Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/57/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200189 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200189.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E..I..C.. Č.. X, XXX XX K. K., prechodne bytom: M. X, XXX XX C., t. č. Ú.Z. O.-XX, K. X, XXX XX C. - Š., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Budovateľská 1, 040 15 Košice - Šaca, o preskúmanie rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu pod č. 2336446-2-DT, takto r o z h o d o l : I. Žalobu odmieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.03.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného v konaní pod č. 2336446-2-DT, ktorým bolo v disciplinárnom konaní rozhodnuté, že odsúdený sa uznáva za vinného, keď svojim správaním porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku podľa § 39 písm. b) zákona a tým spáchal disciplinárne previnenie, za čo mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. f) zákona - celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 7 dní. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté mjr. M.. U. L., vedúcim oddelenia výkonu trestu, ako vecne príslušným odvolacím orgánom podľa § 97j ods. 7 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v disciplinárnom konaní č. 2336446-2-DT tak, že odvolanie odsúdeného proti rozhodnutiu o disciplinárnom previnení zo dňa 23.01.2019 vydanom v disciplinárnom konaní č. 2336446-2-DT zamietol a rozhodnutie potvrdil. 2. Krajský súd v Košiciach, skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu správnej žaloby, skúmal podmienky prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, keďže v danom prípade sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu, preto nie je daná právomoc správneho súdu na rozhodovanie v predmetnej veci. 3. Podľa § 97 Správneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 4. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. 9. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty: a) pokarhanie, b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov, c) zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, d) zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dva mesiace, e) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní, f) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 14 dní, g) umiestnenie do samoväzby až na dobu 14 dní, h) prepadnutie veci. 10. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 11. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú: a) Národná rada Slovenskej republiky, b) minister a osoby ním poverené, c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené, d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 12. Podľa § 97 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť. 13. Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 14. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016, „Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z., ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.“ 15. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016 dodržiavanie zákona pri realizácii výkonu trestu odňatia slobody prislúcha prokuratúre, majúcej povinnosť vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody (§ 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení). 16. Správny súd zastáva názor, že rozhodovací proces, ktorého výsledok je vydanie preskúmavaného rozhodnutia, patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal postupoval v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody nie je ústav na výkon trestu odňatia slobody orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bolo možné preskúmavať v konaní pred správnym súdom. 17. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení možno dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody a nie ako rozhodnutie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Uvedené má za následok vylúčenie súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v zmysle § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku, ktorého preskúmanie vylučuje osobitný zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody. 18. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zákon zo súdneho preskúmavania správnym súdom vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) s poukazom na § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku a žalobu žalobcu odmietol. 19. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. 20. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.