KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Košice1. 7. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/157/2019 z 1. 7. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 1. júla 2020, sp. zn. 6S/157/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7019200752.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/157/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200752
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200752.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr.
Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu C. J., bytom W. XX, XXX XX C. W.,
proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE 19125/2019, ČRZ.: 131396/2019 zo dňa
05.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného označeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa
ustanovenia § 10 ods.5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní
vedenom Okresným súdom Bratislava V. v právnej veci o zaplatenie 15.971,41 eur s príslušenstvom
vedenej pod sp. zn. 3CbZm/49/2013.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadateľ - žalobca požiadal žalovaného
o poskytnutie právnej pomoci vo vyššie označenej právnej veci. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa
obrátil žiadateľ na centrum je daná pôsobnosť centra, keďže sa jedná o obchodnoprávnu vec (§ 3
ods.1 zák. č. 327/2005 Z.z.). Na preukázanie svojej príjmovej situácie predložil žalovanému žiadateľ za
posudzované obdobie mesiacov november 2018 - máj 2019:
- rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018, podľa ktorého žiadateľovi sa zvýšil invalidný
dôchodok od 01.01.2019 na sumu 385,40 eur mesačne,
- oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok na náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody
zo dňa 02.04.2019, podľa ktorého sa žiadateľovi zráža na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody z
dôchodku suma vo výške 192,70 eur a žiadateľovi sa poukazuje suma 192,70 eur mesačne.
K svojim majetkovým pomerom sa žiadateľ nevyjadril. Na základe výpisu katastrálneho portálu ÚGKK
SR - Katastrálny portál zo dňa 05.09.2019 centrum zistilo, že žiadateľ je spoluvlastníkom viacerých
nehnuteľností v okrese J., obec V.Č., kat. územie V. o veľkosti spoluvlastníckych podielov jednej polovice
a menej. Centrum má za to, že vlastníctvo tohto majetku sa nepovažuje za majetok, ktorého predajom
alebo prenájmom by si mohol žiadateľ zabezpečiť právne služby. Žiadateľ ďalej vo svojej žiadosti uviedol,
že je ženatý a má jedno dieťa, dcérku O. J., nar. XXXX. Na účely zistenia jeho príjmu nebolo potrebné



vziať do úvahy aj príjem jeho manželky a dcéry, lebo tie nie sú spoločne posudzované osoby so
žiadateľom, ktorá skutočnosť vyplýva z nasledovných dokladov:
- Rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 8C/663/99-12 zo dňa 17.08.1999, ktorým súd v právnej
veci navrhovateľky I. J. proti odporcovi C. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva rozhodol tak, že zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2010,
- Rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 14C/165/2013-34 zo dňa 27.11.2013, ktorým súd
v právnej veci navrhovateľky O. J., nar. XXXX proti odporcovi C. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o
určenie výživného rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 180,--
eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2014. V odôvodnení rozsudku je
uvedené, že podľa uvedenia navrhovateľky sú rodičia navrhovateľky rozvedení.
V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, 1,4-násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje od 01.07.2018 sumu 287,10 eur a 1,6-násobok
životného minima predstavuje sumu 328,12 eur. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z.
o životnom minime, 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje
od 01.07.2019 sumu 294,28 eur a 1,6-násobok životného minima predstavuje sumu 336,32 eur. Z
uvedeného je zrejmé, že započítateľný príjem žiadateľa v mesiaci podania žiadosti o právnu pomoc -
máj 2019 vo výške 385,40 eur presahoval výšku 1,4-násobku životného minima aj výšku 1,6-násobku
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú od 01.07.2019. Na základe predložených
listinných dokladov malo centrum za preukázané, že žiadateľ nesplnil podmienku materiálnej núdze,
ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Ďalej žalovaný
uviedol, že podľa ustanovenia § 6b ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi, ak príjmy neprevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť
právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej
právnej pomoci. Predmetná právna úprava dáva centru možnosť, nie však povinnosť, takúto právnu
pomoc poskytnúť. Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi centru zveril,
aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol, či poskytnutie právnej pomoci v konkrétnych prípadoch
je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami s ohľadom na
všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia možno rozumieť taký právny stav, ktorý by mal byť
posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Usmernenie Centra právnej
pomoci č. 2/2015 zo dňa 15. júna 2015 v čl. II ods.5 konkretizuje aké sú primerané okolnosti, ktoré
sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci podľa § 6b ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi, pričom za tieto sa považujú také okolnosti alebo skutkový stav a sociálna
situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie
právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a) alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote,
zdraví alebo právach žiadateľa alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žiadateľa.
Rovnaké podmienky musí žiadateľ spĺňať aj v prípade prehodnocovania jeho nároku na poskytovanie
právnej pomoci. Žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 15.971,41
eur s príslušenstvom vedenej Okresným súdom Bratislava V. v právnej veci pod sp. zn. 3CbZm/49/2013.
S poukazom na skutočnosť, že nejde o súdne konanie kde žiadateľ ako žalovaný by mal byť povinne
zastúpený advokátom má žalovaný za to, že poskytnutie právnej pomoci centrom by v tomto prípade
nebolo primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Na základe predložených dokladov o príjme
a informácii o majetkovej situácii žiadateľa bolo preukázané, že žiadateľ nespĺňa zákonom stanovenú
podmienku - stav materiálnej núdze. Pri posúdení všetkých okolností žiadanej pomoci centrum uzavrelo,
že nezistilo dôvody na postup podľa § 6b ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre
priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších
podmienok nezaoberalo. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 20.09.2019.

3. Včas podanou žalobou zo dňa 26.09.2019 označenou ako „Odvolanie“ podanou na poštovú prepravu
dňa 27.09.2019 a doručenou súdu dňa 30.09.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného, pričom v žalobe tvrdil, že žalovaný nerozhodol správne. Uviedol, že je poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 385,40 eur ale suma 192,70 eur je mu zrážaná ÚVTOS (zo zákona)
a suma 116,80 eur je zrážaná na výživnom, zostatok 75,90 eur ešte raz mu zrážajú exekúciou 347EX
270/19, takže mu zostane čistá suma 37,95 eur. Tvrdil, že sa snaží odpredať podiely nehnuteľností viac
ako 8 rokov ale žiaľ neúspešne lebo sú „nepredajné“ kvôli lokalite a bonite pozemku. Nedokáže sa brániť
pred súdom bez právnej pomoci a suma 15.971,41 eur, pre ktorú je v spore s Č. je pre neho likvidačná.
Z tohto dôvodu žiada o rozhodnutie, ktorým mu bude pridelený právny zástupca v spore s Č., Janský



- Partners. Z obsahu podanej žaloby podľa názoru súdu možno zistiť, že žalobca žiada rozhodnutie
žalovaného zrušiť. Neuviedol, že žiada vo veci nariadiť pojednávanie.

4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 07.01.2020 doručeným súdu
dňa 14.01.2020, v ktorom súhlasil s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania
a navrhol aby súd žalobu zamietol zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Citujúc ustanovenia §§ 4 písm.i), ods.2, 6 zákona o poskytovaní právnej
pomoci, § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, žalovaný popísal zistený skutkový stav zhodne
ako v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na skutočnosť, že žalobca na preukázanie svojej príjmovej
situácie za posudzované obdobie mesiacov november 2018 - máj 2019 predložil: - rozhodnutie Sociálnej
poisťovne zo dňa 29.11.2018, podľa ktorého žiadateľovi bol zvýšený invalidný dôchodok od 01.01.2019
na sumu 385,40 eur mesačne, - potvrdenie ÚVTOS Budovateľská 1, priečinok 28, 0740 15 Košice -
Šaca, zo dňa 05.06.2019, podľa ktorého žiadateľ o právnu pomoc nebol v tom čase pracovne zaradený,
- oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok na náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody
zo dňa 02.04.2019, podľa ktorého sa žiadateľovi zráža na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody z
dôchodku suma vo výške 192,70 eur a žiadateľovi sa poukazuje suma 192,70 eur mesačne. Žiadateľ
ďalej vo svojej žiadosti uviedol, že je ženatý a má jedno dieťa, dcérku O. J., nar. XXXX. Na účely zistenia
jeho príjmu nebolo potrebné vziať do úvahy aj príjem jeho manželky a dcéry, lebo tie nie sú spoločne
posudzované osoby so žiadateľom, ktorá skutočnosť vyplýva z nasledovných dokladov:
1/ Rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 8C/663/99-12 zo dňa 17.08.1999, ktorým súd
v právnej veci navrhovateľky I. J. proti odporcovi C. J., nar. XX.XX.XXXX v konaní o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva rozhodol tak, že zrušil bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2010,
2/ Rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 14C/165/2013-34 zo dňa 27.11.2013, ktorým súd
v právnej veci navrhovateľky O. J., nar. XXXX proti odporcovi C. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o
určenie výživného rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou
180,-- eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2014. V odôvodnení rozsudku
je uvedené, že podľa uvedenia navrhovateľky sú rodičia navrhovateľky rozvedení. Skonštatoval,
že v prípade žalobcu ako žiadateľa o právnu pomoc na účely zistenia jeho príjmu pre posúdenie
podmienky materiálnej núdze nebolo potrebné vziať do úvahy aj príjem manželky žalobcu ako spoločne
posudzovanej osoby, lebo podľa žalobcom predloženého rozsudku vyššie označeného má žiadateľ a
jeho manželka zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva a v odôvodnení
Rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 14C/165/2013-34 zo dňa 27.11.2013 je uvedené, že
rodičia navrhovateľky v uvedenom súdnom konaní sú rozvedení. V súlade s ustanovením § 2 zákona
č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu predstavuje od 01.07.2018 sumu 287,10 eur a 1,6-násobok životného minima predstavuje sumu
328,12 eur. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, 1,4-násobok
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje od 01.07.2019 sumu 294,28 eur a
1,6-násobok životného minima predstavuje sumu 336,32 eur. Z uvedeného je zrejmé, že započítateľný
príjem žiadateľa v mesiaci podania žiadosti o právnu pomoc - máj 2019 vo výške 385,40 eur presahoval
výšku 1,4-násobku životného minima aj výšku 1,6-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu platnú od 01.07.2019. Žalobca teda nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - že sa nachádza v
stave materiálnej núdze v zmysle ust. §§ 6 a 6a zák. č. 327/2005 Z.z. Citujúc ustanovenia § 4 písm.i),
§ 4 ods.2, § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi žalovaný poukázal na
skutočnosť, že vzhľadom na to, že poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom Centra a ním určených
advokátov je hradené štátom zo štátneho rozpočtu je nevyhnutné, aby Centrum pri posudzovaní splnenia
podmienok nároku na právnu pomoc postupovalo v zmysle zákonných ustanovení, ktoré tieto podmienky
upravujú. Zdôraznil, že nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci nezaniká možnosť žiadateľa,
aby uplatnil svoj nárok na súde a súčasne požiadať súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku
a prípadne zvážiť, či sa neobráti na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o informáciu, ktorí
advokáti poskytujú bezplatnú právnu pomoc v zmysle § 24 ods.4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a
o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov. Uviedol, že nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci Centrom znamená
len to, že žiadateľovi v konkrétnom konaní nebude hradiť náklady na právne zastúpenie štát zo štátneho
rozpočtu. Ďalej uviedol, že žiadateľ vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní
nároku na právnu pomoc uviedol „že síce poberá invalidný dôchodok vo výške 385,40 eur mesačne, ale
má zrážky vo výške 192,70 eur pre ÚVTOS, exekúciu na výživnom vo výške 116,80 eur mesačne, a ešte
jedna exekúcia 347 EX 270/19, takže mu ostáva 37,95 eur.“ Poukázal na to, že zákon č. 327/2005 Z.z.



neumožňuje vo svojich ustanoveniach zohľadňovať výdavky žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci, a
za čistý príjem žiadateľa pre posúdenie nároku na právnu pomoc považuje invalidný dôchodok, ktorý mu
Sociálna poisťovňa priznala vo výške 385,40 eur a to od 01.01.2019. Centrum preto považuje správnu
žalobu za nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené 13.05.2020 nevyjadril.

6. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182
ods.1 písm.g) a § 105 ods.2 písm.a) SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil
sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom
žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

7. Podľa § 2 ods.1 a 2 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa § 6 ods.2 písm.a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

9. Podľa § 135 ods.1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 178 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

12. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte, a
e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona
je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti
s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach,
vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v
konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov
s tým spojených.

14. Podľa § 4 ods.1 písm.i) zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, na účely
tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima
a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.



15. Podľa § 4 ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, do príjmu fyzickej
osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne
ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú
spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

16. Podľa § 6 ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, fyzická osoba
má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

17. Podľa § 6 ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, podmienky na
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm.a) a b) musí fyzická osoba spĺňať
počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

18. Podľa § 6a zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak príjem fyzickej
osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne
nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím
majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení
podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu;
splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm.b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods.2 sa použije
primerane.

19. Podľa § 6b ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak je to
primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods.1 poskytnúť
právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.

20. Podľa § 6b ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak príjmy
prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s
finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

21. Podľa § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu predstavuje od 01.07.2018 sumu 287,10 eur a 1,6-násobok životného minima
predstavuje sumu 328,12 eur.

22. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu predstavuje od 01.07.2019 sumu 294,28 eur a 1,6-násobok životného minima
predstavuje sumu 336,32 eur.

23. Podľa § 3 ods.1 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely
určenia súm životného minima sa započítavajú:
a) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela,
b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom 2) príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa
žijúceho s nimi v domácnosti, 3)
c) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,
d) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; 3) ak toto
dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa,
príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba,
e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.



24. Podstatnou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá
cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená dovolala súdu ako nezávislého
orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého
takého objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi, ako
aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy
týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

25. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 21.05.2019
doručenej žalovanému 23.05.2019 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava
V. o zaplatenie 15.971,41 eur vedenej pod sp. zn. 3CbZm/49/2013.

26. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 o výplate dôchodku
vyplýva, že žiadateľovi bol zvýšený invalidný dôchodok od 01.01.2019 na sumu 385,40 eur mesačne.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok na náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody
zo dňa 02.04.2019 súd zistil, že žiadateľovi sa zráža na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody z
dôchodku suma vo výške 192,70 eur a žiadateľovi sa poukazuje suma 192,70 eur mesačne. Z rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie č. k. 8C/663/99-12 zo dňa 17.08.1999 mal súd za preukázané, že
súd v právnej veci navrhovateľky I. J. proti odporcovi C. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva rozhodol tak, že zrušil bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2010. Z rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie č. k. 14C/165/2013-34 zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že súd v právnej veci
navrhovateľky O. J., nar. XXXX, proti odporcovi C. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o určenie výživného
rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 180,-- eur mesačne.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2014. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že podľa
uvedenia navrhovateľky sú rodičia navrhovateľky rozvedení.

27. Správny súd preskúmal žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru,
že postup žalovaného pri vydaní tohto rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný
dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd
stotožňuje.

28. Na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku materiálnej
núdze, pretože jeho započítateľný príjem v mesiaci podania žiadosti o právnu pomoc - máj 2019 vo výške
385,40 eur presahoval výšku 1,4-násobku životného minima a aj výšku 1,6-násobku životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú od 01.07.2019. Žalobca teda nespĺňa zákonom stanovenú
podmienku na poskytnutie právnej pomoci - že sa nachádza v stave materiálnej núdze v zmysle ust. §§
6 a 6a zák. č. 327/2005 Z.z. V danom prípade príjem žalobcu prekročil zákonom ustanovenú hranicu
v mesiaci podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, a preto žalovaný postupoval správne a v
súlade so zákonom, ak žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Aj pokiaľ ide dôvody
na postup podľa § 6b ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a to,
že centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané
okolnostiam žiadanej právnej pomoci tak a v tomto prípade žalovaný postupoval správne a v súlade so
zákonom, ak žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou oprávnenej
osoby - žalobcu, keďže neboli zistené dôvody na takýto postup. Predmetná právna úprava dáva centru
možnosť, nie však povinnosť, takúto právnu pomoc poskytnúť. Zákon o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi centru zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol, či poskytnutie právnej
pomoci v konkrétnych prípadoch je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými
okolnosťami s ohľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia možno rozumieť taký právny
stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom.



Usmernenie Centra právnej pomoci č. 2/2015 zo dňa 15. júna 2015 v čl. II ods.5 konkretizuje aké sú
primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci podľa § 6b ods.2 zákona o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom za tieto sa považujú také okolnosti alebo
skutkový stav a sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci
alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky alebo spôsobilo vážnu
ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou
na žiadateľa. Rovnaké podmienky musí žiadateľ spĺňať aj v prípade prehodnocovania jeho nároku na
poskytovanie právnej pomoci. Žiadateľ - žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci
o zaplatenie 15.971,41 eur s príslušenstvom vedenej Okresným súdom Bratislava V. vedenej pod
sp. zn. 3CbZm/49/2013. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade nejde o súdne konanie kde žiadateľ
ako žalovaný by mal byť povinne zastúpený advokátom tak aj súd má za to, že poskytnutie právnej
pomoci centrom by v tomto prípade nebolo primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Na základe
predložených dokladov o príjme a informácii o majetkovej situácii žiadateľa bolo preukázané, že žiadateľ
nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze. Keďže platná legislatíva vyžaduje
kumulatívne splnenie všetkých podmienok pre priznanie predmetného nároku, nesplnenie hoci len jednej
z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie
o tomto nároku. S poukazom na uvedené sa ani súd splnením ďalších podmienok nezaoberal.

29. K námietke žalobcu „že síce poberá invalidný dôchodok vo výške 385,40 eur mesačne, ale má zrážky
vo výške 192,70 eur pre ÚVTOS, exekúciu na výživnom vo výške 116,80 eur mesačne, a ešte jedna
exekúcia 347 EX 270/19, takže mu ostáva 37,95 eur.“ Súd poukazuje tiež na to, že zákon o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi neumožňuje vo svojich ustanoveniach zohľadňovať výdavky
žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci, a za čistý príjem žiadateľa pre posúdenie nároku na právnu
pomoc považuje invalidný dôchodok, ktorý žalobcovi bol priznaný Sociálnou poisťovňou od 01.01.2019
vo výške 385,40 eur.

30. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že jeho podiely k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastníkom
sa snaží odpredať viac ako 8 rokov ale neúspešne súd považoval za neopodstatnenú z dôvodu, že
samotný žalovaný potom čo zistil na základe výpisu katastrálneho portálu ÚGKK SR - Katastrálny
portál zo dňa 05.09.2019, ktorý si zadovážil, že žiadateľ je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností
v okrese J., obec V., kat. územie V. o veľkosti spoluvlastníckych podielov jednej polovice a menej
tak skonštatoval v napadnutom rozhodnutí, že: „Centrum má za to, že vlastníctvo tohto majetku sa
nepovažuje za majetok, ktorého predajom alebo prenájmom by sa mohol žiadateľ zabezpečiť právne
služby.“

31. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods.4 SSP) ako nedôvodnú
zamietol.

32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom
a ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 (jedného) mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o:



a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „S.s.p.“) to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7019200752