Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200149 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200149.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Z.. P. E., R. XXX/X, Q., zastúpený: JUDr. Darina Jelínková, advokátka so sídlom, Janotova 14, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-6/2013 zo dňa 08.02.2013, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a. Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2013 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-6/2013 zo dňa 08.02.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č.ORPZ-NR-ODI2-Pr-1444/2012 zo dňa 20.12.2012. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol že prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným rozhodnutím rozhodol tak, že žalobca dňa 19.11.2012 v čase o 11.30 hod, kedy viedol svoje osobné motorové vozidlo, pri vychádzaní z parkoviska sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti vozidla Ford Fiesta majiteľa J.. Z. J.. Následne žalobca si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a so svojím vozidlom odišiel z miesta dopravnej nehody, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len "zákon o cestnej premávke"), za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "zákon o priestupkoch") a začo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. a), c) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 300,-- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Žalobca ďalej poukázal na svoje včasné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom dôvodil tým, že na poškodenom vozidle na základe jeho vizuálneho posúdenia nezistil žiadne poškodenie, čo mu mali potvrdiť aj náhodní okoloidúci a napokon aj samotný majiteľ poškodeného vozidla, ktorý poškodenie svojho vozidla zistil až následne po otvorení kufra svojho vozidla. Keďže žalobca bol v čase udalosti presvedčený, že nespôsobil žiadnu škodovú udalosť, nemohol porušiť povinnosti vyplývajúce z § § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona o cestnej premávke. Žalobca preto považoval právne a skutkové posúdenie po vyhodnotení jeho konania v prvostupňovom rozhodnutí za nesprávne, pretože v plnom rozsahu absentovala vôľová zložka - úmysel, takže nebola naplnená zákonná podmienka subjektívnej stránky skutku, ktorý sa nestal tak, ako mu bolo kladené za vinu. Žalovaný odvolací orgán však žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil, pričom žalobcove opodstatnené odvolacie námietky označil za bezpredmetné a jeho logické argumenty vyhodnotil ako irelevantné. Presvedčenie žalobcu,
že nespôsobil žiadnu škodu, považoval žalovaný za vyvrátené záznamom o podaní vysvetlenia zo dňa 19.11.2012, kde žalobca okrem iného uviedol " ja som si plne vedomý zavinenia dopravnej nehody a je mi veľmi ľúto, čo sa stalo ", pričom obdobnú ľútosť vyjadril aj na ústnom pojednávaní dňa 20.12.2011. Uvedený prejav ľútosti žalobca označil za vychádzajúci z jeho dobromyseľnosti, pričom poukázal na to, že už v konaní pred prvostupňovým orgánom opakovane kládol dôraz na to, že pri predmetnej udalosti si nebol vedomý žiadnej škody. Žalobca žalovanému tiež vytýka, že nepresným citovaním vyjadrenia žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný snažil vzbudiť zdanie, že žalobca konal úmyselne. Uvedené sa týka vypustenia podčiarknutej časti nasledujúceho citátu: "... nikdy by som sa nedopustil takého vedomého konania, že pokiaľ by som mal najmenšie podozrenie, že som spôsobil na 2. vozidle akúkoľvek škodu, tak by som odišiel z miesta takejto škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody. " Žalobca zdôraznil, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené. Vykonaným dokazovaním podľa žalobcu nebolo preukázané, že by sa priestupku dopustil. Svojím konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zákonom o premávke na pozemných komunikáciách, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Samotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka nie možné. Na preukázanie subjektívnej stránky pri priestupku nestačí len prosté konštatovanie porušenia povinností vodiča. V danom prípade neexistuje žiaden jednoznačný dôkaz, či žalobca o poškodení vedel. Vzhľadom na nedostatok vedomostí žalobcu o dopravnej nehode nie je možné skonštatovať vinou žalobcu v súvislosti s predmetnou udalosťou. Za nezákonnú označil žalobca v žalobe argumentáciu žalovaného, s ktorou sa vysporiadal s jeho námietkou voči primeranosti uložených sankcií za priestupok v rozhodnutí o odvolaní. Žalovaný totiž považoval za vylúčené, aby účastník konania posudzoval výšku uloženej sankcie. Hlavné pochybenia žalovaného žalobca vzhľadom na uvedené videl v tom, že jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a konanie správneho orgánu bolo zaťažené takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na predmetný skutok opísaný rovnako ako vo výroku rozhodnutia, ako aj na spôsob rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho orgánu. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že tieto sú v podstate zhodné so odvolaním a žalovaný sa k nim podrobne vyjadril už vo svojom rozhodnutí o odvolaní zo dňa 08.02.2013. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami a snažil sa podrobne žalobcovi vysvetliť porušenie jednotlivých ustanovení zákona o cestnej premávke nielen z právneho hľadiska, ale aj svojou úvahou uvedenou v odôvodnení. Žalovaný sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu spočívajúcou v poukaze na nesprávne právne a skutkové posúdenie a vyhodnotenie konania žalobcu, podľa ktorého nebola naplnená subjektívna stránka skutku, ktorý sa nestal tak, ako sa mu kladie za vinu. Žalovaný k tomu uviedol, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Zo strany žalobcu tiež došlo k porušeniu ustanovenia upravujúce povinnosti účastníka dopravnej nehody a to, že žalobca neohlásil dopravnú nehodu policajtovi (§ 66 ods. 2 písm. a) citovaného zákona), nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po ohlásení dopravnej nehody (§ 66 ods. 2 písm. d) citovaného zákona). Ďalej sa žalobca nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestneniu vozidiel (§ 66 ods. 2 písm. e) citovaného zákona) a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje, ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie mal zabezpečiť prostredníctvom Policajného zboru (§ 66 ods. 2 písm. i) citovaného zákona). Žalobca sa svojím konaním teda dopustil priestupkov podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody a priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, ktorý upravuje, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa sopustí ten, kto ako vodič poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
K námietke žalobcu, podľa ktorej si nebol vedomý spôsobenia žiadnej škody na druhom vozidle, žalovaný poukázal na záznam o podaní vysvetlenia žalobcom zo dňa 19.11.2012, v ktorom tento priznal kontakt svojho vozidla so zadnou časťou odstaveného vozidla Ford Fiesta a vedomosť o zavinení dopravnej nehody, ako aj na prejavenú ľútosť, ktorú opakovane vyjadril aj na ústnom pojednávaní dňa 20.12.2012. Žalobca " neznámych okoloidúcich ", ktorí ho mali ubezpečiť o tom, že poškodeniu druhého vozidla nedošlo, nikdy bližšie neidentifikoval a takúto obranu začal uvádzať až v odvolacom konaní. Žalovaný ďalej poukázal na záznam o podaní vysvetlenia svedka p. X., z ktorého výpovede je zrejmé, že žalobca nemal žiadny záujem vec doriešiť na mieste dopravnej nehody, nakoľko z miesta odišiel. Z fotodokumentácie obsiahnutej na CD nosiči jednoznačne zrejmé poškodenie oboch vozidiel, ktoré je voľným okom viditeľné a zreteľné. Preto námietky o nevedomosti poškodenia považoval odvolací orgán za účelové. Žalovaný pripustil, že žalobca nemusí poznať zákonnú definíciu pojmov " dopravná nehoda " a " opustenie miesta dopravnej nehody ", avšak pri logickom uvažovaní osoby, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia nie je zrejmé ako sa dajú nesprávne vysvetliť tieto pojmy. Argumentáciu žalobcu v tomto smere preto žalovaný považuje za nelogickú a bezpredmetnú. Podľa žalovaného žalobca, " vytrhol z kontextu " tú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o odvolaní, podľa ktorej je vylúčené, aby ako účastník konania posudzoval výšku sankcie. Z kontextu celého príslušného odstavca odôvodnenia je zrejmé, že žalovaný mienil vyjadriť iba to, že účastník konania nemá právo si určovať sám výšku sankcie, keďže túto určuje správny orgán V súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch je možné za priestupok, ktorého sa dopustil žalobca uložiť pokutu od 300,-- eur do 1.300,-- eur a uložiť zákaz činnosti od jedného roka do piatich rokov, podľa § 22 ods. 1 písm. c) citovaného zákona je možné uložiť pokutu od 150,-- eur do 800,-- eur a zákaz činnosti do troch rokov. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 12 ods. 2 citovaného zákona za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. K veci je nutné uviesť, že také porušenie pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikne dopravná nehoda je v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Zároveň i nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody sa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a preto správny orgán považuje uloženú sankciu za opodstatnenú a adekvátnu. Správny orgán pri ukladaní výšky sankcie bral do úvahy poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti, ktoré uviedol v rozhodnutí o priestupku, teda dostatočne odôvodnil, prečo uložil vyššie uvedenú sankciu ( § 12 zákona o priestupkoch ). Odvolací orgán dospel k záveru, že uloženie sankcie za porušenie pravidiel cestnej premávky bude na žalobcu dostatočne výchovne pôsobiť, bude viesť k jeho náprave a splní svoj prevýchovný charakter ( individuálna prevencia ) a zároveň bude pôsobiť na predchádzanie protiprávneho konania a primerane chrániť spoločnosť (generálna prevencia). K námietke žalobcu, že v danom prípade nebola naplnená subjektívna stránka priestupku, žalovaný poukázal na § 3 zákona o priestupkoch, podľa, ktorého na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Žalovaný má za to, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku a že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu, nesplnil si svoje povinnosti a dopustil sa tým priestupkov podľa vyššie citovaných ustanovení. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal aby súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p. ) na konanie v predmetnej veci, preskúmal v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a vec prejednal na pojednávaní nariadenom podľa § 250g) O.s.p. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení na pojednávaní poukázala na dôvody písomnej žaloby. Naviac uviedla, že žalobca až teraz zistil totožnosť adresu jedného zo svedkov, ktorý by sa vedel v predmetnej k udalosti vyjadriť. Ide o osobu H. J., bytom W. XX, Bratislava, ktorého žalujúca strana žiadala vypočuť ako svedka. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na obsah písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. K dôkaznému návrhu žalobcu uviedol, že tento mal možnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení už v správnom konaní, pričom tak neurobil. Žalobca po nahliadnutí do fotodokumentácie prezentovanej z DVD nosiča na pojednávaní uviedol, že poškodenie motorového vozidla Ford Fiesta bolo možné vidieť až po tom, ako bolo miesto kontaktu
utreté handrou, pretože pred tým bolo vozidlo špinavé a žiadne poškodenie nevidel. Na vozidle žalobcu bolo iba blato, ktoré sa naň dostalo v dôsledku kontaktu. Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát č.p. ORPZ-NR-ODI2-Pr-1444/2012 vyplýva, že dňa 19.11.2012 o 13.57 hod bol prvostupňovým orgánom vyhotovený záznam predmetnej dopravnej nehody, v ktorom je priebeh popísaný tak, že vtedy ešte neznámy vodič jazdiaci na neznámom vozidle na parkovisku na ul. Špitálskej v Nitre sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, následkom čoho došlo k nárazu do odstaveného vozidla Q.-XXX P., pričom následne z miesta dopravnej nehody odišiel. Ako vlastník poškodeného vozidla bol identifikovaný prítomný J.. Z. J.. Následne po 13.58 hod bola vyhotovená prvostupňovým orgánom zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody. Uvedeným úkonom prvostupňového orgánu predchádzalo o 12.25 hod spísanie Záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch s J.. Z. J.. Tento uviedol, že po návrate k svojmu vozidlu Ford Fiesta e.č. Q.-XXX P. postavenému na parkovisku pred Hostincom pod Kalváriou mu p. F. X. oznámil, že videl ako mu do zadnej časti vozidla v čase o 11.30 hod narazilo vozidlo Toyota RAV4 e.č. Q.-XXXFF, s ktorým vodič po náraze z miesta odišiel. Kontrolou vozidla zistil poškodenie zadného nárazníka, škodu odhadol asi na 100 eur. J.. Z. J. následne predmetnú nehodu nahlásil polícii. O 12.35 hod bol spísaný Záznam o podaní vysvetlenia na mieste dopravnej nehody aj s F. X.. Tento popísal priebeh dopravnej nehody vyššie uvedeným spôsobom. Vozidlo, ktoré spôsobilo nehodu sa pokúšal zastaviť, jeho vodič sa však na neho osopil a z miesta odišiel. Po návrate majiteľa poškodeného vozidla tomuto poskytol údaje druhého vozidla. O 15.15 hod bol spísaný Záznam o podaní vysvetlenia so žalobcom. Tento príčinu nárazu do vozidla poškodeného pripísal preľaknutiu spôsobenému úderom vodiča za ním parkujúceho vozidla Audi A3 do strechy vozidla žalobcu v čase, keďže žalobca pokúšal odísť zo svojho parkovacieho miesta, pričom odjazd mal sťažený tesnou blízkosťou za ním parkujúceho uvedeného vozidla. Po kontakte prednej časti svojho vozidla s vozidlom poškodeného z auta vystúpil, nevidel žiadne poškodenie ani jedného z vozidiel, preto opäť nastúpil do svojho vozidla z miesta nehody odišiel. Vzápätí uviedol, že na svojom vozidle spôsobil minimálnu škodu, ktorú si predtým nevšimol. Potvrdil, že si je plne vedomý zavinenia predmetnej dopravnej nehody a nad touto udalosťou prejavil ľútosť. Dňa 20.12.2012 bola vyhotovená Zápisnica z ústneho pojednávania o predmetnom priestupku za účasti žalobcu ako podozrivého z jeho spáchania. Žalobcovi bolo na tomto pojednávaní podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch oznámené, že je obvinený zo spáchania predmetného priestupku. Žalobca po poučení podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch podľa § 17 ods. 1 správneho poriadku uviedol, že sa pridržiava svojej z výpovede zo dňa 19.11.2012. Zdôraznil, že v prípade, ak by mal vedomosť o tom, že spôsobil škodu na druhom vozidle, určite by to bolo namieste riešil. Dopravnú nehodu nespôsobil úmyselne a je mu ľúto čo sa stalo. Na pojednávaní bol tiež vyhlásené rozhodnutie o priestupku č. ORPZ- NR-ODI2-Pr-1444/2012, podľa ktorého žalobca ako obvinený z priestupku viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota RAV4, EČ: Q.-XXXFF, ktorého je majiteľom, pričom pri vychádzaní z parkoviska sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti odstaveného osobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta, EČ: Q.-XXXEY, ktorého majiteľom je J.. Z. J., bytom Q., H. XXX/X. Následne vodič Z.. P. E. si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a s vozidlom, EČ: Q.-XXXFF odišiel z miesta dopravnej nehody. Pri objasňovaní predmetnej dopravnej nehody bol vodič Z.. P. E. stotožnený, pričom dňa 19.11.2012, v čase o 15.04 hod. bol podrobený orientačnej dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v organizme, ktoré výsledok bol negatívny. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Vo výroku písomného vyhotovenia rozhodnutia je ďalej uvedené, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 66 ods. 2 písm. a),d),e),i) zákona o cestnej premávke, za čo sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. a), c) zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 300,-- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi bola tiež uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,-- eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že obvinený z priestupku na ústnom pojednávaní potvrdil svoju vedomosť o zavinení dopravnej nehody, opustil miesto dopravnej nehody a oľutoval svoje konanie. K podkladom rozhodnutia tak zisteniam prvostupňového orgánu nemal žiadne doplňujúce návrhy ani námietky. Prvostupňový orgán mal vykonaným dokazovaním a jeho vyhodnotením za preukázané, že obvinený Z.. P. E. svojím konaním porušil ustanovenia § 4 ods. 1, písm. c) a § 66 ods. 1, písm. a, d. e. i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím je uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. b, g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Správny orgán dospel k názoru, že dôkazy boli získané zákonným spôsobom a navzájom sa dopĺňajú a tvoria jeden celok. Všetky dôkazy jednoznačne podporujú skutočnosť, a priebeh skutku tak, ako je to uvedené v správe o výsledku objasňovania priestupku. Neexistuje ani jediný dôkaz, ktorý by spochybňoval spáchanie priestupku obvineným. V zmysle § 12 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu priestupcu. V uvedenom prípade sa jedná o závažné porušenie v zmysle § 137 ods. 2, písm. c) Zák. č. 8/2009 Z. z. K predmetnému priestupku došlo dňa 19.11.2012 v čase o 11.30 hod. v Nitre, na ul. Špitálskej, pred Hostincom pod Kalváriou, kde je slabšia intenzita cestnej premávky. Menovaný si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody a po dopravnej nehode odišiel z miesta dopravnej nehody, pričom netreba opomenúť skutočnosť, že s odstupom času bola u menovaného vykonaná dychová skúška na zistenie prítomnosti požitia alkoholických nápojov, ktorá bola negatívna, ale aj napriek tomu menovaného neospravedlňuje z toho, že si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. Správny orgán prihliadol na spoločenskú nebezpečnosť konania. K zraneniu osôb nedošlo. Pri dopravnej nehode došlo k spôsobeniu materiálnej škody. Prihliadnuté bolo aj na vodičskú prax menovaného. Vodič je držiteľom vodičského oprávnenia na skupinu „B“ od roku 1972. V evidenčnej karte má v sledovanom období dvoch rokov evidovaný jeden priestupom, ktorý nemá povahu závažného porušenia pravidiel cestnej premávky. Správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, či si menovaný bol vedomý priestupku a či prejavil účinnú ľútosť. Taktiež bolo prihliadnuté aj na pohnútku, ktorá viedla menovaného k spáchaniu priestupku a na skutočnosť, že menovaný využíva vozidlo denne, nakoľko má zdravotné problémy. Správny orgán po zvážení všetkých skutočností zastáva názor, že sankcia spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, nemá byť len represívna, ale aj výchovná. Správny orgán zároveň považuje uloženie sankcie ako aj zákazu činnosti viesť motorové vozidlá za dostatočne preventívne pôsobiace na menovaného, aby sa v budúcnosti obdobných skutkov nedopustil a taktiež aby sa eliminovala dopravná nehodovosť na území SR. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včasné odvolanie, pričom rozhodnutie správneho orgánu o otázke viny označil za nesprávne a zároveň namietal proti neprimeranej prísnosti uloženého trestu. Následne po doručení písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia žalobca svoje odvolanie doplnil o podrobné odôvodnenie, ktoré vo vzťahu k skutkovým zisteniam a posúdeniu veci obsahovo totožné s odôvodnením podanej žaloby. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalobca uviedol, že je nesprávne a neprimerane prísne jeho konanie vyhodnocovať ako závažné porušenie v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Pri ukladaní je v zmysle § 12 zákona o priestupkoch potrebné prihliadať aj na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Žalobca považuje za nepochybné, že jeho prípadným pohnútkam a zavineniu chýba úmysel, resp. subjektívna stránka. Vo vzťahu k svojej osobe uviedol, že za posledných 20 rokov dostal jednu blokovú pokutu za menšie porušenie dopravných predpisov. Napriek týmto skutočnostiam správny orgán pristúpil pri ukladaní sankcie k neprimerane prísneho postihu, keď mu bol popri uloženej peňažnej pokute uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Neprimeranosť tejto sankcie je daná aj tým, že má nevyhnutnú potrebu viesť motorové vozidlo, a to zvlášť pre jeho zdravotný stav, ktorý mu znemožňuje dochádzku do zamestnania iným spôsobom, než vlastným motorovým vozidlom. Z uvedených dôvodov sa žalobca odvolaním domáhal zrušenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia, prípadne uloženia sankcie len vo forme pokuty, bez súčasného zákazu činnosti. Odvolací správny orgán následne o odvolaní rozhodol rozhodnutím č. KRPZ-NR-KDI-SK-6/2013 zo dňa 08.02.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V jeho odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie pred prvostupňovým orgánom bolo vedené v súlade s procesnými predpismi, prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy a tým dostatočne preukázal spáchanie priestupku žalobcom. V podrobnostiach odvolací orgán argumentoval zhodne ako vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ktorého obsah je uvedený vyššie. Vzhľadom na obsah odvolania odvolací orgán zdôraznil, že zákon o cestnej premávke obsahuje definície pojmov škodová udalosť a dopravná nehoda, pričom zákon jednoznačne uvádza, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. V zmysle § 66 ods. 6 citovaného zákona je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. V predmetnom prípade tieto povinnosti zo strany účastníka konania splnené neboli, nakoľko nebolo vyplnené a podpísané tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, tiež nebola bezodkladne upovedomená osoba, ktorej bola spôsobená škoda. K námietke účastníka, kde tento popisuje presvedčenie, že nespôsobil žiadnu škodu, odvolací orgán poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 19.11.2012, v ktorom žalobca priznal kontakt svojho vozidla z vozidlom poškodeného a v jeho závere prejavil vedomosť, že zavinil dopravnú nehodu a túto udalosť ( rovnako ako aj na neskoršom pojednávaní) oľutoval. Odvolací orgán poukázal tiež na obsah záznamu o podaní vysvetlenia svedka p. X. a na fotodokumentáciu, z ktorej jednoznačne zrejmé poškodenie oboch vozidiel. Námietky o nevedomosti poškodenia preto odvolací správny orgán považoval za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Odvolací orgán v tomto smere tiež citoval časť odvolania žalobcu: „...pokiaľ by som mal čo len nejmenšie podozrenie, že som spôsobil na druhom vozidle akúkoľvek škodu, tak by som odišiel z miesta takejto škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody.“ Vo vzťahu k žalobcom namietanej neprimeranosti uloženej sankcie žalovaný okrem iného poukázal v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní na § 12 ods. 1 a 2, ako aj § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, pričom poukázal na to, žalobcovi bola uložená najnižšia možná zákonná sankcia. Keďže žalobca rozhodnutie o odvolaní napadol včasnou žalobou, úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov oboch stupňov. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu súd konštatuje, že skutkové zistenia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vychádzajú z riadne zdokumentovaného skutkového stavu a sú výsledkom ich riadneho vyhodnotenia. Za správnu považuje súd tiež právnu kvalifikáciu predmetného skutkového stavu zo strany správnych orgánov. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) citovaného zákona za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. Podľa § 64 ods. 3 citovaného zákona ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa 66 ods. 6 citovaného zákona účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise je nepochybne zrejmé, že žalobca svojím vyššie uvedeným konaním zapríčinil v súvislosti s prevádzkou svojho motorového vozidla vznik škody na vozidle J.. Z. J.. Svedok udalosti F. X., ale aj samotný žalobca popísali kontakt predného nárazníka vozidla žalobcu so zadným nárazníkom vozidlo poškodeného pri vychádzaní žalobcu za parkovacieho miesta. Z fotodokumentácie vyhotovenej správnym orgánom prvého stupňa (v originálnej kvalite obsiahnutej na DVD nosiči nachádzajúcom sa v spise) je zrejmé, že v dôsledku kontaktu vozidiel došlo k poškodeniu vozidla poškodeného minimálne v miere oderu laku zadného nárazníka v jeho pravej časti, ktorý je výrazný a neprehliadnuteľný. Žalobca sa bráni tým, že poškodenie vozidiel kontroloval, avšak žiadne nezistil, pričom uviedol tiež, že vozidlo poškodeného bolo značne znečistené. K tomu súd uvádza, že znečistenie poškodeného vozidla v jeho zadnej časti je zrejmé i z predmetnej fotodokumentácie. Ak by toto znečistenie aj skutočne bránilo vizuálne posúdiť, či na poškodenom vozidle došlo k vzniku nejakej škody (čo sa súdu vzhľadom na rozsah poškodenia nejaví ako príliš pravdepodobné), žalobca
mal postupovať tak, aby si túto okolnosť dôkladnejšie ozrejmil. V podobných prípadoch je viac než len obvyklé predpokladané miesto kontaktu vozidiel očistiť vhodným spôsobom tak, aby bolo možné posúdiť, či k poškodeniu došlo alebo nie. Zanedbanie takejto minimálnej ostražitosti žalobca nemôže použiť na svoju obranu v tom smere, že o vzniku škody nezískal vedomosť, pretože jej zanedbaním sa vlastne o poškodení druhého vozidla ani nepresvedčil. Nízka pravdepodobnosť pravdivosti verzie žalobcu navyše vyplýva i z miery stopy kontaktu vozidiel na prednom nárazníku vozidla žalobcu, ktorú sa žalobca snažil bagatelizovať. Z predmetnej fotodokumentácie je stopa kontaktu na prednom nárazníku vozidla žalobcu natoľko zreteľná, že i táto skutočnosť mala žalobcu viesť dôkladnejšej kontrole možného poškodenia vozidla poškodeného. Je teda nepochybné, že žalobca primárne spôsobil škodovú udalosť tak ako ju definuje § 64 ods. 3 citovaného zákona. Tým, že žalobca ako účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti, mal povinnosť potom túto osobu - poškodeného v zmysle § 66 ods. 6 citovaného zákona upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Keďže žalobca si uvedenú povinnosť podľa § 66 ods. 6 citovaného zákona nesplnil, predmetná udalosť v cestnej premávke nadobudla v zmysle § 64 ods. 2 písm. b) citovaného zákona už charakter dopravnej nehody, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatuje i žalovaný. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Je nesporné že, žalobca miesto dopravnej nehody následne opustil, teda ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Uvedené konanie je priestupkom v zmysle citovaného § 22 ods. 1 písm. b) priestupkového zákona, na zodpovednosť za ktorý v zmysle § 3 priestupkového zákona stačí zavinenie z nedbanlivosti. Za tento priestupok sa podľa § 22 ods. 2 písm. a) priestupkového zákona uloží pokuta od 300 EUR do 1300 EUR a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Príslušný správny orgán je za uvedený priestupok povinný uložiť obe sankcie, čo vyplýva z použitého direktívneho slovného spojenia zákona " sa uloží ", pričom zákon v uvedenom ustanovení neponecháva priestor pre fakultatívnu úvahu pri ukladaní sankcie použitím slovného spojenia " možno uložiť " , ako to robí v prípadoch podľa § 22 ods. 2 písm. b),c),e) a f). Keďže žalobcovi bola uložená pokuta ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v najnižšej sadzbe zákonného sankčného rozpätia, ďalšie úvahy o primeranosti uložených sankcií považuje súd za bezpredmetné. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného i prvostupňového orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobcom podanú žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).