Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/7/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200268 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200268.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Ing. K. G. D. V. H. Q., bytom N. XX, N. K., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/2214/2019, ČRZ: 34070/2019, zo dňa 04. marca 2019, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/13942/2010 zo dňa 20.09.2018. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ listom doručeným žalovanému dňa 22.11.2018 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach 7S/13942/2010 zo dňa 20.09.2018, ktoré uznesenie prevzal dňa 09.11.2018. Z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty centrum žiadateľovi rozhodnutím č. sp. KaPO 2N 32041/2018-PP zo dňa 30.11.2018 predbežne priznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci a určilo advokáta JUDr. Tomáša Taubera na spísanie a podanie kasačnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu. Tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bolo následne centru doručené dňa 07.01.2019. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/13942/2010 zo dňa 20.09.2018 vyplýva, že týmto bolo potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva zo dňa 17.03.2009 o vyrubení sankčného úroku Daňovým úradom Levoča č. 731/230/15938/08/Slav zo dňa 06.10.2008 podľa § 35b ods. 1 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v sume 35,84 Eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane podľa pomôcok v platobnom výmere č. 731/230/4656/2005/Sl zo dňa 29.03.2005, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/225/5355-46837/2005/991048-r zo dňa 27.07.2005, za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2003 v lehote splatnosti určenej v rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR vo výške určenej týmto rozhodnutím daňovému subjektu S. G., N. XX, IČO: 37 787 560, DIČ: 1020680694. Vychádzajúc z tohto uznesenia hodnota sporu vo vzťahu ku ktorej žiada o poskytnutie právnej pomoci, teda hodnota právnej veci v tomto prípade neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., v čase keď došiel list o poskytnutie právnej pomoci, ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., t. j. vtedy suma vo výške 480,00 Eur, pričom hodnota sporu predstavuje sumu 35,84 Eur (vyrubený sankčný úrok), preto mal žalovaný za to, že podmienka hodnoty sporu v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. nie je splnená a teda nie sú splnené ani podmienky pre poskytnutie právnej pomoci. Zároveň v tomto rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že aj napriek tomu, že v minulosti v obdobných právnych veciach bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, centrum vzhľadom na zmenu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pristúpilo k zmene svojej rozhodovacej praxe a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015, z ktorého poukázal na právny názor krajského súdu, s ktorým sa stotožnil aj najvyšší súd: „Ak teda v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) hodnota sporu nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy a vec možno oceniť peniazmi, neposkytnutie právnej pomoci v takom prípade nepredstavuje žiaden významný zásah do života občana. Nestanovenie tohto limitu by mohlo znamenať vážne riziko, že inštitút právnej pomoci by bol zneužívaný osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Zmyslom tohto ustanovenia v neposlednom rade je aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu.“ Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. 2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaPO/2214/2019, ČRZ: 34070/2019 zo dňa 04. marca 2019 v celom rozsahu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobca žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok nezákonné rozhodnutie. Má za to, že ako účastník konania bol rozhodnutím správneho orgánu žalovaného ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov. Rozsudok, na ktorý poukazuje žalovaný vo svojom rozhodnutí nemožno použiť na túto právnu vec, pretože nie sú tu zhodní účastníci konania ani predmet sporu a tento rozsudok sa týka výkonu trestu odňatia slobody. Žalovaný nijako neodôvodňuje vo svojom rozhodnutí prečo predbežne priznal nárok a v ďalšom rozhodnutí už nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, preto je odôvodnenie nedostačujúce. Má za to, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., keď konštatoval, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy a teda nesprávne právne uzavrel, že kritérium hodnoty sporu sa týka aj posudzovanej veci žalobcu. Žalovaný vôbec nezobral do úvahy to, že žalobca sa v konaní pred Krajským súdom v Košiciach domáha preskúmania rozhodnutia o sankčnom úroku, v ktorom nie je významná hodnota sporu, ale predmetom preskúmať je zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktoré nie je možné vyčísliť, či posudzovať v peniazoch a preto je aj splnená podmienka hodnoty sporu uvedená v zákone a teda žiadateľ spĺňa všetky kumulatívne stanovené podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie žalovaného je podľa neho nezákonné, účelové a svojvoľné, je aj v rozpore s inými rozhodnutiami a s odôvodnením, kde priznal nárok na predbežnú právnu pomoc. Zároveň žiadal o nariadenie pojednávania. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.08.2019 uviedol, že má za to, že postupoval vo veci zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania a rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že bol povinný zaoberať sa aj posudzovaním splnenia podmienky hodnoty sporu, keďže ju zákon stanovuje ako jednu z podmienok priznania právnej pomoci. Má za to, že aj keď žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu vydanému v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku vo výške 35,84 Eur, je možné v tomto prípade vyčísliť hodnotu sporu v peniazoch, ak táto neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy v čase, keď bol žalovanému doručený list o poskytnutie právnej pomoci, t. j. sumu 480,00 Eur. Hodnotu sporu v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) je potrebné vykladať ako hodnotu právnej veci, v ktorej sa žiada o poskytnutie právnej pomoci. Použitím striktného gramatického výkladu by potom muselo platiť pravidlo, že žalovaný nemôže skúmať hodnotu sporu v žiadnom nesporových konaní a to ani v prípadoch, keď sa táto hodnota dá jednoznačne ustáliť. Opätovne poukázal na časť odôvodnenia, v ktorom vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/371/2015 a to aj napriek tomu, že v minulosti bol v obdobných prípadoch priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Pokiaľ ide o predmetné rozhodnutie, jedná sa o také rozhodnutie, ktorého predmetom je zaplatenie presne určenej sumy, napr. dane za konkrétny rok, nie dávky opakujúce sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania, napr. dôchodku a v prípade žalobcom napadnutého rozhodnutia je hodnota sporu daná pevnou sumou a to výškou sankčného úroku za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, čiže hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch s poukazom na predmetné citované rozhodnutie. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia vyplýva, že žiadateľovi v tomto konaní nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie tak, ako argumentuje sám žalobca v bode 49. svojej žaloby vo veci výkonu trestu odňatia slobody. Najvyšší súd tu vyslovil, že posudzovanie hodnoty sporu žalovaným v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je zákonné. Preto žalovaný trvá na tom, že aj keď nejde o sporové konanie, je možné hodnotu sporu, resp. hodnotu danej právnej veci vyčísliť v peniazoch, a preto je žalovaný povinný posudzovať splnenie podmienky hodnoty sporu. Poukázal na to, že zmyslom stanovenia podmienky hodnoty sporu je jednak to, že neposkytnutie právnej pomoci v prípadoch, ktoré je možné oceniť peniazmi a ktoré nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy, nepredstavuje významný zásah do práv občana a v neposlednom rade aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Tým sa zároveň predchádza aj zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy a v tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/42/2014 z 19. mája 2015. V danom prípade je hodnota právnej služby, ktorú by uhradil štát ustanovenému advokátovi po priznaní právnej pomoci niekoľkokrát vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne“ vyrubená. S poukazom na tretiu hlavu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o paušálnej odmene advokáta, ktorému zároveň patrí režijný paušál za každý úkon právnej služby, čo je najmenej 130,00 Eur. 4. Žalobca v replike zo dňa 29.01.2020 opätovne poukázal na to, že žalovaný nevysvetlil a nezdôvodnil ako rozhodnutím, kde predbežne priznal nárok na poskytovanie právnej pomoci odvrátil bezprostrednú ujmu na právach žiadateľa, keď následne rozhodnutím č. KaPO/2214/2019, ČRZ: 34070/2019 zo dňa 04. marca 2019 žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci, v ostatnom zotrval na svojich argumentoch uvedených v žalobe. 5. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k replike svojou duplikou. 6. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na základe žiadosti žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa 19.09.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.09.2020, ktorým zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nového šírenia pandémie Covid-19, nakoľko je pre neho tohto času cestovanie do Košíc rizikové a nebezpečné s poukazom na usmernenie a doporučenie epidemiologických odborníkov a príslušných orgánov, najviac, ak v súčasnosti je na vzostupe chrípkové obdobie, na ktoré následky sú chorí obaja synovia; z vážnych rodinných - finančných dôvodov, absolútneho nedostatku finančných prostriedkov neumožňujúcich cestovanie do Košíc. Uviedol, že rodina nemá dostatok finančných prostriedkov pre synov na poplatky za školu a školské pomôcky, pracovné zošity, knihy atď.. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 31.08.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.09.2020 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. 7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste ju zamietnuť v zmysle ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku. 8. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca listom zo dňa 15.11.2018, ktorý bol žalovanému doručený dňa 22.11.2018, požiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/13942/2010 zo dňa 20.09.2018, prevzatého dňa 09.11.2018. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 30. novembra 2018 č. KaPO 2N 32041/2018-PP bol žalobcovi predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci na spísanie a podanie kasačnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach a bol určený advokát JUDr. Tomáš Tauber, so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný priznal predbežne nárok na poskytnutí právnej pomoci žiadateľovi z dôvodu opatrnosti a v súlade s účelom zákona č. 327/2005 Z. z., nakoľko predmetné uznesenie mu bolo doručené dňa 09.11.2018 a lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynie dňa 10.12.2018 a posledný deň pripadne na deň pracovného pokoja, ako aj z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty a to aj bez výslovnej žiadosti žiadateľa bez doloženia tlačiva, žiadosti a predmetného uznesenia, nakoľko si centrum jeho anonymizované znenie zabezpečilo iným spôsobom. Spolu s týmto rozhodnutím bolo žiadateľovi zaslané tlačivo na vyplnenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktoré vyplnené bolo doručené žalovanému dňa 07.01.2019. Súčasne bolo predložené aj rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17.03.2009 o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Levoča č. 731/230/15938/08/ Slav zo dňa 06.10.2018 o vyrubení sankčného úroku S. G., N. XX, IČO: 37 787 560, DIČ: 1020680694. Následne dňa 04.03.2019 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný prevzal dňa 01.04.2019 a tohto dňa rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné. 9. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. 10. Podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 11. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 12. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 13. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide aj vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku došiel k nesprávnym právnym záverom. 14. Žalovaný v správnom konaní považoval spor, v ktorom žalovaný v rámci správneho súdnictva sa dožadoval kasačnou sťažnosťou zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo potvrdené vyššie špecifikované rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 17.03.2009 za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Žalovaný pritom tento právny názor zdôvodňoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015. Krajský súd v Bratislave uvedeným rozsudkom potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Hlohovec zo dňa 15.07.2014, ktorým navrhovateľovi v tomto konaní nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Leopoldov o povinnosti navrhovateľa uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 Eur. Odvolací súd hodnotil tento záver v tomto konaní o tom, že hodnota sporu, s ktorým sa naň žiadateľ spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátil, neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ako správny. 15. Správny súd v obdobných veciach v minulých rokoch zastával právny názor, že hodnotu sporu v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, nie je možné vyčísliť v peniazoch. Išlo napríklad o rozsudok správneho súdu č. k. 8S/63/2017-48 zo dňa 18.10.2018, 8S/45/2018-43 zo dňa 21.02.2019 a v iných. Uvedený právny názor správny súd zaujal z dôvodu nejednotnosti rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Kým v rozsudku č. k. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 Najvyšší súd SR posudzoval konanie o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého obsahom bolo finančné plnenie, ako spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, v inom rozsudku č. k. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09. 2017 Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom je finančné plnenie, nie je možné považovať za spor, ktorého hodnotu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zák. č. 327/2005 Z. z. možno vyčísliť v peniazoch. Najvyšší súd SR v novších rozhodnutiach už kvalifikoval konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom bolo uloženie peňažnej povinnosti, ako spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Ide napríklad o rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019 a č. k. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05.11.2019. V rozsudku č. k. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019 Najvyšší súd SR uviedol: „V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z.. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Zákon č. 327/2005 Z. z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods. 1 písm. a/ je vo všeobecnosti pod pojem „spor“ možno rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebnej posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z., a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnotu sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške. Iným prípadom v rámci správneho súdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch, sú napr. konania podľa 4. časti SSP, t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánov verejnej správy a iné.“ 16. S poukázaním na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR je možno dospieť k záveru, že právny názor, podľa ktorého právnu vec kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu vydanému v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku vo výške 35,84 Eur je potrebné považovať za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, čo je už ustáleným právnym názorom a reprezentuje súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Preto v súlade s ust. § 139 ods. 2, prvá veta SSP odkazuje súd na túto ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Správny súd nezistil dôvody pre odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ohľadne právneho posúdenia konania v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti správneho orgánu ukladajúceho peňažné plnenie (§ 139 ods. 3 SSP). 17. Vzhľadom na uvedené preto správny súd považuje za vecne správny právny názor žalovaného, podľa ktorého žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zák. č. 327/2005 Z. z. hodnota sporu bola v sume 35,84 Eur, t. j. v sume neprevyšujúcej v tom čase hodnotu minimálnej mzdy stanovenej nariadením vlády SR č. 300/2018 Z. z., t. j. sumu 520,00 Eur. Správne teda žalovaný vyhodnotil, že poskytnutie právnej pomoci sa týka veci, ktorej hodnotu je možné vyčísliť v peniazoch. Pretože žalobca nepreukázal splnenie už uvedenej zákonnej podmienky, nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších dvoch kumulatívnych zákonných podmienok pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č.327/2005 Z. z.. Súd majúc za to, že právne posúdenie žalovaného bolo správne, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 18. Zároveň súd v konaní po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného mal za to, že tento si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania a rozhodnutie je zákonné a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Keďže neboli zistené žiadne ďalšie pochybenia žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bolo namieste podľa § 190 SSP žalobu zamietnuť. 19. Súd ešte považuje za potrebné uviesť svoje stanovisko k žiadosti žalobcu zo dňa 19.09.2020 o odročenie pojednávania. Odročiť pojednávanie je možné len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP). V tomto prípade súd nevyhodnotil žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania ako žiadosť podanú z dôležitých dôvodov, nakoľko v čase pojednávania nebol vyhlásený núdzový stav ani výnimočný stav a nebol nariadený zákaz vychádzania a taktiež ani žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by oblasť v ktorej býva bola v čase nariadeného pojednávania vyhlásená za oblasť vysoko rizikovú, z ktorej by bol stanovený zákaz vychádzania a ani Mesto Košice, ktoré je sídlom Krajského súdu nebolo vyhlásené za vysoko rizikovú oblasť do ktorej by bolo zakázané cestovať a zároveň vzhľadom na riziko šírenia ochorenia COVID-19 boli určené Úradom verejného zdravia Slovenskej republiky opatrenia na predchádzanie šírenia ochorenia COVID-19, ktoré platia pre všetkých na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. 20. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 21. V tomto konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Zo spisu je však zrejmé, že žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 22. Súd vo veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:1 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.