Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/30/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200455 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcu: H. L., PeFe servis, s miestom podnikania Víťaz 310, 082 38 Víťaz, IČO: 45 399 379, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2017/3015 O-34/2018 zo dňa 15.03.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Správnou žalobou vo veci správneho trestania, včas podanou osobne na Krajský súd v Košiciach 20.4.2018, žiadal žalobca preskúmať rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3015 zo dňa 15.03.2018, v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č.k.: 458/16/0-1 zo dňa 27.11.2017, ktoré žiadal zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. I . Administratívne konanie Správny orgán prvého stupňa napadnutým rozhodnutím z 9.12.2016 vyvodil administratívnu zodpovednosť voči žalobcovi za porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní podľa § 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a doplnení zákona č. 82/2015 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods.2 písm. b/ tohto zákona na tom skutkovom základe, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že 23.8.2016 o 10:50 hod. využíval závislú prácu 3 fyzických osôb, vykonávajúcich murárske vysprávky okien a maliarske práce v objekte V. Š., W. X, K., ktoré mali založený pracovnoprávny vzťah so žalobcom na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o brigádnickej práci študenta a žalobca nesplnil povinnosti podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Výkonom kontroly bolo v registri sociálnej poisťovne kontrolnými orgánmi zistené, že C. V. bol prihlásený v sociálnej poisťovni 23.82016 o 15:17 hod., Z. V. v ten istý deň o 15:13 hod. a V. L. bol prihlásený v sociálnej poisťovni o 15:03 hod. Pochybenie žalobcu bolo uvedené v Protokole zo 6.9.2016 v znení dodatku č. 1 z 18.10.2017, ktorý 23.10.2017 žalobcovi doručil. Na základe odvolania žalobcu žalovaný skorším rozhodnutím zo dňa 28.9.2017 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 6.9.2016 o uložení pokuty a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie a uložil tomuto v novom rozhodnutí odstrániť nedostatky napadnutého rozhodnutia a správne, úplne a presvedčivo kvalifikovaným spôsobom sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v priebehu správneho konania. Správny orgán prvého stupňa napadnutým rozhodnutím č.k.: 458/16/0-1 zo dňa 27.11.2017 opakovane vyvodil administratívnu zodpovednosť voči žalobcovi za porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní podľa § 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení s § 3 ods. 2 a § 2 ods.2 písm. b/, na tom istom skutkovom základe na akom rozhodol 9.12.2016. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo založené na tom základe, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že 23.8.2016 o 10:50 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb v počte troch a to C. V., V.N. L. a Z. V., ktorí pre žalobcu mali vykonávať práce murárske na vysprávkach okien a práce maliarske v objekte V. Š., W. X v K., pričom C. V. a V. L. mali založený zamestnanecký vzťah na základe dohody o vykonaní práce a Z. V. na základe dohody o brigádnickej práci študenta. Kontrolou v registri sociálnej poisťovne bolo kontrolnými orgánmi zistené, že C. V. bol prihlásený v sociálnej poisťovni 23.82016 o 15:17 hod., Z. V. v ten istý deň o 15:13 hod. a V. L. bol prihlásený v sociálnej poisťovni o 15:03 hod. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 27.11.2017 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým uložil žalobcovi pokutu a vyvodil administratívnu zodpovednosť za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil a ktorý je popísaný vo výroku tohto rozhodnutia a uložil mu pokutu vo výške 6.000 Eur s odkazom na § 19 ods.2, písm. a/, bod 1 a podľa § 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení s § 3 ods. 2 a § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Odvolací správny orgán sa stotožnil so skutkovými a právnymi hodnoteniami správneho orgánu prvého stupňa, mal za to, že v dôsledku rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.9.2017 došlo k zrušeniu prvotného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nedostatky uvedené v tomto rozhodnutí žalovaného sa správny orgán prvého stupňa napravil spôsobom tým, že uviedol v dodatku k protokolu stanovisko žalovaného k samotnému protokolu a prehlásil ho za súčasť tohto protokolu. Žalovaný v preskúmavanom prípade konštatoval, že žalobca porušil zákonnú povinnosť uloženú ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a to povinnosť prihlásiť zamestnané fyzické osoby, s ktorými mal uzatvorené vzťahy v závislej činnosti na základe dohôd o vykonaní práce s C. V. a V. L., a brigádnickej práci študenta uzatvorenej s Z. V.Y., najneskôr však pred začatím výkonu ich činnosti. Žalovaný uviedol, že odvolacie námietky žalobcu nesmerovali k preukázaniu že nedošlo k protiprávnemu konaniu žalobcu podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákona o sociálnom poistení, odkázal na § 3 ods.2 zákona a § 2 ods.2 písm. b/ o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 231 ods.1 písm. b/ o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa vychádzal zo spisu o kontrolnej činnosti, kde tri osoby pomenované menom, dátumom kontroly a jej začiatkom konštatovali vykonávanie práce konkrétneho charakteru pre žalobcu bez prihlásenia do sociálnej poisťovne. Došlo k zaznamenaniu, že až po začatí výkonu kontrolnej práce došlo k nespochybniteľnému prihláseniu týchto zamestnancov, ktorí začali svoju prácu už o 9-tej hodine C. V. a V. L. a o 10-tej hodine Z. V., pričom k prihláseniu došlo u Z. V. o 15:13 hod., u C. V. o 15:17 dňa a V. L. o 15:03 hod. v deň 23.8.2016. Odvolacie argumenty vo vzťahu k deliktu považoval za právne irelevantné s ohľadom na to, že dôkazy obstarané v rámci výkonu inšpekcie práce nesporne potvrdzujú spáchanie deliktov žalobcom a s ohľadom na to, že nemajú žiaden rozhodujúci dopad na skutkové zistenia posudzovaného prípadu a právne posúdenie danej veci. Žalovaný mal za preukázané, že elektronické výpisy z registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne nesporne potvrdzujú, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť prihlásiť dotknuté fyzické osoby, s ktorými mal založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu (viď vyššie), do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, a túto povinnosť splnil v prípade V. L. dňa 23.08.2016 o 15.03 hod, v prípade C.Á. V. dňa 23.08.2016 o 15.17 hod, a v prípade Z. V. dňa 23.08.2016 o 15.13 hod., až po začatí výkonu dohodnutej práce týmito fyzickými osobami, čím účastník konania nespochybniteľne spáchal správny delikt podľa vo výroku označeného správneho deliktu podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k týmto fyzickým osobám majúcim vo vzťahu k žalobcovi status zamestnancov. Odvolací správny orgán konštatoval, že nesúhlasí s tým, že nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania v skutkovej situácii, ktorá bola namietnutá žalobcom za neprihlásenie v sociálnej poisťovni uvedených zamestnancov. Žalovaný uviedol, že na základe riadne zisteného skutkového stavu došlo k správnemu právnemu posúdeniu a takému procesnému postupu, ktorý je v súlade s § 3 ods.1, 2, 3 a 4, § 32 ods.1, § 33 ods.1 a 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. (zákon o správnom konaní). Žalovaný mal za to, že žalobca bol aktívny a svoje procesné práva využíval, pričom mu to správny orgán aj riadne umožnil, vyhotovujúc zápisnicu o podaných informáciách. Napokon v dodatku k Protokolu 1 je uvedené jeho stanovisko k záverom zisteným kontrolnými orgánmi. Odvolací správny orgán mal za to, že zistený skutkový stav bol aj správne právne hodnotený, pretože niet zákonnej povinnosti pre vykonávanie ústneho pojednávania podľa § 21 správneho poriadku za situácie, keď je skutkový stav zistený riadne, konštatoval v odôvodnení žalovaný. Mal za to, že i formálne nedostatky, týkajúce sa vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa boli s týmto orgánom napravené novým rozhodnutím a odvolacie námietky v súvislosti s touto skutočnosťou nie sú preto zo strany žalobcu dôvodnými. Postup správneho orgánu bol plne v súlade s platnou legislatívou na ktorú sa rozhodnutie odvoláva. Pokiaľ ide o protokol o výsledku kontrolnej činnosti, k tomu uviedol, že ho podpísal inšpektor práce V.. A. A.P., čím splnil zákonnú požiadavku podľa § 14 ods.1 zákona o kontrolnej činnosti, pretože zákon nevyžaduje, aby bol protokol podpísaný vlastnoručne oboma kontrolnými inšpektormi, a tak konštatoval splnenie požiadavky § 14 ods.1 zákona č. 125/2006 Z.z o kontrolnej činnosti. Pokiaľ ide o výšku ukladanej sankcie, odvolací správny orgán konštatoval, že za splnenia zákonných kritérií, uvedených v § 19 ods.2 písm. a/, bod 1 a § 19 ods.6 zákona o kontrolnej činnosti, bola uložená sankcia 6.000 Eur za spáchanie správneho deliktu, ktorá je primeranou a uloženou na spodnej hranici zákonnej sadzby, plniaca i preventívny, nie len represívny účel vo vzťahu k žalobcovi i tretím osobám, smerujúca k záveru odradiť žalobcu i ďalších zamestnávateľov z protiprávneho konania tohto charakteru. Na dolnej hranici uložená sankcia za správny delikt je uložená v intenciách § 19 ods.2 písm. a/, bod 1 zákona v režime od 2.000 do 200.000 Eur, pretože bolo zistené nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne, takže bolo zákonné uložiť pokutu vo výške 6.000 Eur. Podľa správneho orgánu i poukázaných záverov Najvyššieho súdu SR, sankcia musí zodpovedať vážnosti zabezpečenia preventívnej, nie len výchovnej, ale aj represívnej funkcie vo vzťahu k porušovateľom zákona v oblasti ochrany zamestnanosti. Správna žaloba V správnej žalobe žalobca označil obe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z 27.11.2017, i žalovaného z 15. 3. 2018 za nezákonné s odkazom na § 191 ods.1 písm. g/ SSP, sú založené na procesných nedostatkoch, ktoré sú tak závažné, že z nich možno vyvodiť vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tým aj žalovaného a to s poukazom na povinnosť uloženú v § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Žalobca tvrdil, že ak správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí v dôsledku postupu inšpektorátu práce vyhotovil dodatok č.1 k protokolu č. IKO-201-3-1.2/P-A28-16 /zo dňa 6.9.2016/, datovaný dňom 18.10.2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť uvedeného protokolu zo dňa 6.9.2016 a doplnil v ňom skutkovú vetu zisteného správneho deliktu o konkrétne zákonné ustanovenie, ktorého porušenie sa má týkať konania žalobcu. Žalobca namietal, že mu nebolo oznámené pokračovanie v správnom konaní alebo v novom konaní a správny orgán prvého stupňa 27.11.2017 opätovne rozhodol o uložení pokuty žalobcovi vo výške 6000 Eur za porušenie povinností stanovených v § 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a podľa § 3 ods.2 v spojitosti s § 2 ods.2 písm. b/ tohto zákona. Nelegálneho zamestnávania sa žalobca mal dopustiť tým, že 23.8.2016 o 10:50 hod. mal využívať závislú prácu troch zamestnancov osôb, ktorí preňho vykonávali murárske a maliarske práce na stavbe označenej ako V. Š., W. X, K., s ktorými mal založený zamestnanecký vzťah dohodou o vykonaní práce a dohodou o brigádnickej práci, ale nesplnil povinnosti podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, čo bolo zistené kontrolou prihlásenia uvedených osôb, keď tieto osoby boli prihlásené do sociálnej poisťovne o 15:03, 15:13 a 15:17 hod. po začiatku výkonu kontroly práce a po začiatku samotnej vykonávanej pracovnej činnosti. Žalobca namietal, že Protokol, ktorého prejednanie nebolo naplnené, doplnil Dodatok 1, ktorý bol vyhlásený za súčasť protokolu, ktorý súčasne má reflektovať pripomienky žalobcu k záverom protokolu, ktorý tvorí záver výkonu kontrolnej činnosti s návrhom na odstránenie nedostatkov a ktorý má byť podkladom pre začatie správneho konania. Žalobca pokladá postup správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného za nezákonný, pretože žalovaný potvrdil rozhodnutie, ktoré neobsahovalo dôvodný záver o porušení zákona o nelegálnom zamestnávaní a sociálnom poistení. Žalobca namietal porušenie § 14 ods.3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce postupom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v dôsledku výkonu kontrolnej činnosti doplnením protokolu o jeho Dodatok 1, pokladal jeho prerokovanie za vykonané prejednaním námietok žalobcu k protokolu a prehlásením dodatku za súčasť protokolu. Namietal, že protokol je súčasťou výkonu kontrolnej činnosti a správny orgán prvého stupňa začal konanie a až po oznámení o jeho začatí, doplnil protokol dodatkom, ktorý je záverom výkonu kontrolnej činnosti a mohol byť podkladom pre začatie administratívneho konania, ktoré však už začalo a správny orgán mu v novom konaní jeho začatie neoznámil, ale v konaní len pokračoval. Podľa žalobcu mohol byť dodatok vypracovaný až po zhodnotení písomného vyjadrenia kontrolovaného žalobcu - podnikateľa, ktorému mal byť doručený v určenej lehote inšpektorom. Tvrdí, že inšpektor práce nemohol vyhotoviť taký dodatok k protokolu, lebo zamestnávateľ totožný so žalobcom mu nedoručil žiadne písomné vyjadrenie, aby ho mohol pokladať za podklad k vypracovaniu protokolu. Napriek tomu, že vychádzal z právneho názoru odvolacieho správneho orgánu vo vzťahu k prvotnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 9.12.2016, žalobca tvrdí, že na základe záverov žalovaného o zrušení prvotného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 9.12.2016 uviedol v rozhodnutí z 28.9.2017 také procesné podmienky, za ktorých nie je možné pokladať jeho rozhodnutie za zákonné a uložil mu vysporiadať sa s takýmito námietkami žalobcu. Dodatok 1 žalobca pokladal za zmätočný, pretože žalobca nemal už postavenie kontrolovanej osoby, ale účastníka správneho konania, preto podľa § 14 ods.3 písm. a/ zákona o inšpekcii, inšpektorát práce ako správny orgán prvého stupňa nemohol vyhotoviť dodatok k protokolu po začatí správneho konania. Žalobca namieta, že kontrolované osoby a ich prednesy neboli autenticky zachytené kontrolným orgánom a ich vyjadrenia nie je možné pokladať za základ záveru kontrolného orgánu o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania kontrolovaným subjektom. Podľa žalobcu základ začatia správneho konania, ktorým je protokol o výsledku inšpekcie práce nemožno v tomto prípade pokladať za legálny základ začatia správneho konania. Pokladá takéto rozhodnutie vzhľadom i na závery o porušení predpisov, resp. nelegálneho zamestnávania uvedeného slovami, že pracujú približne jednu, resp. dve hodiny, za nepresné a nezákonné a neodôvodňujúce základ porušenia zákonných povinností žalobcom. Správny orgán prvého stupňa vychádzal len z prednesov zamestnancov bez zachovania práva žalobcu k veci sa vyjadriť, pričom ide o správne trestanie, kde postavenie žalobcu zodpovedá postaveniu obvineného z trestného činu a preto žalobca namietal i nezákonnosť protokolu vrátane jeho dodatku a nepreukázanie skutočnej doby trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Žalobca namietal i záver žalovaného o perfektnosti prístupu kontrolórom vyhotovenému protokolu, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o kontrolnej činnosti. Podľa žalobcu protokol nebol podpísaný /oboma/ kontrolovanými inšpektormi a nespĺňa tak podmienky objektívnosti vykonávanej kontroly, preto zakladá nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tým aj žalovaného. Žalobca namietal porušenie § 14 ods.1 zákona o kontrolnej činnosti, keďže protokol neobsahuje meno a priezvisko inšpektora kontrolovaného zamestnávateľa, kontrolovanej fyzickej osoby, miesto a čas vykonávania inšpekcie porušených ustanovení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, vyjadrenie zamestnávateľa ako fyzickej alebo právnickej osoby podnikateľa k zisteniam v protokole a jeho stanovisko, ako aj stanovisko inšpektora k vyjadreniu kontrolovaného subjektu, vrátane podpisu a odtlačku pečiatky kontrolného orgánu. Takýto protokol nie je základom vyvodenia záveru o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ak obsahuje len čas kedy malo dôjsť k zákazu nelegálnej práce v deň 23.8.2016 o 10:50 hod.. Žalobca konštatuje, že hoci inšpektor zotrval na nedostatkoch uvedených v bode 1 protokolu, ten neobsahuje povinnú dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktoré žalovaný neskúmal komplexne a ani dodatočne z pohľadu § 14 ods.1 zákona o kontrolnej činnosti. Navyše za situácie, keď tento neobsahuje ani záver a stanovisko inšpektora, treba ho pokladať za nelegálny. Žalobca tvrdil, že nepostačuje vychádzať z ústnych prednesov kontrolovaných osôb bez poučenia, ktoré konštatovali určité údaje, ktoré boli vzaté za základ posúdenia skutku, ako porušenia povinností upravených v zákone o nelegálnom zamestnávaní. Žalobca sa nestotožnil s námietkami uvedenými vo vzťahu k trom zamestnancom a mal za to, že na základe ich neúplných vysvetlení nemožno konštatovať pravdivosť zápisníc s obsahom tvrdení zamestnancov. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom, že žalovaný prácu označenú v dokumentoch, ktoré boli preukázané u troch zamestnávaných osôb, správne označil za závislú prácu. Uviedol, že znaky závislej práce sú charakterizované závislosťou od pokynu zamestnávateľa ako v prípade pracovno-právneho vzťahu. Podľa žalobcu vysvetlenia svedkov a svedecké výpovede zamestnancov nie sú základom vyvodenia administratívnej zodpovednosti v správnom konaní, sú postupom, ktoré nespĺňajú predpoklady pre vyvodenie jeho administratívnej zodpovednosti. Poukazujúc na označený rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.7.2017 konštatoval, že otázky kladené kontrolovanej fyzickej osobe zo strany správneho orgánu prvého stupňa majú zodpovedať realite a nemajú byť nahrádzané len čítaním ich obsahu zo záznamu zo spisu o kontrolnej činnosti. Žalobca pokladal za nepreukázané zo strany správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, že došlo k vzniku závislej činnosti u kontrolovaného subjektu na kontrolovanom mieste, kedy tento začal výkon kontrolnej činnosti bez poučenia kontrolovaných osôb. Prvotný dôvod nespokojnosti žalobcu so zákonnosťou rozhodnutia sú procesné pochybenia namietané žalobcom, v nesprávnom označení protokolu a jeho dodatku 1 ako podkladu pre vydanie nového prvostupňového rozhodnutia a druhotný dôvod je výhrada vydania rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa bez nariadenia pojednávania. V súvislosti s týmito nedostatkami protokolu a konania pred správnym orgánom prvého stupňa, podľa žalobcu sa správny orgán dopustil pochybenia, ak hodnotil konanie správneho orgánu prvého stupňa bez nariadenia ústneho pojednávania s tým záverom, že toto pojednávanie nebolo potrebné, keďže mal za to, že bola dostatočne a objektívne preskúmaná a presvedčivo preukázaná skutková situácia na základe záverov kontrolnej činnosti. Žalobca namietal voči rozhodnutiu žalovaného, že nie je označené štatutárnym zástupcom žalovaného len podpísané s označením jeho mena a tým sú pochybnosti s oprávnením rozhodovať o odvolaní žalobcu. Žalobca pokladá rozhodnutie za nezákonné pre neobjektívne zisťovanie, ktoré založilo nesprávne skutkové závery vo vzťahu k zisťovaným okolnostiam, na základe údajov od kontrolovaných osôb, ktoré mali nespochybniteľne preukazovať závislú prácu a žalovaný netrval na skutočnom preukázaní existencie závislej práce. Tiež necharakterizoval aké znaky má vykazovať závislá práca, okrem závislosti od pokynov riadiaceho zamestnanca zamestnávateľa. Súčasne žalobca namieta kolíziu uplatneného porušenia povinností podľa zákona o sociálnom poistení, ale neuvádza, či v čase kontroly a na základe jej vykonania došlo k záverom sociálnej poisťovne vo vzťahu k deliktu predostrenému orgánmi kontrolnej činnosti, Vzhľadom na vyvodenie jeho zodpovednosti odkazuje na článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd / záruky obvineného, aby rozhodoval nezávislý a nestranný tribunál/ a namieta nesprávne zistenie skutočného stavu veci v zmysle § 32 správneho poriadku a má za to, že správny orgán prvého stupňa nemohol rozhodnúť zákonne bez nenariadenia ústneho pojednávania podľa § 21 správneho poriadku, keď i žalovaný mal za to, že ústne pojednávanie nie je obligatórnym, lebo predmetom posúdenia by mali byť len otázky právneho charakteru. Z uvedeného žalobca zhrnul, že žalobca mal mať možnosť právo klásť otázky svedkom v správnom konaní na nariadenom pojednávaní a vo vzťahu k zrejme kontrolovaným zamestnancom reagovať na ich konštatácie a informácie. Z týchto dôvodov žalobca pokladal pojednávanie za nevyhnutnú integrálnu súčasť procesu rozhodovania o administratívnej zodpovednosti žalobcu. Konštatoval, že správny orgán a aj žalovaný nenariadením ústneho pojednávania zasiahli do práva žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle § 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, dôvodí i zákonnosťou tribunálu v zmysle článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo v zásade možno subsumovať pod námietku, ktorá je uvedená v § 191 ods.1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku. Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 13.2.2014, v ktorom tento uvádza význam protokolu ako listinného dôkazu, na základe ktorého možno urobiť záver o správnych skutkových základoch pre následné i správnosť právneho posúdenia a z tohto možno vyvodiť i nevyhnutnosť opätovného hodnotenia skutkového stavu a preto dôvodnosti požiadavky na nariadenie ústneho pojednávania. Žalobca tak uzavrel, že nebolo možno uzavrieť závery o skutkovom stave na základe údajov len o zamestnancov a samotnému žalobcovi uprieť možnosti vecnej argumentácie V tejto súvislosti žalobca konštatoval i nedostatočné odôvodnenie rozsudku podľa § 191 ods.1 písm. d/ SSP, so žalobným návrhom z uvedených dôvodov zrušiť obe rozhodnutia správnych orgánov. III.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.8.2018 k správnej žalobe, ten zotrval na argumentoch uvedených v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkajú procesných pochybení, existencie Dodatku a Protokolu 1 k Dodatku, dodržiavanie všetkých ustanovení zákona o správnom konaní, správnosť identifikácie osôb, ich označenie a existenciu závislej činnosti, ktorej charakter je uvedený ako murárske a natieračské práce, ktoré pokladal na základe dokumentov o vzniku ich zamestnaneckého vzťahu za základ závislej činnosti, pričom, pokiaľ ide o existenciu začatia kontrolnej činnosti a existenciu prihlásenia uvedených osôb zamestnaných u žalobcu v závislej činnosti za základ skutkového stavu, ktorý naplnil porušenia zákona a v oblasti kontroly zamestnanosti a zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. „Žalovaný mal za to, že predmetný protokol č. IKO-201-3-1.2/P- A28-16 zo dňa 06. 09. 2016 disponuje všetkými obsahovými a formálnymi náležitosťami tak, ako to vyžaduje samotný zákon č. 125/2006 Z. z., čím ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V uvedenom protokole sú zaznamenané všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z relevantných podkladov zaobstaraných počas výkonu inšpekcie práce, obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu (žalobcu) podľa platného výpisu zo živnostenského registra. Ďalej v protokole je riadne uvedené miesto a dátum výkonu inšpekcie práce a predmet inšpekcie práce, ktorá bola zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania. V protokole nebol opomenutý ani zoznam podkladov, na základe ktorých nedostatok v ňom uvedený bol zistený a taktiež ani samotný podrobný popis zisteného nedostatku nachádzajúci sa v časti pod názvom „Nelegálne zamestnávanie (1210) bod B) Zistené nedostatky bod 1." predmetného protokolu. Popis skutku jasne, určito a zrozumiteľne obsahuje deň, čas a miesto výkonu inšpekcie práce, paragrafové znenie ustanovenia právneho predpisu, ktorý bol žalobcom porušený, s presným uvedením času a spôsobu spáchania skutku a presnú identifikáciu žalobcu a dotknutých fyzických osôb tak, aby daný skutok bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. V časti „Opatrenia" inšpektor práce nenariadil opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Predmetný protokol bol so žalobcom riadne prerokovaný dňa 06. 09. 2016, kde žalobca uviedol, že občianske preukazy a ostatné podklady dotknutých zamestnancov odovzdal ekonómke pred začatím prác, táto dotknutých zamestnancov nenahlásila do Sociálnej poisťovne včas z rodinných dôvodov, o čom ho neinformovala. Protokol ďalej obsahuje stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu žalobcu, vlastnoručný podpis žalobcu a vlastnoručný podpis príslušného inšpektora práce vykonávajúceho inšpekciu práce. Žalovaný nemôže súhlasiť so vznesenou námietkou právneho zástupcu žalobcu ohľadne toho, že protokol o výsledku inšpekcie práce je nezákonný z dôvodu jeho nepodpísania i inšpektormi práce J.. Q. D. a J.. Y. Ö.X., ktorí sú uvedení na jeho prvej strane a ktorí sa zúčastnili výkonu inšpekcie práce. Žalovaný uvádza, že po dôslednom preskúmaní tohto vyhotoveného protokolu zo dňa 06. 09. 2016 dospel k zisteniu, že tento bol vyhotovený plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z. z. Z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. je nepochybne zrejmá tá skutočnosť, že protokol má okrem iných zákonných obsahových a formálnych náležitostí obsahovať i podpis inšpektora práce. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06. 09. 2016 je nepochybne zrejmá tá skutočnosť, že tento je na jeho poslednej tretej strane riadne opatrený vlastnoručným podpisom inšpektora práce V.. A. A., a teda je riadne splnená i táto zákonná požiadavka plynúca z § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Vo vzťahu k absencii podpisu dvoch zvyšných inšpektorov práce realizujúcich výkon inšpekcie práce žalovaný uvádza, že platná legislatíva nevyžaduje, aby protokol bol opatrený vlastnoručnými podpismi všetkých inšpektorov práce vykonávajúcich inšpekciu práce u príslušného kontrolovaného subjektu a preto z uvedeného dôvodu pre naplnenie zákonných požiadaviek plynúcich z § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. plne postačuje podpis aj len jedného inšpektora práce vykonávajúceho inšpekciu práce. Z týchto dôvodov považuje žalovaný túto námietku za právne bezvýznamnú a neopodstatnenú. Žalovaný taktiež uviedol, že inšpektor práce v rámci pokračujúceho správneho konania vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu datovaný dňa 18. 10. 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť protokolu zo dňa 06. 09.2016 a ktorým došlo len k doplneniu skutkovej vety zisteného správneho deliktu, teda ku konkrétnejšej právnej špecifikácii skutku, a to bez zmeny jednotlivých skutkových zistených okolností. Tento predmetný dodatok č. 1 sa následne dostal do dispozičnej sféry žalobcu dňa 23. 10. 2017, na ktorý žalobca reagoval písomným vyjadrením, s ktorým sa prvostupňový správny orgán - inšpektorát práce následne náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal vo svojom vydanom rozhodnutí. Žalovaný v spojení so žalobnou námietkou ohľadne neprerokovania dodatku č. 1 k protokolu uvádza, že zákonná dikcia ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. nestanovuje a ani neukladá inšpektorovi práce/ inšpektorátu práce ani možnosť a ani povinnosť prerokovať vyhotovený dodatok k protokolu. Na podporu tohto svojho tvrdenia žalovaný odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6S/62/2017, v ktorom súd konštatoval, že zo žiadneho z ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva povinnosť žalovaného prerokovať aj dodatky k protokolom, hoci tieto dodatky tvoria jeho súčasť. Ďalej skonštatoval, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nemá oporu v zákone aj z tohto dôvodu, že inšpekcia práce je ukončená doručením protokolu o výsledku inšpekcie. Žalovaný súčasne dodal, že predmetom daného súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia vydaného žalovaným. Protokol o výsledku inšpekcie práce je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutého individuálneho správneho aktu, a ak mal žalobca pochybnosť o jeho nezákonnosti, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej lehote 2 mesiacoch od jeho oznámenia, čo však žalobca neučinil“. 18. Žalovaný konštatuje k nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutia, že s takýmto záverom žalobcu nie je možné súhlasiť, lebo rozhodnutie obsahuje logické vývody právneho charakteru, vyložené žalovaným správnym orgánom a na tom nič nemení záver, že tieto osoby prácu vykonávali jednu alebo 2 hodiny v kontrolovanom dni, pokiaľ neboli prihlásení v sociálnej poisťovni pred začatím výkonu kontroly a pracovnej činnosti. Pokiaľ ide o záver o povinnosti nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 ods.1 prvá veta správneho poriadku, žalovaný uviedol, že takáto povinnosť existuje len za situácie, ak je potrebné a ustanovujú to právne predpisy, čo v tomto prípade nie je ustanovené tak ako je to napr. v stavebnom zákone, zákone o priestupkoch alebo v zákone o pozemkových úpravách. V zákone o kontrolnej činnosti a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ide len o možnosť, ktorá vyplýva z reálnej potreby zisťovania skutkového stavu, čo v tomto prípade nebolo potrebné. lebo i žalobca sa k protokolu vyjadril a nelegálne zamestnávanie bolo preukázané. Podľa žalovaného aktuálna prax súdov smeruje k požiadavke nariadenia ústneho pojednávania v oblasti administratívneho trestania zo stanovených dôvodov, ale zákonodarca neupravil v dotknutých právnych úpravách povinnosť nariadenia ústneho pojednávania. Takto to konštatoval v konaní pod sp. zn. 7Sžo/223/2015 z 23.2.2017 Najvyšší súd SR a tiež v svojom rozhodnutí 10Sžo/387/2015 z 27.2.2017. Poukazujúc na možnosť preskúmania rozhodnutí správnych orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť súdom, súd spĺňa požiadavky tribunálu podľa princípov uvedených v judikatúre k článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto v situácii, keď žalovaný dodržal nie len procesné, ale aj ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, žalobca pokladá rozhodnutie za zákonné, ak sa v rozhodnutí žalovaného nachádza podpis menom a priezviskom štatutárneho orgánu osoby generálneho riaditeľa žalovaného len pre chýbajúci údaj, že ide o generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce. IV.Replika žalobcu a duplika žalovaného 19. V replike zo 4.9.2018 sa žalobca s obsahom vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe nestotožňuje, opakujúc argumenty, týkajúce sa výkonu inšpekčnej činnosti, obsahu protokolu v dodatku, ako aj k otázke záverov správnych orgánov k potrebe a nevyhnutnosti nariadenia ústneho pojednávania, ktorý mohol a mal odstrániť nedostatky správneho konania, týkajúce sa skutkových záverov správneho orgánu prvého stupňa o výkone kontrolnej činnosti a jej záveroch, ako podkladov pre konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zamestnávateľa žalobcu a vyvodenie administratívnej zodpovednosti vo vzťahu k porušeniu povinnosti prihlásenia osôb vykonávajúcich závislú prácu sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení žalobcom. Vo svojom vyjadrení (replika) žalobca tiež trval na odvolacích i žalobných námietkach vo vzťahu ku konaniu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. K žalobným námietkam procesného charakteru uviedol, že inšpektor je povinný protokol vypracovať a prerokovať, prihliadnuť na všetky vyjadrenia a doklady uplatnené kontrolovaným zamestnávateľom, čo sa v poukázanom prípade nestalo, podľa § 14 zákona o inšpekcii. Žalobca v podstate namietal, že protokol mu bol doručený so záverom, ktorý nemal možnosť komentovať, keď mu inšpektor následne určil lehotu na vyjadrenie k doručenému protokolu, ten bol zahrnutý do dodatku ku protokolu. Bolo potrebné vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu, v ktorom uviedol stanovisko k protokolu zo strany zamestnávateľa. Protokol doručený žalobcovi bol až násleene po začatí správneho konania. Žalobca trvá na tom, že protokol sa doručuje až po jeho prerokovaní a zapracovaní pripomienok, čo sa v danom prípade nestalo, čo je procesnou vadou, z ktorej vyplýva nezákonnosť protokolu a potom i jeho dodatku a nemožnosť vyvodenia administratívnej zodpovednosti žalobcu uložením pokuty už v prvotne začatom správnom konaní o vyvodení administratívne zodpovednosti. 20. Žalovaný v duplike z 24.9.2018 zotrval na svojich záveroch vo vyjadrení zo dňa 16.8.2018. V. Závery správneho súdu 21. Krajský súd ako správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto túto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Správny súd na žiadosť žalobcu uznesením zo dňa 1.4.2019 nepriznal odkladný účinok správnej žalobe. 22. Správny súd považuje za potrebné uviesť všeobecný úvod pred samotným vyhodnotením žalobných námietok žalobcu uvedených v správnej žalobe. V správnom súdnictve správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods.1 SSP). Úlohou správneho súdu je poskytovať súdnu ochranu právam a oprávneným záujmom účastníkov konania a preto v intenciách Správneho súdneho poriadku sa každý môže správnou žalobou domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods.1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Uvedené zakladá ústavnoprávnu rovinu ochrany a i rovinu aplikácie záväzných medzinárodných právnych noriem. Podľa § 194 ods.1 a 2 SSP, ak nie je ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní vo všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 195 ods.1 písm. c/ SSP nie je správny súd vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. 23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3015 zo dňa 15.03.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č.k.: 458/16/0-1 zo dňa 27.11.2017, ktoré žalobca žiadal zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalobca rozhodnutie žalovaného pokladal za nezákonné, s poukazom na to, že zistenie skutkového stavu nepostačuje na riadne posúdenie veci a pre správne právne posúdenie veci a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s označenými odvolacími námietkami žalobcu. Žalobné body vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sú totožné ako odvolacie dôvody. Podľa § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Podľa § 19 ods.2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 Eur do 20 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 Eur. Podľa § 19 od. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. ods. (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode v sume podľa písmena a),c) vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu, 25) ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce, až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku, d) zrušené od 1.1.2012. (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, 2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, 25a) od 300 eur do 33 000 eur, b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za 1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur, 2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur. (3) Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b), b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom 25b) o viac ako 10% najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti, c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím, d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia, e) neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu 18b) na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave. (4) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. (5) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. (6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na, a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. (7) Uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov. Podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona č. 463/2001 o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods.2 za kalendárny mesiac, v ktorom je mesačný príjem podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods.5 alebo odhlási tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného a dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámi im zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.2 písm. a/ až c/. Podľa ustanovenia § 239 ods.1 zákona o sociálnom poistení pri ukladaní pokuty sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia ustanovení zákona o sociálnom poistení a sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods.1 písm. b/, ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu. 24. Žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP nie je daná. Správny súd uzatvára, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce pre záver správneho orgánu prvého stupňa o zistení nelegálneho zamestnávania zamestnanca žalobcom v závislej činnosti, pre nesplnenie povinnosti § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, - včasného prihlásenia zamestnanca. Vychádza z toho, že žalovaný -Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku konštatoval po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisu, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spočívajúce v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu 3 fyzických osôb, ktoré pre žalobcu vykonávali stavebné práce, žalobca s ním mal založený vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a to na základe dohôd o vykonaní práce a dohody o brigádnickej činnosti, avšak žalobca si pred začatím výkonu ich činnosti nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. l písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a neprihlásil menované fyzické osoby do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu ich činností. Inšpekciou práce bolo zistené, že tieto osoby boli žalobcom prihlásené do registra Sociálnej poisťovne až po výkone inšpekcie práce a začatí ich dohodnutej pracovnej činnosti. 25. Podľa správneho súdu základom pre uplatnenie hodnotenia existencie nelegálnej práce je ust. § 2 ods.2 písm. b/ v spojení s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zamestnávanie právnickou osobou a fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, bez prihlásenia zamestnanca do sociálnej poisťovne je nelegálnym zamestnávaním, ktoré je zakázané a je správnym deliktom, preto došlo dôvodne k vyvodeniu administratívnej zodpovednosti, ktorá je objektívnou, uložením pokuty podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. 26. Pokiaľ ide o výkon samotnej inšpekcie, vykonávanej od 10:50 hod. dňa 23.8.2016 na uvedenom objekte, označené osoby tam vykonávali práce, ktoré aj podľa súdu majú charakter závislej práce a to nielen preto, že boli zistené dohody o vykonaní práce s C. V. a H. L. a dohoda o brigádnickej práci študenta s Z. V., ale i vzhľadom na charakter nimi popisovaných činností na stavbe a dohodnutých v ich pracovných dokumentoch. Súčasťou administratívneho spisu sú zápisnice o podaní informácie týmito osobami zo dňa 23.8.2016, v ktorých sú kontrolované osoby označované menami a popisom práce, dĺžkou trvania vzťahu a jeho okolnosťami. V protokole sa nachádza i vyjadrenie žalobcu, ktorý tvrdil, že z občianskych preukazov, ktoré vzal od týchto osôb, malo vyplynúť, že budú nahlásení a že sa tak nestalo, zanedbaním jeho zamestnankyňou, čo zistil až kontrolou. Zo stanoviska inšpektora vyplýva, že ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. 27. V reakcii na žalobnú námietku procesnej povahy vznesenú žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd dodáva, že táto nie je dôvodná. Žalobca namietal, že v dôsledku nezákonného postupu kontrolného orgánu i správneho orgánu prvého stupňa mu nebola pokuta uložená zákonne, pretože už v odvolaní dôvodil ich nezákonnými postupmi, ktorými došlo k zásahu do práv žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam z kontrolnej činnosti, k postupu kontrolórov pri vypracovaní a oboznámení protokolu. Správny súd konštatuje, že Protokol vyhotovuje vždy kontrolný orgán reprezentovaný kontrolórmi v zmysle zákona o kontrolnej činnosti. Z obsahu protokolu vyplýva, že bol vyhotovený po kontrole u žalobcu 6.9.2016, podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Kontrolu vykonali traja inšpektori, na protokole je podpis V.. A. A. a žalobcu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že protokol nepodpísali všetci inšpektori, k tomu správny súd zaujíma to stanovisko, že postačuje podpis jedného z inšpektorov. 28. Z obsahu administratívneho spisu správny súd tiež zistil stanovisko inšpektora V.. A. A., ktorý uviedol zistenie nedostatkov u kontrolovaných osôb v rozpore s ustanoveniami § 2 ods.2 písm. b/ zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k povinnosti určenej podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Z administratívneho spisu je zrejmé, že dohodu o vykonaní práce H. L., ako podnikateľ uzatvoril s C.Á. V. 23.8.2016, ten mal vykonávať práce od 23.8.2016 do 31.8.2016. Dohodu o vykonaní práce uzavrel s V. L. od 23.8.2016. Dohoda o brigádnickej práci študentov s Z. V. bola uzavretá od 22.8.2016 do 31.8.2016. Rozhodujúcimi dokumentmi sú zápisnice o podaní vysvetlenia od C. V., ktorý uviedol, že na objekte V. Š. W., K. vykonával práce pri vyspravovaní po montáži okien dnes 23.8.2016 asi od 9-tej hodiny, zavolal ho H. L., v deň kontroly mali práce dokončiť, pracovné nástroje poskytol žalobca. /Záznam je z 11:10 hod/. Zo zápisnice o podaní informácie, zapísanej 23.8.2016 o 10:50 hod. Z. V. podáva vysvetlenie kontrolórovi, že bol prvýkrát 23.8.2016 na stavbe, po dohode s pánom H. L. a to od 10-tej hodiny. V. L. pracoval pri výmene plastových okien, záznam je z 23.8.2016 o 11:10 hod. Zo záznamov od sociálnej poisťovne vyplýva, že k prihláseniu osôb žalobcom 23.8.2016 došlo o 15:03 hod., 15:13 hod. a 15:17 hod. 29. Z výsledkov výkonu kontrolnej činnosti sa konštatoval zistený nedostatok, a to neprihlásenie uvedených osôb v sociálnej poisťovni. Ak žalobca uvádza, že nebol poučený o začatí správneho konania, nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom na vydanie rozhodnutia pred začatím správneho konania, k tomu možno konštatovať, že z dodatku 1 k protokolu z 18.10.2017 vyplýva, že tento bol doručovaný žalobcovi, bol vydaný na základe a v zmysle prvotného rozhodnutia žalovaného. Dodatok č. 1 spresňuje nedostatok obsahu vyjadrenia žalobcu k obsahu protokolu z 6.10.2016. Uvedený protokol vo forme už „spresneného dodatkom č. 1“ bol následne daný na vyjadrenie, ku ktorému sa vyjadril žalobca písomne dňa 26.10.2017. Preto ak žalobca poukázal na to, že tento dodatok nemožno chápať ako konvalidovanie povinnosti kontrolného orgánu, k tomu správny súd dodáva, že správne konanie začalo už 6.10.2016 oznámením tejto skutočnosti žalobcovi, ku ktorému sa z hľadiska začatia správneho konania vo veci uloženia pokuty vyjadril písomným podaním doručeným 18.10.2016 správnemu orgánu prvého stupňa. V podstate sa tu však konštatujú zistenia od sociálnej poisťovne o prihlasovaných osobách, ktoré boli prihlásené, následne, po začatí kontroly i pracovnej činnosti kontrolovaných osôb. Preto vychádzajúc z obsahu protokolu, kontrola začala 23.8.2016 o 10:50 hod. a uvedené osoby, ako sa to konštatuje v dodatku protokolu, boli prihlásené 23.8.2016 až od 15:03 hod. do 15:17 hod. V zmysle stotožnenia údajov, toto je uvedené aj v listine o začatí správneho konania, ktorú prevzal žalobca dňa 10.10.2016 a obsahuje zistenia v čase kontroly o troch osobách, ktoré sa na pracovisku nachádzali bez prihlásenia do sociálnej poisťovne, konštatuje aj zistenia od sociálnej poisťovne o prihlasovaných osobách, ktoré boli prihlásené po začatí kontroly a vychádzajúc z obsahu protokolu, kontrola začala o 10:50 hod. a uvedené osoby, ako sa to konštatuje v dodatku protokolu, boli prihlásené až od 15:03 hod. 15: 13 a 15:17 hod. 30. Správny súd pripomína, že objektívna zodpovednosť vylučuje individuálny prístup, iný ako záver, že voči žalobcovi bola pre nedodržanie vyššie citovaného ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vyvodená administratívna zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a to inšpektorátom práce a tento postup je obligatórny. Žalobca namietal porušenie svojich práv, s poukazom na to, že podľa zákona o inšpekcii a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, inšpektori, ktorí kontrolnou činnosťou chránia predmet verejného záujmu uvedený v zákonných ustanoveniach zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní majú rešpektovať i práva kontrolovaného na prerokovanie protokolu. Správny súd k tomu konštatuje, že po zrušení rozhodnutia žalovaný správny orgán prvého stupňa umožnil kontrolným orgánom v dodatku č. 1 k protokolu uplatniť i stanovisko žalobcu. Z hľadiska materiálneho chápania spravodlivosti i výkonu verejnej správy je potrebné dať na misky váh znalosť žalobcu o náleze a zistení nelegálne pracujúcich 3 osôb a význam vyjadrenia žalobcu o tom, že posudzovaná práca kontrolovaných osôb bola závislá. Dotknuté osoby vypovedali prečo sa na stavbe nachádzajú, žalobca dokumenty o ich dohodách o vykonaní práce a brigádnickej činnosti nepoprel, pritom žalobca zodpovedá objektívne za porušenie zákonnej povinnosti a na tom sa nič nezmení ani poukazom na pochybenie zamestnankyne žalobcu, ktorá opomenula uvedené tri osoby prihlásiť a splniť povinnosť zamestnávateľa podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona č. 463/2001 o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods.2 za kalendárny mesiac, v ktorom je mesačný príjem podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods.5 alebo odhlási tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného a dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámi im zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.2 písm. a/ až c/. 31. V danom prípade žalobca porušil svojím konaním právne predpisy uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pretože podstatou skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je nesplnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení a súčasne využívanie osôb v závislej činnosti. Závislá práca nie je podnikanie, ani iná činnosť týchto zákonom chránených osôb, ktorých odkázanosť na príjem a sociálne istoty zakladá povinnosť zamestnávateľa poskytnúť im zaplatením a odvedením poistného zákonnú ochranu podľa zákona o sociálnom poistení a tiež chrániť spoločnosť a verejný záujem pred nelegálnym zamestnávaním. Správny súd prihliadajúc na predmet ochrany, v zmysle materiálneho obsahu a výkladu relevantných zákonov konštatuje, že inšpektorát práce je orgánom výkonu kontroly a inšpekcie a ochrany spoločnosti pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ktorý je definovaný verejným záujmom ochrany závislej práce osôb. Preto, pokiaľ sa žalobca dopustil porušenia ustanovenia zákona o povinnosti prihlásiť zamestnanca sociálnej poisťovni, potom pri naplnení ochrany záujmu chráneného zákonom o kontrolnej činnosti a nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania je možné konštatovať proporcionalitu ochrany práv, v prospech potláčania a postihovania subjektov pre porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do sociálnej poisťovne pri využívaní jeho závislej práce. 32. Správny súd je toho názoru, že uvedený výklad aplikácie trestnoprávnych princípov v oblasti správneho trestania nebol vylúčený a v materiálnom chápaní nie len ústavy, dohovoru, ale aj všetkých výkladových pravidiel zaužívaných pri interpretácii zákonných ustanovení súd konštatuje, že v posudzovanej veci bol žalobca povinný svojich zamestnancov prihlásiť za podmienok uvedených v § 231 ods.1 písm. b/, bod 1 zákona o sociálnom poistení. Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, ku ktorých naplneniu dochádza neprihlásením poistenca včas do sociálnej poisťovne, zakladá objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, za porušenie povinnosti a následok podrobiť sa režimu správneho trestania vyvodeného z administratívneho konania uložením pokuty v intenciách zákona o kontrolnej činnosti a zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania. Správny súd nezistil ani nesprávne právne posúdenie veci napadnutými rozhodnutiami orgánov verejne správy, podľa §191 ods. 1 písm. c/ SSP. 33. Žalobná námietka nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je dôvodnou / § 191 ods. 1 písm. d/ SSP/, lebo žalovaný stručne, výstižne vysvetlil prečo správne trestanie v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je závažným spoločenským záujmom a pri výklade správneho deliktu vychádzal z povinností zamestnávateľa prihlasovať zamestnancov v zákonom ustanovených lehotách do sociálnej poisťovne a konštatoval, že správnym deliktom je konanie, keď využíva zamestnávateľ prácu neprihlásených osôb v závislej činnosti do sociálnej poisťovne. Takéto konanie je správnym deliktom, za ktorý orgány verejnej správy sú povinné vyvodzovať administratívnu zodpovednosť formou ukladania pokút, podľa zákona č. 125/2006 Z.z a 85/2005 Z.z . 34. Žalobca k zistenému zamestnávaniu tejto osoby nepreukázal opak a ani relevantne nič nenamietal. Z administratívneho spisu, ako je vyššie uvedené, je zjavné, že žalobca bol súčinný, ale jeho argumenty nesmerovali k vecnej stránke, ale procesným pochybeniam. Tieto boli napravené doplnením Protokolu o jeho Dodatok č.1. a ich prejednaním. Preto súd konštatuje, že v spojení so žalobnou námietkou neprerokovania dodatku č. 1 k protokolu zákonná dikcia ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. nestanovuje a ani neukladá inšpektorovi práce /inšpektorátu práce/ ani možnosť a ani povinnosť prerokovať vyhotovený dodatok k protokolu. Povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nemá oporu v zákone aj z tohto dôvodu, že inšpekcia práce je ukončená doručením protokolu o výsledku inšpekcie. Predmetom daného súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia vydaného žalovaným a protokol o výsledku inšpekcie práce je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutého individuálneho správneho aktu, ktorý žalobca napadol posudzovanou správnou žalobou. V zásade ide o materiálne chápanie dobrého výkonu štátnej správy, ktorá napraví procesné pochybenia, aby nespôsobovali zásah ani do práv kontrolovaného. V rozhodnutí žalovaného sa tak stalo vecne s odkazom na skutkové zistenia i právne posúdenie správnym orgánom prvého stupňa. Žalobná námietka nemá potenciál spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. 35. Správny súd, pokiaľ ide o záver o povinnosti nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 ods.1 prvá veta správneho poriadku, uvádza, že takáto povinnosť existuje, ak je to potrebné a ustanovujú to právne predpisy /stavebný zákon, zákon o priestupkoch, zákon o pozemkových úpravách atď./, avšak v zákone o kontrolnej činnosti a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ide len o možnosť vyplývajúcu z reálnej potreby zisťovania skutkového stavu, čo v posudzovanej veci nebolo potrebné, pretože správne orgány mali skutkový stav vyjadrením žalobcu k protokolu za preukázaný. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 7Sžo/223/2015 z 23.2.2017 a sp.zn. 10Sžo/387/2015 z 27.2.2017. S poukazom na možnosť preskúmania rozhodnutí správnych orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť súdom, súd spĺňa požiadavky tribunálu podľa princípov uvedených v judikatúre k článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 36. Správny súd nie je súdom skutkovým, avšak v oblasti správneho trestania vyhodnocujúc námietku zisťovania skutkového stavu a dodržiavania procesných práv žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP konštatuje, že toto ustanovenie má na mysli závažné procesné pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia a mať potenciál spôsobiť zásah do oprávnených záujmov žalobcu. Žalobca namietal procesné pochybenia, ktoré však pri obsahu administratívneho spisu nie sú spôsobilé vyvrátiť materiálne chápanie záveru orgánov verejnej správy. Žalobca proti samotnému zisteniu nelegálneho zamestnávania nepreukázal tvrdenia spôsobilé zvrátiť skutkové a právne hodnotenie orgánov verejnej správy, preto vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd žalobnú námietku nepokladá za relevantnú. Žalovaný sa v predmetnom rozhodnutí vysporiadal s jeho námietkami o nezákonnom procesnom postupe prvostupňového správneho orgánu a správny súd dodáva, že postup správnych orgánov pri prerokovaní protokolu bol v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutia sú zákonné aj vtedy, ak sa na nich nachádza podpis s menom a priezviskom štatutárneho orgánu osoby, napr. i generálneho riaditeľa žalovaného. 37. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd neuznal žiadnu zo žalobných námietok uvádzaných a naznačovaných v správnej žalobe a konštatujúc opakovane, že v oblasti správneho trestania posudzuje správny súd správnu žalobu neformálne, pokiaľ ide o základné zásady trestného poriadku, vychádza z obsahu súdneho i administratívneho spisu a konštatuje, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní zistili skutkový stav potrebný pre riadne rozhodnutie vo veci a vychádzajúc zo skutkových záverov správne právne posúdili konanie žalobcu ako správny delikt, za ktorý správny orgán prvého stupňa uložil pokutu a jeho rozhodnutie žalovaný z dôvodov a v intenciách jeho rozhodnutia správne potvrdil. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa §190 ako nedôvodnú zamietol. 38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 a nasl. Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z.z. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v súlade s § 168 SSP odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. 39. Senát správneho súdu rozhodol v tejto veci jednomyseľne /§ 139 ods. 4 SSP/. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).