Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 8Co/78/2025 7616203045 01. 07. 2025 JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková ECLI:SK:KSKE:2025:7616203045.2
Uznesenie Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XX zastúpeného C. B., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX bytom D. E. XX, 3/ C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XX proti žalovanému Mesto Spišské Podhradie, so sídlom v Spišskom Podhradí na Mariánskom námestí č. 37, IČO: 00329622, zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Rušinom PhD., so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 27 v konaní o vylúčenie veci z exekúcie a náhradu škody, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 4C/64/2016-513 zo dňa 27.3.2025 takto rozhodol: I. Odmieta odvolanie žalobcov 1/,2/ a 3/. II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) ako súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením vydaným sudcom zamietol sťažnosť žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 7.2.2025 sp. zn. 4C/64/2016 o výške náhrady trov konania, ktoré sú povinní žalobcovia 1/, 2/ a 3/ nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariánovi Rušinovi, PhD. vo výške 1705,30 Eur do 15. dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Súd prvej inštancie rozhodoval o sťažnosti žalobcov 1/, 2/ a 3/ ( ďalej len žalobcovia ) ako osobitnom prostriedku procesnej obrany v súlade s § 239 Civilného sporového poriadku (CSP a nasl.), podľa ktorých zákonných ustanovení proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť, o ktorej sťažnosti rozhoduje sudca súdu prvej inštancie. 3. Predmetom sťažnostného konania bola výška trov konania žalovaného, ktorých náhrada v plnom rozsahu mu bola priznaná v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní v rozhodnutí vo veci samej, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení veci z exekúcie a náhrady škody. Žalobcovia v sťažnosti namietali súdom priznanú výšku trov konania právnemu zástupcovi žalovaného, pričom uvádzali, že súd vo veci nekonal 8 rokov, výška trov nezodpovedá vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z., obsahu nálezu Ústavného súdu SR a súd ich priznal bez skúmania slepo a zaujato. V ďalšom namietali, že právnemu zástupcovi boli priznané trovy konania spolu s daňou z pridanej hodnoty, pričom doklad o tom, že právny zástupca žalovaného je platcom DPH nebolo pripojené pri plnomocenstve. Uznesenie považovali za nezákonné rozhodnutie vydané zaujatým súdom a žiadali zrušenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu, zastavenie konania voči žalobcom A. B. a C. B., odklad vykonateľnosti uznesenia do právoplatného skončenia. 4. V konaní o sťažnosti súd prvej inštancie po opätovnom posúdení nároku žalovaného podľa § 239 ods. 1, § 248, § 250, § 251, § 232 ods. 1 CSP a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb sťažnosť zamietol. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že sťažnosť žalobcov nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správnym a zákonným spôsobom postupoval pri výpočte výšky právneho zastúpenia žalovaného, pričom žalobcovia vo svojej sťažnosti spôsob výpočtu žiadnymi relevantným skutočnosťami a dôkazmi nevyvracajú. Čo sa týka námietky žalobcov, uvádzajúc, že súčasťou plnomocenstva pre žalovaného malo byť aj pripojené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právneho zástupcu, táto námietka je pre výpočet trov konania nedôvodná a bez zákonného opodstatnia. Právny zástupca žalovaného postupoval správne, keď pri vyúčtovaní trov konania predložil aj osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právneho zástupcu žalovaného a s poukazom na uvedený listinný dôkaz správne uplatnil tarifnú odmenu spolu s príslušným režijným paušálom za vykonané úkony právnej služby v súlade s citovanou vyhláškou a Civilným sporovým poriadkom. Vykonanie úkonov právnej služby právnym zástupcom žalovaného má za preukázané z obsahu súdneho spisu, že právne úkony žalovaného boli vynaložené v súdnom konaní účelne a odôvodnene, pričom v súvislosti s procesným postojom predmetu konania a za účelom procesnej obrany žalovaného. Výpočet výšky trov vyšším súdnym úradníkom bol vykonaný správne a zákonným spôsobom. Návrh žalobcov na zastavenie konania považoval za právne neúčinné, keďže konanie je právoplatne skončené. Zároveň súdu prvej inštancie neprislúcha ani povinnosť rozhodovať o návrhu vykonateľnosti uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 4C/64/2016-490 zo dňa 7.2.2025, nakoľko predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť. 5. Napriek poučeniu súdu a prezentovanej vedomosti žalobcov o obmedzení práva na podanie opravného prostriedku, žalobcovia podali proti uzneseniu odvolanie dôvodiac, že súd prvej inštancie ich nesprávne poučil a tým im neumožnil uplatniť im patriace práva v zmysle CSP a Ústavy SR. Opätovne poukázali na dlhodobo a viacnásobne vylúčenú a zaujatú sudkyňu. Vyčíslené trovy konania nezodpovedajú zákonu, nakoľko súd sa podaním – žalobou vôbec nezaoberal. Konajúci súd v uznesení opomenul uviesť Nález Ústavného súdu SR v tejto právnej veci, z ktorej jasne vyplýva nezmyselnosť a zaujatosť súdu a tiež uplatnenie trov konania žalovaného. Priznané trovy konania voči maloletým v čase, keď žalovaný v období riadneho konania 2016, 2017, 2018 nebol právne zastúpený je konanie proti zdravému rozumu. V podstatnom žalobcovia uviedli, že v kontexte prípustnosti odvolania, toto odvodzujú z § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania a ich výške, keď dikcia označeného zákonného ustanovenia umožňuje takýto výklad. 6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania podaného proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť. 8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia. 10. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 11. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že rozhodovanie o trovách konania je dvojfázové, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Rozhodnutie o náhrade trov konania je preskúmateľné v opravnom konaní pred súdom vyššej inštancie na základe podaného odvolania (§ 357 písm. m/ CSP), zatiaľ čo rozhodnutie o výške trov konania je z takéhoto prieskumu vylúčené, lebo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania je prípustná len sťažnosť, o ktorej konanie vedie súd prvej inštancie (§ 239 ods. 1, § 248 CSP). 12. V ďalšom dopĺňa, že z účinnosťou od 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, bola zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme súdneho rozhodnutia v zásade odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v § 357 CSP. V citovanom ustanovení § 357 CSP nie je uvedené uznesenie vydané v konaní o sťažnosti podľa § 248 až § 250 CSP. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m/ CSP sa vzťahuje k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, a ktoré je vydané podľa § 262 ods. 1 CSP. V danom prípade odvolanie bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd toto odvolanie (odvolanie proti uzneseniu) podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 13. Účelom sťažnosti ako osobitného prostriedku procesnej obrany, je predovšetkým hospodárnosť a zrýchlenie súdneho konania, z ktorých dôvodov sa nepredpokladá dvojfázové rozhodovanie. Zámerom zákonodarcu v rámci novej právnej úpravy sporového konania bolo odbremenenie odvolacích súdov od rozhodovania o odvolaniach proti rozhodnutiam bez zásadného procesného významu a netýkajúce sa rozhodovania o veci samej. Rozhodnutie o sťažnosti nie je preto predmetom ďalšieho opravného odvolacieho konania, a nie je tak vymedzené ani medzi uzneseniami v § 357 CSP. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania môže byť predmetom odvolacieho prieskumu, ak sa taký výrok vzťahuje ku konaniu vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP), nie len k samotnému prostriedku procesnej obrany, ktorým je konanie o sťažnosti. Zásada jednoinštančnosti konania o sťažnostiach potvrdzujú aj závery rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 365/2020 z 27.8.2020. V prípadoch nejasností alebo nezrozumiteľnosti znenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 1.7.2008). Podľa názoru odvolacieho súdu existujúcu úprava prípustnosti opravného prostriedku proti uzneseniam súdu prvej inštancie je vymedzená jednoznačne, neposkytujúc priestor na odlišný výklad v situácii, ak rozhodnutím vo veci samej súd rozhodne o nároku na náhradu trov a samostatným uznesením o výške trov konania, ako tomu bolo v tomto prípade. S prihliadnutím na procesnú neprípustnosť odvolacieho prieskumu odvolaním napadnutého uznesenia sa odvolací súd nemohol vecne zaoberať argumentačnými námietkami odvolateľov. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP. V tu prejednávanej veci odvolatelia zavinili odmietnutie odvolania, keď toto podali proti takému uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, pričom žalovanému nevznikli žiadne trovy konania majúce povahu účelných nevyhnutných výdavkov, o výške ktorých by bolo potrebné následne rozhodnúť. Odvolací súd preto rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).