Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sa/16/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200282 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6019200282.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: F. G., D..: XX. XX. XXXX, N. Y. XX/X, H., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 01. 2019, takto r o z h o d o l : I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 10. 04. 2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 01. 2019, ktorým tento na základe odvolania žalobcu podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 07. 2018, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, zmenil tak, že podľa ustanovenia § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 27. 04. 2015 priznal invalidný dôchodok v sume 152,30 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa mu priznal podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa žalobcovi od 01. 01. 2016 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 154,00 eur mesačne. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona sa žalobcovi od 01. 01. 2017 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 161,10 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona sa mu od 01. 01. 2018 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 168,30 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona sa mu od 01. 01. 2019 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 175,70 eur mesačne. 2. Na pojednávaní dňa 08. 09. 2020 žalobca uviedol, že predmetnú žalobu podal na súd v domnení, že invalidita mu vznikla v čase účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol platný do 31. 12. 2003 a tým, že tento nárok by mu mohol byť priznaný aj za obdobie od roku 2002, kedy podľa jeho názoru splnil podmienku invalidity, pretože diagnóza, pre ktorú je doposiaľ liečený, mu bola stanovená už vo väzenskej nemocnici v Trenčíne v decembri v roku 2002 a následne na základe uvedeného bol premiestnený do liečebne v plešivci, kde sa liečil na túto diagnózu. Do roku 2008 nedisponoval žiadnymi lekárskymi nálezmi, ktoré by sa týkali tohto jeho zdravotného postihnutia, pretože do uvedeného obdobia mu žiadne zo zariadení takúto dokumentáciu nebolo ochotné vydať a pomoc v súvislosti s riešením jeho invalidného dôchodku mu odmietla poskytnúť aj jeho najbližšia rodina a sám, vzhľadom na svoj nepriaznivý stav v tomto období a stav nepríčetnosti, nebol schopný si tento nárok uplatniť. Poukázal na to, že už v tomto období spĺňal podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia. 3. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že aj za predpokladu, že by spĺňal podmienku invalidity od roku 2002, tak ako to uviedol žalobca, ani predchádzajúca právna úprava bez podania žiadosti nemohla, resp. neumožňovala rozhodnúť o invalidnom dôchodku poistenca a v prípade, že by takáto žiadosť bola podaná, aj táto umožňovala priznať invalidný dôchodok len 3 roky spätne od uplatnenia nároku. 4. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na to, že o týchto skutočnostiach nemal vedomosti, on si myslel, že predchádzajúca právna úprava priznanie dôchodku spätne vo väčšom rozsahu ako 3 roky umožňovala a preto podal aj túto žalobu. Vychádzajúc z uvedeného, keďže ani táto úprava priznanie dôchodku viac ako tri roky spätne od podania žiadosti neumožňovala, považoval svoju žalobu za bezpredmetnú, túto žalobu berie späť a žiada predmetné súdne konanie zastaviť. 5. Podľa ustanovenia § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 6. Podľa ustanovenia § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 7. Pretože žalobca vzal správnu žalobu späť, bolo podľa vyššie citovaných ustanovení SSP potrebné konanie zastaviť. 8. Podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP s tým, že účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.