Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoKR/17/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203583 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119203583.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: Areko Group, k.s., Vrátna 28, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 632 836, správca konkurznej podstaty úpadcu: INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. v konkurze, Škultétyho 2, 040 01 Košice, IČO: 36 568 961, zastúpený Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: Q.. V. Y., K.. XX.XX.XXXX, Š.I. X, XXX XX S., zastúpený JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o zaplatenie zmluvnej pokuty v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31NcKR/1/2019-282 zo dňa 24. januára 2020, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 31NcKR/1/2019-282 zo dňa 24. januára 2020. II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 1.4.2019 navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. sumu 12.500,00 eur z titulu zákonnej zmluvnej pokuty za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca uviedol, že dlžník INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok dňa 28.12.2017, pretože dlžník bol v tomto období predlžený, čo mala preukázať mimoriadna účtovná závierka zostavená ku dňu 30.11.2017, ktorá bola priložená k návrhu na vyhlásenie konkurzu. 3. Žalobca uviedol, že doručil žalovanému výzvu, v ktorej vyslovil svoje presvedčenie o tom, že úpadca bol v predĺžení skôr, než to uvádza žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože skutočná výška záväzkov úpadcu je odlišná od výšky záväzkov, ktorú deklaroval riadnymi účtovnými závierkami. V týchto účtovných závierkach nie je zohľadnený minimálne jeden záväzok, o ktorom žalovaný ako konateľ úpadcu musel mať vedomosť, a to záväzok vymáhaný voči úpadcovi ako povinnému v exekúcií vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Pletznerom, Exekútorský úrad V., pod sp.zn. EX XXX/ XXXX. Poverenie na vykonanie tejto exekúcie bolo vydané Okresným súdom Košice I dňa 9.11.2011 pod sp.zn. 20Er/5268/2011. Výška vymáhaného nároku v tomto exekučnom konaní je 5.803,87 eur. Tento záväzok spoločnosť INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. prvýkrát účtovala až v účtovnom roku 2017 aj keď ho riadne mala zaúčtovať už v účtovnej závierke zostavenej ku dňu 31.12.2015. Ak by to tak bolo, bolo by vlastné imanie spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. v záporných hodnotách a žalovaný by mal povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca uviedol, že vyzval žalovaného a vo výzve uviedol, že o úpadku spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. ako jej konateľ sa mohol dozvedieť najneskôr z riadnej účtovnej závierky za rok 2015, teda dňa 28.6.2016. Preto žalobca ako správca vyzval žalovaného ako konateľa dlžníka INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., aby do 15 dní zaplatil do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. zmluvnú pokutu 12.500,00 eur alebo, aby preukázal, že mu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nevznikla alebo, že sa zbavil tejto zodpovednosti. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s odpoveďou žalovaného na výzvu žalobcu, že v účtovných závierkach úpadcu za rozhodné obdobie je deklarované kladné vlastné imanie, že nemal žiadnu vedomosť o záväzku vymáhanom v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 483/2011, pretože nemal žiaden doklad, na základe ktorého by bolo možné tento záväzok zaúčtovať a ďalej uviedol, že bezodkladne po zostavení mimoriadnej účtovnej závierky uložil do Zbierky listín obchodného registra oznámenie o predlžení spoločnosti. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí so žalobou a navrhuje ju zamietnuť, pretože tvrdenia žalobcu v žalobe sú hypotetické, nepravdivé a nepreukázané. Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia v žalobe nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, aj keď bremeno tvrdenia je dôkazné bremeno ohľadom tvrdení žalobcu, a preto zaťažuje výlučne žalobcu. Uviedol, že účtovných závierok spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. za obdobie roku 2016 a 2017, ktoré boli priložené k návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani z účtovnej závierky za rok 2015 nevyplýva, že vlastné imanie spoločnosti bolo ku dňu 31.12.2015 v záporných hodnotách. Účtovná závierka úpadcu za rok 2015 bola založená v registri účtovných závierok a podľa tejto účtovnej závierky bolo vlastné imanie úpadcu kladné. Ďalej žalovaný uviedol, že konal s profesnou odbornosťou ako psychológ s ukončeným vysokoškolským vzdelaním II. stupňa, a spracovaním a vedením účtovníctva po celú dobu trvania spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. poveril niekoľko odborne spôsobilých osôb podnikajúcich v poskytovaní účtovníckych služieb. Preto sa žalovaný spoliehal na odbornú starostlivosť osôb poskytujúcich mu účtovnícke služby a trval na tom, že hneď ako zistil svoje predlženie, podal návrh na vyhlásenie konkurzu a podal ho včas. Uviedol, že inak ako z individuálnej účtovnej závierky sa ani pri zachovaní odbornej starostlivosti nemal ako dozvedieť o predlžení úpadcu. O tom, že je vedené exekučný konanie pod sp.zn. EX 483/2011 voči povinnému - obchodnej spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. sa dozvedel až dňa 16.10.2017 z Centrálneho registra exekúcií, o čom žalovaný predložil žalobcovi doklad a tieto tvrdenia aj preukázal. Samotný žalobca predložil súdu dôkaz v podobe účtovného denníka úpadcu za rok 2017 a žalovaný do tohto obdobia nedisponoval žiadnym účtovným dokladom, na základe ktorého by bolo možné preukázateľne vykonať účtovný záznam v hlavnej knihe o tejto v exekučnom konaní vymáhanej pohľadávke. Žalovaný uviedol, že nemal vedomosť o doručení rozsudku Krajského súdu v Košiciach, pretože súdu predložil doručenku, z ktorej vyplýva, že rozsudok, ktorý bol podkladom pre exekučné konanie č.k. 29Cb/123/2005-777 bol dňa 12.9.2011 doručený pre X., advokátku a žalovaný ako pasívne legitimovaný v tomto súdnom konaní nemal o tomto rozsudku vedomosť, pretože ho neprevzal. Ďalej uviedol, že od roku 2011 sa spoločnosť INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. sťahovala trikrát - z adresy Kuzmányho 71, Košice na adresu Mäsiarska 50, Košice a následne na Škultétyho 2, Košice. V Centrálnom registri exekúcií je vedená adresa INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. Mäsiarska 50, na ktorej však úpadca od 23.3.2013, teda viac než 5 rokov nesídli. Žalovaný preto trval na tom, že ako konateľ spoločnosti bezodkladne potom, ako sa dozvedel z mimoriadnej účtovnej závierky v roku 2017, uložil hneď do Zbierky listín Okresného súdu Košice I oznámenie o tom, že spoločnosť je v predlžení, čo žalovaný žalobcovi aj preukázal. 5. Žalovaný tvrdil, že konal s odbornou starostlivosťou a vykonal všetky možné a dostupné opatrenia na predchádzanie finančných problémov úpadcu. Uviedol, že Poverením hlavného veterinárneho lekára SR zo dňa 1.12.2014 bol úpadca na základe úspechu vo vopred vyhlásenom výberovom konaní poverený vedením Centrálneho registra spoločenských zvierat, a to identifikáciu spoločenských zvierat - psy, mačky, fretky formou pasov spoločenských zvierat a mikročipom. Žalovaný uviedol, že vyvinul databázu Centrálneho registra spoločenských zvierat, tento register prevádzkoval a vykonával ako jeden z výrobcov pasov s pridelenými sériovými číslami pasov, fyzickú distribúciu pasov spoločenských zvierat k veterinárnym lekárom. Od začiatku sa úpadca stretával s nerešpektovaním jeho Poverenia hlavným veterinárnym lekárom SR zo strany veterinárnych lekárov a aj samotnej Komory veterinárnych lekárov SR a snahou samotnej Komory veterinárnych lekárov SR získať prevádzkovanie tohto Centrálneho registra spoločenských zvierat. Žalovaný uviedol, že spoločnosť INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. sa bránila rôznymi podaniami adresovanými na Ústredné orgány štátnej správy, Protimonopolnému úradu SR. Po týchto krokoch, na základe poslaneckého návrhu bol doplnený zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, a to § 19, podľa ktorého „Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.“ S účinnosťou od 1.2.2007. Toto viedlo následne k tomu, že obchodná spoločnosť INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. už nemohla prevádzkovať počítačovú databázu pre Centrálny register Spoločenských zvierat. Obchodná spoločnosť INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. sa úspešne proti týmto krokom správnych orgánov bránila a podala tri žaloby, viedla tri súdne konania, a to na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 9C/191/2011 voči ŠVPS SR o zaplatenie 16.792,82 eur s prísl., konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV., pod sp. zn. 10Cb/9/2011 voči ŠVPS SR o náhradu škody a konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV., pod sp. zn. 9C/82/2010 voči Ministerstvu pôdohospodárstva SR o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nečinnosti orgánov štátnej správy o zaplatenie 46.742,88 eur s príslušenstvom. Konania sp. zn. 10Cb/9/2011 a 9C/82/2010 neboli do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ani po viac ako 8 rokoch právoplatne skončené, pričom žalobca ako správca konkurznej podstaty ani raz nekontaktoval úpadcu s požiadavkou na oznámenie, či úpadca ako žalobca inicioval alebo vedie nejaké súdne konania, na akých súdoch a voči ktorým subjektom, a pohľadávky v akej výške si v uvedených konaniach vymáha. Po bleskovej zmene legislatívy a po tom, čo ústredný štátny orgán, odvolávajúc sa na uvedenú zmenu odmietol plniť svoje dovtedajšie záväzky voči úpadcovi, a aj zabezpečiť preklopenie dát, ktorých vlastníkom bol štátny orgán, z databázy prevádzkovanej úpadcom do novej databázy, úpadca jednak čakal, ako dopadne pripravované riešenie doplnenia údajov z registra úpadcu do nového registra, keďže register obsahoval desaťtisíce dát o čipoch, zvieratách a majiteľoch zvierat, a pristúpil k podaniu žalôb pre vymoženie náhrad škôd spôsobených uvedeným stavom. Z pohľadávok uplatnených v súdnych konaniach, ktorých výška predstavovala dostatočný kapitál v porovnaní so záväzkami úpadcu, mienil úpadca splniť záväzky voči štátu a veriteľom. Prvé právoplatné súdne rozhodnutie úpadca obdržal v novembri 2017, na základe čoho prijal opatrenia. Žalovaný mal za to, že v čase keď opatrenia na nápravu vzniknutého legislatívneho stavu, ktorý ničím nezapríčinil, a náhradu vzniknutých škôd prijímal, boli zodpovedné, primerané situácii a boli vykonané so starostlivosťou s cieľom predísť úpadku úpadcu. Žalovaný a ani úpadca nemohol vedieť, či v sporoch bude úspešný alebo nie, bolo by neúčelné prijímať akékoľvek opatrenia na prosperovanie podniku spolu s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na základe uvedeného mal za to, že mu povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla, pretože spoločnosť podala návrh na vyhlásenie konkurzu včas, zároveň žalovaný preukázal, že sa jej zbavil zo zákonom predpokladaného dôvodu, a preto navrhuje návrh zamietnuť. 6. Žalovaný ďalej uviedol, že robil kroky k tomu, aby dosiahol výsledky v uvedených súdnych sporoch a aby spoločnosť nebola v predlžení. Pohľadávky obchodnej spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. boli oveľa vyššie ako záväzky spoločnosti, problém nastal v roku 2007, kedy došlo k zmene zákona a Štátna veterinárna správa vypovedala zmluvu s obchodnou spoločnosťou INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o.. Uviedol, že spoločnosť musela plniť záväzky voči štátu, pretože ak niekto vlastnil spoločenské zviera, nemohol by s ním vycestovať do zahraničia, ak by systém nebol udržiavaný. Udržiavaním tohto systému obchodnej spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. vznikla škoda a sám konateľ spoločnosti - žalovaný investoval do tohto systému vlastné prostriedky a viedol viac ako 10 rokov súdne spory. V marci 2017 sa však rozhodol tieto súdne spory ukončiť, pretože už nemal finančné prostriedky ani energiu na pokračovanie v týchto sporoch a dal vyhotoviť účtovnú závierku a následne do 30 dní podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Ďalej žalovaný uviedol, že cieľom úpadcu bolo, aby ľudia mohli vycestovať so spoločenským zvieraťom do zahraničia, aby mali platný pas, pretože iný systém v Slovenskej republike neexitoval pred 1.2.2007, ani po 1.2.2007 ako systém úpadcu. Úpadca bol jediným výrobcom pasov, ktoré spĺňali podmienky štátnej správy. Aj keď Štátna veterinárna správa ukončila zmluvu, fyzicky nedošlo k nemožnosti plnenia zo strany úpadcu aj po 1.2.2007, preto úpadca naďalej prevádzkoval predmetný systém. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že nápad, ktorý mal žalovaný s pasmi spoločenských zvierat mu bol „de facto“ ukradnutý, a to tak, že legislatívnym procesom došlo k zmene a Centrálny register už neviedol úpadca, ale Komora veterinárnych lekárov, preto sa úpadca súdil s orgánmi štátnej správy. Po dlhšom čase súdy rozhodli v neprospech úpadcu. Tento neúspech úpadcu neznamená, že úpadca nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalovaný predložil súdu rozhodnutie konateľa spoločnosti úpadcu Mgr. V. Y. - žalovaného zo dňa 30.11.2017 o vyradení softvéru vyvinutého pre účely Centrálneho registra pasov spoločenských zvierat v nadobúdacej hodnote 48.718,00 eur v zostatkovej hodnote 9.690,00 eur v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/171/2014-207 zo dňa 30.11.2017 a následne bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. zo strany žalovaného. 8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že úpadca INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. podal návrh na vyhlásenie konkurzu 28.12.2017. Na základe tohto návrhu bol uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 26K/35/2017 zo dňa 17.04.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 79/2018 dňa 24.04.2018 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., Škultétyho 2, 040 01 Košice, IČO: 36 568 961 a správcom konkurznej podstaty úpadcu je žalobca. Sporné nebolo ani to, že žalovaný boli v rozhodnom období spoločníkom a konateľom spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., Škultétyho 2, 040 01 Košice, IČO: 36 568 961. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty (resp. na osvedčenie, že mu táto povinnosť nevznikla) a ani to, že žalovaný odpovedal na výzvu správcu. Sporná nebola ani samotná činnosť žalovaného vykonaná pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu za účelom zabránenia úpadku. Neboli sporné ani dôkazy a ich obsah, ktoré procesné strany predložili na preukázanie svojich tvrdení. 9. Sporné v konaní bolo to, či žalovaný porušil povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda či je povinný zaplatiť žalobcovi ako správcovi uplatnenú pokutu 12.500,00 eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu. 10. Súd prvej inštancie zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 29Cb/123/2005 bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach v tejto veci doručený dňa 12.9.2011 JUDr. J. ako právnej zástupkyni úpadcu. Následne bola začatá exekúcia na základe tohto rozsudku a z Centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že dňa 9.11.2011 bolo súdom udelené poverenie na výkon exekúcie proti povinnému INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. v konaní vedenom pod sp.zn. EX 483/2011 súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi. Z listu súdneho exekútora JUDr. Tomáša Peltznera zo dňa 4.7.2019 adresovaného žalobcovi (a z pripojených doručeniek) súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie a exekučné príkazy boli doručované spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. na adresu Mäsiarska 50, Košice. 11. Ďalej súd prvej inštancie zistil z účtovného denníka úpadcu, ktorý predložil žalobca, že dňa 30.11.2017 bolo zaúčtované vyradenie softvéru v hodnote 9.689,91 eur, bola zaúčtovaná nedokončená investícia v hodnote 6.514,80 eur a bol zaúčtovaný záväzok vo výške 5.682,62 eur. Zaúčtovanie záväzku vo výške 5.682,62 eur bolo súdu preukázané aj účtovným dokladom úpadcu zo dňa 30.11.2017. Z účtovnej závierky úpadcu zostavenej dňa 28.6.2016 (ku dňu 31.12.2015) súd zistil, že spoločnosť INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. mala vlastné imanie vo výške 682,00 eur. Spoločnosť nebola v predlžení. ˇ 12. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že úpadca viedol viacero súdnych konaní, z ktorých niektoré boli ukončené zamietnutím žaloby a niektoré zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby a podnet na začatie trestného stíhania bol posúdení ako správny delikt. Vyplýva to z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/530/2015-424 zo dňa 16.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.11.2018, z ktorého mal súd preukázané, že v právnej veci žalobcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva SR v konaní o náhradu škody bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/82/2010-387 zo dňa 14.07.2015 o zamietnutí žaloby. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/171/2014-207 zo dňa 23.02.2017 bolo súdu preukázané, že v právnej veci žalobcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., proti žalovanému Štátna veterinárna a potravinová správa SR v konaní o zaplatenie 16 972,80 EUR s prísl. bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 9C/191/2011-167 zo dňa 07.01.2014 o zamietnutí žaloby. Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 11Cb 97/2007-78 zo dňa 29.05.2007 súd zistil, že bol ním zamietnutý návrh spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. na vydanie predbežného opatrenia proti žalovanému Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/9/2011-94 zo dňa 15.03.2018 súd zistil, že bolo ním konanie vo veci žalobcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., proti žalovanému Štátna veterinárna a potravinová správa SR o náhradu škody zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava IV, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 29.05.2006, č. ČVS:ORP-1032/OEK-B4-2005 súd zistil, že trestné oznámenie X.. J. X., advokátky spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., vo veci podozrenia z trestného činu neoprávneného podnikania, poškodzovania veriteľa a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery bolo odovzdané Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR, bola vec postúpená na prejednanie správneho deliktu, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. 13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý upravuje úpadok, § 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý upravuje povinnosť dlžníka predchádzať úpadku, § 11 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý upravuje povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení, § 74a Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý upravuje povinnosť osôb, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ak nepodali včas návrh na vyhlásenie konkurzu, a to do 30 dní, od kedy sa dozvedeli, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o svojom predlžení. 14. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal to, že by spoločnosť INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. bola viac ako 30 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 28.12.2017, v predlžení. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že v účtovnej závierke zostavenej ku dňu 31.12.2015 nebol započítaný záväzok úpadcu vo výške 5.803,87 eur a že už v tom čase bola spoločnosť v predlžení a taktiež nemožno považovať za dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný ako konateľ úpadcu nekonal s odbornou starostlivosťou, keď nezabezpečil zaúčtovanie tohto záväzku 5.803,87 v účtovníctve, aj keď sa o tejto pohľadávke viedlo exekučné konanie. 15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa § 3 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, úpadca nebol viac ako 30 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu v predlžení, pretože ešte aj v čase, keď bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu prebiehali súdne konania, v ktorých úpadca INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. vystupoval ako žalobca a v týchto sporoch vymáhal náhradu škody tak ako to súd prvej inštancie špecifikoval v odseku 12. a 22. odôvodnenia svojho rozsudku. Preto žalovaný ako konateľ úpadcu mohol dôvodne predpokladať, že v prípade úspechu v týchto neukončených súdnych konaniach, bude mať úpadca dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich záväzkov. Z toho potom vyplýva, že žalovanému ako konateľovi úpadcu nemohla vzniknúť povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v čase vedenia týchto súdnych sporov, preto žalovanému ako konateľovi nemohla vzniknúť ani povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas vo výške 12.500,00 eur. Z toho dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú. 16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nepovažoval úpadok úpadcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. za preukázaný z dôvodu, že žalobca nepredložil účtovnú závierku, ktorá by zohľadňovala dlh voči Komore veterinárnych lekárov a taktiež z dôvodu, že žalovaný mohol odôvodnene predpokladať, že v prípade úspechu v neukončených súdnych konaniach, bude mať dostatok prostriedkov na úhradu všetkých svojich záväzkov. Tento záver súdu prvej inštancie však nepovažuje žalobca za správny. Uviedol, že účtovné knihy úpadcu nereflektujú skutočný stav záväzkov úpadcu, a to predložením dôkazov o existencii záväzku úpadcu voči Komore veterinárnych lekárov, ktorý vznikol najneskôr v roku 2011 a ktorý je vymáhaný v exekúcií, avšak úpadca ho prvýkrát zaúčtoval až v roku 2017. Došlo tým k skresleniu účtovných závierok úpadcu. Žalovaný nespochybnil existenciu tohto záväzku voči Komore veterinárnych lekárov už od roku 2011 a jeho tvrdenie o tom, že sa o tomto záväzku dozvedel až lustráciou v Centrálnom registri exekúcií v roku 2017 je nedôvodné, pretože z poštovej doručenky vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp.zn. 29Cb/123/2005 bol právnej zástupkyni úpadcu riadne doručený. Žalobca teda spoľahlivo preukázal pluralitu veriteľov úpadcu už v roku 2015, a teda aj úpadok od roku 2015. 18. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal, že nepovažuje za pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že dôvodne očakával priaznivé výsledky hospodárenia úpadcu a jeho ďalšie prevádzkovanie, pretože podľa § 3 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku úpadcu a jeho ďalšieho prevádzkovania sa neprihliadne vždy, ale len v prípadoch, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v prevádzkovaní podniku pokračovať. Toto musí byť riadne preukázané, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Sám žalovaný potvrdil, že už v marci 2017 urobil rozhodnutie nepokračovať v predmetných konaniach a v máji 2017 mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/171/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 9C/191/2011 zo dňa 7.1.2014 o zamietnutí žaloby úpadcu. Všetky tri súdne konania, na ktoré poukazoval žalovaný majú podobný skutkový a právny základ, preto potom ako boli všetky tri žaloby zamietnuté súdmi prvej inštancie a v jednej zo žalôb bol zamietavý rozsudok úpadcu potvrdený krajským súdom, nemohol žalovaný rozumne predpokladať úspech v ostatných sporoch. 19. Súd prvej inštancie preto jasne a výstižne nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považujú za preukázané a ktoré nie a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ide o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a uloží žalovanému zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. sumu 12.500,00 eur z titulu zákonnej zmluvnej pokuty za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. 20. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému 28.4.2020, vyjadrenie k nemu nepodal. 21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 22. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 379 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil dostatočne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 24. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd udáva: 25. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávne zistil skutkový stav, pretože súd prvej inštancie komplexne posudzoval činnosť žalovaného ako konateľa úpadcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. od roku 2015, teda od kedy podľa tvrdení žalobcu bol dôvod preto, aby žalovaný ako konateľ úpadcu podal návrh na vyhlásenie konkurzu a posudzoval túto jeho činnosť až do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 28.12.2017. 26. Súd prvej inštancie správne posudzoval všetky tri súdne konania, ktoré úpadca viedol a to voči Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom pôdohospodárstva a dve konania voči Štátnej veterinárnej správe. Vo všetkých troch súdnych sporoch išlo o náhradu škody, ktorú úpadca vymáhal preto lebo mu bolo znemožnené realizovať zmluvu so Štátnou veterinárnou správou. Odvolací súd k tomu udáva, že z týchto súdnych konaní vyplýva, že ich žalovaný ako konateľ úpadcu začal v období rokov 2010 a 2011, teda potom, ako s účinnosťou od 1.2.2007 bol poslaneckým návrhom doplnení § 19 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, o odsek 3: „Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky“. 27. V konaní nebolo sporné to, že hlavný veterinárny lekár Slovenskej republiky Poverením zo dňa 1.12.2004 poveril firmu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., Škultétyho 2, Košice, teda úpadcu, vedením Centrálneho registra spoločenských zvierat (č.l. 190 spisu). Taktiež nebolo sporné, že úpadca v zastúpení žalovaným ako konateľom uzatvoril Zmluvu o výrobe a dodávaní pasov spoločenských zvierat dňa 27.9.2004 (č.l. 185 - 186 spisu) a nebolo sporné ani to, že dňa 20.8.2004 uzatvoril žalovaný ako konateľ úpadcu INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky Zmluvu o spolupráci pri distribúcií a evidencií pasov spoločenských zvierat (č.l. 188 spisu). Z toho vyplýva, že od 1.2.2007, kedy nadobudol účinnosť doplnený § 19 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. v tom, že počítačovú databázu pre Centrálny register spoločenských zvierat bude prevádzkovať Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, nemohol úpadca už plniť uzatvorené zmluvy so Štátnou veterinárnou správou. To viedlo k začatiu radu súdnych konaní úpadcu v roku 2010 a 2011 na viacerých súdoch tak, ako to podrobne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to v odseku 19., 20., 21., 22., 23. To, že uvedené súdne spory sa viedli od roku 2010 do roku 2018, nebolo taktiež v konaní sporné, vyplýva to aj z rozhodnutiach súdov, ktoré sú v spise na č.l. 273 - rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/530/2015 zo dňa 16.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.11.2018, v ktorom úpadca vymáhal náhradu škody 46.742,87 eur proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom pôdohospodárstva, žaloba úpadcu bola zamietnutá. Ďalším rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/171/2014 bola taktiež zamietnutá žaloba úpadcu voči Štátnej veterinárnej a potravinovej správe s.r.o., v konaní o náhradu škody 16.972,80 eur. Ďalšie rozhodnutie sa týkalo náhrady škody, a to 3,32 eur za každý pas od 1.3.2007 do 30.9.2007, ktorý úpadca nevydal, konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava IV. pod č.k. 10Cb/9/2011-94, kde uznesením zo dňa 15.3.2018 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom dňa 11.3.2018 (č.l. 232 spisu). 28. Odvolací súd udáva, že žalovaný ako konateľ úpadcu inicioval tieto súdne konania a viedol ich účelne prostredníctvom zvolenej advokátky JUDr. J. X.. To, že úpadca nebol v týchto sporoch o náhradu škody voči štátnym orgánom úspešný, nemožno považovať za nekonanie žalovaného ako konateľa úpadcu, alebo za konanie, ktoré je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, a teda, že žalovaný nemohol rozumne očakávať v týchto sporoch úspech a odvrátenie úpadku. Je pravda, že jedno z týchto troch vedených súdnych konaní bolo ukončené na základe späťvzatia žaloby zo dňa 11.3.2018, a to konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV., č.k. 10Cb/9/2011-94 zo dňa 15.3.2018, teda už po podaní návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, dňa 28.12.2017. Odvolací súd aj tento postup žalovaného, keď zobral späť žalobu potom ako bol už neúspešný v dvoch právoplatne ukončených sporoch v roku 2014 a 2015, za konanie ktoré je konaním s odbornou starostlivosťou vychádzajúc už zo skôr právoplatne ukončených súdnych sporov. 29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 74a Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, a to, že štatutár sa zbaví povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za nepodanie včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií vtedy, ak osvedčí podľa § 74a ods. 5 písm.a/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, že konal s odbornou starostlivosťou. Pojem „odborná starostlivosť“ štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach sa v súdnej praxi vykladá tak, že štatutárny orgán koná s odbornou starostlivosťou vtedy, ak na základe svojho riadneho obchodného úsudku rozumne predpokladá, že na základe náležitých informácií, ktoré má, koná v prospech spoločnosti a na ochranu záujmov veriteľov spoločnosti. 30. V prejednávanej veci žalovaný ako konateľ úpadcu potom, čo zmenou zákona od 1.2.2007 mu bolo znemožnené plniť Zmluvu so Štátnou veterinárnou správou z roku 2004, zahájil tri súdne spory o náhradu škodu voči štátnym orgánom v snahe vyriešiť možný úpadok pre stratu príjmu z týchto zmlúv. Aj keď úpadca v týchto dvoch právoplatne ukončených sporoch nebol úspešný a tretí súdny spor ukončil späťvzatím návrhu dňa 11.3.2018, neznamená to, že nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalobca nepreukázal to, že by žalovaný v týchto sporoch nekonal účelne, ani netvrdil to, že tieto súdne spory zahájil žalovaný len na zakrytie úpadku spoločnosti a že reálne nemohol očakávať úspech úpadcu v týchto sporoch. 31. Odvolací súd k tomu, či žalovaný mal alebo nemal vedomosť o vedení exekučného konania voči úpadcovi o zaplatenie pohľadávky 5.803,37 eur, ktorá vznikla v roku 2011 udáva, že pre posúdenie toho, či úpadca bol v úpadku v roku 2011, resp. v roku 2015 pre túto pohľadávku 5.803,37 eur, nepovažuje za podstatné, ak žalovaný v čase existencie tohto záväzku úpadcu vymáhal v súdnych konaniach tri pohľadávky o náhradu škody vo výške 46.742,87 eur, o 16.972,80 eur a o náhradu škody 3,32 eur za každý nevydaný pas spoločenského zvieraťa za obdobie od 1.3.2007 do 30.9.2007. 32. Odvolací súd ešte udáva, že účelom ustanovenia § 74a Zákona o konkurze a reštrukturalizácií nie je trestať každého štatutára úpadcu za to, že nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Účelom je vyvodiť zodpovednosť voči tomu alebo tým štatutárom, ktorí porušujú svoje povinnosti štatutárneho orgánu a nekonajú pri plnení svojich zákonných povinností štatutára s odbornou starostlivosťou, keď predlženie spoločnosti zjavne vyplýva z účtovných závierok a štatutár nepodá do 30 dní návrh na vyhlásenie konkurzu bez toho, aby už predtým urobil alebo zahájil účelné kroky pre odvrátenie úpadku. Štatutár musí pri týchto krokoch zohľadniť všetky dostupné informácie pre svoje rozhodnutie, či podá návrh na vyhlásenie konkurzu alebo takýto návrh nepodá, pretože rozumne očakáva, že je reálna možnosť odvrátiť konkurz napr. získaním novej zákazky, získaním peňažných prostriedkov z prebiehajúcich súdnych sporov a pod. 33. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zamietol žalobu správcu proti konateľovi úpadcu o zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty 12.500,00 eur za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 74a Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, keďže žalovaný v zmysle § 74a ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií preukázal, že mu táto povinnosť nevznikla, pretože osvedčil, že podľa § 74a ods. 5 písm.a/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácií konal s odbornou starostlivosťou pri odvracaní úpadku obchodnej spoločnosti INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., Škultétyho 2, Košice. 34. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania pre úspešného žalovaného. 35. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 386 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).