Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/90/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200365 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200365.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, T., zastúpeného JUDr. Mgr. Petrom Amrichom, usadeným euroadvokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Štúrova 27, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 100861361/2019 zo dňa 11.04.2019 takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: 100861361/2019 zo dňa 11.04.2019, ako aj daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice č. 102639598/2018 zo dňa 19.12.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím č. 100861361/2019 zo dňa 11.04.2019 na základe príslušných ustanovení zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdilo daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice č. 102639598/2018 zo dňa 19.12.2018, vydanú dňa 20.12.2018, ktorou správca dane ako správny orgán prvého stupňa (resp. prvostupňový správny orgán) oznámil daňovému dlžníkovi, t.j. žalobcovi v tomto konaní G. T., K. XXX/XX, T., že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Košice č. 102478589/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 05.12.2018 vo výške 274,10 eur začal podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102540039/2018 zo dňa 10.12.2018 na vymoženie vyššie označeného daňového nedoplatku a podľa § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku vyzval daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 274,10 EUR. 2. Žalovaný na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že správca dane evidoval ku dňu 10.12.2018 u daňového dlžníka vyššie uvedený daňový nedoplatok, ktorý vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 101624127/2018 zo dňa 20.08.2018 a daňový dlžník v lehote splatnosti svoj dlh neuhradil. Na základe týchto skutočnosti správca dane rozhodnutím vydaným podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku začal daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku na základe exekučného titulu, ktorým podľa § 89 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 102478589/2018 zo dňa 05.12.2018. Po začatí daňového exekučného konania správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu č.102639598/2018 zo dňa 19.12.2018 (v ďalšom texte aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorou vyzval daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku a zároveň ho poučil, že v prípade neuhradenia daňového nedoplatku v stanovenej lehote správca dane vykoná daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb v súlade s ustanovením § 108 daňového poriadku. 3. V preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedol, že daňový dlžník podal v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, v ktorom namietal okolnosti spôsobujúce zánik daňového nedoplatku. Odvolal sa na príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a zdôraznil, že vymáhateľnosti daňového nedoplatku bráni § 166b písm. d/ tohto zákona, pretože došlo k oddlženiu daňového dlžníka, ktorá skutočnosť vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice I o vyhlásení konkurzu č. k. 32OdK/241/2018 zo dňa 15.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2018 (v ďalšom texte aj: „uznesenie o oddlžení“). K tejto odvolacej námietke žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že Okresný súd Košice ako konkurzný súd uznesením o oddlžení zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 22.06.2018 vyhlásil na majetok žalobcu (ktorý ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 10.03.2018) konkurz podľa IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vo výroku tohto uznesenia zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Konštatoval, že podľa § 167a ods. 3 a § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konkurz považuje za vyhlásený dňa 23.06.2018. Z obsahu predloženého spisového materiálu pritom vyplýva, že vymáhaný daňový nedoplatok vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 101624127/2018 zo dňa 20.08.2018, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania vo výške 274,10 EUR za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Podľa predloženého výkazu daňových nedoplatkov bol daňový dlžník povinný vyrubený úrok z omeškania zaplatiť do 29.11.2018 a dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane vznikol daňový nedoplatok, t.j. pohľadávka pre účely konkurzu. V zmysle základných pojmov definovaných v § 2 písm. b) daňového poriadku sa úrok z omeškania považuje za samostatnú daň, preto istina sa v prípade jej neuspokojenia považuje za samostatnú pohľadávku podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku. Pohľadávka správcu dane vznikla po rozhodujúcom dni, t.j. po 31.05.2018, preto sa nepovažuje za pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom a nevzťahuje sa na ňu účinok oddlženia, ktorý spočíva v nevymáhateľnosti takejto pohľadávky, vrátane nevymáhateľnosti v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 4. K tvrdeniu daňového dlžníka o zániku daňového nedoplatku žalovaný uviedol, že zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, s ktorým daňový poriadok podľa § 84 ods. 1 písm. e) spája zánik daňového nedoplatku nastane podľa § 85 ods. 4 daňového poriadku po dvadsiatich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Táto lehota je prekluzívna a jej uplynutím zanikne právo vymáhať daňový nedoplatok a v deň nasledujúci po tomto dni zanikne aj daňový nedoplatok. Podstatou nevymáhateľnosti, ktorá je hlavným právnym dôsledkom oddlženia podľa IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii je to, že pohľadávky, ktoré neboli uspokojené oddlžením nezaniknú, ale veriteľ ich nemôže proti vôli dlžníka vymáhať. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov (§ 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje (§ 166e ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Z tejto argumentácie žalovaný vyvodil, že daňový nedoplatok, ktorý správca dane vymáha v daňovom exekučnom konaní nezanikol v zmysle § 84 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a k jeho zániku v zmysle citovaného ustanovenia daňového poriadku môže dôjsť uplynutím lehoty najskôr 02.01.2039. 5. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že daňový dlžník v podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve neuviedol žiadne relevantné dôvody v zmysle § 91 ods. 5 daňového poriadku a po preskúmaní odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzvy konštatoval, že správca dane pri začatí daňového exekučného konania a vydaní daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade s daňovým poriadkom. 6. Žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 27.05.2019 žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj daňovú exekučnú výzvu správcu dane, čo odôvodnil tým, že žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je výrok jeho rozhodnutia nezákonný. Nesúhlasil so záverom, že na daňový nedoplatok predpísaný v tomto konaní sa nevzťahuje nevymáhateľnosť v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa žalobcu v danej veci nie je rozhodným, že daňový nedoplatok vznikol právoplatným a vykonateľným rozhodnutím zo dňa 20.08.2018, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania, teda, že vznikol až po rozhodnom dni, ani skutočnosť, že sa daňový nedoplatok, ktorý je úrokom z omeškania považuje podľa § 2 písm. b/ daňového poriadku za daň. Tvrdil, že úrok z omeškania je daňou, ktorú nezaplatil a preto je podľa § 2 písm. f/ daňového poriadku daňovým nedoplatkom, ktorý sa podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku na účely konkurzu a reštrukturalizácii považuje za pohľadávku, avšak podľa žalobcu za pohľadávku nevymáhateľnú. 7. V žalobe vyslovil názor, že právne pojmy pohľadávka a úrok z omeškania sa vzájomne nevylučujú. Daňový nedoplatok, ktorý je neuhradeným úrokom z omeškania a teda nepochybne verejnoprávnou peňažnou sankciou, je tak pohľadávkou, kde však povinnosť, ktorá založila právo uplatniť alebo uložiť takúto pohľadávku bola porušená pred rozhodujúcim dňom, t.j. pred 31.05.2018. Z § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nepochybným, že pre nevymáhateľnosť podľa tohto ustanovenia zákona nie je rozhodujúci okamih jeho vzniku, t.j. okamih vymerania úroku z omeškania, ale okamih, kedy došlo k porušeniu inej povinnosti, ktorá založila právo prvostupňového správneho orgánu uložiť (vymerať) takúto verejnoprávnu peňažnú sankciu. Keďže takáto iná povinnosť (zaplatiť daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 splatná 31.03.2014), ktorá založila právo prvostupňového správneho orgánu uložiť úrok z omeškania bola porušená pred rozhodným dňom, t.j. pred 31.05.2018, daňový nedoplatok je nevymáhateľnou pohľadávkou (verejnoprávnou peňažnou sankciou) podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 8. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že k nevymáhateľnosti daňového nedoplatku pristúpila aj ďalšia okolnosť, a to zánik daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, podľa ktorého daňový nedoplatok zanikol dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Tvrdil, že keď podľa § 84 ods. 1 písm. e) daňového poriadku zaniká daňový nedoplatok v súvislosti s predchádzajúcou právoplatnosťou uznesenia o oddlžení, zanikol daňový nedoplatok druhým dňom po jeho splatnosti, t.j. 01.12.2018. V tej súvislosti nesúhlasil s argumentáciou žalovaného z preskúmavaného rozhodnutia, že: „Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, s ktorým daňový poriadok podľa § 84 ods. 1 písm. e) spája zánik daňového nedoplatku nastane podľa § 85 ods. 4 daňového poriadku po dvadsiatich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Lehota podľa § 85 ods. 4 daňového poriadku je prekluzívna, jej uplynutím zanikne právo vymáhať daňový nedoplatok a deň nasledujúci po tomto dni zanikne aj daňový nedoplatok.… Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňový nedoplatok, ktorý správca dane vymáha v daňovom exekučnom konaní nezanikol v zmysle § 84 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. K jeho zániku v zmysle citovaného ustanovenia daňového poriadku môže dôjsť najskôr 02.01.2039.“ Zo strany žalovaného tak aj v tomto smere došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, následkom čoho výrok preskúmavaného rozhodnutia je nesprávny. Žalobca nikdy netvrdil, že došlo k zániku daňového nedoplatku z dôvodu zániku práva vymáhať daňový nedoplatok uplynutím zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, ale tvrdil zánik daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e) daňového poriadku z dôvodu zániku vymáhať daňový nedoplatok podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa žalobcu daňový poriadok nelimituje zánik daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e) len na prípad zániku práva vymáhať daňové nedoplatky z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, ale stanovuje zánik daňového nedoplatku z dôvodu (akéhokoľvek, resp. každého) zániku práva vymáhať daňové nedoplatky, teda aj z dôvodu podľa § 166b písm. d) daňového poriadku. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.05.2020 zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a zdôraznil, že oprávnenosť správcu dane vyrubiť úrok z omeškania a v tej súvislosti aj preskúmanie, kedy došlo k porušeniu povinnosti žalobcu zakladajúcej právo správcu dane úrok vyrubiť, bolo predmetom preskúmania na základe žalobcom podaného odvolania v samostatnom odvolacom konaní proti rozhodnutiu o vyrubení úroku z omeškania, v ktorom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím č. 102190573/2018 zo dňa 08.11.2018 rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdilo. Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101624127/2018 zo dňa 20.08.2018 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102190573/2018 zo dňa 08.11.2018 je predmetom preskúmania správnym súdom na základe podanej žaloby zo dňa 07.01.2019 a vec je vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/3/2019, v ktorej veci ku dňu podania vyjadrenia správnym súdom rozhodnuté nebolo. 10. K jednotlivým žalobným dôvodom žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol nasledovné: „K argumentom žalobcu, že v prípade vymáhaného daňového nedoplatku ide o verejnoprávnu sankciu, ktorá sa v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZKR považuje voči dlžníkovi za nevymáhateľnú, žalovaný uvádza nasledovné. Daňový poriadok v ust. § 158 obsahuje osobitnú úpravu pre konkurz a reštrukturalizáciu. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2019 daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. V zmysle základných pojmov upravených v ust. § 2 Daňového poriadku, daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (§ 2 písm. f). Konkurz na dlžníka - žalobcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32OdK/241/2018 zo dňa 15.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2018. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi ( ďalej len „rozhodujúci deň“). V zmysle citovaného ust. § 166a ods. 1 písm. a) ZKR rozhodujúcim dňom, je posledný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Oddĺženiu a jeho následku - nevymáhateľnosti v zmysle citovaného ustanovenia ZKR, podliehajú pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom, t.j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Vyrubený úrok z omeškania vo výške 274,10 eur sa stal daňovým nedoplatkom až dňa 30.11.2018, t.j. daňový nedoplatok vznikol po rozhodujúcom dni (konkurz bol vyhlásený s účinnosťou od 10.07.2018), a preto nepodliehal oddlženiu. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku sa na účely tohto zákona daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Ako vyplýva z citovaného ust. Daňového poriadku daňou sa rozumie aj úrok z omeškania. Na tom nič nemení skutočnosť, že vyrubenie úroku z omeškania je upravené v Piatej časti Daňového poriadku - Zodpovednosť za porušenie povinností - Sankcie - Úrok z omeškania §156. Podstatné v danej veci je, že vyrubený úrok z omeškania sa po uplynutí lehoty na zaplatenie stal daňovým nedoplatkom, a tým pohľadávkou pre účely ZKR. V súlade s už citovaným ust. § 158 ods. 1 Daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2019, ktorý daňový nedoplatok pre účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje za pohľadávku, daňový nedoplatok vo výške 274,10 eur sa nepovažuje za verejnoprávnu sankciu ale považuje sa za pohľadávku. Z uvedených dôvodov sa na daňový nedoplatok vo výške 274,10 eur nevzťahuje ust. § 166b ods. 1 písm. d) ZKR.“ 11. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nesúhlase s interpretáciou ustanovenia § 84 ods. 1 písm. e) daňového poriadku žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol: „Žalobca v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve poukazoval na ust. § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a tvrdil zánik daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku z dôvodu zániku práva vymáhať daňový nedoplatok podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR. Z tohto dôvodu žalovaný uviedol, že podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Ustanovenie § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku súvisí s ust. § 85 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Je to prekluzívna lehota pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, po uplynutí ktorej daňový nedoplatok zaniká zo zákona. Z argumentácie žalobcu vyplýva, že žalobca stotožňuje nevymáhateľnosť verejnoprávnej peňažnej sankcie v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZKR so zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok. Nevymáhateľnosť verejnoprávnej peňažnej sankcie v zmysle ust. § 166b ods. 1 písm. d) ZKR neznamená zánik daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Ako už žalovaný uviedol, daňový nedoplatok vo výške 274,10 eur je pre účely ZKR pohľadávkou, táto pohľadávka vznikla po rozhodujúcom dni a právo vymáhať túto pohľadávku nezaniklo. Žalovaný pre úplnosť poznamenáva, že zánik pohľadávok vo väzbe na ZKR je upravený v ustanovení § 84 ods. 1 písm. f) a písm. g) Daňového poriadku.“ 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení uzavrel, že daňový dlžník (žalobca) mohol podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve len z dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný však v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve nezistil žiaden z takýchto dôvodov, preto daňovú exekučnú výzvu potvrdil. 13. Žalobca v replike zo dňa 02.07.2020 nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými v písomnom vyjadrení a uviedol, že ak by správca dane mohol vymáhať verejnoprávne peňažné sankcie (pokuty a úroky z omeškania), ktoré až po oddlžení vymeral ako následok porušenia povinnosti, ku ktorým došlo pred oddlžením daňového subjektu, jednalo by sa o popretie účelu oddlženia (resp. konkurzu), ktorý štát aprobuje jeho zakotvením vo svojom právnom poriadku. Takáto možnosť správcu dane by predstavovala absurdnú situáciu, keď štát jednou rukou fyzickú osobu zbavuje dlhov a druhou rukou jej ako následok dlhov, ktorých ju zbavil, tvorí dlhy nové. Opakovane zdôraznil, že pre posúdenie, či sa na predmetný úrok z omeškania (pohľadávku) vzťahuje nevymáhateľnosť podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je rozhodným, či takáto pohľadávka vznikla pred rozhodujúcim dňom, ale či je verejnoprávnou peňažnou sankciou a či pred rozhodujúcim dňom bola porušená povinnosť zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto verejnoprávnu peňažnú sankciu. 14. Žalobca ďalej uviedol, že nestotožňuje nevymáhateľnosť verejnoprávnej peňažnej sankcie podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii so zánikom predmetného daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, t.j. netvrdil, že inštitút zániku je totožný s inštitútom nevymáhateľnosti. Tvrdil, že zánik predmetného daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e) daňového poriadku nastal z dôvodu a teda je následkom jeho nevymáhateľnosti podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Rovnako, ako v žalobe teda tvrdí, že daňový poriadok nelimituje zánik daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e) len na prípad zániku práva vymáhať daňové nedoplatky z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty podľa § 85 ods. 4 daňového poriadku, ale stanovuje zánik daňového nedoplatku z dôvodu akéhokoľvek (každého) zániku práva vymáhať daňové nedoplatky a teda aj z dôvodu § 166b písm. d) daňového poriadku. 15. Žalovaný sa duplikou vo veci nevyjadril napriek tomu, že replika spolu s výzvou súdu (podľa § 106 ods. 2 SSP) mu bola riadne doručená dňa 14.07.2020. 16. Súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a, c, § 106 ods. 1 SSP dospel k záveru o opodstatnenosti podanej správnej žaloby, preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, b) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, h) indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu na základe plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 22. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku (v znení do 31.12.2019), daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. 23. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky - pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), 24. Podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. 25. Podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 26. Podľa § 84 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. 27. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. 28. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že Okresný súd Košice I. uznesením zo dňa 15.06.2018, sp. zn. 32OdK/241/2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, t.j. žalobcu v tomto konaní a zároveň zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie a ustanovil správcu podstaty I.., zn. správcu S1613. Konštatoval, že konkurz sa začína jeho vyhlásením a považuje sa za vyhlásený zverejnením v Obchodnom vestníku (§ 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V Obchodnom vestníku bol konkurz vyhlásený dňa 22.06.2018. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka bolo vydané procesným postupom podľa Štvrtej časti (Oddlženie) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. 29. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd ďalej zistil, že Daňový úrad Košice ako správca dane rozhodnutím č. 101624127/2018 zo dňa 20.08.2018 vyrubil daňovému subjektu, t.j. žalobcovi úrok z omeškania v sume 274,10 EUR (podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku) za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Na základe žalobcom podaného odvolania vo veci rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 102190573/2018 zo dňa 08.11.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdilo. Rozhodnutie žalovaného vo veci vyrubenia úroku z omeškania v sume 274,10 eur nadobudlo právoplatnosť a je predmetom súdneho prieskumu na základe žalobcom podanej správnej žaloby z 07.01.2019. Tunajší súd o podanej žalobe vedenej pod sp. zn. 6S/3/2019 ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci nerozhodol. 30. Správca dane rozhodnutím č. 102540039/2018 zo dňa 10.12.2018 (číslo daňového exekučného konania: 110000379156) podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 274,10 EUR od daňového dlžníka, v ktorom označil exekučný titul, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Košice č. 102478589/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 05.12.2018 vo výške 274,10 EUR. V tomto exekučnom konaní správca dane vydal dňa 19.12.2018 daňovú exekučnú výzvu č. 102639598/2018 (v zmysle § 91 daňového poriadku), t.j. prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorou oznámil daňovému dlžníkovi, že na základe exekučného titulu (vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Košice č. 102478589/2018 zostaveného správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 05.12.2018) začal v zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie na vymoženie označeného nedoplatku. Zároveň vyzval daňového dlžníka, aby v lehote ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok. Proti tejto daňovej exekučnej výzve podal daňový dlžník včas odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím č. 100861361/2019 zo dňa 11.04.2019, ktorým daňovú exekučnú výzvu správcu dane zo dňa 19.12.2019 potvrdil. 31. Z vyššie uvedeného chronologického prehľadu jednotlivých rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu v tejto veci nie je zákonnosť právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania v sume 274,10 eur (uvedené tvorí predmet samostatného súdneho prieskumu vedeného na KS v Košiciach pod sp. zn. 6S/3/2019), ale predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní podanom podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku proti daňovej exekučnej výzve. 32. Podstata námietok žalobcu uplatnených v správnej žalobe spočívala v tvrdení, že v prípade vymáhaného daňového nedoplatku ide o verejnoprávnu sankciu, ktorá v zmysle § 166b ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa považuje voči dlžníkovi za nevymáhateľnú, ako aj tvrdenie, že došlo k zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku z dôvodu zániku práva vymáhať daňový nedoplatok podľa § 166 ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 33. V okolnostiach danej veci je podľa názoru správneho súdu nesporné, že predmetný úrok z omeškania bol vyrubený rozhodnutím zo dňa 20.08.2018, teda pohľadávka správcu dane vznikla až po rozhodujúcom dni v zmysle § 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na druhej strane však ide o verejnoprávnu peňažnú sankciu (jej základ spočíva v príslušných ustanoveniach verejného práva ako dôsledok nezaplatenia dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013), na základe skutočnosti, ktorá nastala pred rozhodujúcim dňom a založila právo uložiť verejnoprávnu peňažnú sankciu. 34. Za takejto situácie správny súd dospel k záveru, že vymáhaný daňový nedoplatok, ktorý vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 101624127/2018 zo dňa 20.08.2018, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania vo výške 274,10 eur je verejnoprávnou peňažnou sankciou, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uložiť takúto sankciu, bolo porušené pred rozhodujúcim dňom, preto táto sankcia sa v procese oddlženia žalobcu podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii stala nevymáhateľnou podľa § 166b ods. 1 písm. b/ označeného zákona. Z dôvodu, že uvedená sankcia je nevymáhateľná, daňový nedoplatok zanikol v zmysle ust. § 84 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Správny súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu, že daňový poriadok nelimituje zánik daňového nedoplatku podľa označeného ustanovenia len na prípad zániku práva tento vymáhať v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, ale stanovuje zánik daňového nedoplatku z dôvodu aj iného zániku práva vymáhať daňové nedoplatky, a to na základe akéhokoľvek iného zákonom stanoveného zániku práva vymáhať daňové nedoplatky. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd vyhodnotil argumentáciu administratívneho orgánu za neopodstatnenú a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj daňovú exekučnú výzvu správneho orgánu prvého stupňa zrušil, z dôvodu, že rozhodnutie administratívneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude (pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu - § 191 ods. 6 SSP), vo veci daňovej exekučnej výzvy opätovne rozhodnúť, s tým, že zohľadní aj výsledok súdneho preskúmavacieho konania, ktoré je vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/3/2019, týkajúceho sa vyrubenia úroku z omeškania, ktorý je vymáhaný predmetnou daňovou exekučnou výzvou. 36. Žalobca mal vo veci celkom úspech, preto správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vo výške ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením procesným postupom podľa § 172 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).