Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/104/2012 z 19. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 19. septembra 2012, sp. zn. 4Tos/104/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4311011088.2 Krajský súd Nitra | 4Tos/104/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4311011088.2 | 2012-09-19 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné Citované ustanovenia: predpis č. 613/2004 Z. z., § 234 ods. 1 zákona č. 613/2004 Z. z., § 234 ods. 2 písm. b) zákona č. 613/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8fa744e-53ae-4c3f-9721-f68677ae9490 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4311011088.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/104/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311011088
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4311011088.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta v trestnej veci odsúdeného K. T., pre trestný čin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona účinného
do 01.01.2006, o sťažnosti odsúdeného K. T. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 02.08.2012, sp.
zn. 1Pp/44/2011, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 20. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona
zamietol návrh odsúdeného K. T. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia, uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 1T/1/05 zo 17.01.2007 v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Bratislava zo 07.11.2007 sp. zn. 1To/12/2007.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí
zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku - vykonal jednu polovicu trestu odňatia slobody a
jednu z materiálnych podmienok - preukázal určitý stupeň polepšenia, počas výkonu trestu získal tri
disciplinárne odmeny. Odsúdený však nespĺňa jednu z materiálnych podmienok - prognózu, že bude
viesť riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, pretože ako to vyplýva z pripojeného
odpisu registra trestov, odsúdený sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Doterajšie nepodmienečné
a podmienečné tresty nemali na neho dostatočný prevýchovný účel. Menovaný si vytvára podmienky k
udeľovaniu disciplinárnych odmien, pri individuálnych pohovoroch verbálne proklamuje kritický postoj k
spáchanej trestnej činnosti. Jeho aktuálna resocializačná prognóza je menej priaznivá. Je potrebné k
dosiahnutiu účelu trestu, aby odsúdený vykonal trest v pôvodne uloženej výmere, lebo vzhľadom na jeho
páchanie trestnej činnosti nemožno dôvodne predpokladať, že v prípade podmienečného prepustenia
už bude viesť riadny život.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený, ktorú i písomne odôvodnil.
Namietal, že na verejnom zasadnutí okresný prokurátor odôvodnil prečo spĺňa podmienky na
podmienečné prepustenie, navrhol jeho žiadosti vyhovieť, okresný súd to neakceptoval a návrh zamietol.
Absolútne sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Po prvom zamietavom stanovisku v januári
2011 úspešne pokračoval v plnení programu zaobchádzania a naďalej si svoje povinnosti plnil na vzornej
úrovni, za čo bol dvakrát disciplinárne odmenený. Žiadal preto krajský súd, aby ho podmienečne prepustil
na slobodu tak, ako navrhoval okresný prokurátor.

V odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o
podmienečnom prepustení nevyhodnotil dôsledne stav jeho prevýchovy a jednostranne sa zameral a



posudzoval vec vychádzajúc zo závažnosti trestnej činnosti, spáchanie ktorej som oľutoval a prijal. Ústav,
v ktorom si trest odpykáva v závere hodnotenia odporúčal súdu jeho podmienečné prepustenie, taktiež
okresný prokurátor vyhodnotil a zaujal správny záver a stanovisko k jeho prepusteniu. V sťažnosti voči
rozhodnutiu súdu zo dňa 24.01.2012 podrobne rozviedol jeho stanovisko v jeho podaní a pridržiava sa
ich. Žiadal odvolací súd, aby v rámci prieskumnej činnosti prehodnotil právne úvahy súdu prvého stupňa,
ktoré pokladal ako jednostranné a neobjektívne. Má za to, že si svojim postojom vytvoril podmienky k
podmienečnému prepusteniu, ako aj jeho adaptačné podmienky pre pobyt na slobode má vytvorené.

Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno
b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie v intenciách uznesenia krajského súdu zo dňa 19.03.2012 sp. zn. 4Tos/24/2012-34.
Skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého
uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie jednej z
materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je,
že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých
istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako
na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

Taktiež ako súd prvého stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že ani skutočnosť, že odsúdený i napriek
tomu, že mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, opakovane sa dopúšťal ďalšej
trestnej činnosti (i po uloženom treste, z ktorého teraz žiada podmienečné prepustenie), nevyhýbal sa
protiprávnemu konaniu, jeho postoj k páchaniu trestnej činnosti je menej kritický. Preto aj podľa názoru
nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak,
ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, i vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti
odsúdeným.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).