čím porušil ustanovenia § 46, § 47 odsek 2, odsek 3, § 59 odsek 2 Správneho poriadku. Účastníčky konania vo svojich odvolaniach uviedli ďalšie skutočnosti, ku ktorým sa Krajský pozemkový úrad vo svojom rozhodnutí nevyjadril. Namietali najmä vyvlastnenie pozemkov, ktoré považovali za neoprávnené a protiústavné. Tiež upozorňovali na hodnotu pozemkov, ktorú považovali za minimálne dvoj až trojnásobne vyššiu než pozemkový úrad. Odvolací orgán mal vedomosť o rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 27. novembra 2007 v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika, ako aj o rozsudku toho súdu zo dňa 27. januára 2009 priznávajúcom v tejto kauze spravodlivé zadosťučinenie. V prípade záhradkovej osady „Soroš“ v kat. úz. S. nad Q. a v správnych konaniach s ňou súvisiacich je nutné uviesť, že v prípade výšky náhrady za pozemky, ktorú účastníčky konania namietali, ide o totožný prípad, ako prípad Urbárska obec Trenčianske Biskupice v. SR prejednaný Európskym súdom pre ľudské práva. Pozemkový úrad mal na označený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva prihliadnuť, nakoľko s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, ak by sa účastníci konania, ktorí podali odvolanie, obrátili na Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, bolo by im vzhľadom na už vydaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vyhovené. V tomto prípade sa ani z prvostupňového a ani z rozhodnutia odvolacieho orgánu nedá zistiť, podľa čoho bola poskytovaná náhrada za pozemky, ku ktorým účastníci konania stratili vlastnícke právo. V žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že by náhrada bola poskytovaná v hodnote rovnajúcej sa trhovej cene pozemku. Preto je možné konštatovať, že rozhodnutie potvrdené protestom ako aj žalobou napádaným rozhodnutím je v časti týkajúcej sa poskytnutia náhrady vlastníkom nesprávne a nerešpektujúce označený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Všetky predchádzajúce pochybenia prokurátor pozemkového úradu vytkol aj v proteste, avšak minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon ich vo svojom konečnom rozhodnutí vydanom v konaní o proteste prokurátora zo dňa 30. marca 2012 č. 1448/2012-420 označil za formálne pochybenia a tvrdil, že Obvodný pozemkový úrad postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, menovite s ohľadom na zákon č. 57/2011 Z. z., ktorý podľa jeho tvrdenia prokurátor nezohľadnil. Zákon č. 57/2011 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim nadobudol účinnosť 01.04.2011. Z tejto skutočnosti je absolútne zrejmé, že Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch ako aj Krajský pozemkový úrad v Nitre nemohli v napádanom konaní podľa tohto zákona postupovať, keďže konečné rozhodnutie vydal Krajský pozemkový úrad v Nitre dňa 14.09.2010, t. j. pred schválením zákona č. 57/2011 Z. z. a takmer pol roka pred jeho účinnosťou. Tiež argument, že prijatie novely zákona č. 64/1997 Z. z. účinnej od 1. apríla 2011 zhojilo nezákonnosť touto žalobou napadnutého rozhodnutia neobstojí a len dáva za pravdu tvrdeniam prokurátora o nezákonnosti rozhodnutia uvádzaným v proteste, keď jednoznačne nezákonné rozhodnutie v konkrétnej veci bolo nutné „legalizovať“ novelizáciou zákona. Postup, kedy sa ministerstvo snaží po tom, ako sú vydané nezákonné rozhodnutia, presadiť novelu zákona, ktorá sa snaží de facto účastníkom konania nahradiť z časti škodu a nezákonné rozhodnutia zachovať, je neakceptovateľný a nemá oporu v žiadnom zákonnom, resp. ústavnom ustanovení. Označená novela mala pravdepodobne ambíciu v súlade s vyššie označeným štrasburským rozhodnutím umožniť vlastníkom pozemkov pod záhradkovými osadami získať primeranú finančnú náhradu za im de facto vyvlastnené pozemky. Tiež novela rieši v § 18b iba to, že účastník konania, o ktorého právach bolo právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31. marca 2011, má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume zodpovedajúcej rozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi už poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31. decembra 2011 na Obvodnom pozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav; inak toto právo zaniká. To, že právo na finančnú náhradu po uvedenom dátume zaniká, tiež pravdepodobne nie je v súlade s právnymi názormi Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyslovenými vo vyššie označených rozsudkoch. V napádanom správnom konaní bolo porušené pravidlo rovnosti v právach garantované Ústavou SR v článku 12, keď orgán štátu odníma pozemok z vlastníctva jedného subjektu práva a zveruje ho do vlastníctva iného subjektu práva. Nie je možné záujem „nájomcov“ pôdy si túto pôdu ponechať a využívať pre svoje potreby (vrátane jej budúceho scudzenia), nadriadiť rovnakému záujmu jej doterajších vlastníkov. K žalobe vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie podľa špeciálneho zák. č. 64/1997 (ďalej len „zákon“) má viacero etáp a právoplatným uzatvorením jednej etapy začína „konanie“ o ďalšej etape. „Konanie o náhrade za pozemky“, teda konanie podľa § 10 bolo uzatvorené. Bolo právoplatne uzatvorená aj konanie podľa § 13. Po vybavení riadneho opravného prostriedku bolo právoplatne uzatvorené aj konanie podľa § 15 zákona. Nasleduje konanie podľa § 16, kde sa už neposudzuje otázka výšky náhrady za pozemky v záhradkovej osade, nakoľko je vyriešená už v predchádzajúcich etapách. V ustanovení § 16 ods. 1 vykonanie projektu Obvodný pozemkový úrad schváli rozhodnutím. V uvedenom rozhodnutí nie je možná voľná úvaha správneho orgánu, nakoľko rozhodnutie podľa tohto ustanovenia je zavŕšením všetkých predchádzajúcich etáp. Od 01.04.2011 sa vnútroštátna legislatíva v tejto veci zmenila prijatím zákona č. 57/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z.. To znamená, že zmysel rozsudku ESĽP „aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu“ sa dosiahne tým, že: a) účastník konania, o ktorého právach bolo právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31. marca 2011, má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume zodpovedajúcej rozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi už poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31. decembra 2011 na Obvodnom pozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav; inak toto právo zaniká. b) v ostatných konaniach sa postupuje znova od začiatku a znova prebehne aj etapa rozhodovania o náhrade podľa § 10 s vyčíslením výšky náhrady podľa znaleckého posudku. Nakoľko o právach účastnícky konania C. L. aj G. N. bolo právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31. marca 2011, tieto mali možnosť požiadať o poskytnutie finančnej náhrady na Obvodnom pozemkovom úrade v Nových Zámkoch. Uvedenú možnosť z 24 vlastníkov využili vlastníčky G. N. dňa 16.09.2011, C. L. dňa 12.12.2011 a Ing. E. T. dňa 14.12.2011. Žiadosť podal aj SPF za neznámych, nezistených vlastníkov dňa 08.12.2011. Uvedený zákon bol napadnutý ešte v roku 2001. Ústavný súd nevyhovel návrhu poslancov a generálnemu prokurátorovi, pričom skonštatoval, že napadnuté ustanovenia „zákona“ nie sú v rozpore s ústavou, okrem ustanovenia § 17 ods. 3 zákona, ktorý nie je v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu SR bol zverejnený v Zbierke zákonov SR, čiastka 94, pod č. 224/2001 Z. z.. Krajský prokurátor údajne háji ústavné práva 24 pôvodných vlastníkov, napriek tomu, že vlastníci sa počas dlhoročného 8 ročného konania, (oznámenie o začatí konania bolo v apríli 2004) ani raz neodvolali, ani nepodali námietky. Námietky podala a odvolala sa iba C. L. a G. N.. Len 3 vlastníci podali žiadosť na doplatenie trhovej ceny podľa novely zákona č. 57/2011 Z. z.. Na základe právoplatného schválenia vykonania projektu pozemkových úprav Správa katastra v Nových Zámkoch založila 24 listov vlastníctva pre 40 vlastníkov. Je potrebné prihliadať na to, aby tieto práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Zrušenie rozhodnutia ObPÚ Nové Zámky a rozhodnutia KPÚ Nitra by malo za následok hrubé narušenie súčasného status quo. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedla, že s doterajšími rozhodnutiami nesúhlasila, nakoľko v podstate ide o neoprávnené vyvlastnenie pozemku, s čím nemôže súhlasiť. Zároveň vyjadrila ochotu odpredať záhradkárom svoj pozemok, avšak za dohodnutú trhovú cenu. Žalovaná v 3. rade uviedla, že postupom správnych orgánov došlo k porušeniu jej ústavných práv - práva vlastniť majetok a tento nerušene užívať. Podľa nej vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme, ale nie v záujme iného občana. Zároveň sa svojim podaním domáhala odškodnenia a finančného zadosťučinenia. Žalovaný v 27. rade zaslal súdu vyjadrenie, z ktorého obsahu vyplýva, že vo veci konal v zmysle rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, pričom súdu zaslal zoznam vlastníkov o poskytnutie finančnej hotovosti. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu súd uvádza, že predmetná právna vec sa týka vysporiadania vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v záhradkovej osade SZZ „Soroš“ v katastrálnom území S. nad Q.. Celé konanie sa začalo na základe návrhu užívateľov predmetných pozemkov v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z.. Správny orgán zabezpečil vyhotovenie registra pôvodného stavu a vyhláškou zo dňa 21.04.2004 oznámil začatie konania na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v zriadenej záhradkovej osade. Rozhodnutím zo dňa 28.06.2004 schválil správny orgán úradné podklady. Zároveň vyzval vlastníkov, aby sa vyjadrili k spôsobu náhrady podľa § 10 cit. zák.. Následne správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.04.2005 č. OPÚ-106-05/4536/LM rozhodol v zmysle § 10 ods. 3 cit. zák. o náhrade v peniazoch vlastníkom, ktorí sa k spôsobu náhrady nevyjadrili, ďalej rozhodol o náhradných pozemkoch vlastníkom, ktorí trvali na odkúpení stavieb, trvalých porastov. Odo dňa 08.07.2009 bol verejne vyvesený projekt pozemkových úprav v súlade s ust. § 13 ods. 1 cit. zák.. Proti výpisu z návrhu projektu podala v zákonnej lehote námietku žalovaná v 2. rade, ktorej správny orgán druhého stupňa v zmysle § 13 ods. 4 nevyhovel. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalovaná v 2. rade odvolanie, o ktorom rozhodlo MP SR dňa 05.11.2009 tak, že odvolanie zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2009. Rozhodnutím č. ObPÚ-21-09/9278/LV bol schválený projekt pozemkových úprav (§ 13 ods. 5 cit. zák.). Následne v zmysle § 15 ods. 1 rozhodnutím č. ObPU-10-10/4489/LV zo dňa 12.01.2010 nariadil správny orgán prvého stupňa vykonanie projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade „Soroš“. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaná v 2. rade a H. L.. Správny orgán druhého stupňa konštatoval, že dôvody oboch odvolaní sú vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu irelevantné, a preto odvolania zamietol a napádané rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2010. Rozhodnutím č. ObPÚ-10-10/6451/LV zo dňa 12.07.2010 správny orgán prvého stupňa podľa § 16 cit. zák. schválil vykonanie projektu pozemkových úprav. Proti rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná v 2. rade a žalovaná v 3. rade. Odvolací orgán v žalobe napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.09.2010 č. 2010/00285-Ga napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie zamietol. Toto rozhodnutie napadol protestom zo dňa 09.06.2011 krajský prokurátor v Nitre, ktorý sa domáhal z dôvodov totožných ako v žalobe, jeho zrušenia, ktorému Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím č. 3193/2011-430 zo dňa 26.07.2011 nevyhovelo. Aj toto rozhodnutie bolo napadnuté žalovanou v 3. rade, a to podaním rozkladu. MPRV SR svojim rozhodnutím zo dňa 30.03.2012 č. 1448/2012-420 rozkladu nevyhovelo a rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora potvrdilo. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podľa § 249 ods. 3 OSP prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b), dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Ako z dôvodovej správy k zák. č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách vyplýva, tento zákon bol prijatý z dôvodu, aby upresnil podmienky, kedy sa špecifické pozemkové úpravy s cieľom vysporiadať vlastníctvo v zriadených záhradkových osadách začnú, aký bude ich priebeh, a predovšetkým ustanovuje, za akých podmienok sa doterajší užívatelia a nájomcovia pozemkov v zriadených záhradkových osadách stanú ich vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi. Verejný záujem na vysporiadaní vlastníctva k týmto pozemkom, teda aj na vyvlastnení časti občanov spočíva práve v záujme na úplnom usporiadaní pozemkového vlastníctva v SR. Vysporiadanie vlastníctva na týchto pozemkoch aj za cenu odňatia vlastníckeho práva istej časti občanov, je vo verejnom záujme i z dôvodu, že prispeje k posilneniu právnej istoty, a to nielen záhradkárov a užívateľov, ale aj samotných vlastníkov. Ako už bolo vyššie uvedené, konanie podľa zák. č. 64/1997 Z. z. má viacero etáp, a právoplatným uzatvorením jednej etapy sa začína konanie o ďalšej etape. V každej etape konania sa správny orgán zaoberá inými skutočnosťami a inými námietkami. V preskúmavanom prípade boli už etapy č. 1 a 2 právoplatne ukončené. V 3. etape týkajúcej sa vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 15 a nasl. a jeho schválenia boli zo strany žalovaných v 2. a 3. rade ako aj zo strany žalobcu namietané skutočnosti, ktoré sú už pre toto štádium bezpredmetné a právne irelevantné, pretože už o nich bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcich etapách. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje na formálne vady napádaných rozhodnutí, keď namieta, že vo výroku nie je presne označený projekt pozemkových úprav, ktorého vykonanie schválil, nie je uvedené kto ho vyhotovil a tento nie je súčasťou rozhodnutia. Ďalej, že vo výroku nie je uvedené, kto vlastníctvo nadobúda a k akým pozemkom, a taktiež napáda nedostatočné odôvodnenia v žalobe označených rozhodnutí. K týmto námietkam súd uvádza, že hoci s niektorými námietkami sa možno stotožniť, ale vo všeobecnosti možno prijať záver, že ide o drobné, formálne pochybenia, ktoré nemajú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Dôkazom tohto tvrdenia je i skutočnosť, že na základe právoplatného schváleného vykonania projektu pozemkových úprav, nadobudli užívatelia vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v zriadenej záhradkovej osade, katastrálny úrad vykonal zmeny v katastri nehnuteľností v zmysle projektu (vykonanie schváleného projektu tak bolo pre katastrálny úrad určité a zrozumiteľné na to, aby na základe neho zmeny vykonal), a teda bol úspešne zavŕšený celý proces predpokladaný zák. č. 64/1997 Z. z.. Ďalej žalobca namieta, že správne orgány v napadnutých rozhodnutiach neprihliadli na rozsudok ESĽP zo dňa 27.11.2007 ako aj na rozsudok toho istého súdu zo dňa 27.01.2009, keď v časti výšky náhrady za pozemky, ktorú účastníčky konania namietali ide o totožný prípad. Podľa žalobcu bolo v správnom konaní porušené pravidlo rovnosti v právach garantované Ústavou SR, keď štát odníma pozemok z vlastníctva jedného subjektu práva a zveruje ho do vlastníctva iného subjektu práva. K týmto námietkam súd uvádza, že konanie o náhrade za pozemky, nie je predmetom rozhodnutia, ktorého preskúmania sa žalobca v tomto konaní domáha, pričom konanie v ktorom sa otázka aj náhrad za pozemky riešila (§ 10 cit. zák.) už bolo právoplatne ukončené. Celá argumentácia žalobcu ohľadne poskytnutia náhrady za pozemok či už v zmysle zák. č. 64/1997 Z. z. alebo jeho novely č. 57/2011 Z. z. a jej analógia s cit. rozsudkom ESĽP je preto v danom štádiu konania právne irelevantná, keď správne orgány v rozhodnutiach, ktoré sú touto žalobou napádané nemali dôvod sa otázkou náhrad zaoberať. V rozsudku ESĽP, ktorým žalobca argumentuje, tento súd skonštatoval, že v súvislosti s prevodom pozemkov na záhradkárov, ku ktorému došlo v rámci konania o pozemkových úpravách, bol uskutočnený zásah do majetkových práv pôvodných vlastníkov za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a vo verejnom záujme, avšak nebola splnená podmienka existencie vzťahu primeranosti medzi použitými prostriedkami a cieľom, ktorý sa mal dosiahnuť. Bez ohľadu na uvedené, je však potrebné uviesť, že rozhodnutie ESĽP sa netýka problematiky poslednej etapy konania o pozemkových úpravách - nariadenie vykonania projektu pozemkových úprav, ktorú riešil správny orgán v súdom preskúmavanom konaní. Záverom súd uvádza, že ani žalobcom namietané procesné pochybenia správnych orgánov ho nemohli viesť k záveru, aby napádané rozhodnutia zrušil, nakoľko takýmto postupom by došlo k zásahu do práv a povinností účastníkov správneho konania vo väčšom rozsahu, ako predpokladá ust. § 249 ods. 3 OSP. Žalobca vo svojej žalobe nepreukázal a ani nepreukazoval potrebu ochrany verejného záujmu. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo 440/2009 zo dňa 18.03.2010: „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníkov nadobudnutých v dobrej viere.“ V danom prípade súd nevzhliadol také porušenia postupu v konaní a rozhodovaní žalovaného v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu), pre ktoré by bolo na mieste zrušiť žalobou napadnuté administratívne rozhodnutie. Žalobca - prokurátor pri podávaní žalôb v zmysle § 249 ods. 3 OSP realizuje svoje oprávnenie súvisiace s odstraňovaním porušení zákonnosti v rozhodnutiach správnych orgánov a s povinnosťou ochrany verejného záujmu. Verejným záujmom na prijatí zákona č. 64/19976 Z. z. bolo vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, a to aj vyvlastnením časti občanov, v záujme úplného usporiadania pozemkového vlastníctva. Paradoxne teda vyznieva fakt, že prokurátor predmetnou žalobou verejný záujem, ktorý bol postupom správnych orgánov naplnený neochraňuje, ale ho spochybňuje. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).