Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/96/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200741 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200741.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobkyne: : O.. R. G., M. Č.. XXXX/XX, XXX XX G.Š. práv. zast. advokátom: JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2018/025717/HAV zo dňa 12.06.2018, takto r o z h o d o l : I. Zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP2-2018/025717/HAV zo dňa 12.06.2018, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE-OCDPK-2018/006637 zo dňa 10.04.2018 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobcu a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE- OCDPK-2018/006637 o uložení pokuty žalobkyni vo výške 150,- EUR zo dňa 10.04.2018 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný dôvodil, že : „Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Komenského 52, 041 26 Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydal dňa 28.12.2017 rozkaz č. OU-KE-OCDPK-2017/052744 o uložení pokuty účastníčke konania O.. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/.XX, XXX XX G., vo výške 150,- EUR v súlade s ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z. z.“) za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. užívala vymedzený úsek cesty Dl, 395,9 km, smer PO, vozidlom G. bez úhrady diaľničnej známky (ďalej len „rozkaz“). Účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote podala proti uvedenému rozkazu odpor zo dňa 09.01.2018, ktorý nebol odmietnutý. Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z. sa včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý, rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa ust. § 10a zákona č. 488/2013 Z. z.. Dňa 16.01.2018 prvostupňový správny orgán požiadal Krajský dopravný inšpektorát (KDI) Košice o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel. Z lustrácie, ktorú vykonal KDI Košice je zrejmé, že dňa 21.07.2016 v čase o 09:02 hod. bolo vozidlo z dôvodu prisťahovania držiteľa vozidla O.. R.R.V. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „účastníčka konania“) z iného okresu, prihlásené na dopravnom inšpektoráte v Košiciach, kde mu boli pridelené evidenčné čísla G.. Pôvodné tabuľky s EČ H. boli odobraté a úradne zničené. Listom zo dňa 13.03.2018 prvostupňový správny orgán zaslal účastníčke konania oznámenie o pokračovaní konania o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla v zmysle ust. § 10a zákona č. 488/2013 Z. z. a predvolanie na prejednanie správneho deliktu. Dňa 06.04.2018 sa účastníčka konania obvinená zo spáchania správneho deliktu dostavila na Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii za účelom jeho prejednania, z ktorého je vyhotovená zápisnica. Dňa 10.04.2018 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. OU-KE-OCDPK-2018/006637 o uložení pokuty účastníčke konania vo výške 150,- EUR podľa ustanovenia § 10a ods. 2 v spojení s § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. užívala vymedzený úsek cesty Dl, 395,9 km, smer PO, vozidlom G. bez úhrady diaľničnej známky (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Účastníčka konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené 03.05.2018 a v ktorom uviedla nasledovné skutočnosti. Osobné motorové vozidlo CHEVROLET CRUZE, VIN:G.XXXXXX, od 05.10.2011 malo pridelené evidenčné číslo (EČ): H. a pre kalendárny rok 2016 malo aj riadne zakúpenú celoročnú diaľničnú známku. Na strane účastníčky konania došlo k zmene trvalého bydliska, čím následne došlo dňa 21.07.2016 aj k zmene evidenčného čísla. Účastníčka konania má zato, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu porušenia povinností. Ďalej argumentuje tým, že motorové vozidlo malo pre kalendárny rok 2016 riadne zakúpenú diaľničnú známku. Je toho názoru, že pri zmene evidenčného čísla jeho vlastníkovi nevzniká povinnosť zakúpiť si ďalšiu celoročnú známku pre ten istý kalendárny rok. Prvostupňový správny orgán sa s tvrdeniami účastníčky konania uvedenými v podanom odvolaní v tom, že má uhradenú diaľničnú známku, nestotožnil. Prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. Na základe uvedeného bol rozkaz zrušený a prvostupňový správny orgán vydal následne napadnuté rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, podľa ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku o odvolaní sám nerozhodol a v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 správneho poriadku, predložil odvolanie a spisový materiál odvolaciemu orgánu. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ustanovenia § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „odvolací orgán“), preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom, vrátane zákonnosti procesného postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj vecnej správnosti rozhodnutia. Odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď uložil prevádzkovateľovi vozidla EČ G. pokutu vo výške 150,- EUR za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. užíval vymedzený úsek cesty Dl, 395,9 km, smer PO bez diaľničnej známky. Odvolací orgán pri posúdení veci vychádzal z nasledovnej právnej úpravy. Podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla, alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia, alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje : a) krajina registrácie vozidla, b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02, c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z. o úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa vydá potvrdenie, ktoré obsahuje : a) miesto a čas predaja diaľničnej známky, b) krajinu registrácie vozidla, c) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02, d) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, e) platnosť diaľničnej známky, začiatok a koniec jej platnosti, f) názov a sídlo správcu výberu úhrady diaľničnej známky. Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa čl. V. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok Správca výberu úhrady diaľničnej známky sa uvádza, že za správnosť údajov poskytnutých podľa bodu 2) a 3) tohto článku je zodpovedný výlučne zákazník. V prípade ak je poskytnutý údaj chybný, alebo neúplný, je zákazník povinný poskytovateľovi služby oznámiť opravu, doplnenie, alebo zmenu takého údaju, a to bezodkladne po zistení tejto skutočnosti, najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov poskytovateľovi služby. Podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. za správny delikt podľa ods. 1 sa uloží pokuta od 150,- eur do 500,- eur. Podľa ustanovenia § 10a ods. 7 zákona č. 488/2013 Z. z. v konaní o správnom delikte podľa odseku 1, po zrušení rozkazu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 5 nie je príslušný okresný úrad viazaný výškou pokuty uloženou v rozkaze o uložení pokuty. Podľa ustanovenia § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z. z. pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. Skutkové okolnosti, ktorými sa odvolací orgán zaoberal sú nasledovné. Podľa st. § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Na základe zisteného a potvrdeného stavu prvostupňový správny orgán výstupom z informačného systému Národnej diaľničnej spoločnosti hodnoverne preukázal, že prevádzkovateľ vozidla nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť podľa vyššie citovaného ustanovenia. Účastníčka konania vo vykonanom dokazovaní nepreukázala úhradu diaľničnej známky k vozidlu s evidenčným číslom G.. Skutočnosť, že síce disponovala platnou diaľničnou známkou u toho istého vozidla, ale s iným EČ (H.), je pre uloženie sankcie podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona nepodstatná. Vo vykonanom dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že prevádzkovateľ motorového vozidla EČ G. dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. porušil povinnosť' podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.. Táto skutočnosť bola pre uloženie sankcie určujúca. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z., služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky, teda Národná diaľničná spoločnosť vo svojich všeobecných obchodných podmienkach. Podľa čl. VI. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky (účinnosť od 01.12.2015), mal prevádzkovateľ vozidla povinnosť vykonať zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky z dôvodu zmeny evidenčného čísla vozidla. Nesplnením tejto povinnosti kontrolný systém úhrady diaľničnej známky, prevádzkovaný správcom výberu úhrady diaľničnej známky (NDS, a.s. - SkyToll, a.s.), vyhodnotí vozidlo, ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Účastníčka konania uvedenú povinnosť vykonať zmenu evidenčného čísla nevykonala, v dôsledku čoho vozidlo EČ G. systém vyhodnotil ako vozidlo bez úhrady. Podľa ust. § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150,- eur do 500,- eur. V prípade preukázania porušenia povinností podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona, ktoré prvostupňovému správnemu orgánu zakladajú dôvod uložiť sankciu, ten má zákonnú povinnosť sankciu uložiť. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uložil pokutu vo výške dolnej hranice sadzby. Odvolací orgán posúdil obsah podaného odporu, vyjadrenie účastníčky konania uvedené v zápisnici a v neposlednom rade aj to, že neoznámenie zmeny v evidencii úhrad diaľničnej známky, bolo zo strany účastníčky konania, konaním neúmyselným. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu celého spisového materiálu k danej veci sa odvolací orgán stotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že účastník konania svojím konaním porušil ustanovenie § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Odvolací orgán nezistil žiadne dôvody na zrušenie, alebo zmenu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Na základe všetkých skutočností, ktoré odvolací orgán vzal do úvahy, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 22.06.2018. 2. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 13.08.2018, podanou elektronicky a doručenou súdu v ten istý deň 13.08.2018, domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. V žalobe argumentovala nasledovne: „Žalobkyňa dňa 21.07.2016 užívala vymedzený úsek cesty Dl, tak ako je vymedzený v Rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, so svojim motorovým vozidlom zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: G., s tým, že na vozidlo mala žalobkyňa riadne zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku, a teda neužívala vymedzený úsek cesty DI bez úhrady diaľničnej známky, ako je to uvedené v rozhodnutí Okresného úradu Košice, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2018/006637 zo dňa 10.04.2018. Diaľničnú známku zakúpila žalobkyňa na svoje vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: G (ďalej v texte len „Vozidlo“) dňa 09.06.2016, s tým, že evidenčné číslo vozidla v čase zakúpenia známky bolo H.. Následne v priebehu roka 2016, z dôvodu, že žalobkyňa pri uzatvorení sobáša zmenila priezvisko a došlo k zmene adresy jej bydliska, prehlásila žalobkyňa na príslušnom dopravnom inšpektoráte vozidlo z okresu Trebišov do okresu Košice, v dôsledku čoho bolo pre vozidlo vystavené nové osvedčenie o evidencii vozidla a pridelené nové evidenčné číslo vozidla G.. Z osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že sa stále jedná o to isté vozidlo, ktoré nezmenilo majiteľa, ale došlo len k zmene osobných údajov vlastníka Vozidla. V zmysle vyššie uvedených skutočností a riadne označených, ako aj pripojených listinných dôkazov má žalobkyňa za to, že v danej veci z dôvodu zmeny evidenčného čísla vozidla došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z., keďže motorové vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE VIN: G., od 05.10.2011 evidované pod EČ: H., malo riadne zakúpenú celoročnú diaľničnú známku pre kalendárny rok 2016. Žalobkyňa ako vlastníčka predmetného motorového vozidla zmenila svoj trvalý pobyt z mesta Trebišov do mesta Košice, čo malo za následok aj zmenu evidenčného čísla vozidla z EČ: H. na nové EČ: G. a to dňa 21.07.2016. Zároveň žalobkyňa namieta, že pri zmene evidenčného čísla motorového vozidla nevzniká jeho vlastníkovi zákonná povinnosť zakúpiť ďalšiu celoročnú diaľničnú známku pre daný kalendárny rok. Predovšetkým však bola riadne vykonaná zmena evidencie vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ktorý zmenu evidoval. Žalobkyňa v každom prípade užívala úsek cesty Vozidlom, na ktoré mala zakúpenú diaľničnú známku a zmena evidenčného čísla vozidla na tom nemôže nič zmeniť, pretože sa stále jedná o to isté vozidlo. Elektronický systém Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pri zakúpení diaľničnej známky neumožňuje identifikovať vozidlo prostredníctvom výrobného VIN čísla, ktoré by garantovalo nezameniteľnosť vozidiel, ale umožňuje zadať len evidenčné číslo vozidla, v dôsledku čoho potom pri zmene evidenčného čísla vozidla nastáva problém pri identifikácii vozidiel. Pokiaľ však Národná diaľničná spoločnosť, a.s. nemá zabezpečené prepojenie s evidenciou dopravných inšpektorátov, mala zaviesť inú evidenciu vozidiel pri nákupe diaľničných známok a nie len prostredníctvom evidenčných čísel vozidiel. Podľa § 10a ods. 1 zák. č. 488/2013 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 488/2013 Z.z. prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Keďže žalobkyňa sa vzhľadom na vyššie uvedené nedopustila spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zák. č. 488/2013 Z.z., tak ako sa jej to kladie za vinu v Rozkaze a neskôr aj v rozhodnutí, podala voči Rozkazu odpor, a voči rozhodnutiu odvolanie, ktorý riadne odôvodnila a ktorý spísal samotný žalovaný. Žalobkyňa namieta, že žalovaný ako správny orgán nemôže ukladať pokutu na základe obchodných podmienok spoločnosti Národná diaľničná, a.s., či SkyToll, a.s., a v tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že so žiadnymi všeobecnými obchodnými podmienkami nebola oboznámená, tieto jej neboli zaslané ani dodatočne po nákupe známky. Naviac žalobkyňa popiera, že by ju takéto obchodné podmienky, ktoré jej ukladajú povinnosti nad rámec zákona, mohli zaväzovať. Žalobkyňa ani nevie, či sa má jednať o podmienky spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. alebo SkyToll, a.s.. Tieto spoločnosti majú monopol na trhu pri elektronickom predaji diaľničných známok, žalobkyňa nemá možnosť výberu inej spoločnosti na nákup týchto známok a nemá možnosť všeobecné obchodné podmienky, aj ak by existovali, odmietnuť, pretože bez ich potvrdenia, si diaľničnú známku nekúpi. Žalobkyňa vyjadruje presvedčenie, že žalovaný hrubo porušil svoju povinnosť oboznámiť sa s dokladmi pre vydanie rozhodnutia, keď sa ani len neoboznámil s predmetnými všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré jej majú túto povinnosť ukladať a vôbec neuviedol, na základe čoho majú tieto podmienky, ak vôbec existujú, žalobkyňu zaväzovať, čím absentuje v Rozhodnutí správna úvaha, ktorú použil správny orgán pri aplikácii právnych predpisov. Sankcia za porušenie týchto obchodných podmienok by mohla byť uplatňovaná len zo strany spoločnosti SkyToll, a.s., určite by o nej nerozhodoval správny orgán, ale súd a aby mohla byť spoločnosť SkyToll, a.s. s nárokom úspešná, musela by uniesť dôkazné bremeno, že sa všeobecné obchodné podmienky vôbec dostali do dispozície žalobkyne a že ju zaväzujú. Zákon o diaľničnej známke upravil konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ktorého skutková podstata je vymedzená v § 10a ods. 1 zákona tak, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2, teda poruší povinnosť zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Za dôkaz o spáchaní správneho deliktu zákon označuje taký dôkaz, ktorý je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu diaľničnej známky, alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1, alebo osoba poverená výkonom kontroly, alebo orgány Policajného zboru (§ 11 ods. 2). Konanie o správnom delikte podľa § 10a ods. 1, ktorého podkladom je výsledok kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou výkonom kontroly, alebo orgánmi Policajného zboru je tzv. zrýchleným konaním, ktoré sa ukončuje vydaním rozkazu o uložení pokuty vo výške 150,- eur s výnimkou, ak existujú dôvody na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 zákona. Zákon o diaľničnej známke v ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) predpokladá situáciu, že v konkrétnom prípade bude nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2. To znamená, že aj napriek záznamu stacionárnym elektronickým zariadením alebo aj mobilným elektronickým zariadením zákon pripúšťa, že by údaje takto získané mohli byť nesprávne alebo neúplné. Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke vyplýva, že ak okresný úrad zistí spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150,- eur. V prípade včasného podania odporu, za predpokladu, že tento nebol odmietnutý, sa rozkaz zo zákona zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte. Žalobkyňa ako účastník administratívneho konania pripojila k podanému odporu a neskôr k odvolaniu potvrdenie o úhrade diaľničnej známky pre kalendárny rok 2016. Žalovaný v odôvodnení dôvodil všeobecnými obchodnými podmienkami (§ 5 ods. 4 zákona) správcu výberu úhrady diaľničnej známky, v zmysle ktorých chybný alebo neúplný údaj je kupujúci alebo prevádzkovateľ povinný oznámiť poskytovateľovi služby najneskôr do 15 minút od poskytnutia týchto údajov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že nakoľko za správne a úplné zadanie údajov spojených s úhradou diaľničnej známky zodpovedá kupujúci (prevádzkovateľ, vodič), pokuta je oprávnená. S uvedenou argumentáciou sa však žalobkyňa nestotožňuje. Podľa názoru žalobkyne zákon o diaľničnej známke zakotvuje v §10a ods. 1 skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého objektívna stránka je založená na porušení povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2. Ide o povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Teda objektívna stránka skutkovej podstaty nie je založená na nesprávnom alebo neúplnom zadaní údajov vymedzených v § 5 ods. 1 zákona. Preto nesprávne alebo neúplné zadanie údajov do elektronického systému nemôže mať podľa názoru žalobkyne za následok vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti, naviac v prípade, ak žalobkyňa svoje tvrdenie aj preukázala potvrdením o úhrade diaľničnej známky. Žalovaný orgán verejnej správy však nezisťoval ďalej skutočnosti potrebné na náležité zistenie skutkového stavu veci. Žalobkyňa namieta, že zistenie skutkového stavu žalovaným orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, vzhľadom na tzv. vadu trestania uvedenú v § 195 písm. a) SSP. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa vo vykonanom dokazovaní nepreukázala úhradu diaľničnej známky k vozidlu s evidenčným číslom G., skutočnosť, že síce disponovala platnou diaľničnou známkou u toho istého vozidla ale s iným EČ (H.), je pre uloženie sankcie podľa § 4 ods. 2 nepodstatná. Žalobkyňa sa nestotožňuje a namieta tvrdenie žalovaného, že skutočné zaplatenie za diaľničnú známku nemá vplyv na spáchanie správneho deliktu. Podľa názoru žalobkyne zákon o diaľničnej známke nepostihuje sankciou uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov do elektronického systému, ale sankciou postihuje nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom (§ 4 ods. 2 v spojení s § 10a ods. 1 zákona). Iný výklad zákona by v podstate znamenal, že zákon de facto nerozlišuje medzi prevádzkovateľom vozidla, ktorý diaľničnú známku vôbec neuhradil a prevádzkovateľom vozidla, ktorý si zákonnú povinnosť splnil, avšak do elektronického systému zadal nesprávne údaje. Žalobkyňa teda namieta nedostatočne zistený skutkový stav s poukazom na tzv. vadu trestania podľa § 195 písm. a) SSP, teda že skutkový stav, tak ako bol zistený orgánom verejnej správy bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa ako prílohu k podanému odporu a neskôr k odvolaniu priložila potvrdenie o úhrade diaľničnej známky, z ktorého vyplýva, že dňa 09.06.2016 došlo k úhrade diaľničnej známky na vozidlo evidenčné číslo H., pričom z pripojeného osvedčenia o evidencii č. D. XXXXXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslo H. od 05.10.2011 a z pripojeného osvedčenia o evidencii č. A. XXXXXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslo G. od 21.07.2016, teda sa jedná o totožné vozidlo, na ktoré žalobkyňa diaľničnú známku na rok 2016 mala riadne zakúpenú. Podľa názoru žalobkyne je základným predpokladom zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte náležite zistený skutkový stav veci, nakoľko sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa vyslovuje vina za protiprávne konanie. Žalobkyňa namieta, že žiadne ustanovenie zákona č. 488/2013 Z.z. neumožňuje žalovanému, aby sankcionoval žalobkyňu za to, že nedoložila kladný výsledok o preregistrovaní TEČ od spoločnosti SkyToll a.s. , aj prípadné neoznámenie zmeny evidenčného čísla Vozidla spoločnosti SkyToll, a.s. podľa predstáv tejto spoločnosti, je vzťahom medzi spoločnosťou SkyToll, a.s. a žalobkyňou, do ktorého žalovaný nemá právo a dôvod zasahovať a už vôbec nie ukladať pokutu žalobkyni. Žalobkyňa je presvedčená, že žiadny právny predpis jej neukladá povinnosť oznámiť zmenu evidenčného čísla vozidla spoločnosti SkyToll, a.s. Povinnosť predloženia „kladného výsledku o preregistrovaní TEČ od spoločnosti SkyToll, a.s.“ zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, a preto správny orgán nemôže za takéto porušenie občana sankcionovať.“ Žalobkyňa žiada v súvislosti s rozhodnutím o tejto žalobe nariadenie pojednávania a z vyššie uvedených dôvodov navrhla vydať tento rozsudok: „Zrušuje rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, č. OU-KE-OOP2-2018/025717/HAV zo dňa 12.06.2018 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2018/006637 zo dňa 10.04.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy súdneho konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100% k rukám právneho zástupcu žalobkyne“, eventuálne podľa ust. § 196 ods. 1 Správneho súdneho poriadku navrhla, aby súd v prípade nevyhovenia tomuto žalobnému návrhu uplatnil sankčnú moderáciu a rozhodol takto: „Zrušuje rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, č. OU-KE-OOP2-2018/025717/HAV zo dňa 12.06.2018 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK- 2018/006637 zo dňa 10.04.2018 a upúšťa od uloženia sankcie s poukazom na § 198 ods. 1 písm. b) SSP. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy súdneho konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100% k rukám právneho zástupcu žalobkyne.“ Žalobkyňa ako dôkazy na svoje tvrdenia pripojila k žalobe potvrdenie o úhrade diaľničnej známky zo dňa 09.06.2016, osvedčenie o evidencii vozidla č. A. XXXXXX k EČV G. a osvedčenie o evidencii vozidla č. D. XXXXXX k EČV H.. 3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 12.12. 2018, v ktorom uviedol : „K Čl. I. žaloby sa žalovaný nevyjadruje, nakoľko je v ňom opísaný priebeh konania na prvom a druhom stupni. K Čl. II. žaloby a tvrdeniu žalobcu a to, že odvolací orgán a taktiež žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, uvádzame nasledovné. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z.z.“) prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: a) krajina registrácie vozidla, b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02, c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti, Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 citovaného zákona služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa čl. VI. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky (ďalej len „VOP“), žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom internetového portálu a prostredníctvom vybraných obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na internetovom portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť diaľničnej známky). Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. účinného do 31.10.2016 ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou výkonom kontroly, alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa odseku 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 300,- eur. Podľa ustanovenia § 10a ods. 1 účinného od 01.11.2016 správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa ustanovenia § 10a ods. 2 účinného od 01.11.2016 Za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150,- eur do 500,- eur. Podľa ustanovenia § 10a ods. 7 zákona č. 488/2013 Z. z. účinného od 01.11.2016 v konaní o správnom delikte podľa odseku 1, po zrušení rozkazu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 5 nie je príslušný okresný úrad viazaný výškou pokuty uloženou v rozkaze o uložení pokuty. Podľa ustanovenia § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z. z. pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. Žalovaný považuje za potrebné najskôr odôvodniť časovú aplikáciu zákona č. 488/2013 Z. z. a skutku, ktorý sa stal 21.07.2016. V tomto čase ešte nebolo účinné ustanovenie § 10a ods. 1 citovaného zákona, ktorého skutková podstata mala byť naplnená v zmysle výroku prvostupňového správneho rozhodnutia. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.11.2016. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2016 t. j. v čase spáchania správneho deliktu, táto skutková podstata bola upravená v § 11 ods. 1 tohto zákona a rozkaz o uložení pokuty za jej naplnenie mohol byť vydaný len v taxatívne stanovenej výške 300,- EUR (§ 11 ods. 2 citovaného zákona). Skutková podstata tohto správneho deliktu je od 01.11.2016 zakotvená v ustanovení § 10a citovaného zákona. Sankcia za jej porušenie je zakotvená v § 11 ods. 1 cit. zákona. Táto právna úprava je pre páchateľa priaznivejšia, pretože v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 za správny delikt podľa § 10a ods. 1 môže byť vydaný rozkaz o uložení pokuty v taxatívne stanovenej výške 150,- EUR. Potom v zmysle prechodného ustanovenia § 16b ods. 1 citovaného zákona sa konanie o správnom delikte, ktorý bol spáchaný pred účinnosťou tejto priaznivejšej úpravy, bolo správne posudzovať podľa tejto priaznivejšej úpravy. Prvostupňový správny orgán preto nepochybil, keď trestnosť správneho deliktu posudzoval podľa novšej právnej úpravy § 10a a § 11 citovaného zákona a žalobkyni bola v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla uložená pokuta pohybujúca sa na najnižšej dolnej hranici zákonom danej sadzby. Účastník konania je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Táto povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva je kumulatívna k povinnosti tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Žalobkyňa nepredložila doklad o úspešnom a včasnom preregistrovaní údajov v úhrade diaľničnej známky k EČ G., alebo doklad o zakúpení novej diaľničnej známky k EČ G., prípadne iný doklad, preukazujúci oslobodenie od úhrady, ktorými by bola preukázala, že povinnosť úhrady diaľničnej známky pri využívaní spoplatnených úsekov ciest vozidlom s EČ G. bola splnená. Lustráciou vozidla bolo zistené, že žalobkyňa zmenu v evidencii vozidiel previedla dňa 21.07.2016, kedy jej bolo pridelené nové evidenčné číslo G.. V rámci dokazovania správny orgán posudzuje dôkaznú preukaznosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich osvedčení ako dôkazov. Pre vydanie rozhodnutia si žalovaný zadovážil potrebné podklady a podstatu uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V predmetnej preskúmavanej veci teda rozhodujúcou skutočnosťou bolo posúdenie zákonnosti uloženej pokuty za správny delikt vzhľadom k evidovanej úhrade diaľničnej známky k vozidlu s neplatným EČ H.. Žalovaný trvá na skutočnosti, že vo vykonanom dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa ako prevádzkovateľka motorového vozidla s EČ G. dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. bola podľa platnej právnej úpravy zodpovedná za porušenie povinnosti podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Táto skutočnosť bola pre uloženie sankcie určujúca. Záznam z mýtnej brány je dostatočným dôkazom pre rozhodnutie o pokute za jazdu po vymedzenom úseku diaľnice bez úhrady diaľničnej známky. Podľa názoru žalovaného mala žalobkyňa postupovať podľa čl. VI. VOP. V zmysle bodu 2 citovaného článku konkrétne aj prostredníctvom webovej stránky https://eznamka.sk/sk/dialnicne-znamky/rady-a-pomoc/ zmena-udajov-postup, ktorá tiež informuje, kde a ako sa dá zmena registračných údajov vykonať, pokiaľ nedisponuje zariadením na zaslanie v elektronickej podobe (osobne na kontaktných miestach). Na základe podanej žiadosti o vykonanie zmeny, následne poskytovateľ na základe realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady diaľničných známok, vystaví zákazníkovi potvrdenie o zmene údajov. Užívať vymedzený úsek spoplatnenej cesty po výmene EČ môže podľa článku VI. VOP až po obdŕžaní potvrdenia o zmene údajov zo strany NDS. Ako je zrejmé z rozkazu o uložení pokuty a záznamu z kontroly NDS žalobkyňa dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 užívala vymedzený úsek cesty Dl, 395,9 km, smer PO vozidlom G. bez úhrady diaľničnej známky. Aj keď sa jedná o to isté vozidlo len s iným EČ, kontrolný systém úhrady diaľničnej známky prevádzkovaný NDS ho zaregistroval ako vozidlo bez úhrady. Zavedený platný systém kontroly nie je totiž prepojený s evidenciou vozidiel. Ten páruje EČ, ktoré prešli mýtnou bránou s tými EČ, ktoré majú riadne uhradenú diaľničnú známku. Žalovaný opakovane uvádza, že potrebné parametre, ktoré je potrebné zadať do systému kvôli identifikácii úhrady diaľničnej známky pre dané vozidlo, zákonodarca ustanovil v zákone č. 488/2013 Z. z. v § 5 ods. l a účastník konania bol povinný tieto údaje bez výhrad akceptovať. Hlavným identifikátorom je evidenčné číslo vozidla, nie identifikačné číslo VIN, alebo iné ďalšie vlastnosti vozidla ako namieta žalobkyňa. Úhrada diaľničnej známky sa teda priamo vzťahuje na evidenčné číslo vozidla, preto nie je správna obrana žalobkyne o tom, že zákon č. 488/2013 Z. z. explicitne neupravuje povinnosť držiteľa motorového vozidla nahlasovať zmenu evidenčného čísla. Extenzívnym výkladom pri akceptovaní úhrady diaľničnej známky podľa iných vlastností vozidla ako si splnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky vysvetľuje žalobkyňa, by tak dochádzalo k rozšíreniu kompetencií správneho orgánu nad rámec zákona a nežiaducemu chaosu pri kontrole úhrad diaľničných známok zo strany NDS a ukladaní pokút zo strany okresných úradov. Stacionárne elektronické zariadenia správcu výberu úhrady diaľničnej známky identifikujú vozidlá len podľa evidenčného čísla. Z toho logicky vyplýva, že za jeden diaľničný poplatok, nemôže byť registrovaná úhrada na vozidlo s dvoma evidenčnými číslami. Podľa čl. V. ods. 5 VOP je zákazník zodpovedný za realizáciu práve jednej úhrady diaľničnej známky, evidovanej v rámci evidencie úhrad diaľničných známok k jednému a jedinečnému evidenčnému číslu vozidla/pripojeného vozidla a práve pre jednu platnosť úhrady diaľničnej známky. Neobstojí ani námietka žalobkyne, že pri zmene evidenčného čísla motorového vozidla nevzniká jeho vlastníkovi zákonná povinnosť zakúpiť si celoročnú diaľničnú známku pre daný kalendárny rok. Žalovaný ma za to, že zákonodarca v splnomocňovacom ustanovení § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. jasne a zreteľne poukazuje na skutočnosť, že služby súvisiace s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré priamo konkretizujú práva a povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Žalovaný ma za to, že pokiaľ mal žalobca v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest, bolo jeho povinnosťou po zmene evidenčného čísla vozidla si buď zakúpiť diaľničnú známku k pridelenému novému EČ vozidla, alebo využiť ponúkanú možnosť správcom výberu úhrady diaľničnej známky a požiadať (v dostatočnom časovom predstihu) o preregistráciu úhrady zo starého EČ na nové EČ, prípadne zvážiť v danej situácii pre neho najvhodnejšie možnosti. Správca výberu úhrady diaľničnej známky dáva prevádzkovateľovi vozidla možnosť a neukladá povinnosť k vykonaniu zmeny v evidencii úhrad. Predpokladá totiž možné situácie, kedy by povinná preregistrácia úhrady pri zmene evidenčného čísla, mohla byt' pre prevádzkovateľa už neefektívna a nadbytočne zaťažujúca (napr. situácia pri zmene EČ pred skončením platnosti diaľničnej známky, predpoklad pri nevyužívaní spoplatnených úsekov ciest a pod..). Žalobkyňa si však z uvedených možností nevybrala ani jednu a stacionárne zariadenia na výkon kontroly dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:53 hod. identifikovali vozidlo žalobkyne ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky a podľa názoru žalovaného pokuta je oprávnená. Žalovaný poukazuje na to, že zmenou trvalého bydliska dochádza k zmene viacerých právnych skutočnosti a často dochádza aj k zmene EČ. Táto zmena zakladá dôvod následne vykonať ďalšie nadväzujúce a potrebné zmeny. Jednou z nich je aj prípadná zmena v evidencii úhrady diaľničnej známky. Ide o skutočnosť všeobecne známu a vzhľadom na osobu účastníka konania, mal takúto zmenu predpokladať, alebo jednoducho si požadované informácie overiť a nespochybňovať ich. Sú voľne dostupné aj na internetovej stránke NDS https://eznamka.sk/sk/zakaznicke-sluzby/zmena- udajov. Podľa názoru odvolacieho orgánu je neprimerané osobitne požadovať informáciu, alebo sa odvolávať na jej neznalosť, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. Neobstojí ani námietka žalobkyne, že zmenu EČ vykonala na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ktorý zmenu evidoval, že sa jedná o to isté vozidlo, na ktoré bola zakúpená diaľničná známka. Žalobkyňa tiež argumentuje, že pokiaľ NDS nemá zabezpečené prepojenie s evidenciou dopravných inšpektorátov, mala zaviesť inú evidenciu vozidiel pri nákupe diaľničných známok a nielen prostredníctvom EČ vozidiel. Žalovaný upriamuje pozornosť na § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a má za to, že pri citácii uvedeného ustanovenia zákona správny orgán poukazuje na údaje, ktoré je potrebné pri úhrade EDZ do systému správne a úplne zadať'. Skutočnosť, že hlavným identifikátorom pri kontrole úhrady EDZ stacionárnymi zariadeniami poskytovateľa služby je evidenčné číslo, má svoje opodstatnenie pri výkone kontroly, vzhľadom k nastaveným technickým parametrom zavedeného platného systému kontroly verejnej správy (spravovaného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, v ktorom nie sú údaje o vozidlách, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel) a taktiež pri vyhodnocovaní správnych deliktov a ukladaní pokút a to aj vo vzťahu ku personálnemu, kapacitnému a ekonomickému hľadisku a možnostiam zainteresovaných orgánov verejnej správy. Zákonodarca v odseku b) citovaného ustanovenia zákona tento údaj neuviedol náhodne a prevádzkovateľ vozidla je povinný bez výhrad toto ustanovenie rešpektovať. Žalovaný má za to, že jemu ako orgánu dozoru a takisto žalobkyni neprináleží hodnotiť kvalitu platnej právnej úpravy a zavedený kontrolný systém verejnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácii. Žalovaný vyslovuje záver, že pochybenie žalobkyne je v tom, že nezabezpečila zosúladenie existujúceho právneho stavu v evidencii vozidiel so skutočným stavom v evidencii úhrady diaľničnej známky. Ako prevádzkovateľka vozidla bola povinná zabezpečiť, aby v danom prípade úhrada diaľničnej známky korešpondovala s platným EČ G. vozidla, ktoré využívalo spoplatnené úseky ciest. V nadväznosti na uvedené konštatovanie bola pokuta žalobkyni uložená za porušenie povinností v § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Za porušenie povinností podľa citovaného ustanovenia je možné uložiť pokutu podľa ustanovenia § 10a ods. 2 citovaného zákona vo výške od 150,- eur do 500,- eur, pričom žalobkyni bola uložená pokuta 150,- eur. Ide teda o pokutu pohybujúcu sa na najnižšej dolnej hranici zákonom danej sadzby. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákon č. 488/2013 Z. z. rozlišuje stanoveným rozmedzím zákonom danej sadzby medzi prevádzkovateľom, ktorý si pokutu neuhradil vôbec a ktorý nevykonal napr. potrebnú zmenu v evidencii úhrady. K námietke žalobkyne a to, že žalovaný nemôže ukladať pokutu na základe Všeobecných obchodných podmienok NDS a v tejto súvislosti uvádza, že so žiadnymi obchodnými podmienkami nebola oboznámená, tieto jej neboli zaslané ani dodatočne po nákupe známky. Žalovaný opakovane odkazuje na splnomocňovacie ustanovenie § 5 ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo vykonávacom predpise (Všeobecných obchodných podmienkach), ktorý priamo konkretizuje práva a povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť o preregistrácii už vykonanej úhrady z neplatného EČ na nové EČ, nezbavuje žalobkyňu zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúce jej z tohto právneho postavenia. Žalovaný poukazuje na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov uvedenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Prihliadnuc k námietkam žalobcu uvedenými v žalobe, závery žalovaného, spolu so správnou citáciou aktuálnej právnej úpravy vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia a žalovaný naďalej trvá na svojom stanovisku v tom, že v napadnutom rozhodnutí žalobca dostal odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že ako správny orgán sa pri uložení pokuty vyrovnal so všetkými hľadiskami pre jej uloženie, nie len s niektorými žalobkyňou vybranými. Žalovaný trvá na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a pri svojom rozhodovaní postupoval v intenciách citovaných zákonných ustanovení. Preskúmaním veci vo vzťahu k aktuálnej právnej úprave považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a to z pohľadu skutkového zistenia, ako aj správneho právneho posúdenia. Žalovaný na základe uvedeného navrhuje žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.“ 4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 21.01.2019 vyjadrila žalobkyňa, ktorá k vyjadreniu žalovaného uviedla, v bode I. „S poukazom na znenie ustanovenia § 10a v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke (ďalej len „zákon o diaľničnej známke“) je právnym dôvodom zákonného postihu nesplnenie si povinnosti prevádzkovateľa vozidla uhradiť diaľničnú známku. Žalobca si však uvedenú zákonnú povinnosť náležite splnil. Účelom zákonnej úpravy v ustanovení § 4 je záujem štátu na riadnej úhrade diaľničnej známky pri využívaní vymedzených úsekov ciest. Sankcionovať prevádzkovateľov vozidiel, ktorí si zakúpili diaľničnú známku v dobrej viere, aby mohli užívať vymedzené úseky ciest v časovom období, na ktoré sa diaľničná známka vzťahovala (časová a územná platnosť tak ako ju pozná a upravuje zákon o diaľničnej známke v ustanovení § 5), a ktorým sa len v dôsledku zmeny trvalého pobytu zmenilo evidenčné číslo vozidla, by predstavovalo postup v rozpore s účelom zákona. Súčasne by to znamenalo niesť zodpovednosť len za nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcu o zmene bydliska a s tým spojenú zmenu evidenčného čísla vozidla, s čím nepočíta ani zákon o diaľničnej známke. V opačnom prípade by prevádzkovateľ vozidla zaplatil pokutu nie za porušenie zákona, ale za neoznámenie zmeny evidenčného čísla v súvislosti s reálne uskutočnenou úhradou elektronickej diaľničnej známky, čo zjavne vylučuje deliktuálnu zodpovednosť podľa zákona o diaľničnej známke, ktorý pod hrozbou uloženia pokuty postihuje jedine neuhradenie diaľničnej známky. Máme zato, že konaním žalobcu neboli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a zákona o diaľničnej známke a teda, že sa žalobca nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Z pohľadu účelu zákona preto neobstojí argumentácia správnych orgánov o porušení povinnosti úhrady vo vzťahu k presne určenému jedinému a jedinečnému evidenčnému číslu. Diaľničná známka sa totiž viaže na VIN číslo auta. Nepovažujeme za súladné so zákonom o diaľničnej známke tvrdenie správnych orgánov o povinnosti žalobcu postupovať v prejednávanom prípade podľa Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu, ktoré v dotknutých ustanoveniach zjavne odporujú zmyslu a účelu zákona o diaľničnej známke. Nezákonnosť v konaní správnych orgánov okrem nesprávneho právneho posúdenia veci vidíme aj v tom, že nedostatočne zistili skutkový stav veci, kedy si nezabezpečili z vlastnej iniciatívy, resp. nevzal do úvahy relevantnú informáciu, že u vozidla došlo k zmene evidenčného čísla. Pokiaľ si správny orgán vedel zistiť podľa evidenčného čísla vozidla meno majiteľa vozidla, znamená to, že má prístup do databázy motorových vozidiel a teda má možnosť zistiť aj skutočnosť či v danom prípade došlo k zmene evidenčného čísla vozidla, čo však správny orgán nevykonal.“ V bode II. ďalej uviedla: „K námietke žalovaného na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov poukazujeme na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012: „Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ 5. K replike žalobkyne, sa vyjadril žalovaný duplikou zo dňa 04.02.2019, v ktorej uviedol : „K článku I. Jedným zo základných princípov dobrej verejnej správy je princíp viazanosti právom, podľa ktorého vykonávatelia verejnej moci pri vydávaní svojich rozhodnutí a pri svojich úkonoch musia postupovať tak, aby ich činnosť mala oporu v právnom poriadku, aby obsah rozhodnutí bol v súlade s právnymi predpismi. Právomoc a úlohy vykonávateľov verejnej správy musia byť v platnom práve dostatočne jasným spôsobom upravené a špecifikované. Namiesto pojmu princípu viazanosti právom sa v slovenskej teórii správneho práva používa princíp zákonnosti. Toto pomenovanie však neznamená, že by pre orgány verejnej správy boli záväzné len predpisy, ktoré sú zákonmi, ale to, že zákony schválené parlamentom sú hlavným originálnym zdrojom ich právomoci. Vykonávateľ verejnej správy nie je viazaný len všeobecne záväznými pravidlami zákonnej sily, ale aj na základe zákona aj inými všeobecne záväznými pravidlami. Podľa ustanovenia čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR: „Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach.“ Predmetom úpravy zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke (§ 1) je upravený výber úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, práva a povinnosti užívateľov vymedzených úsekov ciest, pôsobnosť orgánov štátnej správy, ale aj pôsobnosť správcu výberu úhrady diaľničnej známky, výkon kontroly, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. S poukazom na znenie ustanovenia § 10a v spojení s § 4 ods. 2 a pokračovaním v ustanovení § 5 ods. 1 citovaného zákona zákonodarca jasne a zreteľne konkretizuje, ktoré údaje je potrebné do systému zadať, aby bola splnená povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 a zároveň upozorňuje na správnosť a úplnosť zadávania uvedených údajov. Z týchto údajov a ani zo žiadneho ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že diaľničná známka sa viaže na VIN auta. Preto nepodložené tvrdenie žalobkyne, žalovaný považuje za neopodstatnené a účelové a bez akejkoľvek opory v zákone. Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 citovaného zákona, zákonodarca opäť jasne a zreteľne upozorňuje, že služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. V tomto prípade zákon o diaľničnej známke nevymedzuje a nekonkretizuje stanovenú povinnosť, teda neurčuje kedy a ako má prevádzkovateľ vozidla urobiť zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky, alebo v akom čase, prípadne ako postupovať pri oprave údajov v prípade chybného zadania evidenčného čísla a pod.. Tieto všetky situácie nadobúdajú svoj reálny obsah až po stanovení konkrétnych podmienok ich realizáciou t.j. vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Upravujú (konkretizujú) tak spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu než stanovuje zákon. Z uvedeného teda vyplýva, že vykonávací predpis, a to VOP účinný od 01.12.2015 je vydaný v súlade so zákonom, a teda z tohto pohľadu VOP nie sú v rozpore s Ústavou SR. K uvedenému je potrebné poznamenať, že podľa § 3 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Pokiaľ sa v podanej žalobe poukazuje na rozpor medzi právnou úpravou zákona a VOP, ktoré podľa žalobkyne odporujú zmyslu a účelu zákona o diaľničnej známke, žalovaný k tomu opakovane poznamenáva, že tak ako správnemu orgánu na prvom stupni, tak ani žalovanému ako odvolaciemu orgánu neprislúcha posudzovať, či zákon platný v Slovenskej republike je, alebo nie je v rozpore s Ústavou SR. Jediným orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať o ústavnosti, resp. o tom, či je konkrétna právna norma v súlade s Ústavou SR je Ústavný súd Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 1 Ústavy SR). Okresné úrady ako správne orgány majú len povinnosť v konaní postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi. Rozpor však nemôže vyplývať zo zanedbania povinnosti, ktoré určuje zákon o diaľničnej známke. Je nesporné, že žalobkyňa pochybila tým, že spoplatnené úseky ciest využívala bez dokladu, ktorým by preukázala, že povinnosť úhrady diaľničnej známky k vozidlu s platným evidenčným číslom (EČ) bola splnená. Práve zanedbaním povinností žalobkyne nastala skutočnosť, že právny stav nekorešpondoval so stavom skutočným. V danom prípade je právne irelevantné, či správny orgán mal lustráciou potvrdené, že došlo k zmene EČ. Podstatné je, že pokiaľ žalobkyňa mala v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest a naďalej využívať už zakúpenú diaľničnú známku (k neplatnému EČ), bolo jej povinnosťou vykonať potrebnú zmenu v preregistrácii úhrady diaľničnej známky podľa VOP a tým rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom. Podstata rozsiahlej odvolacej argumentácie žalobkyne spočíva v nesúhlase s právnym posúdením veci. Nemožno sa tiež stotožniť s jej námietkami, že postup prvostupňového správneho orgánu je nesprávny a nespravodlivý. Sankčný mechanizmus právnych noriem verejnoprávnej povahy je založený na uplatnení právnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie a plní aj preventívnu funkciu a v posudzovaných veciach sa tieto aplikované právne normy môžu javiť aj ako neprimerane prísne. Namietanú nezákonnosť správnych orgánov, či nesprávne právne posúdenie veci považuje tak žalovaný za nedôvodnú a účelovú. Nesúhlas žalobkyne s právnym názorom žalovaného však nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný na základe uvedeného navrhuje žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.“ 6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 206 SSP, nezistiac vady uvedené v ust. § 195 SSP, po vypočutí účastníkov konania na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobkyne je treba priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu vo veci uviedol : „Žalobkyňa trvá na svojej žalobe v plnom rozsahu v súlade s dôvodmi uvedenými v žalobe a následne v písomných podaniach.“ 8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu vo veci uviedla : „Žalovaný trvá na svojich podaniach, ktoré uviedli v tejto veci a zároveň trváme na zákonnosti uloženej pokuty a zákonnosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považujeme za vecne správne z hľadiska skutkového zistenia aj z právneho posúdenia vzhľadom k aktuálnej právnej platnej a účinnej právnej úpravy. Navrhujeme súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.“ 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa ust. § 194 ods. 1 a ods. 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 4 ods. 2 uvedeného zákona prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa ust. § 5 ods. 1 uvedeného zákona pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: a) krajina registrácie vozidla b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2 c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti. Podľa ust. § 5 ods. 4 uvedeného zákona, služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa ust. § 10a ods. 1 uvedeného zákona, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa ust. § 10a ods. 2 uvedeného zákona za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150,- eur do 500,- eur. Podľa ust. § 10a ods. 8 uvedeného zákona pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. Podľa ust. § 11 ods. 1 uvedeného zákona, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou výkonom kontroly, alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150,- Eur. Podľa ust. § 12 ods. 1 a 2 uvedeného zákona, okresný úrad vec odloží, ak a) nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla, b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, c) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla, d) bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla, e) ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa § 7, f) prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku podľa § 3 ods. 1. Rozhodnutie o odložení veci podľa odseku 1 písm. a) až e) sa nevydáva. O odložení veci podľa odseku 1 písm. a) až e) sa prevádzkovateľ vozidla neupovedomuje. Proti rozhodnutiu o odložení veci podľa odseku 1 písm. f) nie je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 16 uvedeného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. čl. V. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť a.s. so sídlom v Bratislave za správnosť údajov poskytnutých podľa bodu 2) a 3) tohto článku (body týkajúce sa povinností zákazníka poskytovať údaje poskytovateľovi služby) je zodpovedný výlučne zákazník. V prípade ak je poskytnutý údaj chybný, alebo neúplný, je zákazník povinný poskytovateľovi služby oznámiť opravu, doplnenie, alebo zmenu takého údaju, a to bezodkladne po zistení tejto skutočnosti, najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov poskytovateľovi služby. Podľa ust. čl. VI. ods. 1 až 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky - Zmena údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky : 1) Diaľničná známka je medzi vozidlami alebo prípojnými vozidlami neprenosná. 2) Žiadosť o zmenu v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom Internetového portálu a prostredníctvom vybraných Obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na Internetovom portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/ prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť Diaľničnej známky). 3) Za účelom zmeny vozidla/prípojného vozidla je Zákazník povinný predložiť, v prípade Internetového portálu predložiť elektronicky, príslušné Potvrdenie a relevantný doklad preukazujúci dôvod na realizáciu požadovanej zmeny. Konkrétne doklady, prostredníctvom ktorých je možné preukázať dôvod na realizáciu vyššie požadovanej zmeny, sú uverejnené na Internetovom portáli. 4) Poskytovateľ služby, na základe realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady Diaľničných známok, vystaví Zákazníkovi Potvrdenie o zmene údajov. 10. Z obsahu spisovej dokumentácie vyplýva skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa dňa 21.07.2016 v čase o 16:25:54 hod. užívala úsek cesty Dl, 395,9 km, smer PO, vozidlom G. bez úhrady diaľničnej známky, tak ako je vymedzený skutok v rozhodnutí správneho orgánu prvého a druhého stupňa, so svojim motorovým vozidlom zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: G., s tým, že na vozidlo mala žalobkyňa riadne zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku (bod 1 tohto rozsudku), avšak diaľničnú známku žalobkyňa zakúpila na svoje vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN:G. dňa 09.06.2016, s tým rozdielom, že evidenčné číslo vozidla v čase zakúpenia známky bolo H.. Následne v priebehu roka 2016, z dôvodu, že žalobkyňa zmenila priezvisko, došlo k zmene adresy jej bydliska, prehlásila na príslušnom dopravnom inšpektoráte vozidlo z okresu Trebišov do okresu Košice, v dôsledku čoho jej bolo pre vozidlo vystavené nové osvedčenie o evidencii vozidla a pridelené nové evidenčné vozidla G.. Z osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že sa stále jedná o to isté vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: G., ktoré nezmenilo majiteľa, ale došlo len k zmene osobných údajov vlastníka vozidla. 11. Žalobkyňa rovnako ako v podanom odpore proti rozkazu o uložení pokuty, aj v žalobe argumentovala tým, že za predmetné motorové vozidlo mala zaplatenú diaľničnú známku za celý rok 2016 a len preto, že v priebehu platnosti diaľničnej známky došlo k zmene evidenčného čísla motorového vozidla, pretože došlo u nej k zmene trvalého bydliska a z uvedeného dôvodu sa nemohla dopustiť spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a neuznáva tvrdenie žalovaného, že si nesplnila povinnosť oznámiť NDS, a. s. zmenu evidenčného čísla motorového vozidla, v dôsledku zmeny trvalého bydliska s tým, že jej takú povinnosť žiadny právny predpis neukladá a má za to, že nesplnenie si tejto povinnosti nie je klasifikované ako správny delikt. 12. Súd vyhodnotiac daný skutkový stav, aplikujúc naň príslušné v bode 9 tohto rozsudku citované ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z. dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie žalobkyne formálne napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu žalobkyne ako prevádzkovateľa motorového vozidla podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., považuje v tejto spojitosti za potrebné zdôrazniť, čo je v súlade aj s ustálenou judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky, že pri naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu je potrebné mať na zreteli, či došlo aj k naplneniu materiálnej stránky správneho deliktu, to znamená, či ide o také konanie žalobkyne, ktoré je spoločensky neprijateľné, vzhľadom na okolnosti prípadu. Správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že čisto materiálne poňatie administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické, avšak čisto formálne poňatie posudzovaného konania žalovaným by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku k nespravodlivosti v postihu žalobkyne. Skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá preto kľúčovú úlohu v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale VOP, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Argumentácia žalovaného správneho orgánu sa v uvedenom smere materiálnej stránky správneho deliktu v preskúmavanom rozhodnutí nevyskytuje (obdobne pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn . 14S/3/2017 z 25.04.2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 8S/2/2018 z 20.09.2018, 6S/88/2018 z 11.04.2019) a preto ho súd považuje za také, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre uvedené nedostatky materiálnej stránky správneho deliktu vo veci žalobkyne má za následok nezákonnosť rozhodnutia. 13. Na základe poslednej uvedenej právnej skutočnosti súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP ako nezákonné zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP). Vzhľadom na to, že súd vyhovel hlavnému žalobnému návrhu žalobkyne, o vedľajšom moderačnom návrhu žalobkyne nerozhodoval. 14. Dôvodom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia je teda predovšetkým absencia materiálnych dôvodov potrebných k záveru, ktorý uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď pri formálnom posudzovaní skutkového stavu nebral do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto smere sa žalovaný nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobcu v podanom odpore, kde namietal, že predmetné motorové vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: G. malo zaplatenú diaľničnú známku za celý rok 2016, čo bolo v konaní nesporne preukázané. 15. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude aplikovať výklad dotknutých ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí musí dostatočným spôsobom vysporiadať s rozhodnou námietkou, ktorú vzniesla žalobkyňa v podanom odpore, podľa zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke, a to v naznačenom smere, v bodoch 12 a 14 tohto rozsudku. Žalovaný musí rešpektovať právo žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy a preto bude jeho povinnosťou preveriť právnu obranu žalobkyne a dôvodnosť jej skutkových tvrdení uvedených v odpore. V prvom rade je žalovaný povinný rešpektovať materiálny znak pri posudzovaní správneho deliktu a dbať na právny názor vyslovený v odôvodnení tohto rozsudku (bod 12 tohto rozsudku), ktorý je v súlade s konštantnou judikatúrou všeobecných správnych súdov a v ďalšom konaní vyhodnotiť námietky, ktoré sa týkali povinností spojených so zaplatením diaľničnej známky v dôsledku zmeny bydliska žalobkyne, teda či nesplnenie tejto povinnosti nahlásiť zmenu evidenčného čísla motorového vozidla, u ktorého bola uhradená diaľničná známka, je správnym deliktom alebo nie je. Pokiaľ žalobkyňa v správnom konaní predložila dodatočne listinné doklady o zaplatení diaľničnej známky s tým, že za motorové vozidlo, u ktorého v priebehu roku 2016 došlo len k zmene EČV v dôsledku zmeny bydliska žalobkyne a ak kontrolný systém zaznamenal vozidlo bez úhrady diaľničnej známky, pričom za dané motorové vozidlo diaľničná známka bola riadne uhradená, správny orgán musí posúdiť, či pokuta v danom prípade uložená rozkazom, bola uložená oprávnene alebo neoprávnene. V preskúmavanom prípade možno už teraz dospieť k skutkovému záveru, že Národná diaľničná spoločnosť, a. s. neutrpela žiadnu škodu, pretože diaľničná známka za predmetné osobné motorové vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: G. dňa 09.06.2016 bola žalobkyňou uhradená, ako to vyplýva z listinných dôkazov pripojených žalobkyňou k odporu. 16. Súd na záver ešte poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. 17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 18. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.