Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/17/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200315 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu: M. F., nar. XX.XX.XXXX, pod obchodným menom: M. F. - EMER, IČO: 14 321 653, J. Č.. XX, XXX XX O. Z. K., právne zastúpeného: AK-TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36859109, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1528546/2017 zo dňa 28.12.2017, takto r o z h o d o l : 1. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1528546/2017 z 28.12.2017, ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice č. 1302255/2017 z 28.8.2017 a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 2. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 28.2.2018, doručenou súdu dňa 01.03.2018 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1528546/2017 zo dňa 28.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice (ďalej len „colný úrad“) č. 1302255/2017 zo dňa 28.08.2017, alternatívne zmeniť označené rozhodnutie Colného úradu Košice z 28.8.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000,- €, ktorú žiadal znížiť na sumu 200,- €. Žalobca žiadal priznať voči žalovanému i náhradu trov konania. 2. Colný úrad Košice (ďalej len „colný úrad“) rozhodnutím č. 1302255/2017 zo dňa 28.08.2017 uložil žalobcovi podľa § 16b ods. 1 písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“) pokutu vo výške 10 000 € za správny delikt podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z. Tomuto prechádzalo rozhodnutie Colného úradu č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017, ktorý v odôvodnení upozornil žalobcu na skutočnosť, že ak podľa ustanovenia § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. nezaplatí pokutu podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. d) za porušenie podľa § 16a písm. a) až d), am) a ap) najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti pokuty, alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste a že tento zákaz stráca účinky dňom zaplatenia pokuty alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste a taktiež na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 16b ods. 10 zákona č. 289/2008 Z.z. ak odvolateľ poruší zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu podľa odseku 1 písm. e) za porušenie podľa § 16a písm. ao) a po označení predajného miesta podľa odseku 9 podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia, ak ešte nebol podaný. 3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie a namietal: „Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože je vydané, hoci neboli splnené podmienky ani hmotnoprávne, ani procesné podmienky na jeho vydanie. Colný úrad nesplnil svoju povinnosť podľa §16b, ods. 9, t.j. neoznačil predajné miesto oznámením, k predaju by nedošlo, pretože by vedel, že zákaz sa vzťahuje aj na čas, po uplynutí lehoty 24 hodín, uvedenej v rozhodnutí o uložení pokuty 800,- € z 27.5.2017. Ak tak neurobil, nebola splnená hmotnoprávna podmienka správneho deliktu na uloženie pokuty. K označeniu predajného miesta, na ktoré sa vzťahuje zákaz predávať tovar podľa ods. 7 a 8, malo dôjsť po udelení prvej pokuty vo výške 800,- € rozhodnutím z 27.5.2017, č. 800585/2017. Podľa Metodického usmernenia k § 16 ods. 6 až 10 zák. 289/2008 Z.z, ktoré vydalo Finančné riaditeľstvo SR - odbor daňovej metodiky: „Pokiaľ podnikateľ nezaplatil pokutu najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, CÚ alebo DÚ iba označí predajné miesto v súlade s § 16b, ods. 9, nadväzne na § 16 ods. 8 zákona 289/2008 Z.z. oznámením o zákaze predaja tovaru alebo poskytovania služby." Podľa žalobcu označenie, uvedené v ust. § 16b, ods. 10 zákona rieši situáciu, ak dôjde k porušeniu zákazu predávať tovar po tom, čo bola uložená pokuta za porušenie zákazu podľa § 16a; písm. ao) zákona, t.j. porušenia zákazu predaja na základe napadnutého rozhodnutia. Označenie uvedené v § 16b, ods. 9 nie je totožným s označením podľa ods. 10, pretože výslovne ukladá povinnosť „DÚ alebo CÚ označí predajné miesto, na ktoré sa vzťahuje zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu podľa ods. 7 alebo 8 oznámením...." Označenie predajného miesta oznámením má byť po porušení ods. 7, 8, t.j. uplynutí lehoty tam uvedenej doby.“ Posúdenie skutku ako pokračujúceho správneho deliktu je preto v rozpore s cit. ust. zákona a navyše miesto označené v zázname ako trhovisko, Luník II, SNP, Košice a Trhovisko Lunik II, MČ Košice - západ nie sú totožné miesta a nie je zrejmé, na ktorom malo k porušeniu dôjsť. Naviac Trhovisko je miestom, kde môže byť niekoľko predajných miest, na ktorých je možné predávať. 4. Namietal, že správny orgán mu nedal ako účastníkovi konania možnosť, pred vydaním rozhodnutia, t.j. po zabezpečení všetkých dôkazov a po skončení zabezpečovania dôkazov, aby sa mohol k zabezpečeným dôkazom vyjadriť a ešte pred vydaním rozhodnutia mohol navrhnúť k dôkazom zabezpečeným v priebehu konania, ktoré budú slúžiť ako podklad pre rozhodnutie, ďalšie dôkazy, príp. k nim zaujať stanovisko. Správny orgán túto povinnosť nesplnil, pretože neumožnil oboznámenie sa s dôkazmi pred vydaním rozhodnutia. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať oznámenie o začatí správneho konania, pretože to bolo ešte v štádiu, kedy neboli zabezpečené procesným spôsobom podklady pre rozhodnutie. Colný úrad listom zo dňa 14.07.2017 zaslal odvolateľovi Úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 1061625/2017 zo dňa 17.06.2017, ktorý bol doručený dňa 3.8.2017. Týmto dňom bolo voči účastníkovi konania začaté konanie o podozrení zo spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. ao), zákona č. 289/2008 Z.z., zistené 13.06.2017. Dňa 14.08.2017 colnému úradu doručil žalobca doplnenie vyjadrenia zo 6.7.2017. 5. Žalobca namietal, že v oznámení o začatí konania musí byť skutok špecifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť za iný skutok, vrátane miesta spáchania. Oznámenie je procesný úkon správneho orgánu, ktorým dáva podozrivému na vedomie o ktorom skutku bude jednať. Ak skutok nie je presne špecifikovaný, nie je takéto oznámenie zákonne vykonaným procesným úkonom správneho orgánu. Pre označenie miesta, kde malo dôjsť k porušeniu povinnosti, používa v zápisnici o miestnom zisťovaní 13.6.2017 a v rozhodnutí rôzne označenie miesta. Nestačí preto v oznámení odkaz na úradný záznam, ako to urobil správny orgán 1. stupňa, ale označenie skutku všetkými podstatnými znakmi skutkovej podstaty, vrátane presného označenia miesta, je predpokladom zákonnosti konania a rozhodnutia. 6. Namietal, že v rozhodnutiach trestného charakteru, medzi ktoré patrí i rozhodovanie o správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť o aké konanie ide, aby skutok nemohol byť zamenený za iný. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku. Význam výrokovej časti spočíva v tom, že iba táto časť môže zasiahnuť do práv účastníka. Dôvodil s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporúčanie výboru ministrov č. R (91) o správnych sankciách z 13.2.1991, judikatúrou ESĽP (napr. rozs. Neumeister v. s. Rakúsko z júla 1976), Úst. Súdu SR - nález III.US 2310/2010-38 z 25.8.2010 a judikatúra NS SR (napr. 3Sžn 68/2004, 3SŽ 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008, ....), tým, že správne trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. 7. Namietal, že v konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcií zaň na základe analógie legis treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle zák.č. 372/90 Zb. o priestupkoch. Bolo preto potrebné vychádzať z čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako postih za trestné činy (napr. sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008. Pretože nebolo vytýčené ústne pojednávanie, žalobcovi v konaní upreté, byť informovaný o povahe dôkazov a mať možnosť vyjadriť sa predtým, ako sa prijme rozhodnutie. 8. Namietal, že v predmetnej veci nebolo vytýčené žiadne pojednávanie a teda priestupok kladený za vinu nebol na ústnom pojednávaní prejednaný. Ide preto o procesné pochybenie, ktorým boli porušené zákonné práva žalobcu na spravodlivé prejednanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 28.12.2017, ktoré bolo doručené žalobcovi 2.1.2018, potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.8.2017. Uviedol, že dňa 13.6.2017 v čase od 11:18 hod. colný úrad vykonal v súlade s ustanovením § 37 až § 39 zákona č. 563/2009 Z.z. miestne zisťovanie u odvolateľa na predajnom mieste prenosná pokladnica, dodávkové vozidlo továrenskej značky D., EČV X. na trhovisku Luník II., MČ Košice - Západ (ďalej len „kontrolované predajné miesto"). Colný úrad 28.08.2017 podľa § 16b ods. 1 písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. žalobcovi M. F., uložil pokutu vo výške 10 000 eur za dopustenie sa správneho deliktu uvedeného v § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z. a odkázal na fakt, že už dňa 27.5.2017 colný úrad uložil rozhodnutím na mieste č. 800592/2017 odvolateľovi podľa ustanovenia § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. pokutu vo výške 800 € za spáchanie správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. /t.j. a) nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom/, po zistení, že pri prijatí tržby za predaný tovar vo výške 2,20 € na evidenciu prijatej tržby nepoužil /opakovane/ elektronickú registračnú pokladnicu bez zbytočného odkladu po jej prijatí, a porušil povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. na predajnom mieste Trhovisko Luník II, SNP 040 11 Košice - / Ambulantný predaj/, z dodávkového vozidla zn. D. s EVČ X.. Pokutu žalobca nezaplatil v lehote splatnosti do 31.5.2017. Colný úrad súčasne podľa ustanovenia § 16b ods. 7 prvej vety zákona č. 289/2008 Z. z. uložil odvolateľovi aj zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, na predajnom mieste Trhovisko Luník II, SNP 040 11 Košice - ambulantný predaj, dodávkové vozidlo od 27.5.2017 od 11:20 hod. do 28.5.2017 do 11:20 hod. Pokutu bol odvolateľ povinný uhradiť do 3 pracovných dní od doručenia rozhodnutia č. 800592/2017, t.j. do 31.5.2017. 10. Colný úrad v odôvodnení rozhodnutia č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017 upozornil odvolateľa na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. ak odvolateľ nezaplatí pokutu podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. d) za porušenie podľa § 16a písm. a) až d), am) a ap) najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti pokuty; tento zákaz stráca účinky dňom zaplatenia pokuty alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste a taktiež na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 16b ods. 10 zákona č. 289/2008 Z.z. ak odvolateľ poruší zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu podľa odseku 1 písm. e) za porušenie podľa § 16a písm. ao) a po označení predajného miesta podľa odseku 9 podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia, ak ešte nebol podaný. 11. Žalovaný mal za to, že colný úrad vychádzal z miestneho zisťovania u žalobcu a zo spísanej zápisnice na predajnom mieste, v ktorej bola uvedená a označená prenosná pokladnica a dodávkové vozidlo továrenskej značky D., EČV X.XXXFN na trhovisku Luník II., MČ Košice - Západ Zápisnica o miestnom zisťovaní zn. 1016124/2017 zo dňa 13.6.2017. Po príchode colníkov na miesto výkonu kontroly bolo zistené, že kontrolované predajné miesto je otvorené a predajca prítomný na kontrolovanom predajnom mieste uskutočňuje predaj tovaru - mliečnych výrobkov. Kontrolný nákup vykonali colníci za účelom zistenia, či odvolateľ predáva tovar, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste. Colníci realizovali na kontrolovanom predajnom mieste kontrolný nákup tým spôsobom, že si u predajcu zakúpili tovar „syrové nite“ v množstve 0,116 kg v hodnote 1,15 €. Predajca, ktorý obsluhoval colníkov a ktorý bol neskôr stotožnený ako rodinný príslušník, syn odvolateľa, p. M. F., č. OP O. XXXXXX (ďalej iba „predajca"), vydal colníkom tovar, prijal v čase o 11:18 hod. platbu v hotovosti v sume 1,15 € a prijatú tržbu zaevidoval v ERP, ktorá bola umiestnená v dodávkovom vozidle pri predajnom okne, následne vytlačil a odovzdal colníkom pokladničný doklad č. 0010 zo dňa 13.6.2017, čas: 11:18 hod. na sumu 1,15 €. Vizuálnou kontrolou pokladničného dokladu bolo zistené, že tento obsahoval povinné údaje podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., pričom pokladničný doklad obsahoval identifikačné údaje odvolateľa a údaj DKP 9241020974999003. Po vykonaní kontrolného nákupu bol predajca poučený o svojich právach a povinnostiach. Predajca bol oboznámený s kontrolnými výsledkami colného úradu pri kontrolnom nákupe. Odvolateľovi bol tovar zakúpený v rámci kontrolného nákupu prostredníctvom predajcu vrátený a o vrátení tovaru bol colníkom odovzdaný pokladničný doklad č. 0011 zo dňa 13.6.2017, čas: 11:21 hod. Predajca bol následne vyzvaný, aby vytlačil prehľadovú uzávierku, čo vykonal a colníkom odovzdal prehľadovú uzávierku zo dňa 13.6.2017, čas: 11:23 hod. 12. Dňa 14.6.2017 sa do sídla colného úradu dostavil žalobca, aby podal vysvetlenia k oneskorenej úhrade pokuty uloženej mu rozhodnutím č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017 vo výške 800 €, splatnej dňa 31.5.2017. Ten uviedol, že nečítal celé rozhodnutie, nevšimol si, že pokutu bol povinný zaplatiť v lehote 3 pracovných dní. Pri podnikaní sa musí viac venovať manuálnej práci, dať priestor zamestnancom pri výkone svojich pracovných činností. Uviedol, že predajca bol poučený o tom, že každý predaj tovaru musí v ERP-čke registrovať; aby nebol porušovaný zákon. Žalobca uhradil pokutu uloženú Rozhodnutím č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017 vo výške 800 € v hotovosti v sídle colného úradu 14.6.2017. Žalobca uviedol: „papiere, ktoré mi syn odovzdal, som nečítal, odložil som ich, ja pokutu nemám z čoho uhradiť, je to pre mňa likvidačná suma, nevedel som o tom, že keď pokutu nezaplatím v splatnosti, tak už nesmiem predávať, zákaz sme mali na 24 hodín a ten sme dodržali, nepredávali sme. Zajtra pôjdem na Colný úrad Prešov a budem sa informovať ohľadom možnosti zaplatiť pokutu v splátkach. Nepredával som vtedy, keď sme mali zákaz predaja na 24 hodín, po uplynutí zákazu som predával, nevedel som, že nemôžem predávať, keď nie je uhradená pokuta. Predával som z tohto auta a používal som ERP, ktorú tu mám aj teraz, predával som aj tu v Košiciach na tomto trhovisku, ale aj na iných miestach, keďže je to pojazdná predajňa, ale neviem teraz presne uviesť kde som kedy predával, ale naposledy som tu na Luníku II predával v sobotu 10.6.2017.“ 13. Žalovaný tvrdil, že na základe vyššie uvedených skutočností colný úrad správne uzavrel, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedeného v § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto poruší zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste podľa § 16b ods. 7 a 8. O podozrení z porušenia zákona č. 289/2008 Z.z. a spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. ao) bol colným úradom spísaný Úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 1061625/2017 zo dňa 17.06.2017, ktorý bol spolu s Oznámením o začatí konania a výzvou na vyjadrenie č. 1086602/2017 zo dňa 21.06.2017 bol žalobcovi dňa 29.06.2017. 14. Žalovaný k námietke, že trhovisko Luník II SNP, Košice a trhovisko MČ Košice - západ nie sú totožné miesta a nie je zrejmé, na ktorom malo dôjsť k porušeniu a uviedol, že v rozhodnutí č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017 bolo trhovisko označené ako Trhovisko Luník II., SNP, 040 11 Košice, avšak ide o totožné trhovisko. Zákaz predaja podľa § 16b ods. 8 zákona vznikol zo zákona a vzťahoval sa na predaj tovaru, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP. Zároveň predajné miesto, ktoré je pri ambulantnom predaji často rozdielne, je pri ambulantnom predaji určiteľné len prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice, prípadne, tak ako aj v tomto prípade, aj samotným dodávkovým vozidlom, z ktorého sa vykonáva predaj tovaru. V Zápisnici o miestnom zisťovaní zn. 1016124/2017 zo dňa 13.6.2017 bolo bez akýchkoľvek pochybností určené, že miestne zisťovanie bolo dňa 13.6.2017 vykonané v dodávkovom vozidle továrenskej značky D., EČV X., v ktorom bola umiestnená prenosná pokladnica s prideleným DKP 9241020974999003, ktoré bolo v čase miestneho zisťovania zaparkované na trhovisku Luník II. MČ Košice - západ. ERP s prideleným DKP 9241020974999003 a dodávkové vozidlo továrenskej značky D., EČV X.. Miesta boli totožné v oboch rozhodnutiach aj dňa 27.5.2017, ako aj dňa 13.6.2017. Z predložených denných uzávierok č. 582 zo dňa 1.6.2017; č. 583 zo dňa 2.6.2017; č. 584 zo dňa 3.6.2017; č. 585 zo dňa 6.6.2017; č. 586 zo dňa 7,6.2017; č. 587 zo dňa 8.6.2017; č. 588 zo dňa 9,6.2017; č. 589 zo dňa 10.6.2017, z prehľadovej uzávierky zo dňa 13.6.2017 ako aj zo samotnej výpovede predajcu, bolo bez pochybností preukázané, že k predaju tovaru odvolateľom dochádzalo po 31.5.2017 a teda dni splatnosti pokuty uloženej rozhodnutím č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017. Žalovaný správny orgán konštatoval, že colný úrad splnil povinnosť označiť predajné miesto a k porušeniu procesných práv žalobcu v oznámení o začatí konania z 21.6.2017 nedostatočnou konkretizáciou predajného miesta, na ktorom došlo k porušeniu zákazu predaja nedošlo. Skutok bol popísaný miestom „...predajnom mieste - dodávkové vozidlo D. EČV X., prenosná pokladnica DKP 9241020974999003" a časom spáchania a súvisiacimi údajmi „...v dňoch 01.06.2017 až 10.06.2017 predal 304 x tovar v celkovej výške 1455,29 € a dňa 13.6.2017 žalobca predal 11x tovar v celkovej výške 29,96 €", a spôsobom spáchania „...predal tovar, čím porušil zákaz predávať tovar podľa § 16b ods. 8 zákona č.289/2008 Z.z., ... neuhradil najneskôr v posledný deň splatnosti, t.j. 31.5.2017, pokutu vo výške 800 €, uloženú rozhodnutím č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017....". 15. K námietke, že žalobcovi nebola poskytnutá možnosť sa vyjadriť ku všetkým dôkazom pred vydaním rozhodnutia, žalovaný reagoval tak, že podkladom pre vydanie rozhodnutia, boli: zápisnica o miestnom zisťovaní zn. 800585/2017 zo dňa 27.5.2017, rozhodnutie č. 800592/2017 zo dňa 27.05.2017, oznámenie o zákaze predaja tovaru č. 800621/2017 zo dňa 27.05.2017 odovzdané predajcovi (syn odvolateľa), ktorý uviedol (zápisnica o miestnom zisťovaní zn. 1016124/2017), že všetky doklady odovzdá žalobcovi, ktorý uvedené nepoprel. S uvedeným dôkazom bol preto žalobca oboznámený, vyplýva to z jeho vyjadrenia poskytnutého do Zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017, oznámenia o začatí konania a výzvy na vyjadrenie č. 1086602/2017 zo dňa 21.6.2017. Úradný záznam č.1205315/2017 zo dňa 14.07.2017 a Úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 1061625/2017 zo dňa 17.6.2017 boli žalobcovi doručené dňa 3.8.2017. Colný úrad aj obdržal vyjadrenie žalobcu k oznámeniu z 21.6.2017, a doplnenie vyjadrenia zo 6.7.2017. Z uvedeného výpočtu dôkazov vyplýva, že žalobca bol oboznámený s každým dôkazom, ktorý bol podkladom pre odvolaním napadnuté rozhodnutie colného úradu a bolo mu umožnené vyjadriť sa k predmetu, čo aj využil. 16. Pokiaľ žalobca namietal, že v predmetnej veci nebolo nariadené ústne pojednávanie a „priestupok“ kladený mu za vinu nebol na ústnom pojednávaní prejednaný, preto ide o procesné pochybenie, ktorým boli porušené zákonné práva žalobcu na spravodlivé prejednanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru žalovaný uviedol, že colný úrad postupoval pri ukladaní pokút podľa zákona č. 289/2008 Z. z., a zák. č. 563/2009 Z. z. Vykonanie ústneho pojednávania nie je obligatórnu povinnosť v každom konaní o správnom delikte. Colný úrad by mal povinnosť vykonať ústne pojednávanie alebo zvoliť iný spôsob na realizáciu práva žalobcu, ak by žalobca nebol mal možnosť vyjadriť sa ku konaniu. Preto jeho námietku o nenariadení pojednávania žalovaný považoval za právne irelevantnú z dôvodu že skutkový stav bol ustálený a od ústneho pojednávania nebolo možné očakávať zmenu právneho posúdenia veci správnym orgánom. 17. Žalobca aj v žalobe namietal, že rozhodnutím z 28.12.2017, čís. 1528546/2017 žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Colného úradu Košice z 28.8.2017, sp. zn. 1302255/2017aj keď žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal žalobca, že: 1.- neporušil zákaz predávať tovar podľa §16, ods. 8 zákona 289/2008 Z.z a namietal, neoznačenie zákazu predaja a predajného miesta. K označeniu predajného miesta, na ktoré sa vzťahuje zákaz predávať tovar podľa ods. 7 a 8, podľa žalobcu malo dôjsť po udelení prvej pokuty vo výške 800,- € rozhodnutím z 27.5.2017, č. 800585/2017, ako to vyplýva aj z Metodického usmernenia k §16 ods. 6 až 10 zák. 289/2008 Z.z. z júla 2015, ktoré vydalo FR SR - odbor daňovej metodiky. Podľa tohto usmernenia (4. oddiel) „Pokiaľ podnikateľ nezaplatil pokutu najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, CÚ alebo DÚ iba označí predajné miesto v súlade s §16b, ods. 9 nadväzne na §16 ods. 8 zákona 289/2008 Z.z. oznámením o zákaze predaja tovaru alebo poskytovania služby.“ Ak by Colný úrad splnil svoju povinnosť podľa §16b, ods. 9 t.j. označil predajné miesto oznámením, k predaju by nedošlo, pretože by žalobcovi bolo jasné, že zákaz sa vzťahuje aj na čas, po uplynutí lehoty 24 hodín, uvedenej v rozhodnutí o uložení pokuty 800,- € z 27.5.2017. Ak tak neurobil, nebola splnená hmotnoprávna podmienka správneho deliktu na uloženie pokuty. Označenie, uvedené v ust. §16b, ods. 10 zákona rieši situáciu, ak dôjde k porušeniu zákazu predávať tovar po tom, čo bola uložená pokuta za porušenie zákazu podľa §16a, písm. ao) zákona, t.j. porušenia zákazu predaja na základe napadnutého rozhodnutia. Označenie uvedené v §16b, ods. 9 nie je totožné s označením podľa ods. 10, pretože výslovne ukladá povinnosť „DÚ alebo CÚ označiť predajné miesto, na ktoré sa vzťahuje zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu podľa ods. 7 alebo 8 oznámením. ...“. Posúdenie skutku v napadnutých rozhodnutiach, ako pokračujúceho správneho deliktu je preto podľa žalobcu v rozpore s cit. ust. zákona. Nesúhlasil s názorom, že označenie predajného miesta v zmysle §16b, ods. 9 je hmotnoprávnou podmienkou pre uloženie sankcie podľa §16b, ods. 1, písm. e) zák. 289/2008 Z.z.. Podľa žalobcu v zmysle §16b, ods. 8 zák. nenastáva zákaz predaja automaticky zo zákona. Názor žalovaného je nesprávny a preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. 2.- Namietal porušenie jeho procesných práv, tým, že a) z oznámenia o začatí konania z 21.6.2017 nevyplývalo, na ktorom konkrétnom predajnom mieste došlo k porušeniu zákazu predaja. Miesto označené v zázname ako trhovisko, Lunik II, SNP, Košice a Trhovisko Lunik II, MČ Košice - západ nie sú totožné miesta a nie je zrejmé, na ktorom malo k porušeniu dôjsť. Na viac Trhovisko je miestom, kde môže byť niekoľko predajných miest, na ktorých je možné predávať. Miesto musí byť označené tak, aby aj nezaujatý subjekt vedel, že ide o totožné miesto. Nestačí, ak o tom vie správny orgán resp. jeho pracovník. 3.- Namietal, že v oznámení o začatí konania musí byť skutok špecifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť za iný skutok, vrátane miesta spáchania. Ak skutok nie je presne špecifikovaný, nie je takéto oznámenie zákonne vykonaným procesným úkonom správneho orgánu. Nestačí preto v oznámení odkaz na úradný záznam, ako to urobil správny orgán 1. stupňa, lebo správny orgán je povinný používať k označeniu miesta spáchania deliktu a pre jeho identifikáciu rovnaké označenie tak v oznámení o začatí konania, aj v rozhodnutí, aby nemohlo dôjsť k ich zámene. Uviedol: „totožnosť miesta spáchania deliktu musí byť zrejmá nielen pre správny orgán a páchateľa, ale aj pre tretie osoby vo veci nezainteresované. b) Správny orgán nedal žalobcovi, ako účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia, t.j. po zabezpečení všetkých dôkazov a po skončení zabezpečovania dôkazov, mohol k zabezpečeným dôkazom vyjadriť a ešte pred vydaním rozhodnutia mohol navrhnúť k dôkazom zabezpečeným v priebehu konania, ktoré budú slúžiť ako podklad pre rozhodnutie, ďalšie dôkazy, príp. k nim zaujať stanovisko. Správny orgán túto povinnosť nesplnil, pretože neumožnil oboznámenie sa s dôkazmi pred vydaním rozhodnutia. V zmysle §33 ods. 2 správ. por. za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať oznámenie o začatí správneho konania, pretože to bolo ešte v štádiu, kedy neboli zabezpečené procesným spôsobom podklady pre rozhodnutie. c) K námietke neumožnenia sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia poukazuje na zápisnicu o miestnom zisťovaní, rozhodnutie z 27.5.2017, oznámenie o zákaze predaja, ktoré boli odovzdané synovi žalobcu a tieto boli odovzdané a následne aj zaslané 14.7.2017. Taktiež žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí nerozlišuje právo na oboznámenie sa s výsledkom šetrenia a dôkazmi v štádiu pred vydaním rozhodnutia a toto v podstate stotožňuje s oznámením o začatí konania t.j. s prvotným úkonom, na základe ktorého začína proces zhromažďovania dôkazov, potrebných pre rozhodnutie. Štádium začatia konania a štádium pred vydaním rozhodnutia sú rozdielne štádia konania a účastník má právo sa so získanými dôkazmi oboznámiť aj v štádiu pred vydaním rozhodnutia, keď už správny orgán má všetky dôkazy, z ktorých bude pri rozhodovaní vychádzať. Túto povinnosť, umožniť oboznámenie sa s dôkazmi pred vydaním rozhodnutia, má správny orgán a právo na taký postup má účastník aj vtedy, ak by správny orgán od oznámenia o začatí konania nezabezpečil žiadne iné dôkazy. O tom, že správny orgán ukončil štádium zabezpečovania dôkazov sa účastník môže dozvedieť iba z oznámenia správneho orgánu. Ak správny orgán neoznámi účastníkovi, že má možnosť pred vydaním rozhodnutia sa s podkladmi oboznámiť, poruší tým jeho právo podľa §33 ods. 2 SP a znemožní mu vyjadriť sa a príp. zaujať relevantné stanovisko a navrhnúť ďalšie dôkazy. 4.- Namietal, že z uvedeného vyplýva, že správne orgány upreli žalobcovi realizovať mu právo „na obhajobu“, keď mu neumožnili oboznámiť sa so získanými dôkazmi pred vydaním rozhodnutia. d) V konaniach administratívneho trestania je potrebné postupovať aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, (ďalej len "Dohovor") dojednaný v Ríme 4. novembra 1950. Uvedený Dohovor v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že správny orgán je povinný oboznámiť účastníka, že pred vydaním rozhodnutia môže využiť svoje právo v zmysle §33 ods. 2 Správ. por. S námietkou (v bode 3 odvolania), že popis skutku, rozhodný pre určenie totožnosti skutku nebol presne vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť a nepresnosť spočívala v tom, že v oznámení o začatí konania nebolo presne označené miesto predaja, sa žalovaný nevysporiadal. Zaoberal sa iba použitím analógie zákona o priestupkoch a na základe toho k možnosti vykonať ústne pojednávanie. Podľa jeho názoru je zvolenie takého postupu na colnom úrade. Použitie analógie podporuje aj judikatúra. Napr. v rozsudku NS SR, sp. zn. 5Sžf/85/2011 vyslovil NS SR právny názor, že je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. V rozhodnutiach trestného charakteru, medzi ktoré patrí i rozhodovanie o správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, o aké konanie ide, aby skutok nemohol byť zamenený za iný. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, neboli tieto princípy rešpektované. 5.- Namietal, že o zisťovaní správneho deliktu, rozhodovaní o vine páchateľa za spáchanie deliktu a pri ukladaní sankcií zaň na základe analógie legis treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle zák. 372/90 Zb. o priestupkoch. Bolo preto potrebné vychádzať z právnej úpravy v tomto zákone. Zároveň je treba aplikovať aj čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako postih za trestné činy (napr. sp. zn. 3Sžn68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007,8Sžo 147/2008). Každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci a tvrdosť sankcie. Osoba má byť informovaná o povahe dôkazov, má dostať možnosť vyjadriť sa predtým, ako sa prijme rozhodnutie, pričom vo veci má aj vytýčiť ústne pojednávanie a tam vec prejednať. Toto právo bolo žalobcovi v konaní upreté, pretože nebolo vytýčené ústne pojednávanie. V predmetnej veci nebolo žiadne pojednávanie vytýčené a teda priestupok, kladený za vinu nebol na ústnom pojednávaní prejednaný. Ide preto o procesné pochybenie, ktorým boli porušené zákonné práva žalobcu na spravodlivé prejednanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. 18. Vo vyjadrení zo 17.5.2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Na základe konštatovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že odkazuje na konštatované skutkové a právne závery uvedené v rozhodnutí žalovaného č. 1528546/2017 zo dňa 28.12.2017. Pripojil úplný administratívny spis so zoznamom jeho obsahu a konštatoval opakovane k žalobným námietkam, čo už uviedol k odvolacím námietkam v napadnutom rozhodnutí. 19. V replike žalobca na výzvu z 1.6.2018 zaslal stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom konštatoval, že predajné miesto je miesto, kde sa predaj uskutočňuje. Jedno konkrétne miesto má iba jedno oficiálne označenie a pomenovanie. Predajným miestom nemôže byť iba samotné motorové vozidlo, pretože toto slúži na prepravu na predajné miesto, ktorým je priestor v obci, kde sa predaj uskutočňuje. K povinnosť umožniť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, uviedol, že táto nie je síce explicitne vyjadrená v zák.č. 563/2009 Z.z., avšak táto povinnosť v zmysle judikatúry vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyplýva aj z § 3 ods. 1, 2 zák. 563/2009 Z.z. a pomenované v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý analogicky odkazuje čl. 6 ods. 1 „Dohovor“. 20. V duplike žalovaný mal za to, že s jeho tvrdeniami a námietkami sa dostatočne vysporiadal, jednak v preskúmavanom rozhodnutí č. 1528546/2017 zo dňa 28.12.2017, ako aj vo vyjadrení k žalobe žalobcu č. 235693/2018/ON zo dňa 17.05.2018. Na dôvodoch napadnutých rozhodnutí trval ako uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. 1528546/2017 zo dňa 28.12.2017 21. Krajský súd ako správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že napadnutými rozhodnutiami došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu z iných, ako žalobcom označených dôvodov. Správny súd bol povinný prihliadnuť v rozsahu zákona č. 162/2015 Z. z. a za súčasného využitia ústavného rámca daného čl.2 ods. 2 , čl 50 ods. 6 a čl. 154 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 460/ 1992 Zb.z. na ústavnosť i zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy v oblasti správneho trestania. Správny súd súčasne konštatuje, že prejednávaná právna vec spadá pod aplikáciu označených ustanovení ústavy a zákona. 563/2003 Z.z a zákona č. 289/2008 Z.z v znení účinnom do 31. 12. 2017, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané 28.12.2017 a rozhodnutie colného úradu 28.08.2017. 22. Colný úrad 28.08.2017 uložil žalobcovi preskúmavaným rozhodnutím č. 1302255/2017 podľa § 16b ods. 1 písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. pokutu vo výške 10 000 eur za to, že sa dopustil správneho deliktu uvedeného v § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z.. podľa § 16b ods. 1 písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. pokutu vo výške 10 000 € za správny delikt podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z., ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím z 28.12.2017 potvrdil Správne orgány vychádzali z toho, že colný úrad rozhodnutím na mieste č. 800592/2017 dňa 27.5.2017 už uložil žalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. vo výške 800 €, za spáchanie správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z./ t.j. žalobca a) nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 na priatie tržby na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou. 23. Podľa čl.2 ods. 2 štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl.50 ods. 6 trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa čl.152 (4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa § 195 zákona č. 162/2015 Z.z /SSP/ správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, Podľa § 198 ods. 1 písm. a/ SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. (3) Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech. (4) Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia. (5) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie a) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy, c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia. Podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z./ správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom/. Podľa § 16a, písm. ao) zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2017 Správneho deliktu sa dopustí ten kto poruší zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste podľa § 16b ods. 7 a 8, § 16b/. Podľa § 16b ods. 1 písm. e/ zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2017 Daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. ao) od 10 000 eur do 40 000 eur. Podľa § 16b ods. 1 písm. f) zákona č. 289/2008 Z.z. v znení zákona č. 368/2018 Z.z sa suma "10 000 eur" nahrádza sumou "2 000 eur". Podľa § 16b ods. 1 písm. f/ zákona č. 289/2008 Z.z. v platnom znení Daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. ao) od 2 000 eur do 40 000 eur. Podľa § 16b/ ods. 7 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2017, ak daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu na mieste rozhodnutím podľa odseku 6, uloží aj zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, a to od okamihu odovzdania rozhodnutia osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica, najviac však na 72 hodín. Daňový úrad alebo colný úrad zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, neuloží, ak by tým došlo k ohrozeniu života alebo zdravia osôb, ale predajné miesto na 72 hodín označí oznámením, v ktorom uvedie, že na tomto predajnom mieste došlo k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Ustanovenia prvej až tretej vety sa rovnako vzťahujú aj na uloženie pokuty a zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste aj pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice. Podľa § 16b/ ods.8) zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2017, ak podnikateľ nezaplatí pokutu podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. d) za porušenie podľa § 16a písm. a) až d), am) a ap) najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti pokuty; tento zákaz stráca účinky dňom zaplatenia pokuty alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. Podľa § 16b/ ods.9) zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2017, daňový úrad alebo colný úrad označí predajné miesto, na ktoré sa vzťahuje zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu podľa odseku 7 alebo odseku 8, oznámením, v ktorom uvedie, že na tomto predajnom mieste je zákaz predaja tovaru alebo poskytovania služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu. Podľa § 16b/ ods.10) zákona č. 289/2008 Z.z . v znení účinnom do 31. 12. 2017, ak podnikateľ poruší zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu na predajnom mieste, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu podľa odseku 1 písm. e) za porušenie podľa § 16a písm. ao) a po označení predajného miesta podľa odseku 9 podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia, 18a) ak ešte nebol podaný. 24. Správny súd sa stotožnil sa so záverom, že žalobcovi bol uložený zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu predchádzajúcim rozhodnutím colného úradu č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017, podľa § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. a odseku 2 písm. a) alebo písm. d) za porušenie podľa § 16a písm. a), lebo porušil žalobca zákaz predaja a dopustil sa správneho deliktu podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z. pre nezaplatenia pokuty žalobcom v stanovenej lehote, najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti. Ďalšia zákonná podmienka vzniku jeho zodpovednosti za správny delikt nie je potrebná. Colný úrad postupoval podľa § 16b ods. 8 a 9 10, zákona č. 289/2008 Z. z., a miesto zákazu označil po opakovanom zistení porušenia toho istého zákonného ustanovenia. Preto na zodpovednosť žalobcu za spáchanie správneho deliktu podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z. má vplyv skutočnosť, že povinnosť zákazu predaja existovala pre nezaplatenie pokuty žalobcom v zákonnej lehote, po jej uložení rozhodnutím č. 800592/2017 colného úradu zo dňa 27.5.2017. Správny súd uvádza, že označenie povinností žalobcom podľa § odseku 9 citovaného zákona sa viaže na oprávnenie podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia, ak ešte nebol podaný /nie na označenie miesta zákazu predaja/. Poukazuje pritom na znenie § 16b/ ods.(8) zákon č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2017, podľa ktorého, ak podnikateľ nezaplatí pokutu podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. d) za porušenie podľa § 16a písm. a) až d), am) a ap) najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti pokuty; a tento zákaz stráca účinky dňom zaplatenia pokuty alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. 25. Podľa súdu v zmysle § 16b ods. 9 zákona č. 289/2008 Z. z. nebolo hmotnoprávnou podmienkou pre uloženie sankcie podľa § 16b ods. 1 písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. za správny delikt podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z., ak colný úrad predajné miesto označil podľa ods. 9, až v súvislosti s rozhodnutím, ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z. za správny delikt spočívajúci v /opakovanom/ porušení zákazu predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste uloženú podľa § 16b ods. 8. zákona č. 289/2008 Z. z. 26. Záver vyplýva zo skutočnosti, že rozhodnutím č. 1302255/2017 zo dňa 28.08.2017 colný úrad uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z., ktorého sa dopustil žalobca opakovane tým, že na predajnom mieste - dodávkové vozidlo D. EČV X., prenosná pokladnica s prideleným DKP 9241020974999003 v dňoch 01.06.2017 až 10.06.2017 predal 304 x tovar v celkovej výške 1 455,29 € a dňa 13.6.2017 predal 11x tovar v celkovej výške 29,96 €, čím porušil zákaz predávať tovar podľa § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. uložený mu rozhodnutím colného úradu č. 800592/2017 zo dňa 27.5.2017, ktorým uložil pokutu, splatnú 27. 5. 2017. 27. K námietke žalobcu, týkajúcej sa rôzneho označenia predajného miesta, v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 1016124/2017 zo dňa 13.6.2017 (ďalej len „zápisnica o MZ zo dňa 13.06.2017") a v rozhodnutí colného úradu č. 1302255/2017 zo dňa 28.08.2017 správny súd uvádza, že je zrejmé, že colný úrad vykonal miestne zisťovanie u žalobcu na predajnom mieste a definoval zistenia z prenosnej pokladnice v dodávkovom vozidle továrenskej značky D., EČV X. na trhovisku Luník II. MČ Košice - Západ (ďalej len „kontrolované predajné miesto“). Išlo o ERP s prideleným DKP 9241020974999003. 28. Správny súd konštatuje, že predajné miesto pri ambulantnom predaji je v tomto prípade určiteľné len prostredníctvom ERP (ERP s prideleným DKP 9241020974999003), a v tomto prípade aj predmetným dodávkovým vozidlom, z ktorého žalobca vykonával predaj tovaru. Žalobca používal pri ambulantnom predaji ERP s prideleným DKP 9241020974999003 na rôznych predajných miestach v odlišnom čase, tzv. „prenosnú pokladnicu". Opačný a iný výklad by viedol k absurdite, ak by colný úrad zakázal označené miesto napr. trhovisko Lunik II a žalobca by uskutočňoval predaj z toho istého vozidla na inom mieste Košíc /ne/využívajúc rovnakú ERP. Je zrejmé, že motiváciou colného úradu bolo motivovať žalobcu k dodržiavaniu zákona č. 289/2008 Z. z., pri jeho podnikaní, ktorým bol predaj mliečnych výrobkov, ktorý žalobca uskutočňoval v kontrolovaných prípadoch vždy z motorového vozidla, nie z kamenného obchodu a lebo predajného pultu trhoviska. 29. Súd odkazuje na zápisnicu o MZ z 13.6.2017 a rozhodnutie colného úradu č. 1302255/2017 zo dňa 28.8.2017, kde sú uvedená ERP s prideleným DKP 9241020974999003 a dodávkové vozidlo D. EČV X., pričom zákaz predaja podľa § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. sa vzťahoval na predaj tovaru, na ktorý sa vzťahovala povinnosť používať ERP s prideleným DKP 9241020974999003. Označením trhoviska (trhovisko Luník II. MČ Košice - Západ , ako colný úrad označil predmetné trhovisko, alebo trhovisko Luník II., SNP 040 11 Košice - ambulantný predaj v zápisnici o MZ zo dňa 27.5.2017 a v rozhodnutí zo dňa 27.5.2017), ide vlastne len o označenie miesta, kde bolo v čase výkonu miestnych zisťovaní predmetné dodávkové vozidlo žalobcu zaparkované (27.5.2017 a 13.6.2017). Ide o totožné trhovisko, preto súd považuje námietku za irelevantnú, ak je možné nad všetky pochybnosti určiť kde a akým spôsobom žalobca porušil zákaz predaja (§ 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z.). 30. Správny súd uvádza, že procesným predpisom k správnym deliktom podľa zákona č. 289/2008 Z. z. je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) nie zákon č. 71/1967 Zb. Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. V posudzovanom prípade sa colný úrad rozhodol uložiť žalobcovi za správny delikt podľa § 16a písm, ao) zákona č. 289/2008 Z. z. pokutu rozhodnutím na mieste, postupoval v zmysle ustanovení a zásad zákona č. 563/2009 Z. z. Žalobcovi bolo umožnené podať v predmetnej veci vyjadrenie (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1028756/2017 zo dňa 14.06.2017), v ktorej žalobca uviedol dôvody, pre ktoré došlo k porušeniu zákazu predaja tovaru. Žalobcovi bolo doručené oznámenie č. 1086602/2017 zo dňa 21.6.2017 o začatí konania vo veci podozrenia z dopustenia sa správneho deliktu podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z. spolu s výzvou na vyjadrenie a dňa 03.08.2017 bol žalobcovi dodatočne doručený tento úradný záznam. Dňa 14.08.2017 sa žalobca vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v úradnom zázname a je tak zrejmé, že pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty postupoval správny orgán v úzkej súčinnosti so žalobcom, len s iným záverom ako uzavrel žalobca, čo odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Z preštudovaného vyplýva podľa názoru správneho súdu, ak kontrolovaný po zistení nedostatkov nezaplatil pokutu, vzťahuje sa na neho pri ďalšej kontrole možnosť vyvodenia administratívnej zodpovednosti po konštatovaní, že spáchal správny delikt možnosť uloženia pokuty ako u opakovane spáchaného deliktu. 31. Podľa súdu zákon nevyžaduje za týmto účelom žiadny úkon colného úradu. Ak podnikateľ porušil opakovane zákaz predaja, ktorý vznikol podľa § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z., dopustí sa správneho deliktu podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z., pričom nie je tu žiadna ďalšia zákonná podmienka vzniku zodpovednosti za správny delikt. Inak povedané, aj keď colný úrad nepostupoval podľa § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z., nemá to vplyv na zodpovednosť za dopustenie sa správneho deliktu podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z.. Aj pre správny súd je faktom, že ustanovenie § 16b ods. 9 zákona č. 289/2008 Z. z. zaväzuje colný úrad, aby predajné miesto, na ktoré sa vzťahuje zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu podľa § 16b ods. 8, cit zákona označil. Správny súd ale nemôže súhlasiť s názorom, že označenie predajného miesta v zmysle § 16b ods. 9 zákona č. 289/2008 Z. z. je hmotnoprávnou podmienkou pre uloženie sankcie podľa § 16b ods. 1 písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. za dopustenie sa správneho deliktu podľa § 16a písm. ao) zákona č. 289/2008 Z. z. len tým, že colný úrad, že predajné miesto neoznačil, lebo tak po nezaplatení pokuty mohol odvolateľovi uložiť sankciu podľa § 16a písm. ao) cit. zákona. 32. K žalobnej námietke žalobcu, že nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom vykonaným správnym orgánom, súd uvádza: „Oznámenie o zákaze predaja z 27.05.2017 bolo žalobcovi oznámené, rovnako boli doručené zápisnica a rozhodnutie prítomnému predajcovi po kontrole, ktorý uviedol, že doklady odovzdal žalobcovi, ktorý to nepoprel. Oznámenie o začatí konania a výzva na vyjadrenie zo dňa 21.6.2017 bola odvolateľovi doručená 29.6.2017. Rovnako list s úradným záznamom zo dňa 14.07.2017 a 17.6.2017 boli odovzdané 3.8.2017 písomne žalobcovi. Podľa správneho súdu z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca doplnil svoje vyjadrenie zo 6.7.2017, v ktorom namieta aplikáciu § 16a písm.ao/ zák.č. 289/2008, opakovane s argumentáciou o neoznačení predajného miesta. Podľa súdu sa správny orgán prvého stupňa s týmto argumentom v rozhodnutím vysporiadal, ako bolo vyššie uvedené. Pokiaľ žalobca konštatoval, že podľa neho § 16a písm.ao/ zák.č. 289/2008 nie je naplnený, preto neporušil zákaz predávať tovar na predajnom mieste podľa § 16b ods.7 a 8, ak k úradnému záznamu 17.6.2017 správny orgán nepripojil vymedzenie označenia miesta zákazu predávať žalobcovi, súd uvádza, že v administratívnom spise je list označený pod č.9 - oznámenie o začatí konania z 21.6.2017. Colný úrad Košice aj 17.6. 2017 urobil úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov a uviedol, že ide o kontrolnú akciu k rozhodnutiu colného úradu z 27.5.2017. Miesto kontroly Trhovisko Luník II., SNP, Košice, ambulantný predaj žalobcu. Ide o sumár zistení o spáchanom správnom delikte na základe vykonanej kontroly 27.5.2017, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta a dňa 13.6.2017, kedy bola vykonaná kontrola na Trhovisku Luník II, MČ Košice - západ a zistené už hore uvedené predaje tovaru v čase od 1.6.2017 do 11.6.2017. V zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorá bola spísaná 14.6.2017 so žalobcom, tento vysvetľoval nezaplatenie v uloženej pokuty 800 Eur. Všetky tieto fakty potvrdzujú dostatočnú komunikáciu žalobcu a správneho orgánu prvého stupňa s jeho závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutí, po predchádzajúcej možnosti danej žalobcovi obhajovať svoje názory k zisteniam kontrolórov. 33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správny orgán prvého stupňa nevymedzil skutok z hľadiska miesta kde sa stal, je bez pochybnosti, že miesto je zrejmé zo zápisnice o miestnom zisťovaní z 13.6.2017, i to, že k predaju dochádzalo z dodávkového vozidla D., EČV X.. Tam bola umiestnená pokladnica s označeným číslom DKP 9241020974999003 v mieste trhoviska Luník II. MČ Košice - západ. Pokiaľ bolo v rozhodnutí z 27.5.2017 toto trhovisko označené ako Trhovisko Luník II., SNP, Košice, ide o totožné miesto. Pričom miestom je miesto umiestnenia elektronickej registračnej pokladnice, označeným číslom a typom pokladnice a označením EČV vozidla. Tieto boli totožné, pokiaľ ide o skutky v rozhodnutí zo dňa 27.5.2017, ako aj 13.6.2017. Pritom je zjavné z denných uzávierok označených dátumami a číslami, že v uvedenej pokladnici dochádzalo k predajom po 31.5.2017, teda po dni splatnosti uloženej pokuty rozhodnutím zo dňa 27.5.2017. 34. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného a nepresného vymedzenia skutku vo výroku rozhodnutia, skutok je popísaný predajným miestom, označením motorového vozidla, typom vozidla a evidenčným číslom vozidla, označenie číslom DKP pokladnice, uvedením dní 1.6.2017 až 10.6.2017, kedy 304 x predával tovar v celkovej sume 1455,29 Eur a 11x tak urobil 13.6.2017 za 29,96 Eur. Žalobca porušil zákaz predávať tovar podľa § 16b ods. 8 zákona č.289/2008 Zb., ako už bolo vyššie uvedené čo postačovalo, ak nezaplatil v posledný deň splatnosti v súlade s týmto zákonným ustanovením uloženú pokutu vo výške 800 Eur, ktorá mu bola uložená rozhodnutím z 27.5.2017. Deň splatnosti pokuty bol 31.5.2017. Po následnej kontrolnej akcii, podľa zistených údajov uvedených v tomto odôvodnení rozhodnutia, je viac než zrejmé a bez pochybností, že žalobca mal vedomosti o svojom nezákonnom postupe. 35. Ak žalobca namietal nenariadenie ústneho pojednávania ako jedno z procesných pochybení, ktoré zasahuje do jeho procesných práv, je potrebné, aby správny súd konštatoval, že Daňový poriadok, podľa ktorého sa postupuje pri ukladaní pokút podľa zákona č. 289/2008 Z.z umožňuje vykonávanie pojednávania, ale neustanovuje obligatórnu povinnosť vykonať pojednávanie ústne v každom prípade. Správny súd konštatuje, že povinnosť prejednávať správny delikt na ústnom pojednávaní by bola daná vtedy, ak by sa žalobca už nevyjadril k zisteným skutočnostiam a predmetom posúdenia by nebolo len právne posúdenie veci. V danom prípade bol skutkový stav preverený a dostatočne zistený na základe označených, písomných podkladov, preto by nariadené ústne pojednávanie pred správnym orgánom neprinieslo zmenu skutkových záverov. Vykonaním pojednávania by nebol správny orgán mohol dospieť na základe existujúcich skutkových podkladov k iným právnym záverom. Vykonaným dokazovaním mal colný úrad za preukázané, že k spáchaniu skutku došlo a žalobcovi bola daná možnosť písomne sa vyjadriť k okolnostiam zisteným kontrolnou akciou správneho orgánu prvého stupňa, preto nemohol očakávať iné, vyplynúc len z nariadeného pojednávania, na ktoré tak preto nebol dôvod. 36. Správny súd poukazuje okrem článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky aj na článok 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom podľa článku 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Pre trestnosť skutku v zmysle vyššie uvedeného sa aplikuje zákon, ktorý bol účinný v čase vydania rozhodnutia a neskorší zákon, ak je to pre páchateľa skutku v rámci administratívneho trestania výhodnejšie. 37. Správny orgán uložil žalobcovi sankciu podľa § 16b ods. písm. e/ zákona 289/2008 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania na dolnej hranici možnej sadzby , vo výške 10. 000.- Sk. Ustanovenie v § 16b ods.1 písm. f/ zákona č. 289/2008 Z.z. v znení zák. č. 368/2018 Z.z., u skutku, ktorý bol predmetom administratívneho konania a za ktorý bola vyvodená administratívna zodpovednosť, zákonodarca stanovil dolnú hranicu sumou 2.000 Eur na miesto pôvodne platnej dolnej hranice 10.000 Eur. 38. V súdnom preskúmavacom konaní v posudzovanej veci ide o oprávnenie a aj právnu povinnosť správneho súdu, vyplývajúcu z potreby ústavno-právnych hľadísk pri zohľadňovaní zákonných úprav v rámci vnútroštátnych právnych úprav v Slovenskej republike, ktorá sa opiera predovšetkým o článok 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že pokiaľ ide o veci, týkajúce sa administratívneho trestania, ako je posudzovaná vec, je potrebné zohľadňovať právne zásady ukladania trestov podľa Ústavy Slovenskej republiky. 39. Právny stav daný podľa zákona č. 289/2008 Z.z. v znení zák.č. 368/2018 Z.z., ktorý tu nastal s účinnosťou od 1.1.2019, je pre žalobcu výhodnejší, umožňujúc uloženie pokuty, ako správny súd uvádza v predchádzajúcom na hranici sadzby 2. 000 Eur, preto správny súd uloženie sankcie vo forme pokuty podľa právneho stavu v čase rozhodovania správneho orgánu hodnotil s poukazom na články 50 ods. 6 a 152 ods. 4 ústavy, ako je hore citované. Túto skutočnosť nemohol uviesť logicky v žalobe žalobca, pretože táto novela v čase podania žaloby ešte nebola účinná, avšak mohol tak učiniť pri pozorovaní právneho stavu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, k tomu však nedošlo. 40. Podľa správneho súdu preto nemožno vytknúť ani žalovanému správnemu orgánu v tomto smere nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže nemohol predvídať právny vývoj v rámci možných novelizácií danej právnej úpravy aplikovanej na preskúmavanú právu vec. Správny súd zvažoval možnosť postupu podľa § 198 správneho súdneho poriadku, teda možnosť, aby sám moderoval výšku sankcie na návrh žalobcu, avšak vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré vyplývali z obsahu preskúmavanej veci a predovšetkým s prihliadnutím na to, že peňažná sankcia bola stanovená na dolnej hranici sadzby, kedy de facto správny orgán prvého stupňa nemal možnosť pre právnu úvahu o výške sankcie, súd dospel k finálnemu záveru, že prioritne správnemu orgánu prináleží vyhodnotiť právne podmienky a skutkové okolnosti preskúmať z pohľadu vecí, dôležitých pre stanovenie výšky sankcie. 41. Správny súd nemohol napokon pristúpiť k moderácii výšky sankcie, lebo táto bola uložená v súlade s právnou úpravou v čase rozhodovania. Správny súd zvolil postup zrušením preskúmavaného rozhodnutia a to z dôvodu ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP s odkazom na analogicky platné ustanovenia nielen čl. 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky ústavy, ale aj hore citovaných zákonných ustanovení § 16b ods.1 písm. f/ zákona č. 289/2008 Z.z. v čase rozhodovania správneho súdu pretože táto právna úprava je pre žalobcu priaznivejšia. 42. Vychádza z toho, že pokiaľ ide o vytýkané vady v procesnom postupe prvostupňového správneho orgánu, ktoré zopakoval i žalobca na pojednávaní, súd poukazuje na to, že po preskúmaní týchto námietok dospel k záveru, že nie sú dôvodné, avšak vo všeobecnosti možno povedať, že ak by aj došlo k nejakej vade konania takéhoto typu a takejto intenzity, treba vychádzať z dikcie § 191 ods.1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku, z obsahu ktorého vyplýva, že dôvodom pre zrušenie administratívneho rozhodnutia môžu byť iba také podstatné porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Takéto vady správny súd vo veci nezistil. 43. Pokiaľ však ide o ďalšie žalobné námietky, ktoré poukazovali na procesné vady a nesprávne hmotnoprávne posúdenie danej preskúmavanej právnej veci, správny súd sa s týmito námietkami nestotožnil, ako to vyššie uviedol, pričom v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zaujaté stanoviská ku všetkým kľúčovým námietkam, ktoré sa dotýkali administratívneho konania. 44. V súlade s ustanovením § 191 ods. 6 SSP bude tak úlohou prvostupňového správneho orgánu, ktorému súd vec vrátil na ďalšie konanie, opätovne sa zaoberať výškou sankcie, vyhodnotiť všetky právne podmienky a všetky skutkové okolnosti, ktoré by mali alebo mohli mať podstatný význam pre stanovenie výšky sankcie a to už v rámci novej zákonom stanovenej sadzby a zároveň v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou správneho orgánu. Nepochybne táto vyplýva z rozhodovacej činnosti po novele § 16b ods.1 písm. f/ zákona č. 289/2008 Z.z., po 1.1.2019. 45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 a nasl. Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z.z. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v súlade s § 168 SSP odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. 46. Dôvody zrušenia správnych rozhodnutí sa teda týkajú rozhodnutí správnych orgánov, ale z iných dôvodov ako uvádzal v žalobe žalobca preto o trovách konania bolo rozhodnuté tak ako to vyplýva zo samotného priebehu daného súdneho prieskumu, z obsahu žaloby, ako s prihliadnutím na okolností, ktoré v rámci skúmania hľadísk pre rozhodnutie správneho súdu boli dôležité. Výrok o trovách opiera o ust. § 167 ods.3 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody vhodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody osobitného zreteľa sú dané vo veci s prihliadnutím na obsah žaloby a s prihliadnutím na žalobné dôvody, pre ktoré správny súd neuznal žalobu za dôvodnú. Ako vyplýva z obsahu tohto odôvodnenia ide o argumentáciu najmä v otázke právneho posúdenia jednotlivých zákonných ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. v platnom znení aplikovaných v čase rozhodovania a v súčasnom znení vykladaných správnym súdom.. 47. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods.4 SSP) /3:0/. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.