Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sp/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200740 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: I. L., O. Gy. F. XXXX/X, O. K., zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 41, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o odvolaní proti rozhodnutiu o úrazovej rente č. 7520-13/2012-BA zo dňa 22. 06. 2012, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. 7520-13/2012-BA zo dňa 22. 06. 2012 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava trovy právneho zastúpenia 739,08 eur, do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia príslušná podľa § 179 ods. 1, písm. a/ prvého bodu zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( ďalej len "zsp") vo veci nároku navrhovateľa na úrazovú rentu rozhodla podľa § 88 zsp tak, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, ktorú si uplatnil žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni pobočka Žilina dňa 12. 05. 2011 na tom základe, že na základe choroby z povolania poškodeného - porucha sluchu z hluku na základe hlásenia choroby z povolania poškodeného zo dňa 06. 06. 2012. Z hlásenia vyplýva, že choroba z povolania vznikla u firmy TANNACO s.r.o. so sídlom Husova 24, Poděbrady, Česká republika. Odporkyňa dôvodila tým, že pre posúdenie nároku na dávku úrazového poistenia bola rozhodujúca legislatíva členského štátu, ktorá sa vzťahuje na poškodenú osobu v čase, kedy táto osoba naposledy vykonávala činnosť za podmienok, ktorých táto choroba z povolania vzniká. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01. 05. 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. 06. 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21. 03. 1972. Tieto koordinačné nariadenia ustanovujú určité spoločné pravidlá a zásady, medzi ktoré okrem iného patrí aj zásada uplatniteľnosti jednej legislatívy, ktorá znamená ochranu pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa použijú; v zásade možno použiť právne predpisy len jedného členského štátu tak, aby osoba nepodliehala právnym predpisom dvoch alebo viacerých členských štátov naraz. Základné nariadenie v čl. 13 ods. 2, písm. a/ ustanovuje všeobecné pravidlo, v zmysle ktorého sa na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu vzťahuje legislatíva tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu, alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo jednotlivca, ktorý ju zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy v zmysle koordinačných nariadení je jednou z výnimiek zo všeobecného pravidla uvedeného vyššie čl. 14 ods. 1, písm. a/ základného nariadenia, týkajúci sa vysielania zamestnancov, podľa ktorého sa na situáciu, kedy zamestnávateľ nachádzajúci sa na území jedného členského štátu vyšle svojich zamestnancov dočasne vykonávať pre zamestnávateľa prácu na územie iného členského štátu EU, aj naďalej vzťahuje legislatíva prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie práce neprekročí 12 mesiacov a že zamestnanci nie sú vyslaní nahradiť iné osoby, ktoré dokončili svoju dobu vyslania. Z predloženého dokladu Hlásení choroby z povolania zo dňa 06. 06. 2012 a zistených skutočností nesporne vyplýva, že poškodený vykonával svoju prácu na území Českej republiky v období od 01. 10. 2003 do 30. 06. 2010. Choroba z povolania bola priznaná dňa 06. 10. 2010 s dátumom prvého zistenia dňa 30. 07. 2009. Zamestnávateľom zodpovedným za vznik choroby z povolania je firma TANNACO s.r.o., so sídlom Husova 24, Poděbrady. Keďže v tomto prípade neboli splnené podmienky inštitútu vyslania, zamestnávateľ a zamestnanec podliehajú legislatíve toho členského štátu, kde zamestnanec vykonával prácu a podľa tejto legislatívy sú povinní platiť aj príspevky na sociálne zabezpečenie. Z uvedeného dôvodu sa na poškodeného vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Českej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac tým, že dňa 05. 05. 2011 vydala Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB navrhovateľovi lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorým mu za ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu z hluku priznala 600 bodov. Ako miesto vzniku poškodenia zdravia bola označená spoločnosť TANNACO SK s.r.o. (od 10. 01. 2012 nastala zmena obchodného mena na NARKS s.r.o., IČO: 44 937 s pôvodným sídlom Dolný Hričov 192, neskôr od 18. 01. 2012 so sídlom Mudroňova 41, Martin). Na základe tohto posudku navrhovateľ požiadal o priznanie úrazovej renty. Podľa názoru odvolateľa zisťovanie skutočností, či navrhovateľ podlieha právnemu poriadku Českej republiky je úplne irelevantné. Správny orgán založil svoje rozhodnutie na hlásení choroby z povolania ako aj na lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 06. 06. 2012. Už len z tejto skutočnosti je zrejmé, že toto hlásenie choroby z povolania nemohlo byť tým istým hlásením choroby z povolania, ktoré predložil navrhovateľ k svojej žiadosti z 12. 05. 2011. Navrhovateľ svoju žiadosť o úrazovú rentu podložil lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 05. 05. 2011, kde ako miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, bola označená spoločnosť TANNACO SK s.r.o., Dolný Hričov 192, teda spoločnosť fungujúca a registrovaná na území Slovenskej republiky. Takto označená spoločnosť bola posledným zamestnávateľom, u ktorého navrhovateľ pracoval v prostredí, v ktorom vzniká choroba z povolania, ktorou trpí. Podľa § 195 ods. 4, veta prvá Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Je nepochybné, že navrhovateľ bol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29. 06. 2010 zamestnancom spoločnosti TANNACO SK s.r.o., pričom pracoval podľa pracovnej zmluvy na pracovnej pozícii "obsluha stavebných strojov" a vykonával prácu vedením a obsluhou buldozéra za podmienok, v ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Zodpovedný subjekt - zamestnávateľa identifikovala správne aj Klinika pracovného lekárstva a toxikológie vo vystavenom posudku s poukazom na závery hygienického prieskumu pracoviska. Klinika pracovného lekárstva bez zákonného podkladu pristúpila k vyhotoveniu nového lekárskeho posudku a hlásenia choroby z povolania, kde ako zodpovedný subjekt označila TANNACO s.r.o. so sídlom Husova 24, Poděbrady, t. j. spoločnosť, ktorá vôbec neexistuje. Došlo tak k zmätočnému označeniu, čo robí právny úkon neplatný pre jeho neurčitosť. Za dôležité považoval odvolateľ uviesť, že určenie zodpovedného subjektu je výlučne právnou otázkou a nie skutkovou. Klinika pracovného lekárstva nie je oprávnená autoritatívne potvrdzovať, či vylučovať zodpovednosť niektorého zamestnávateľa za škodu na zdraví. Uvedenie miesta vzniku poškodenia na zdraví v lekárskom posudku, či hlásení choroby z povolania má preto len konzultatívny a nie rozhodný charakter. Klinika však pristúpila aj k zmene dátumu prvého zistenia choroby z povolania, ktorý pôvodne určila na 11. 10. 2010 a neskôr uviedla dátum 30. 07. 2009. Táto zmena nebola nijakým spôsobom odôvodnená, je absolútne neopodstatnená a predstavuje ľubovôľu kliniky pracovného lekárstva bez akéhokoľvek legálneho základu. V ďalších dôvodoch odôvodnenia navrhovateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa chorôb z povolania a záverom dodal, že správny orgán svojim postupom a konečným rozhodnutím odňal navrhovateľovi jeho legitímne právo na odškodnenie na poškodenie zdravia z dôvodu, že odmietol použiť zodpovedajúci právny predpis a svojím konaním donútil aj kliniku pracovného lekárstva, aby konala nelegálne a vykonala zmenu, či vydanie nového posudku a hlásenia choroby z povolania, pričom na to nemá zákonné oprávnenie. Odvolaním napadnuté rozhodnutie preto žiadal zrušiť a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ na ústnom pojednávaní súdu zastúpený splnomocneným zástupcom trval na zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v samotnom odvolaní, ako aj v stanovisku k vyjadreniu správneho orgánu zo dňa 13. 08. 2012. K veci ďalej dodal, že navrhovateľ bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 29. 06. 2010 u TANNACO SK s.r.o. Horný Hričov 192 s miestom výkonu práce v Slovenskej republike na dobu neurčitú. Z uvedeného dôvodu je potrebné navrhovateľa odškodniť podľa sídla posledného zamestnávateľa pred zistením choroby, čo vyplýva aj zo Zákonníka práce. Súčasne súdu predložil lekársky nález z 29. 11. 2010, ktorým preukázal, že za účelom posúdenia choroby z povolania v júli 2009 bol vypísaný hygienický prieskum, na základe ktorého sa mala klinika pracovného lekárstva vyjadriť k chorobe z povolania. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov konania. Navrhovateľ na pojednávaní súdu potvrdil, že pred obdobím 01. 07. 2010 pracoval u TANNACO s.r.o. Poděbrady, pracoval na území Českej republiky. Posledné 2 roky od februára nepracuje, je invalidný dôchodca, má určenú 45 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre poruchu sluchu, ktorá je korigovaná naslúchacím prístrojom. Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadril písomne. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní a na odôvodnenie samotného rozhodnutia. V uvedenej súvislosti zdôraznil, že z hlásenia choroby z povolania zo dňa 06. 06. 2012 a zistených skutočností nesporne vyplýva, že navrhovateľ vykonával svoju prácu na území Českej republiky v období od 01. 10. 2003 do 30. 06. 2010. Choroba z povolania mu bola priznaná dňa 06. 10. 2010 s dátumom prvého zistenia dňa 30. 07. 2009. Zamestnávateľom zodpovedným za vznik choroby z povolania je preto firma TANNACO s.r.o. so sídlom Husova 24, Poděbrady, Česká republika. Zástupca odporcu na pojednávaní súdu nevedel predložiť plnomocenstvo od súčasného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, preto súd konal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2, veta druhá OSP. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia § 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov (§ 250j ods. 2, písm. d/ OSP). Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nas. OSP). Podľa § 88 ods. 1 zákons č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne a zhodne aj z písomných a ústnych vyjadrení účastníkov konania nesporne vyplýva, že žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni pobočka Žilina dňa 12. 05. 2011 navrhovateľ požiadal o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zsp. V bode 2 žiadosti za zamestnávateľa zodpovedného za PÚ/ChzP označil TANNACO s.r.o. Horný Hričov, IČO: 44 937 105. K žiadosti bolo priložené hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania z mája roku 2011, kde za organizáciu, kde choroba z povolania vznikla, bol označený zhodný zamestnávateľ. V administratívnom spise sa nachádza ďalej pracovná zmluva uzavretá dňa 29. 06. 2011 so zamestnávateľom TANNACO SK s.r.o. Horný Hričov a potvrdenie o zamestnaní z 10. 09. 2011. Odporkyňa posúdila nárok navrhovateľa na úrazovú rentu na základe predložených listinných dokladov, medzi ktoré okrem iného patrí aj stanovisko Sociálnej poisťovne, oddelenia úrazových rent zo dňa 25. 04. 2012 resp. 04. 05. 2012, v ktorom sa správny orgán vyjadril k otázke zodpovednosti zamestnávateľa za chorobu z povolania v prípade navrhovateľa na základe žiadosti navrhovateľa. Z jeho obsahu okrem iného vyplýva, že podľa § 195 ods. 4 Zákonník práce za poškodenie zdravia chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorým bol postihnutý. Neuvádza sa, "z ktorých vznikla" zistená choroba z povolania, dôležité je, či u posledného zamestnávateľa naposledy pracoval za podmienok, z ktorých vzniká jemu zistená choroba z povolania. Ako sme uviedli vyššie, pre určenie zodpovedného zamestnávateľa nie je podstatné, ako dlho zamestnanec pracoval naposledy za podmienok, z ktorých vzniká zistená choroba z povolania... Sám uvádza, že ako strojník pásových dozérov pracoval aj u posledného zamestnávateľa TANNAKO Horný Hričov, takže podľa ust. § 195 ods. 4 Zákonníka práce, tento zamestnávateľ zodpovedá za škodu vzniknutú zistenou chorobou z povolania. Je zarážajúce, že na základe písomného stanoviska, ktoré vypracovala vedúca oddelenia úrazových rent dňa 25. 04. 2012, odporkyňa vo veci rozhodla preskúmavaným rozhodnutím tak, že za zodpovedný subjekt, ktorý má odškodniť navrhovateľa za úrazovú rentu je označený český právny subjekt, ktorý ako to vyplynulo aj z vykonaného súdneho dokazovania, už v čase vydania rozhodnutia 22. 06. 2012 ani nemal právnu subjektivitu z dôvodu, že svoje sídlo si preniesol na územie Slovenskej republiky a naposledy má sídlo v Dolnom Hričove 192. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov, v dôsledku čoho súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude znovu posúdiť žiadosť navrhovateľa o úrazovú rentu zo dňa 12. 05. 2011, v súvislosti s priznaním/nepriznaním úrazovej renty posúdiť zamestnávateľa zodpovedného za chorobu z povolania a "prípadne" určiť správny dátum priznania choroby z povolania jednak na základe hlásenia choroby z povolania, ako aj na základe príslušných lekárskych správ a nálezov odborných zdravotníckych pracovísk zaoberajúcich sa chorobou z povolania navrhovateľa. V prípade pochybností ohľadom určenia dátumu, od ktorého je možné u navrhovateľa hovoriť o chorobe z povolania pre ťažkú percepčnú nedoslýchavosť obojstranne bude na zváženie odporkyne, či nariadi znalecké dokazovanie k určeniu tohto dátumu z dôvodu, že zo žiadosti TANNACO SK s.r.o. Horný Hričov 192 zo dňa 24. 06. 2011 založenej v spise vyplýva, že už lekárskym stanoviskom MUDr. E. I., odborného lekára ušného, nosného, krčného z Kutnej Hory z 30. 07. 2009 bola konštatovaná ťažká percepčná nedoslýchavosť obojstranne už dňa 30. 07. 2009 a zároveň sa konštatovalo, že straty už prekročili hranicu uznania chorôb z povolania o 29,1 %. Úlohou odporkyne súčasne bude oboznámiť navrhovateľa vrátane jeho právneho zástupcu s podkladmi, na základe ktorých bude vydané nové rozhodnutie. Z ústneho pojednávania s navrhovateľom a jeho právnym zástupcom bude povinnosťou odporkyne spísať zápisnicu, ktorá bude súčasťou spisu odporkyne. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia z dôvodu, že vykonané dokazovanie je nedostačujúce pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o úrazovú rentu, súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom je viazaná právnym názorom súdu podľa § 250r OSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. a § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal podľa výsledku konania úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Trovy pozostávajú zo štyroch úkonov právnej služby a to: prvý úkon - prevzatie a príprava zastúpenia, druhý úkon - písomné podanie na súd - opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, tretí úkon - stanovisko k vyjadreniu správneho orgánu a štvrtý úkon - účasť na súdnom pojednávaní, po á 127,16 eur s režijným paušálom á 7,63 eur. Súd ďalej rozhodoval o priznaní uplatnenej náhrady cestovného z Bratislavy do Nitry a späť osobným motorovým vozidlom v sume 25,90 eur a náhradu za stratu času 4 polhodiny á 12,71 eur, spolu 50,84 eur. Podľa výpočtu trov právneho zastúpenia trovy činia spolu 615,90 eur spolu s 20 % DPH v sume 123,18 eur, t. j. spolu 739,08 eur. Z dôvodu, že právny zástupca si trovy vyčíslil inej sume a to 778,68 eur, súd nemôže priznať vyššie trovy, než ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia z dôvodu, že právnym zástupcom navrhovateľa vyčíslené a uplatnené trovy právneho zastúpenia neboli v súlade s platnou vyhláškou o odmeňovaní a náhradách advokátov č. 655/2004 Z. z. Súd nemohol priznať napr. uplatnený súdny poplatok v sume 33,- eur z dôvodu, že súdne konanie bolo oslobodené od poplatkovej povinnosti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v dvoch rovnopisoch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.