Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/171/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619200959 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7619200959.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha, v spore žalobcu: COFIDIS SA, Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, 598 66 Villeneuve - d´Ascq, Francúzska republika, na území SR konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Q., IČO: 30 671 981, zastúpený: L., o zaplatenie 6.055,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/8/2019-106 zo dňa 20. februára 2020, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/8/2019-106 zo dňa 20. februára 2020. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.055,58 eur s úrokom vo výške 9,57 % ročne zo sumy 6.055,58 eur od 21.11.2017 do 24.07.2018, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % zo sumy 6.055,58 eur od 25.07.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 6.055,58 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 22.12.2016 uzatvorená zmluva o úvere č. 21585, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 7.004,00 eur za účelom kúpy motorového vozidla K. Q.. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v mesačných splátkach 147,32 eur celkovo 60 splátok podľa prílohy k zmluve - finančného plánu. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 10 splátok. Ďalšie splátky neuhradil. Preto žalobca listom z 25.6.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie úveru a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru s príslušenstvom. Žalovaný na túto výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca preto podľa bodu 4.1 písm. a) zmluvy vyhlásil úver za splatný a to k 8. dňu odo dňa tohto oznámenia žalobcu pre žalovaného. Celý úver sa stal splatný 24.7.2018. Žalovaný aj naďalej predmetný úver nesplácal. 3. Žalobca k svojej aktívnej legitimácii uviedol, že spoločnosť COFIDIS SA sa zlúčila s obchodnou spoločnosťou BANCO COFIDIS, S.A. a teda spoločnosť COFIDIS SA je v tomto spore vecne aktívne legitimovaná. 4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že sám žalovaný dňa 6.7.2018 dal žalobcovi návrh na predčasné splatenie zostatku úveru 6.055,58 eur, žalobca súhlasil s tým, že tieto peniaze budú splatené z úverových prostriedkov spoločnosti Profil Rakovo alebo prostredníctvom zástupcu žalovaného Mgr. F. N.. Žalobca dohodol takýto spôsob splácania záväzku a považoval preto svoj dlh za vysporiadaný. Žalovaný uviedol, že predmetný dlh riešil prostredníctvom svojho zástupcu, potvrdzuje relevanciu a výšku tohto záväzku a spor navrhuje vyriešiť prevzatím záväzku a zaplatením dlžnej sumy. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odpore, pretože to čo tvrdí žalovaný v odpore, sú mylné a zavádzajúce tvrdenia, pretože medzi žalobcom a žalovaným, ani medzi zástupcom žalovaného nedošlo k žiadnej dohode o splatení predmetného záväzku. Žalobca nepopiera, že žalovaný požiadal o predčasné splatenie úveru, avšak žiadosť žalovaného nebola žalobcovi doručená v písomnej forme a preto ho žalobca vyzval na doplnenie žiadosti. Takéto doplnenie žalovaný neuskutočnil. Preto žalobca zosplatnil úver a podal žalobu na súd. Žalobca považuje vyjadrenie žalovaného za účelové a pokiaľ skutočne má žalovaný záujem uhradiť predmetný záväzok z úverovej zmluvy, mohol tak urobiť od vyhlásenia splatnosti úveru ku dňu 24.7.2018, čo však doposiaľ neurobil. Ani na výzvy žalobcu žalovaný nereagoval a nepreviedol ani čiastočnú úhradu svojho záväzku. 6. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že so zástupcom žalobcu dohodol zaplatenie úveru telefonicky, taktiež jeho zástupca niekoľkokrát kontaktoval žalobcu, aby dohodol postup splácania záväzku tak, že spoločnosť Profil Rakovo, ktorá má predmetné motorové vozidlo, na ktoré bol poskytnutý úver, vo svojom v prenájme, dostala sa do konkurzu a preto čerpanie úveru z jej strany nebolo možné. Správca konkurznej podstaty Profil Rakovo zistil, že spoločnosť postúpila pohľadávku a prihlásila si ju do konkurznej podstaty. Preto je žalovaný toho názoru, že dochádza k dvojitému uplatneniu jedného a toho istého nároku a to za to isté vozidlo v sume 17.259,69 eur. Preto je potrebné vylúčiť dvojité uplatnenie toho istého nároku, ktorý môže byť iba 6.055,58 eur + úrok. Žalovaný uviedol, že výšku svojho dlhu uplatneného žalobou, žalovaný potvrdzuje. Preto navrhuje, aby súd prijal opatrenie podľa návrhu žalovaného a teda po späťvzatí prihlášky do konkurznej podstaty, jeho zaplatenie z úverových prostriedkov v štyroch splátkach po 1.764,50 eur. 7. Žalobca v ďalšom svojom vyjadrení zo dňa 11.11.2019 ako reakciu na tvrdenia žalovaného uviedol, že žalobca nie je so spoločnosťou Profil Rakovo s.r.o. v žiadnom zmluvnom vzťahu, predmetný úver na kúpu motorového vozidla žalobca poskytol žalovanému a nie spoločnosti Profil Rakovo s.r.o. Žalobca uviedol, že si neprihlásil žiadnu pohľadávku v konkurznom konaní spoločnosti Profil Rakovo, pretože s touto obchodnou spoločnosťou nie je v žiadnom vzťahu a nemá voči nej žiadnu pohľadávku. K návrhu žalovaného k prevzatiu dlhu žalobca uviedol, že s tým nemôže súhlasiť, pretože spoločnosť, ktorá mala prevziať dlh Profil Rakovo je v konkurze. 8. Súd prvej inštancie za účelom rokovania strán sporu o mimosúdnej dohode odročil pojednávanie, avšak k dohode strán sporu nedošlo. 9. Súd prvej inštancie zistil z predložených listinných dôkazov a z tvrdení strán sporu, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, došlo k uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 6.800,00 eur na nákup motorového vozidla zn. K. Q.. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver v 60 mesačných splátkach po 147,32 eur so splatnosťou 1. splátky dňa 20.1.2017 a poslednej dňa 20.12.2021. Úroková sadzba bola dohodnutá fixná vo výške 9,57 % p.a. a celková čiastka k zaplateniu bola uvedená vo výške 8.839,20 eur. Zmluva obsahuje znenie práv a povinností zmluvných strán, vrátane následkov porušenia povinností žalovaného, zániku zmluvy i doručovania. Finančný plán obsahuje rozpis jednotlivých splátok s dátumom splatnosti a tým, akú sumu z výšky splátky tvorí istina a akú úroky. Podľa rozpisu vo finančnom pláne, žalovaný zaplatil len prvých desať splátok a od 11 splátky splatnej 20.11.2017 prestal úver splácať. Listom zo dňa 25.6.2018 žalobca upozornil žalovaného na neplnenie zmluvných podmienok s tým, že pokiaľ v nesplácaní úveru bude pokračovať, pristúpi žalobca v zmysle bodu 4.1. písmeno a/ zmluvných podmienok k zosplatneniu úveru. Následne listom zo dňa 16.7.2018 žalobca vyhlásil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 6.055,58 eur s príslušenstvom. Podľa poštových podacích hárkov boli žalovanému obe zásielky doručované doporučene na adresu bydliska. 10. Ďalej súd prvej inštancie zistil z rozpisu dlžnej sumy k 16.07.2018 je celková dlžná suma uvedená vo výške 6.633,61 eur, z toho celková výška splátok v omeškaní bola 1.510,52 eur, nesplatená istina za omeškané splátky bola 920,42 eur, nesplatené úroky za omeškané splátky boli 405,46 eur, poplatok za trvalý príkaz bol 0,00 eur, úroky z omeškania boli 184,64 eur, nezaplatená istina bola 5.135,16 eur, poplatky 0,0 eur, úroky z omeškania za uhradené splátky boli 0,00 eur a suma na účte bola 12,07 eur. 11. Z obsahu dohody o urovnaní súd prvej inštancie zistil, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou PSA FINANCE SLOVAKIA s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou Profil Rakovo s.r.o. ako dlžníkom s tým, že medzi veriteľom ako leasingovým prenajímateľom a dlžníkom ako leasingovým nájomcom bola dňa 5.6.2013 uzatvorená leasingová zmluva, predmetom ktorej bolo vozidlo zn. K. Q.. Vzhľadom k tomu, že u dlžníka bolo začaté reštrukturalizačné konanie, uplatnil si veriteľ v tomto reštrukturalizačnom konaní svoje nároky voči dlžníkovi titulom leasingovej zmluvy vo výške 1.364,92 eur a zmluvné pokuty 116,97 eur. Veriteľ pre neplatenie leasingových splátok vypovedal leasingovú zmluvu a po jej ukončení uzavrel s kupujúcim Q. N. kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k vozidlu na kupujúceho. Keďže zmluvné strany viedli medzi sebou súdny spor i trestné konanie, dohodli sa na usporiadaní svojich právnych vzťahov. Ďalej súd prvej inštancie zistil zo zmluvy o prenájme predmetného motorového vozidla zo dňa 22.12.2016, že žalovaný predmetné motorové vozidlo dal do odplatného prenájmu na dobu neurčitú od 22.12.2016 obchodnej spoločnosti Profil Rakovo s.r.o. 12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 497, 499 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere, ďalej podľa ustanovení §§ 502, 503, 506 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úroky z úveru a omeškanie dlžníka. 13. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere, výška dlžnej sumy a dôvod uplatnenej pohľadávky žalobcu neboli v konaní sporné. Sporný bol spôsob zaplatenia dlžnej sumy, pretože žalovaný navrhoval prevzatie záväzku treťou osobou a sporné bolo aj to, či sa žalovaný dozvedel o zosplatnení úveru, pretože namietal, že mu toto písomné podanie žalobcu o zosplatnení nebolo doručené. 14. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného, že mu zosplatnenie úveru nebolo doručené uviedol, že žalobca predložil súdu poštové podacie hárky, z ktorých bolo preukázané, že zosplatnenie úveru bolo žalovanému riadne doručené na adresu jeho bydliska. 15. Súd prvej inštancie k spôsobu uhradenia dlžnej sumy uviedol, že vyjadrenie žalovaného je rozporuplné, pretože na jednej strane tvrdí, že od júla 2018 má záujem na zaplatenie celej dlžnej sumy, avšak ani v jednej lehote na zaplatenie úveru, ktorú navrhol sám žalovaný, nepreviedol ani čiastočnú úhradu na predmetnú pohľadávku žalobcu. Výška pohľadávky a jej dôvod neboli v konaní sporné a uvedené mal súd prvej inštancie preukázané aj žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a vzhľadom k tomu, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o úhrade dlžnej sumy, ani o dohode o prevzatí záväzku, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca svoj nárok riadne preukázal. Na základe uvedeného zaviazal súd žalovaného zaplatiť dlžnú sumu, pretože to bol žalovaný, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom a ktorému bol úver poskytnutý a ktorý tento úver v rozpore s dohodnutými podmienkami riadne nesplácal. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku nesplateného úveru 6.055,58 eur spolu s dohodnutým úrokom z omeškania 9,57 % ročne a s úrokmi z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tak ako súd prvej inštancie vymedzil vo výroku rozsudku. 16. Na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 eur súd prvej inštancie zaviazal žalobcu podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa Nariadenia vlády č. 21 ods. 2013 Z.z. 17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalovaný podal žalobcovi návrh na riešenie predmetnej pohľadávky a jeho zástupca dohodol telefonicky so žalobcom spôsob predčasného splatenia finančného zostatku 6.055,58 eur a to dňa 6.7.2018 na základe vyčíslenia zostatku zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný kontaktoval spoločnosť COFIDIS a dohodol postup splatenia záväzku, avšak medzitým sa spoločnosť Profil Rakovo, ktorá má predmetné motorové vozidlo v nájme, dostala do konkurzu. Ďalej žalovaný uviedol, že „správca konkurznej podstaty 1K6/2017 JUDr. Šamaj zistil, že spoločnosť postúpila pohľadávku na spoločnosť a prihlásila si ju do konkurznej podstaty“. Žalovaný je preto toho názoru, že došlo k dvojitému uplatneniu predmetnej pohľadávky za to isté motorové vozidlo. Žalobca niekoľkokrát kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s návrhom na späťvzatie prihlášky do konkurzu Profil Rakovo, s.r.o., mimosúdnou dohodou alebo návrhom splátkového kalendára v štyroch splátkach odo dňa vyriešenia konkurzu Profil Rakovo a späťvzatia uplatneného nároku v konkurze. Žalovaný uviedol, že opakovane potvrdzuje výšku predmetného záväzku a navrhuje spor vyriešiť späťvzatím prihlášky do konkurzu a následne uskutočnenie štyroch splátok predmetného úveru po 1.764,50 eur. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie dňa 19.11.2019 uskutočnil predbežné prejednanie sporu, na ktoré žalobca na návrh žalovaného pristúpil na dohodu o prevzatí záväzku spoločnosťou I.. L. L. U.., L. rád, F.. Žalovaný na osobnom stretnutí spoločnosťou COFIDIS a.s. Bratislava dohodol možnosť mimosúdnej dohody formou pristúpenia k záväzku spoločnosťou I. L.. Tým považoval žalovaný toto súdne konanie za zastavené. Preto žalovaný považoval aj termín pojednávania dňa 20. februára 2020, na ktorom bol predmetný rozsudok vyhlásený, za zrušený, avšak súd prvej inštancie neodročil toto pojednávanie a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Toto považuje žalovaný za nesprávny procesný postup, pretože neboli splnené procesné podmienky pre toto pojednávanie, čím súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností ohľadom prevzatia záväzku a súd prvej inštancie vychádzal preto z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné konanie. 19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nie je mu zrejmé voči akému rozhodnutiu žalovaný podáva odvolanie, keď žalovanú uplatnenú pohľadávku uznáva. Navyše žalobca je toho názoru, že odvolanie bolo podané oneskorene, pretože odvolanie je datované dňa 13.5.2020 a pokiaľ žalovanému bolo rozhodnutie doručené 3.4.2020, odvolanie podal oneskorene. 20. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný síce požiadal o predčasné splatenie predmetného úveru, avšak jeho žiadosť nebola žalobcovi doručená v písomnej forme a s podpisom žalovaného, preto žalobca vyzval žalovaného na doplnenie tejto žiadosti. Takúto doplnenú žiadosť žalovaný žalobcovi nedoručil. Následne žalovaný neustále zmätočne uvádzal možnosti uhradenia dlžnej sumy, ktoré podmieňoval rôznymi lehotami a dohodami. Toto považuje žalobca za špekulatívne konanie žalovaného. Žalovaný sa neustále odvolával na spoločnosť Profil Rakovo s.r.o. a o údajné dvojité uplatnenie pohľadávky. Toto žalobca nepovažuje za správne, pretože žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Profil Rakovo s.r.o., neposkytol mu úver na kúpu motorového vozidla. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku aj do konkurzného konania Profil Rakovo s.r.o.. Ďalej je nepravdivé aj tvrdenie žalovaného, že žalobca so žalovaným sa dohodli na pristúpení k záväzku zo strany I. L., pretože k takému pristúpeniu k záväzku nedošlo, pretože žalobca v žiadnom prípade nevyslovil súhlas, že pristúpenie k záväzku akceptuje ako mimosúdnu dohodu so žalovaným. V priebehu konania nebol žiadny dôvod preto, aby sa žalovaný domnieval, že toto konanie a pojednávanie bolo zrušené. Preto súd prvej inštancie postupoval správne keď pojednávanie dňa 20. februára neodročil a konal v neprítomnosti žalovaného. Žalobca preto považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné, nepravdivé. Navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podané a ak ho neodmietne, aby odvolanie zamietol. 21. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 5.7.2020. 22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „Cs.p.“.). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo podané včas, avšak nie je dôvodné. 23. Odvolací súd skôr než prejednal odvolanie žalovaného zisťoval, či odvolanie žalovaného bolo podané včas, teda v zákonnej odvolacej lehote do 15 dní v zmysle § 362 ods. 1 C.s.p. 24. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20. februára 2020 bol žalovanému doručený dňa 9.4.2020, žalovaný odvolanie proti tomuto rozsudku podal elektronickou formou dňa 18.5.2020 ako to vyplýva z elektronickej doručenky. Lehota 15 dní na podanie odvolania proti tomuto rozsudku doručenému dňa 9.4.2020 by normálne uplynula dňa 24.4.2020 - piatok, pracovný deň. Avšak vzhľadom na niektoré mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 a v justícii podľa Zákona č. 62/2020 Z.z. lehoty stanovené právnymi predpismi neplynú v určitom období. Podľa § 1 Zákona č. 62/2020 v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 27.3.2020 do 30.4.2020 lehoty neplynú a tie lehoty, ktoré uplynuli po 12.3.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, teda do 27.3.2020 sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, teda do 26.4.2020. To znamená, že žalovaný mal možnosť podať odvolanie proti predmetnému rozsudku do 26.4.2020. Odvolanie žalovaný podal 24.4.2020, teda v zákonnej lehote. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného ako včas podané prejednal. 25. Odvolací súd podľa § 387 ods. 21 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva: 26. Z obsahu spisu aj z prednesu žalovaného na predbežnom prejednaní sporu na súde prvej inštancie dňa 19.11.2019 a z ďalších písomných podaní žalovaného aj so samotného odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný nespochybňuje uplatnenú pohľadávku žalobcu 6.055,58 eur s úrokom a s úrokom z omeškania čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetný záväzok žalovaného z úverovej zmluvy mala prevziať spoločnosť Profil Rakovo s.r.o., alebo mal tento záväzku prevziať I.. L. L. U.. 27. Odvolací súd k tomu udáva, že v súdnom konaní, ktoré je ovládané zásadou kontradiktórnosti, každá zo strán sporu má možnosť využiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uvedené v ustanoveniach § 149 až § 154 Civilného sporového poriadku. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o pohľadávke žalobcu voči žalovanému. Žalovaný namietal, že o spôsobe splácania tohto záväzku žalovaného mala byť uzatvorená dohoda s obchodnou spoločnosťou Profil Rakovo s.r.o. a s I.. L. L. U.. Preto, ak žalovaný v konaní tvrdil, že takáto dohoda bola uzatvorená, bol to žalovaný ako strana sporu, ktorý mal dôkaznú povinnosť predložiť dôkazy o uzatvorení takýchto dohôd alebo označiť konkrétne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný žiaden listinný ani iný dôkaz o takejto dohode neoznačil ani nepredložil. Žalobca svoje tvrdenia o uplatnenej pohľadávke preukázal listinnými dôkazmi a potvrdil to aj sám žalovaný, ktorý uznal uplatnenú pohľadávku. Žalovaný však nepreukázal to, že došlo medzi žalobcom a žalovaným k inej dohode o splácaní predmetného úveru, než aká bola dohodnutá priamo v úverovej zmluve, teda, že žalovaný je povinný zaplatiť poskytnutý úver 7.004,00 eur s úrokom z omeškania aj s príslušenstvom a s ostatnými nákladmi, v 60. splátkach tak, že celý úver má byť zaplatený do 24.7.2018. Teda už v čase podania predmetnej žaloby na súd prvej inštancie dňa 11.2.2019, bola predmetná pohľadávka z úverového vzťahu splatná. 28. Odvolací súd preto nemal v konaní za preukázané tvrdenie žalobcu o prevzatí predmetného dlhu akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou, ak žalobca takúto dohodu poprel a žalovaný takúto dohodu nepreukázal. Súd nie je oprávnený sám vyhľadávať v tomto spore, ktorý je ovládaný zásadou kontradiktórnosti dôkazy na preukázanie toho, či predmetný dlh žalovaného bol prevzatý, bolo k nemu pristúpené, alebo akou formou zanikol predmetný dlh žalovaného. V tomto súdnom konaní žalovaný ani netvrdil že jeho dlh zanikol, tvrdí iba to, že dlh mal prevziať niekto tretí, avšak toto v konaní nebolo preukázané. Preto odvolací súd považuje za správne, ak súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na uplatnenie predmetnej pohľadávky s úrokom a s príslušenstvom. 29. Odvolací súd ešte poukazuje na ustanovenie § 329 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je aj čiastočné plnenie peňažného záväzku možné. To znamená, že žalovanému nič nebránilo plniť svoj platný záväzok voči žalobcovi aj čiastočne, avšak v konaní žalovaný ani netvrdil, že splnil žalobcovi, čo aj len časť svojho splatného záväzku, ktorý žalovaný v konaní uznával. 30. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny vo vzťahu k žalovanému ako odvolateľovi, pretože súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku nezaplateného úveru, vrátane úrokov z omeškania a na náhradu trov prvoinštančného konania. 31. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k uloženej povinnosti pre žalovaného v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému. 32. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).