Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/29/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200434 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200434.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcu: Stardon s.r.o., IČO: 45370087, Bitúnkova 13, 940 01 Nové Zámky, právne zastúpený: JUDr. Valéria Brečková - advokátka, Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova č. 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2018/2914 O-35/2018 zo dňa 14.2.2018, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou správnou žalobou (§ 181 ods. 1 SSP), doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2018, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Národný inšpektorát práce zo dňa 14.4.2018, č.PO/BEZ/2018/2914 O-35/2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č.k. 383/17/O zo dňa 4.12.2017, ktorým uložil správny orgán na základe § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce žalobcovi pokutu vo výške 3.750 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. I. Administratívne konanie Správny orgán prvého stupňa podľa § 19 ods.2 písm. a/, bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za porušenie povinností podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 3750 Eur za správny delikt podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spočívajúci v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby T. X., nar. XX. XX. XXXX, I. X, XXX XX V., ktorý pre zamestnávateľa vykonával stavebné práce v Priemyselnom parku Kechnec, areál Swep Slovakia s.r.o. a mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších prepisov (ďalej len „Zákonník práce“), a to pracovnú zmluvu zo dňa 05. 06. 2017 a pred začatím výkonu činnosti si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - ust. § 231 ods.1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Žalovaný - Národný inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 14.2.2018, č.PO/BEZ/2018/2914 O-35/2018, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č.k. 383/17/O zo dňa 4.12.2017. Žalovaný vzal za základ svojho rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa akceptovaný skutkový záver, že žalobca mal založený so zamestnancom podľa Zákonník práce zamestnanecký vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 05.06.2017 a pred začatím dohodnutej činnosti si nesplnil povinnosť prihlásiť tohto zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu jeho činnosti, podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, čím sa dopustil nelegálneho zamestnávania. Inšpekciou práce bolo zistené, že žalobca prihlásil do registra Sociálnej poisťovne fyzickú osobu T.H. X. až dňa 23.06.2017 o 09:01 h, po začatí výkonu inšpekcie práce. Za základ svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa akceptoval protokol zo dňa 31.7.2007, pracovnú zmluvu menovaného zamestnanca T. X. z 5.6.2017, výpis z registra sociálnej poisťovne o informácii zo dňa 22.6.2017 a záznam o vypočutí zamestnanca T. X. do zápisnice, spísanej s ním 22.6.2017, kde uviedol, že pracoval na pracovisku na základe pracovnej zmluvy od 6.6.2017. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa správne uzavrel, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu a vyvodil z toho administratívnu zodpovednosť žalobcu za správny delikt zákazu nelegálneho zamestnávania, uložením pokuty. Žalovaný s poukazom na § 2 ods.2 písm. b/, § 3 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 231 ods.1 písm. b/, bod 1 zákona o sociálnom poistení konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí ide o v dvoch právnych predpisoch uvedené zákonné ustanovenia, ktoré chránia dva objekty, a to legálnosť zamestnávania zamestnanca podľa zákonníka práce a pracovnoprávnych predpisov a ochranu sociálneho postavenia zamestnancov prihlásením do sociálnej poisťovne ako povinnosti uloženej zamestnávateľom po vzniku zamestnaneckého vzťahu, poskytujúceho zamestnancovi práva podľa zákona o sociálnom poistení. K odvolacej námietke, že za to isté porušenie právneho predpisu nemožno sankcionovať žalobcu dva krát a že došlo k porušeniu zásady ne bis in idem žalovaný uviedol, že žalobca porušil dva rozdielne verejné záujmy chránené zákonom o sociálnom poistení a zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Sociálna poisťovňa pred uložením pokuty svojim rozhodnutím konštatovala porušenie § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, nie porušenie predpisov upravujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nelegálne zamestnávanie malo byť zistené vychádzajúc z protokolu, podľa ktorého v čase kontroly osoba zamestnanca T. X. bol prihlásený po výkone kontroly do sociálnej poisťovne 23.6.2017 o 9:01 hodine. Žalovaný konštatoval, že za nelegálne zamestnávanie po využívaní závislej práce takto neprihláseného zamestnanca bola vyvodená zodpovednosť žalobcu vo forme uloženej pokuty napadnutým rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Súčasne sociálna poisťovňa rozhodla o uložení sankcie za porušenie povinnosti podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, z dôvodov ochrany záujmu samotného zamestnanca v sociálnej oblasti, ktoré nie je správnym deliktom zákona o sociálnom poistení. Žalovaný konštatoval správnosť výšky uloženej sankcie správnym orgánom prvého stupňa. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa prihliadol na zákonné kritériá uloženia sankcie v rozmedzí podľa § 19 ods.2 písm. a/, bod 1 zákona o inšpekcii v rozsahu od 2000 do 200 000 Eur, za spáchaný správny delikt vo výške 3750 Eur, ktorá výška sankcie zodpovedá závažnosti porušenia a kritériám uvedeným v zákone, s poukazom na možné maximálne zákonné rozpätie uloženia pokuty. Súčasne potvrdil, že výška pokuty zodpovedá podľa jeho názoru i vzhľadom na jej funkcie, s prihliadnutím na jej nie len represívnu, ale aj výchovnú funkciu vo vzťahu k žalobcovi i tretím osobám. Žalovaný v uvedenej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-oKs56/2006, v ktorom konštatoval, že výška sankcie má vyvolávať nie len postih a represiu, ale má sledovať aj výchovný cieľ, pričom jej primeranosť musí zodpovedať závažnosti protispoločenského konania. II. Správna žaloba V správnej žalobe žalobca žiadal zrušenie oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy s poukazom za žalobné dôvody, ktoré možno vzhľadom k obsahu správnej žaloby zaradiť podľa § 191 ods.1 písm. c/, d/, e/ a g/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Žalobca konštatoval, že uloženie pokuty podľa zákona o kontrolnej činnosti, ak už bola pokuta uložená podľa zákona o sociálnom poistení, je nesprávnym právnym posúdením veci /§ 191 ods.1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku/. Žalobca poukázal na článok 2 ods. 2 a 3 a článok 152 ods.4 Ústavy a § 3 ods.5 zákona o správnom konaní a § 19 ods. 5 zákona o inšpekcii práce a dôvodil, že napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo je nezákonné, pretože je založené na zisteniach skutkového stavu, ktoré je nedostatočné pre riadne posúdenie veci a žalovaný nezmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ani na základe argumentácie žalobcu, že v oblasti správneho trestania podľa § 19 ods.5 zákona o inšpekcii práce nie je možné postihnúť a potrestať za to isté konanie dva krát a uložiť osobe za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm. a/ pokutu alebo inú majetkovú sankciu. Namietal, že ak jeho odvolacím námietkam žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyhovel a nevysporiadal sa s týmito, pokladal jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné / § 191 ods.1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku/. Žalobca namietal, že inšpektor neprerokoval protokol v rámci výkonu kontrolnej činnosti so zamestnávateľom a doručený protokol neobsahoval náležitosti uvedené v § 14 ods.1 zákona o inšpekcii, nebol podpísaný zamestnávateľom alebo jeho zamestnancom, resp. nebolo uvedené či protokol odmietol podpísať, neobsahoval vyjadrenie povereného zamestnanca k zisteným skutočnostiam (§ 13 ods.2 zákona o inšpekcii práce) ani stanovisko inšpektora práce, ani dátum, preto podľa žalobcu nebol zákonným podkladom pre záver kontrolnej činnosti vo vzťahu k žalobcovi. Uviedol, že namietal v odvolaní opravu Protokolu vo vyjadrení k Protokolu 7.8.2017, ktorý mu bol len doručený na vyjadrenie, že v Dodatku č. 1 protokolu už uviedol stanovisko inšpektora a Protokol bol prerokovaný 22.8.2017. Žalobca ho odmietol podpísať pre nezrovnalosti v pôvodnom a uvádzanom dátume vyhotovenia Protokolu a jeho Dodatku č. 1. Protokol má byť prerokovaný so zamestnávateľom a pokladá sa za prerokovaný, aj ak ho tento odmietne podpísať a nestačí, ak bol protokol len doručený. Dodatok môže byť vyhotovený až po prerokovaní pripomienok zamestnávateľa k protokolu. Protokol z 31. 7.2017 bol žalobcovi ako zamestnávateľovi zaslaný 3. 8. 2017. Podľa žalobcu postup upravený v § 14 ods. 1, 3, 4, 5 zákona o inšpekcii práce nebol dodržaný, čo pokladal za nezákonné a uviedol, že táto nezákonnosť sa nedá vysporiadať ani existenciou Dodatku k Protokolu. Uvedeným tak namietal žalobný dôvod /podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP/. Žalobca poukázal na to, že bol sankcionovaný sociálnou poisťovňou za porušenie predpisov upravujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania, resp. pre porušenie § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, chrániace prihláseného zamestnanca a povinnosť odvodu do sociálnej poisťovne. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ktorý jeho odvolaciu námietku neakceptoval s poukazom na to, že v prípade § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení ide o porušenie inej právnej povinnosti, na základe ktorého bola vyvodená zodpovednosť voči žalobcovi v prípade ust. § 19 ods.5 zákona o inšpekcii, ide o porušenie právneho predpisu žalobcom na úseku prevencie pred nelegálnym zamestnávaní, uložením povinnosti zákazu nelegálneho zamestnávania /§ 2 ods.2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z../ a povinnosti prihlásenia zamestnanca do sociálnej poisťovne. Žalobca uzavrel, že bola porušená zásada ne bis in idem (nie 2x za to isté) a nesúhlasil so záverom, ktorý uviedol žalovaný, že za ten istý čin možno postihnúť osobu viacerými orgánmi, ak ochraňujú rozdielne verejné záujmy. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.9.2009 sp.zn.: 2Sžo/153/2008, v ktorom tento konštatoval zákaz uloženia ďalšej sankcie za ten istý skutok, teda zákaz dvojitého trestania za jeden skutok, keď porušenie naplnilo znaky rôznych skutkových podstát, rôznych predpisov. Súčasne poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 20S/84/2016 z 24.10.2017, v ktorom súd „konštatoval totožnosť deliktu neprihlásenia zamestnanca do sociálneho poistenia v zákonnej lehote a využívanie jeho práce bez takéhoto prihlásenia a konštatoval, že nelegálne zamestnávanie je správny delikt podľa § 19 ods.2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. a je porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní, ale súčasne došlo k správnemu deliktu zákona o sociálnom poistení, porušením povinnosti podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, totožného s nelegálnym zamestnávaním podľa § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Neprihlásenie zamestnanca podľa zákona 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení spôsobuje súčasne nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Súd potom konštatoval v tomto, že ak bol už žalobca postihnutý za porušenie zákona o sociálnom poistení v § 231 ods.1 písm. b/, platí zákaz postihnúť ho podľa § 19 ods.2 písm. a/ zákona o kontrolnej činnosti uložením pokuty.“ I. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.6.2018, na výzvu súdu označil žalobu za nedôvodnú a navrhol túto zamietnuť. Zopakoval, že napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 14.2.2017, ktorým tento uložil žalobcovi za správny delikt popísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia ako delikt podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na podľa § 2 ods.2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho odvolanie zamietol. Vychádzal zo skutkových záverov a právneho posúdenia správnym orgánom prvého stupňa, ktorý mal za preukázané porušenie uvedené v protokole o výsledku inšpekcie zo dňa 31.7.2017. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vychádzal z poznatkov zistených počas inšpekcie práce inšpektorátom práce, objektívnej zodpovednosti žalobcu a začal správne konanie oznámením o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty dňa 30.10.2017, za porušenie povinností podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný zotrval na správnosti záverov o skutkovom zistení správnym orgánom prvého stupňa nelegálneho zamestnávania žalobcom, ktorý nebol prihlásený do sociálnej poisťovne a po vykonávaní závislej činnosti následne prihlásený po začatí kontroly. Za správny delikt podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bola vyvodená administratívna zodpovednosť, napriek odvolacím námietkam i žalobným námietkam žalobcu, ktorým nie je možné prisvedčiť, keďže ide o dva spoločensky chránené verejné záujmy, totiž legálne zamestnávania a ochranu zamestnaného zamestnanca prihlásením do sociálnej poisťovne podľa povinnosti podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Zopakoval podstatné časti zisteného skutkového stavu správnym orgánom prvého stupňa s odkazom na prvostupňové rozhodnutie a uviedol, že s dôvodmi, ktoré žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietal, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Poukázal opakovane na dva spoločenské záujmy, ktoré boli konaním žalobcu ohrozené a konštatoval, že žalobca sa dopustil porušenia zákonných ustanovení dvoch právnych predpisov, zákona o sociálnom poistení i zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorým došlo k spáchaniu správneho deliktu žalobcom. Preto správny orgán prvého stupňa i žalovaný dôvodne uzavreli povinnosť orgánov verejnej správy vyvodiť administratívnu zodpovednosť voči žalobcovi podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný k námietke žalobcu, že nerešpektoval zásadu „ne bis in idem", čím rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, trpí vadou nezákonnosti, opakovane uviedol, že v danom prípade nejde o totožný správny delikt, ako sa mylne domnieva žalobca, ako je delikt už postihnutý sociálnou poisťovňou. Podľa § 19 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už bola právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bol uložená bloková pokuta. Uviedol, že Inšpektorát práce uložil pokutu za porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní a to v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) tohto zákona, podľa ktorého je nelegálne zamestnávanie také zamestnávanie zamestnávateľom, ktoré využíva závislú prácu bez splnenia povinnosti podľa osobitného predpisu. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že v danom prípade žalobca porušil svojím konaním dva rozdielne právne predpisy (a to § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) chrániace dva verejné záujmy upravené v rôznych zákonoch zverené do pôsobnosti rôznych orgánov verejnej správy. Pokuta vo výške 3 750 Eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby T. X., ktorý pre žalobcu vykonával stavebné práce v Priemyselnom parku Kechnec, areál Swep Slovakia s. r. o.. Skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je definovaná ako nesplnenie povinnosti ustanovenej § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, samotné porušenie tejto povinnosti pre zodpovednosť za nelegálne zamestnávania nepostačuje. Ďalšou súčasťou skutkovej podstaty je aj využívanie závislej práce zamestnanca. Žalovaný je toho názoru, že bolo preukázané, že žalobca závislú prácu zamestnancov využíval. Preto sa nevylučuje, aby bol žalobca, okrem nedodržania vyššie citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, sankcionovaný aj za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ako to učinil inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný tiež zopakoval správnosť uloženej výšky sankcie, ktorá sleduje cieľ zákazu nelegálneho zamestnávania nie len z represívneho, ale aj z preventívneho hľadiska. Došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom využívajúceho zamestnanca v pozícii závislej činnosti, ktorý už pracoval na základe pracovnej zmluvy uzavretej zamestnancom a zamestnávateľom dňa 5.6.2017 v čase výkonu kontroly, bez splnenia povinností uložených v zákone č. 231/2003 Z. z. Žalobca zamestnanca neprihlásil podľa § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení do registra sociálnej poisťovne pred začatím výkonu jeho činnosti, ktorú je tak potrebné pokladať za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Sociálnou poisťovňou uložená pokuta v dôsledku porušenia jeho povinnosti vyplývajúcej zo zákona o sociálnom poistení, v § 231 ods. 1 písm. b) bod 1/ chráni zamestnanca z pohľadu jeho sociálnych práv, ktoré závisia na plnení poistného zamestnávateľom. Naproti tomu inšpektorát práce uložil pokutu za porušenie právneho predpisu upravujúceho zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, chrániaceho zamestnancov z pohľadu zamestnanosti. K argumentácii žalobcu, že sa žalovaný v predmetnom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami o nezákonnom postupe prvostupňového správneho orgánu, uviedol, že postup pri prerokovaní protokolu bol v súlade so zákonom, správne konanie bolo vykonané za súčinnosti žalobcu a žalovaný sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu /uvedené aj v odvolaní/ a opakovane v správnej žalobe, tieto sa týkali protokolu, ktorý nemal byť podpísaný zamestnávateľom, nemalo byť v ňom uvedené stanovisko samotného kontrolu vykonávajúceho zamestnanca a zamestnávateľa, teda inšpektora a zamestnávateľa, nebol prerokovaný a Dodatok č.1 nechránil práva a oprávnené záujmy žalobcu. Žalovaný uviedol, že tieto nie sú založené na správnej interpretácii zákona o kontrolnej činnosti, pokiaľ ide o chybu v dátume protokole, ide len o chybu v písaní, ide o správne označenie protokolu namietaného v odvolaní žalobcu, nemá vplyv na skutkové zistenie inšpektorátom práce. Žalovaný poukázal na to, že existuje pracovná zmluva zamestnanca, ktorá je zo 6.7.2017, je zahrnutá do protokolu, bola správne označená a zakladá právnu kvalifikáciu skutku nelegálneho zamestnávania, ku ktorému sa žalobca mal možnosť vyjadriť v rámci kontrolnej činnosti pri prerokovaní protokolu a následne podal námietky, ku ktorým sa kontrolný orgán vyjadril, že sú neopodstatnené, ako aj v samotnom správnom konaní, avšak žalobca vecne k nelegálnej práci nenamietal a nepreukázal, že k nelegálnemu zamestnaniu nedošlo . II. Replika žalobcu a duplika žalovaného Vo svojom vyjadrení (replika) žalobca uvádza, že sa s obsahom vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe nestotožňuje a trval na odvolacích i žalobných námietkach vo vzťahu ku konaniu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. K žalobným námietkam procesného charakteru uviedol, že inšpektor je povinný protokol vypracovať a prerokovať, prihliadnuť na všetky vyjadrenia a doklady uplatnené kontrolovaným zamestnávateľom, čo sa v poukázanom prípade nestalo, podľa § 14 ods.5 zákona o inšpekcii. Žalobca v podstate namietal, že protokol mu bol doručený so záverom, ktorý nemal možnosť komentovať, keď mu inšpektor určil lehotu na vyjadrenie k doručenému protokolu. Bolo potrebné vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu, v ktorom uviedol stanovisko k protokolu zo strany zamestnávateľa. Protokol z 31.7.2017 bol doručený žalobcovi 3.8.2017. Žalobca trvá na tom, že protokol sa doručuje až po jeho prerokovaní a zapracovaní pripomienok, čo sa v danom prípade nestalo, čo je procesnou vadou, z ktorej vyplýva nezákonnosť protokolu a nemožnosť vyvodenia administratívnej zodpovednosti žalobcu uložením pokuty. Následne v duplike žalovaný 7.8.2018 namietal obsah repliky žalobcu z 19.7.2018 a zotrval na záveroch napadnutého rozhodnutia a svojho vyjadrenia zo dňa 25.6.2018. III. Závery správneho súdu 19. Krajský súd ako správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto túto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. Správny súd na žiadosť žalobcu uznesením zo dňa 1.4.2019 nepriznal odkladný účinok správnej žalobe. 21. Správny súd považuje za potrebný všeobecný úvod pred samotným vyhodnotením žalobných námietok žalobcu uvedených v správnej žalobe. V správnom súdnictve správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods.1 SSP). Úlohou správneho súdu je poskytovať súdnu ochranu právam a oprávneným záujmom účastníkov konania a preto v intenciách Správneho súdneho poriadku sa každý môže správnou žalobou domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods.1 SSP). 22. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Uvedené zakladá ústavnoprávnu rovinu ochrany a i rovinu aplikácie záväzných medzinárodných právnych noriem. V oblasti správneho trestania sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii a za iné, podobné protiprávne konanie. Podľa § 194 ods.1 a 2 SSP, ak nie je ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní vo všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 195 ods.1 písm. c/ SSP nie je správny súd vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. 23. Žalobca rozhodnutie žalovaného pokladal za nezákonné s poukazom na to, že zistenie skutkového stavu nepostačuje na riadne posúdenie veci, pre nesprávne právne posúdenie veci a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s označenými odvolacími námietkami. Žalobné body vo vzťahu k rozhodnutiu správnemu orgánu prvého stupňa zo dňa 4. 12. 2017 sú totožné ako odvolacie dôvody. 24. Podľa § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Podľa § 19 ods.2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 Eur do 20 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 Eur. Podľa § 19 od. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. ods. (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode v sume podľa písmena a),c) vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu, 25) ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce, až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku, d) zrušené od 1.1.2012. (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, 2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, 25a) od 300 eur do 33 000 eur, b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za 1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur, 2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur. (3) Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b), b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom 25b) o viac ako 10% najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti, c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím, d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia, e) neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu 18b) na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave. (4) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. (5) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. (6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na, a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. (7) Uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov. (8) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona č. 463/2001 o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods.2 za kalendárny mesiac, v ktorom je mesačný príjem podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods.5 alebo odhlási tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného a dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámi im zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.2 písm. a/ až c/. Podľa ustanovenia § 239 ods.1 zákona o sociálnom poistení pri ukladaní pokuty sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia ustanovení zákona o sociálnom poistení a sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods.1 písm. b/, ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu. " Podľa § 239 zákona o sociálnom poistení za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 9, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244, § 279, § 225i ods. 10 a § 225j ods. 12 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za a) porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu, 102a a) b) porušenie povinnosti podľa prvej vety, ak povinná osoba splní túto povinnosť do siedmich dní od uplynutia lehoty ustanovenej týmto zákonom. 30. Úlohou pre súd je posúdenie žalobných námietok žalobcu podľa ust § 191 ods. 1 písm. c/, Správneho súdneho poriadku, ktorý namietal totožnosť skutku, t. j. nelegálne zamestnávanie, ktorým je podľa § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a ktorá využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Povinnosť podľa osobitného predpisu je povinnosť prihlásenia zamestnanca do sociálnej v zákonnej lehote podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení pred vznikom poistenia, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. 25. Správny súd uzatvára, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce pre záver správneho orgánu prvého stupňa o zistení nelegálneho zamestnávania zamestnanca žalobcom v závislej činnosti, bez splnenia povinnosti § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, teda bez včasného prihlásenia zamestnanca. Vychádza z toho, že žalovaný -Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku správne konštatoval, po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého odvolacieho spisu, s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na popísaný skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spočívajúce v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby T. X., nar. XX. XX. XXXX, I. X, XXX XX V., ktorá pre žalobcu vykonávala stavebné práce v Priemyselnom parku Kechnec, areál Swep Slovakia s.r.o. a žalobca s ním mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a to pracovnú zmluvu zo dňa 05. 06. 2017, avšak pred začatím výkonu činnosti si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - ust. § 231 ods.l písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo žalobca neprihlásil menovanú fyzickú osobu do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu jej činnosti. Inšpekciou práce bolo zistené, že zamestnanca žalobca prihlásil do registra Sociálnej poisťovne fyzickú osobu T. X.Č. až dňa 23. 06. 2017 o 09:01 h. a teda až po výkone inšpekcie práce. Právne posúdenie veci je tak správne a žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP nie je daná. 26. Podľa súdu základom pre uplatnenie hodnotenia existencie nelegálnej práce je ust. § 2 ods.2 písm. b/ v spojení s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zamestnávanie právnickou osobou a fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, bez prihlásenia zamestnanca do sociálnej poisťovne je nelegálnym zamestnávaním, ktoré je zakázané a je správnym deliktom. 27. Podľa správneho súdu žalobca nedôvodne namietal, že základom správneho deliktu je konanie, za ktoré mu už bola uložená pokuta za porušenie § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení prvším rozhodnutím sociálnej poisťovne z 26.6.2017 vo výške 8,50 Eur. Žalobca už v odvolaní dôvodil zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ktoré umožňujú tomuto orgánu verejnej správy uložiť za správny delikt pokutu do výšky 16.596,96 Eur. Dôvodil tiež, že za porušenie povinností uvedených v § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení mu sociálna poisťovňa uložila pokutu, ktorú ako zamestnávateľ uhradil, preto uloženie pokuty podľa § 19 ods.5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce pokladal za nezákonné trestanie žalobcu opakovaným uložením sankcie za to isté porušenie svojich zákonných povinností. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne konštatoval, že porušil svojim konaním dva rozdielne právne predpisy, okrem § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení aj ust. § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré chránia predmet verejného záujmu uvedený v jednotlivých týchto zákonných ustanoveniach. 28. Správny súd sa nestotožňuje z argumentáciou žalobcu a k námietke žalobcu, že orgány verejnej správy nerešpektovali pri ukladaní pokuty trestnoprávne zásady ukladania trestov v oblasti správneho trestania a zásadu „ne bis in idem", preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, uvádza, že v danom prípade nejde o totožný správny delikt, ako sa mylne domnieva žalobca. Podľa § 19 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. Inšpektorát práce ukladá pokutu za porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný je toho názoru, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať ustanovenie § 19 ods. 5 zákona o inšpekcii práce. 29. V danom prípade žalobca porušil svojím konaním dva rozdielne právne predpisy, a to § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, za čo mu bola uložená pokuta sociálnou poisťovňou a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, chrániaci rozdielne verejné záujmy a to poistenie zamestnanca a legálne zamestnávanie. Žalobcovi bola Sociálnou poisťovňou uložená pokuta v dôsledku porušenia jeho povinnosti vyplývajúcej zo zákona o sociálnom poistení, konkrétne porušenia povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. Naproti tomu inšpektorát práce uložil pokutu za porušenie právneho predpisu upravujúceho zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Aj keď súčasťou skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je nesplnenie povinnosti ustanovenej § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, samotné porušenie tejto povinnosti pre zodpovednosť za nelegálne zamestnávania nepostačuje a ďalšou súčasťou skutkovej podstaty je využívanie závislej práce zamestnanca. Podľa súdu je preukázané, že žalobca závislú prácu zamestnanca využíval. Preto sa nevylučuje, aby bol žalobca, okrem nedodržania vyššie citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, sankcionovaný aj za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ako to učinil inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí. 30. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protiprávne konanie rozpoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty a disciplinárne delikty a správne poriadkové delikty. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov je závažnosť miery ich spoločenskej významnosti, charakterizovaná znakmi jednotlivých skutkových podstát a sleduje rovinu kto sa môže týchto dopustiť. Iné správne delikty majú svojou povahou najbližšie k priestupkom. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi niektoré z označených fenoménov ako sú trestné činy priestupky a iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií v oblasti súdneho a správneho trestania sú vyjadrením reálnej politiky štátu v tejto oblasti, pretože potrebná miera ochrany jednotlivých záujmov a vzťahov záleží od tejto politiky. 31. Najvyšší súd SR vo vzťahu k posudzovaniu a aplikácii trestnoprávnej zásady na správne trestanie vyvodil závery o možnosti a predpokladoch aplikácie zásady ne bis in idem v správnom trestaní v rozhodnutiach SR 5Asan/6/2017 zo dňa 28.6.2018 a 10Asan/6/2017 z 18.7.2018. Správny súd z týchto vychádzal v pri hodnotení uplatniteľnosti zásady ne bis in idem v prípade správneho deliktu, pri ktorom sa uplatňujú trestnoprávne princípy ukladania trestov. Aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky kladie dôraz na to, že v súlade s článkom 1 ods.1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle činnosti štátnych orgánov a zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m.PL. ÚS 1/04). Základom interpretácie článku 1 ods.1 ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát, je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Preto základným predpokladom hodnotenia rozhodnutí v oblasti správneho trestania je materiálne chápanie týchto rozhodnutí, v ktorých sa prezentuje všeobecná záväznosť týchto pre všetkých, i štátne orgány a orgány územnej samosprávy, právnické osoby. 32. Podľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods.14 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Orgány verejnej správy sú v zmysle vyššie uvedených ústavných zásad uvedených v čl. 1 ods.1, čl.2 ods.2 a čl.152 ods.4 viazané právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná po vstupe do Európskeho spoločenstva aj aktami Európskeho spoločenstva, Európskej únie a má postupovať v súlade so záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva a záväzky občianskej povahy“, pokiaľ ide o aplikovateľnosť čl. 6 ods.1 Dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru, uvádza to rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené Výborom ministrov 13.2.1991 na 452. zasadnutí, toto odporúčal vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy, bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Podľa zásahy 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie 77/31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti trestnoprávne princípy analogicky ustálil ako aplikované v správnom trestaní tak, že trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. 33. V zmysle a vychádzajúc z hore uvedeného potom správny súd k námietke žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného a k porušeniu zásady „ne bis in idem“ uzatvára, že k jej porušeniu nedošlo ani pre prípad, že bol žalobca sankcionovaný za porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z ust. § 3 ods.2 v spojitosti s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to napriek tomu, že bol právoplatným rozhodnutím sankcionovaný sociálnou poisťovňou podľa § 231 ods.1 písm.b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení. Zásada „ne bis in idem“ ukladá právo nebyť trestaný dvakrát za ten istý skutok, čo v ústavnej rovine zodpovedá článku 40 ods.5 Listiny základných práv a slobôd a je tiež rešpektovaním povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v zmysle čl. 4 ods.1 protokolu č.7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní prebiehajúcom v právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona trestného poriadku tohto štátu. 34. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k zásade „ne bis in idem“ vyplýva, že trestný čin a trestné obvinenie je treba vykladať obdobne ako čl. 6 Dohovoru a to autonómne. Vo veci Engel a ďalší proti Holandsku zo dňa 8.6.1976 je prvým kritériom aplikácie tejto zásady formálne zaradenie do trestného alebo správneho právneho systému členského štátu skutku, ktorý je posudzovaný. Druhým kritériom je povaha a závažnosť tohto deliktu a tretím prísnosť sankcie, ktorá za protispoločenské konanie hrozí. Čerpané z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 185/2014 z 13.11.2014. Rozhodnutím Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva z 10.2.2009 vo veci Zolotukhin proti Rusku tento súd uviedol, že čl. 4 ods.1 Protokolu č. 7 Dohovoru zakazuje stíhanie pre druhý trestný čin, pokiaľ je tento druhý trestný čin založený na totožnom, či v podstatnom totožnom skutku a totožnosť skutku je daná vtedy, keď sa konkrétne skutkové okolnosti týkajú toho istého obžalovaného a sú neoddeliteľne späté v čase a mieste. 35. Na základe vyššie uvedeného sa popiera posudzovanie otázky totožnosti skutku na základe rôznych právnych kvalifikácií totožného konania. To môže znamenať situáciu ako v tomto prípade, to môžu byť narušené rôzne spoločenské záujmy a konanie napĺňa skutkové podstaty správnych deliktov rôznych zákonov, za ktorých právny poriadok upravuje postihovanie, ktoré je v právomoci odlišných správnych orgánov. V rámci trestnoprávneho pohľadu na totožnosť skutku bolo už judikované, že tá je zachovaná pri úplnej alebo čiastočnej zhode medzi následkom a konaním a musí sa posudzovať individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu. Jedným konaním môže dôjsť k vyvolaniu rôznych právnych následkov a teda k spáchaniu správnych deliktov stanových rôznymi právnymi predpismi sankcionovanými rôznymi správnymi orgánmi. 36. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že pokuta uložená sociálnou poisťovňou nemá charakter sankcie podľa čl. 4 ods.1 Protokolu 7 Dohovoru, preto nemožno aplikovať na posudzovanie pokuty uloženej napadnutými rozhodnutiami trestné obvinenie ani trestné odsúdenie. Správny súd dospel k záveru, že zásada „ne bis in idem“ v posudzovanej veci nebola porušená. Podľa správneho súdu pri právnom posudzovaní skutkových okolností je potrebné vychádzať z konkrétneho znenia ustanovení zákona o kontrolnej činnosti zákona č. 125/2006, § 19 ods.2 písm. a/, bod 1, § 19 ods.5, § 2 ods.1 písm. a/ ako i § 2 ods.2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., § 3 ods.2 tohto zákona a ustanovenia § 231 ods.1 písm. b/, bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj ust. § 239 tohto zákona. Potom ich výklad v súlade s čl. 152 ods.4 pri posudzovaní zákonnosti aplikovanej právnej úpravy orgánmi verejnej správy, ktoré rozhodovali o správnom delikte, je potrebné konštatovať, že správne vykladali posudzovanie deliktov spáchaných nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním a nesplnením povinností podľa zákona o sociálnej poisťovni. 37. Správny súd prihliadajúc na odlišnosti dvoch uvádzaných zákonov a na predmet ich ochrany, v zmysle materiálneho obsahu týchto zákonov konštatuje, že zo strany sociálnej poisťovne ide o iný typ právnej ochrany, záruk a práv a povinností účastníkov konania podľa tohto zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania. V prípade inšpektorátu práce je tento orgánom výkonu kontroly a inšpekcie a ochrany spoločnosti pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Preto, pokiaľ bol žalobca, ktorý sa dopustil porušenia ustanovenia zákona o povinnosti prihlásiť zamestnanca sociálnej poisťovni sankcionovaný za menej závažný následok svojho konania pokutou v nepatrnej výške (jedno z kritérií hodnotenia či ide o správny delikt), potom pri naplnení ochrany záujmu chráneného zákonom o kontrolnej činnosti po prihliadnutí na aplikovanie zákona č. 461/2003 Z.z. by nebolo možné konštatovať proporcionalitu ochrany týchto práv, ak sociálna poisťovňa uložila žalobcovi pokutu 8,50 Eur za porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca, avšak cieľom pokuty uloženej zákonom o kontrolnej činnosti je administratívne trestanie porušovateľa povinností zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce a ochrany pred týmto konaním. Pri posudzovaní naplnenia zásady ochrany pred „ne bis in idem“ je preto potrebné mať na zreteli právne následky, ktoré protiprávnym konaním žalobca v obidvoch režimoch zákona zdieľa. Správny súd je toho názoru, že uvedený výklad aplikácie trestnoprávnych princípov v oblasti správneho trestania je založený na materiálnom chápaní nie len ústavy, dohovoru, ale aj všetkých výkladových pravidiel zaužívaných pri interpretácii zákonných ustanovení a konštatuje, že v posudzovanej veci bol žalobca povinný svojho zamestnanca prihlásiť za podmienok uvedených v § 231 ods.1 písm. b/, bod 1 zákona o sociálnom poistení v spojitosti s § 239 citovaného zákona. S kontrolnou činnosťou sa spája zistené porušenie povinností zákazu nelegálneho zamestnávania s porušením inej povinnosti žalobcu, a to povinnosti prihlásiť a zariadiť poistný vzťah zamestnancovi. Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, ku ktorému naplneniu dochádza neprihlásením poistenca včas do sociálnej poisťovne zakladá zodpovednosť zamestnávateľa, za porušenie povinnosti a následok podrobiť sa režimu správneho trestania vyvodeného z administratívneho konania uložením pokuty v intenciách zákona o kontrolnej činnosti a zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania, ak neprihlásenú osobu do sociálnej poisťovne zamestnávateľ aj zamestnáva. Správny súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci napadnutými rozhodnutiami orgánov verejne správy, podľa §191 ods. 1 písm. c/ SSP. 38. Žalobná námietka nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je dôvodnou / § 191 ods. 1 písm.d/ SSP/, lebo žalovaný stručne, výstižne vysvetlil prečo správne trestanie v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je závažným spoločenským záujmom pri výklade správneho deliktu, vychádzal z povinností zamestnávateľa prihlasovať zamestnancov v zákonom ustanovených lehotách do sociálnej poisťovne a konštatoval, že správnym deliktom je až také konanie, keď využíva zamestnávateľ závislú prácu takto neprihláseného zamestnanca do sociálnej poisťovne. Ak sa takéhoto konania žalobca dopustil, toto konanie pokladá za konanie, ktoré má znaky správneho deliktu, za ktorý orgány verejnej správy sú povinné vyvodzovať administratívnu zodpovednosť formou ukladania pokút, podľa zákona č. 125/2006 Z.z a 85/2005 Z.z . 39. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že v dňoch 22.06.2017 a 11.07.2017 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, v zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie práce inšpektori práce zistili, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Predmetné porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-181 -38-1.2/P-A28- 17, zo dňa 31. 07. 2017 (ďalej protokol). Protokol bol dňa 31. 07. 2017 zaslaný účastníkovi konania spolu s výzvou na prerokovanie protokolu. Protokol bol prerokovaný dňa 22. 08. 2017 (na základe žiadosti účastníka konania) s advokátskym koncipientom Y.. H. L. - substitučne splnomocneným zamestnancom advokátky Y.. P.É. X., ktorý sa odmietol ku protokolu vyjadriť a podpísať ho. Popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní odvolací správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal, ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt, vychádzajúc z protokolu č. IKO-181-38-1.2/P-A28-17, zo dňa 31. 07. 2017, pracovnej zmluvy menovaného zamestnanca zo dňa 05.06.2017, výpisu z registra Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že zamestnanec bol prihlásený 23.6.2017 o 9.01 hod. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 22. 06. 2017 o 14,20 hod., spísanej s T. X. vyplýva, že pracovnú zmluvu má od 06. 06. 2017, pracoval na pracovisku od pondelka, dohodol sa na práci so žalobcom, mal podpísanú pracovnú zmluvu od 6. 6. 2017, robiť mal murárske práce a na pracovisko dochádzal firemným autom. Predmetnú zápisnicu dopytovaná osoba zaopatrila svojim vlastnoručným podpisom. Žalobca k zistenému zamestnávaniu tejto osoby nepreukázal opak a ani relevantne nenamietal. Správny súd nie je súdom skutkovým, avšak v oblasti správneho trestania vyhodnocujúc námietku podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP konštatuje, že nie je naplnená v takom rozsahu, aby mala potenciál spôsobiť zásah do oprávnených záujmov žalobcu. Z administratívneho spisu, ako je vyššie uvedené je zjavné, že žalobca bol súčinný, ale jeho argumenty nesmerovali k vecnej stránke, ale procesným pochybeniam. Tieto boli napravené ešte v štádiu kontrolnej činnosti, doplnením Protokolu o jeho Dodatok č.1. a ich prejednaním. V zásade ide o materiálne chápanie výkonu štátnej správy, ktorá ak je dobrá, napraví procesné pochybenia, aby nespôsobovali zásah do práv kontrolovaného. V rozhodnutí žalovaného sa tak stalo vecne s odkazom na skutkové zistenia i právne posúdenie správnym orgánom prvého stupňa. Žalobná námietka nemá potenciál spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. 40. Správny súd k procesným námietkam žalobcu, vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce inšpektorátom práce ako prvostupňovým správnym orgánom, konštatuje, že tento začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 30. 10. 2017 doručil právnej zástupkyni účastníka konania dňa 06. 11. 2017. K začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty sa vyjadril prvostupňový správny orgán, následne vydal rozhodnutie č. k. 383/17/O dňa 04. 12. 2017, ktorým bola uložená pokuta vo výške 3 750 Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia a žalobcovi ho doručil 07. 12. 2017. Výsledkom kontrolnej činnosti je protokol z 31. 7. 2017, kedy vyzval žalobcu na jeho prerokovanie, ku ktorému došlo vyjadrením k protokolu 7.7.2017, avšak predložené doklady nevyvrátili, že dátumom povinnosti prihlásiť bol 6.6.2017 a dátum prihlásenia zamestnanca 23.6.2017 /protokol a dodatok č. 1/ a doba nelegálneho zamestnávania bola od 5.6. do 23.6.2017. Pokiaľ ide o žalobnú námietku podľa § 191 ods.1 písm. g/ a námietky, ktoré sa objavili v námietkach proti protokolu, proti začatiu správneho konania i v odvolaní žalobcu a týkajú sa aplikácie ust. § 14 zákona o kontrolnej činnosti a povinnosti kontrolného orgánu prejednať závery zistené kontrolnou činnosťou, ktoré sú uvedené v protokole so zamestnávateľom, uviesť jeho námietky, prípadne tieto námietky dodatočným dodatkom k protokolu vyjasniť, sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý je totožný s orgánom, vykonávajúcim činnosti podľa zákona o kontrolnej činnosti. Jeho závery sú podkladom rozhodnúť i o administratívnej zodpovednosti žalobcu a vyvodení administratívnych dopadov vo forme uloženia pokuty. 41. Správny súd konštatuje, že námietky nie sú tak závažného charakteru ako má na mysli ustanovenie § 191 ods.1 písm. g/ a preto nemohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Svedčí o tom aktivita žalobcu, žiaľ nie vo vecnej rovine a voči skutku žalobca namietal procesné pochybenia, ktoré však pri obsahu administratívneho spisu nie sú spôsobilé vyvrátiť materiálne chápanie záveru orgánov verejnej správy. Žalobca, pokiaľ ide o skutkové zistenia uvedené v časti B) protokolu, tvrdil, že boli zapríčinené nedopatrením zo strany účtovníčky, namietal i procesný postup inšpektorátu práce počas realizácie inšpekcie práce - toto konanie považoval za konanie v značnom rozpore so zákonom o inšpekcii práce, pričom namietal i samotný protokol. K argumentácii žalobcu, že sa žalovaný v predmetnom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami o nezákonnom procesnom postupe prvostupňového správneho orgánu, správny súd uvádza, že námietky nemajú potenciál zmeniť skutkové závery správneho orgánu. Opakovane konštatuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g/ SSP má na mysli závažné procesné pochybenia, v dôsledku ktorých by mohli spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd dodáva, že postup správnych orgánov pri prerokovaní protokolu bol v súlade so zákonom. Treba však tiež opäť pripomenúť, že žalobca proti samotnému zisteniu nelegálneho zamestnávania označeného zamestnanca nepreukázal tvrdenia spôsobilé zvrátiť skutkové a právne hodnotenie orgánov verejnej správy, preto vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobnú námietku nepokladá za relevantnú 42. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd neuznal žiadnu zo žalobných námietok uvádzaných a naznačovaných v správnej žalobe a konštatujúc opakovane, že v oblasti správneho trestania posudzuje správny súd správnu žalobu neformálne, pokiaľ ide o základné zásady konania a trestného poriadku, vychádza z obsahu spisu súdneho i administratívneho a konštatuje, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní zistili skutkový stav potrebný pre riadne rozhodnutie vo veci a vychádzajúc zo skutkových záverov správne právne posúdili konanie žalobcu ako správny delikt, za ktorý správny orgán prvého stupňa uložil pokutu a jeho rozhodnutie žalovaný z dôvodov a v intenciách jeho rozhodnutia správne potvrdil. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa §190 ako nedôvodnú zamietol. 43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 a nasl. Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z.z. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v súlade s § 168 SSP odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. 44. Senát správneho súdu rozhodol v tejto veci jednomyseľne /§ 139 ods. 4 SSP/. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).