Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/29/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200422 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: F.. V. J., bytom F. X, XXX XX A., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaKE 9633/2019, ČRZ: 58382/2019 zo dňa 15.04.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 06.06.2019, doručenou správnemu súdu toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaKE 9633/2019, ČRZ: 58382/2019 zo dňa 15.04.2019, ktorým žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi. I. Administratívne konanie 2. Správny orgán rozhodnutím č. KaKE 9633/2019, ČRZ: 58382/2019 zo dňa 15.04.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi z dôvodu nesplnenia podmienky stanovenej v § 6 ods. 1 písm. b)zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), pretože žiadateľ nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu v súdnom konaní na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/5/2019. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc stanovenú v § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 327/2005 Z. z. má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci. 3. Žalobca v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci vedenom pred žalovaným pod číslom spisu: KaKE 9633/2019 požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci o výplatu odmeny za nález, úschovu nálezu a konanie bez príkazu za účelom vrátenia nálezu majiteľovi, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/5/2019. Žalobca v žiadosti odkázal na obsah jeho žaloby podanej v predmetnej veci na Okresnom súde Košice I zo dňa 12.02.2019, ktorá tvorila prílohu žiadosti o právnu pomoc. Z obsahu žaloby vyplývalo, že žalobca sa domáha v súdnom konaní voči žalovanému T. Q. zaplatenia odmeny za nález v sume 45 714 eur, odmeny za úschovu nálezu v sume 218 eur a odmenu za konanie bez príkazu za účelom vrátenia nálezu majiteľovi v sume 381,6468 eur a príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z úrokov z omeškania z jednotlivých platieb od 01.10.2018 do zaplatenia. Prílohou žaloby je zoznam častí nálezu, ktorý pozostáva z peňaženky a dokladov, ako občiansky preukaz, vodičský preukaz, európsky zdravotný preukaz a peniaze v hodnote 74,14 eur. 4. Žalovaný správny orgán počas konania neskúmal otázku stavu materiálnej núdze žalobcu s poukazom na fakt, že u žalobcu nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, ktorá bola posudzovaná v preskúmavanom správnom konaní ako jedna z podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. 5. Správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ustálil skutkový stav a v tejto súvislosti konštatoval: „Zo skutočností uvedených žiadateľom a ním doložených listinných dôkazov má centrum za preukázané, že žiadateľ našiel v januári 2018 v Košiciach peňaženku, ktorej obsahom boli peniaze v hodnote 74,14 eur, osobné doklady totožnosti majiteľa nálezu T. Q., ktorý sa v tom čase zdržiaval na študijnom pobyte v Ríme (občiansky a vodičský preukaz, preukaz cestovného poistenia, platobná karta,) ako aj iné veci nepatrnej hodnoty. Z obsahu peňaženky - dokladov, žiadateľ zistil totožnosť majiteľa nálezu a rozhodol sa nález neoznámiť a neodovzdať najbližším príslušným štátnym orgánom v zmysle citovaných zákonných ustanovení právnych predpisov, ale nález si vzal domov. Zo samotných vyjadrení a listín predložených žiadateľom vyplýva, že majiteľ nálezu sa voči žiadateľovi opakovane bezúspešne domáhal vrátenia nálezu, splnomocnil osobu na prevzatie nálezu, ktorá pricestovala zo zahraničia, tiež sa opakovane pokúšal dohodnúť so žiadateľom na termíne odovzdania nálezu, avšak žiadateľ odmietal poskytnúť súčinnosť a odovzdať nález. K odovzdaniu nálezu sa žiadateľ podujal až po siedmich mesiacoch od nájdenia nálezu, v auguste 2018, a to tak, že nájdené osobné doklady napokon odovzdal Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach a osobné veci a peňaženku s inými vecami nepatrnej hodnoty odovzdal Gréckokatolíckej eparchii v Košiciach. Zo sumy peňazí, ktoré boli v peňaženke, si žiadateľ svojvoľne ponechal sumu 74 eur ako údajnú zálohu na svoje budúce nároky voči majiteľovi nálezu.“ 6. Po právnej stránke žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentoval: „Zákon (§ 135 Občianskeho zákonníka) neustanovuje povinnosť ani oprávnenie vziať do držby stratenú a nájdenú vec. Ak má však nálezca vec u seba, vzniká mu povinnosť vydať vec vlastníkovi, po ktorom však nemusí pátrať, ani ho hľadať. Je len povinný odovzdať (vydať) vec známemu vlastníkovi. Ak vlastník stratenej veci nie je nálezcovi známy (subjektívne hľadisko), vec musí odovzdať na miestny orgán štátnej správy. Žiadateľ požaduje ako nálezné zaplatiť 45,714 eur, pričom si však už z obsahu nájdenej peňaženky ponechal sumu 74 eur. Hodnotu nálezu žiadateľ vyčíslil na celkovú sumu 457,14 eur, pričom nie je zrejmé, ako dospel k hodnote jednotlivých položiek, predovšetkým osobných dokladov, kariet, peňaženky a pod. 7. Pokiaľ ide o ďalšie zákonné nároky žalobcu žalovaný uvádza: „Centrum má za to, že žiadateľ nemá nárok na odmenu za úschovu, pretože medzi ním a majiteľom nálezu nedošlo k uzatvoreniu dohody o úschove a dojednaniu odmeny za úschovu v zmysle ustanovenia § 748 Občianskeho zákonníka. Centrum pritom podotýka, že charakteristickou črtou zmluvy o úschove nie je odplatnosť, pretože odmena za úschovu veci prislúcha uschovávateľovi len vtedy, keď to bolo dohodnuté, resp. keď to zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa alebo zvyklostiam.“ 8. Ohľadom nároku žiadateľa na zaplatenie sumy 381,6468 eur za konanie na odvrátenie hroziacej škody konania bez príkazu za 118 pracovných dní x 3,8626 eur/hodinu žalovaný uviedol: „Centrum má preto za to, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku za konanie bez príkazu v zmysle Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvádzané vyššie, žiaden právny predpis nestanovuje nálezcovi povinnosť, ani oprávnenie zobrať si nález domov, uchovávať ho, zhotovovať podrobný zoznam, popisy a fotografické záznamy z nálezu. Uvedené úkony nie sú obstarávaním cudzej veci (t.j. žiadateľ nevykonal tieto úkony za majiteľa nálezu), nesmerujú k odvracaniu žiadnej škody a ani samotný žiadateľ neuviedol dôvod, pre ktorý tieto úkony vykonával a akú škodu týmto mal odvracať. Pokiaľ by aj žiadateľ skutočne chcel odvrátiť hroziacu škodu majiteľovi nálezu (pričom však údajnú hroziacu škodu nešpecifikoval), potom by bolo na mieste splniť si základnú zákonnú povinnosť a odovzdať bezodkladne nález majiteľovi alebo príslušným štátnym orgánom.“ 9. V súvislosti s nálezným, ako opodstatneným nárokom žalobcu v predmetnej veci, žalovaný uviedol, že žalobca tento nárok vyčíslil na sumu 45,714 eur, pričom výška hodnoty sporu titulom nálezného nepresahuje hodnotu minimálnej mzdy v zmysle zákonných podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre priznanie právnej pomoci. Uvedený nárok navyše zanikol jednostranným započítaním zo strany žiadateľa. Na nároky žiadateľa na úschovnom a za konanie bez príkazu za účelom odvrátenia hroziacej škody vzhľadom k nesplneniu podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, žalovaný pri zisťovaní hodnoty sporu neprihliadal. II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného 10. Žalobca včas podanou správnou žalobou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie. 11. Žalobca v úvode správnej žaloby spochybnil doručenie preskúmavaného rozhodnutia a zhrnul doterajší priebeh konania. 12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uvádza: „Spôsob, ktorým Centrum právnej pomoci vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.04.2019 sp. zn.: KaKE 9633/2019, v danom prípade interpretuje relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka o náleze, o konaní bez príkazu a o úschove veci (nálezu), skĺzol práve do tejto roviny, keď v žalovanom rozhodnutí obhajuje údajné zákonné práva žalovaného majiteľa nálezu T. Q. bez toho, aby vôbec uvažovalo o tom, že zákonné práva žalovaného T. Q. sú podmienené súčasným splnením jeho zákonných povinností voči mne ako poctivému nálezcovi, ktorý som v danej situácii zároveň konateľom bez príkazu v zmysle ustanovení § 742 a § 746 Občianskeho zákonníka a uschovávateľom nálezu v zmysle § 747 až § 753 Občianskeho zákonníka.“ 13. Ďalej v správnej žalobe uvádza: „Je zjavne účelovo nepravdivé tvrdenie Centra právnej pomoci, že moja práca spojená s úschovou a vrátením nálezu T. Q. nesmerovala k odvráteniu hroziacej škody. Je totiž isté, že pokiaľ by sa peňaženka nenašla, vznikla by T.Z. Q. nesporná škoda v dôsledku jej straty, pričom samotná materiálna hodnota tohto nálezu bola vyčíslená na 457,14 eur - pozri tiež moje vyúčtovanie nálezu zo dňa 13.08.2018, ktoré som adresoval T. Q. prostredníctvom Gréckokatolíckej eparchie v Košiciach. K tomu je potrebné pripočítať ďalšie potenciálne škody, ktoré mu mohli vzniknúť napríklad zneužitím jeho dokladov -občianskeho preukazu alebo vodičského preukazu, respektíve zneužitím jeho platobnej karty, pokiaľ by ich našiel niekto, kto by na ich základe uzavrel neplatnú zmluvu, napríklad prostredníctvom nákupu tovaru na internete, pôžičky alebo by tieto osobné doklady inak zneužil, prípadne by touto platobnou kartou vykonal neoprávnenú bezkontaktnú platbu cez platobný terminál alebo by na jej základe uskutočnil predstieranú platbu prostredníctvom čísla platobnej karty v kombinácii s číslom občianskeho preukazu.“ 14. Ohľadom námietky, že žalobca nesledoval odvrátenie hroziacej škody, ale naopak, že sa mal vyhýbať zákonnej povinnosti odovzdania týchto dokladov (občiansky preukaz, vodičský preukaz) po ich náleze, žalobca poukázal na § 135 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ako aj na § 99 ods. 1 zákona o cestnej premávke č. 8/2008 Z. z., pričom poukázal na opačný názor žalovaného, ktorý vychádzal z § 135 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka a § 12 ods. 1, prvá veta zákona o občianskych preukazoch č. 224/2006 Z. z. V tejto súvislosti uvádza: „Interpretácia Centra právnej pomoci, ako keby moje racionálne úsilie o odvrátenie škody hroziacej T. Q., bola prejavom vyhýbania sa zákonnej povinnosti, je zjavne nesprávna a skutočným účelom tohto výkladu je odradiť ma od prejednania mojich nárokov na súde.“ 15. V správnej žalobe žalobca uvádza: „Je rovnako zjavne účelové nepravdivé tvrdenie, že v predmetnej veci údajne neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku za moje konanie bez príkazu podľa § 742 Občianskeho zákonníka (...), pričom Centrum právnej pomoci má snahu urobiť ma zodpovedným za škodu, ktorá T. Q. - jeho výlučným zavinením - čiastočne predsa len vznikla, keď zámerne nevyužil dobu počas ktorej som mal jeho nález v úschove u seba a nedohodol sa so mnou na vhodnom mieste, čase a spôsobe prevzatia nálezu jeho peňaženky vrátane osobných dokladov, a tým ho aspoň sčasti zbaviť povinnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia § 742 Občianskeho zákonníka nahradiť mi náklady môjho konania bez príkazu v plnom rozsahu, keď sa mi nepodarilo odvrátiť plný rozsah hroziacej mu škody tým, že som jeho osobné doklady zadržal u seba, aby som tým nespôsobil ich neplatnosť a umožnil mu tak vyhnúť sa zbytočnej strate času a peňazí spojenej s podaním žiadostí o nový občiansky a nový vodičský preukaz.“ 16. K vyčísleniu celkovej hodnoty nálezu žalobca uvádza: „Preto ku metodike ocenenia nálezu uvádzam, že neexistuje žiadny vykonávací právny predpis ku ustanoveniu vety prvej odstavca 2)§ 135 o.z., na základe ktorého by bolo možné všeobecne záväznou metodikou stanoviť cenu rôznych položiek nálezu a následne tak vypočítať aj výšku nálezného. Preto som vychádzal zo skutočnej obvyklej ceny jednotlivých položiek podľa toho, za koľko je možné tieto položky bežne zakúpiť (...). V dôsledku úsilia o čo najobjektívnejšie určenie ceny nálezu, samotný proces oceňovania nálezu mi zabral nečakane veľa času. Zdôrazňujem, že ku tejto zbytočnej strate môjho času nemuselo dôjsť, keby žalovaný T. Q. bol poslal za mnou svojich rodičov, s ktorými by som sa na výške nálezného dohodol priamo pri jeho prevzatí bez toho, aby som musel nález zdĺhavým spôsobom oceňovať.“ 17. Ohľadom námietky bezdôvodnosti úhrady úschovného žalobca uvádza: „Rovnako je zjavne nepravdivé tvrdenie CPP, podľa ktorého medzi mnou a žalovaným údajne nedošlo ku žiadnej dohode v zmysle ustanovenia odstavca 1)§ 747 Občianskeho zákonníka, o úschove nálezu jeho peňaženky s príslušenstvom, na základe ktorej by som mohol odmenu za úschovu nálezu jeho peňaženky oprávnene žiadať. V skutočnosti ku uzavretiu ústnej dohody medzi mnou a T. Q. o úschove nálezu došlo už pri jeho prvom telefonáte z Ríma dňa 11.01.2018, kedy mi oznámil, že dostal moju e-mailovú správu o tom, že som jeho peňaženku našiel. Touto mojou správou bol veľmi potešený a s dočasnou úschovou nálezu peňaženky u mňa ihneď s radosťou súhlasil. S ohľadom na jeho študijný pobyt a prípravu ku skúškam v zahraničí, nebolo možné ihneď dohodnúť miesto, termín a spôsob odovzdania nálezu, a preto, ani nebolo dojednané, ako dlho má byť nález v mojej úschove, čo má za následok aplikáciu ustanovenia § 750 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.“ 18. K námietke nemožnosti vyúčtovania úschovného žalobca uvádza: „Rovnako nesprávne je aj tvrdenie CPP, podľa ktorého údajne nespĺňam podmienky pre vyúčtovanie úschovného podľa druhej vety § 748 Občianskeho zákonníka, lebo na úhrade úschovného som sa s T. Q. nedohol, úschova cudzích predmetov nie je predmetom môjho podnikania a podľa tvrdenia Centra právnej pomoci v Košiciach, údajne ani nezodpovedá zvyklostiam, aby nálezca účtoval majiteľovi nálezu cenu za úschovu jeho nálezu. Toto tvrdenie je nesprávne preto, lebo Centrum právnej pomoci vo svojom rozhodnutí nevzalo do úvahy vzájomnú súvislosť práv a povinností nálezcu a majiteľa nálezu vyplývajúcich zo skutočného stavu, kedy každý nálezca (§ 135 o.z.) je zároveň konateľom bez príkazu (§ 742 a § 746 o.z.) a taktiež dočasným uschovávateľom nálezu (§ 747 až § 753 o.z.), v dôsledku čoho nevyhnutne tiež každý majiteľ nálezu (§ 135 o.z.) je zároveň škodou ohrozenou osobou (§ 742 a § 746 o.z.) a zložiteľom stratenej veci (§ 747 až § 753 o.z.).“ 19. V závere správnej žaloby žalobca uvádza: „Je taktiež nepravdivé tvrdenie, že môj nárok na výplatu nálezného vo výške 45,714 eur za nález, ktorého celkovú cenu 457,14 eur som vypočítal v bode 4.1. môjho vyúčtovania T. Q. zo dňa 13.08.2019, údajne zanikol mojim jednostranným započítaním tejto čiastky z obsahu nálezu. V skutočnosti však v mojom vyúčtovaní nálezu zo dňa 13.08.2019 som hotovosť 74,14 eur z peňaženky započítal do zálohy na celkové náklady môjho konania - práce bez príkazu v cene 455,7868 eur, vykonanej za účelom odvrátenia hroziacej škody na majetku (peňaženke s príslušenstvom) žalovaného T. Q., čím som tento nedoplatok znížil na 381,6468 eur, zatiaľ čo môj nárok na výplatu odmeny za nález vo výške 45,714 eur týmto započítaním nezanikol.“ 20. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 09.12.2019 a žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení opäť popísal celý priebeh konania, dôvody svojho rozhodnutia, ktoré sú totožné s dôvodmi v preskúmavanom rozhodnutí a podklady, ktoré vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy. 21. K námietkam žalobcu uvádza: „Žalovaný má za to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný zotrváva na odôvodnení napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu a z dôvodu hospodárnosti v konaní naň odkazuje. Zároveň dávame do pozornosti súdu, že z obsahu správnej žaloby žalobcu vyplýva, že aj príslušný policajný orgán, na ktorý sa obrátil majiteľ nálezu, zastáva vo veci žalobcu názor totožný s názorom žalovaného, a to, že nároky žalobcu voči majiteľovi strateného nálezu sú nedôvodné, o čom sa žalobca zmieňuje na strane 22. a 24. jeho žaloby.“ 22. Ohľadom doručenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol: „Dňa 22.05.2019 sa zásielka vrátila žalovanému ako neprevzatá adresátom v odbernej lehote. Podľa obsahu doručenky sa poštový prepravca dňa 29.04.2019 pokúšal doručovať zásielku žalobcovi s výzvou o opakované doručenie dňa 30.04.2019. Ani v tento deň sa však zásielku nepodarilo doručiť, a preto bola dňa 30.04.2019 uložená na pošte. (...) Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené plne v súlade so Správnym poriadkom a bez vád v doručovaní. Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastala na základe tzv. fikcie doručenia z dôvodu, že si žalobca toto rozhodnutie žalovaného neprevzal v odbernej lehote.“ 23. V závere vyjadrenia žalovaného sa uvádza: „Je možné, že záver žalovaného o bezúspešnosti sporu nemusí byt' vždy súladný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej.“ Na podporu svojich právnych názorov žalovaný uvádza rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 6Sžo/36/2011, sp. zn. 5Sžo/56/2013 a sp. zn. 8Sžo/59/2012. Žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal. 24. Listom (replika) doručeným dňa 07.01.2020 sa vyjadril žalobca k vyjadreniu žalovaného. Žalobca zopakoval opäť svoje dôvody, pre ktoré považuje napádané rozhodnutie za nezákonné a zotrval na svojom návrhu. Nové skutočnosti neuviedol. 25. Listom (duplika) zo dňa 20.01.2020 sa vyjadril žalovaný, ktorý taktiež zotrval na svojom skoršom vyjadrení. Nové skutočnosti neuviedol. III. Právny názor správneho súdu 26. Správny súd v konaní o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, t.j. rozhodnutie č. KaKE 9633/2019, ČRZ: 58382/2019 zo dňa 15.04.2019 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 27. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu v súdnom konaní na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/5/2019. 28. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. 29. Žalovaný zrejmú bezúspešnosť sporu vyvodil zo skutočnosti, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci, v ktorej si uplatňuje nároky z nálezu voči fyzickej osobe, ktorá utrpela stratu. Žalobca svoje nároky špecifikoval do troch bodov, ktorými sú (i) nálezné, ktorého hodnotu žiada vypočítať z ním stanovenej hodnoty nálezu, (ii) náklady za úschovné nálezu, ktoré si sám určil a vypočítal a (iii) náhrada nákladov za konanie na odvrátenie hroziacej škody konania bez príkazu, ktorú si sám určil a vypočítal. 30. Správny súd z obsahu súdneho, ako aj obsahu administratívneho spisu, konštatuje, že v preskúmavanej veci bola spornou otázka posúdenia, či v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/5/2019 ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. 31. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočnosti, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, má odporca prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolnosti konkrétneho prípadu (rozsudok NSSR sp. zn. 8Sžo/59/2012). 32. Jednou zo skutočností v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z, a teda jednou zo zákonných možností (obligatórnych) aplikovať § 6 ods. 1 písm. b) je, či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V zmysle vyššie spomínaného rozhodnutia kasačného súdu táto aplikácia má závisieť od okolností konkrétneho prípadu. 33. V okolnostiach prípadu (pozri 3. bod rozsudku, ale aj vzájomnú komunikáciu žalobcu s majiteľom nálezu zachytenú v administratívnom spise) je potrebné konštatovať, že skutkový stav, na základe ktorého sa požadujú žalované nároky žalobcu vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/5/2019, bol vyvolaný najmä aktivitou žalobcu, a to takým spôsobom, že žalobca si svoje nároky svojím postupom de facto vynútil. 34. V týchto okolnostiach potom žalobca argumentoval, pričom používa výklad práva, ktorý nie je podporený žiadnou rozhodovacou praxou súdov, čo však nie je určujúce pre konajúci správny súd, avšak táto skutočnosť má dosah na hodnovernosť jeho tvrdení. V tomto kontexte a cez prizmu rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/59/2012, správny súd posudzoval aj právne hodnotenie žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, bez ambície skutkovo posúdiť žalované nároky. 35. Žalovaný správny orgán založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalované právne nároky žalobcu sú zrejme bezúspešné, nakoľko na žalované nároky absentuje hmotnoprávny podklad. Inými slovami povedané, žalované nároky nie je možné žalovať z takých právnych titulov, aké boli označené v návrhu v súdnom konaní na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/5/2019, pretože na takýto postup neexistuje skutkový stav, podporený hodnovernými dôkazmi. 36. Nárok žalobcu ohľadom refundácie nákladov za úschovné nálezu, a teda povinnosť vziať do držby vec (nájdenú vec) v takých okolnostiach, v akých sa nachádzal žalobca, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Konklúzie žalobcu o konkludentnej zmluve neboli podložené hodnovernými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu tento nárok bol správnym orgánom vyhodnotený ako zrejme bezúspešný. Takémuto hodnoteniu nemožno nič vytknúť. 37. Taktiež, ani nárok na náhradu nákladov za konanie na odvrátenie hroziacej škody konania bez príkazu, ktorú si sám určil a vypočítal tak, ako ho žalobca popísal v okolnostiach prípadu, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a nie je založený na dostatočných a hodnoverných dôkazoch. Predpoklad možnej škody v istých, vopred nejasných súvislostiach, nemôžu byť právnym základom pre úspešný nárok. 38. Nakoniec, ani nárok na nálezné, ktorý by bol za istých okolností zrejmý a nesporný, v okolnostiach žalobcovho prípadu a vzhľadom na jeho tvrdenia, musel byť posúdený ako neexistujúci. Žalobca totiž vychádzal z hodnoty nálezu, ktorú si sám stanovil a vypočítal, bez ohľadu na jeho skutočnú hodnotu. Ocenenie nálezu spôsobom, akým to urobil žalobca, nemá základ v právnej úprave, pretože vychádzal z nejasných, nepodložených skutočností. Zrozumiteľná bola len suma, ktorá predstavovala existujúcu hotovosť, ktorá však bola správnym orgán zohľadnená. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že správny orgán si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil vo veci skutočný stav. 40. Keďže žalobca namietal aj správnosť doručenia preskúmavaného rozhodnutia, správny súd preskúmal aj túto právnu otázku a dospel k záveru, že doručenie preskúmavaného rozhodnutia prebehlo v súlade s citovaným zákonom v bode 22. rozsudku, a to takým spôsobom, aký je popísaný v citovanej časti rozsudku. 41. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania, bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 42. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresiahne 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 43. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo, a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 44. Vzhľadom na všetky okolnosti v posudzovanej veci má správny súd za to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé na kasáciu preskúmavaného rozhodnutia. 45. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné. 46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. 47. V zmysle § 139 ods. 4 SSP správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne (3 : 0). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku, to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované, podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.