Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 4Tos/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311011088 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4311011088.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta v trestnej veci odsúdeného K. T., pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006, o sťažnosti odsúdeného K. T. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 02.08.2012, sp. zn. 1Pp/44/2011, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 20. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. T. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného K. T. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 1T/1/05 zo 17.01.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Bratislava zo 07.11.2007 sp. zn. 1To/12/2007. Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku - vykonal jednu polovicu trestu odňatia slobody a jednu z materiálnych podmienok - preukázal určitý stupeň polepšenia, počas výkonu trestu získal tri disciplinárne odmeny. Odsúdený však nespĺňa jednu z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, pretože ako to vyplýva z pripojeného odpisu registra trestov, odsúdený sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Doterajšie nepodmienečné a podmienečné tresty nemali na neho dostatočný prevýchovný účel. Menovaný si vytvára podmienky k udeľovaniu disciplinárnych odmien, pri individuálnych pohovoroch verbálne proklamuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Jeho aktuálna resocializačná prognóza je menej priaznivá. Je potrebné k dosiahnutiu účelu trestu, aby odsúdený vykonal trest v pôvodne uloženej výmere, lebo vzhľadom na jeho páchanie trestnej činnosti nemožno dôvodne predpokladať, že v prípade podmienečného prepustenia už bude viesť riadny život. Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený, ktorú i písomne odôvodnil. Namietal, že na verejnom zasadnutí okresný prokurátor odôvodnil prečo spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, navrhol jeho žiadosti vyhovieť, okresný súd to neakceptoval a návrh zamietol. Absolútne sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Po prvom zamietavom stanovisku v januári 2011 úspešne pokračoval v plnení programu zaobchádzania a naďalej si svoje povinnosti plnil na vzornej úrovni, za čo bol dvakrát disciplinárne odmenený. Žiadal preto krajský súd, aby ho podmienečne prepustil na slobodu tak, ako navrhoval okresný prokurátor. V odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nevyhodnotil dôsledne stav jeho prevýchovy a jednostranne sa zameral a posudzoval vec vychádzajúc zo závažnosti trestnej činnosti, spáchanie ktorej som oľutoval a prijal. Ústav, v ktorom si trest odpykáva v závere hodnotenia odporúčal súdu jeho podmienečné prepustenie, taktiež okresný prokurátor vyhodnotil a zaujal správny záver a stanovisko k jeho prepusteniu. V sťažnosti voči rozhodnutiu súdu zo dňa 24.01.2012 podrobne rozviedol jeho stanovisko v jeho podaní a pridržiava sa ich. Žiadal odvolací súd, aby v rámci prieskumnej činnosti prehodnotil právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré pokladal ako jednostranné a neobjektívne. Má za to, že si svojim postojom vytvoril podmienky k podmienečnému prepusteniu, ako aj jeho adaptačné podmienky pre pobyt na slobode má vytvorené. Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia. Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v intenciách uznesenia krajského súdu zo dňa 19.03.2012 sp. zn. 4Tos/24/2012-34. Skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie jednej z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje. Taktiež ako súd prvého stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že ani skutočnosť, že odsúdený i napriek tomu, že mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, opakovane sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti (i po uloženom treste, z ktorého teraz žiada podmienečné prepustenie), nevyhýbal sa protiprávnemu konaniu, jeho postoj k páchaniu trestnej činnosti je menej kritický. Preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, i vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti odsúdeným. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).