Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/144/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200045 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7718200045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Bratislava, Na vŕšku 12, proti žalovaným 1) T. I., nar. XX.XX.XXXX,Q. XX a 2) B. I., nar. XX.X.XXXX, P., Č.H. F. XXX, o zaplatenie 727,13 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku 22Csp/1/2018-74 z 10.12.2018 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : P o t v r d z u je rozsudok. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalované v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 727,13 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 727,13 eur od 28.12.2015 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatností rozsudku, II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že vo veci vydal 12.2.2018 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v 2. rade vecne odôvodnený odpor, ako ho odôvodnila a aké dôkazy predložila, ako sa žalobca vyjadril k odporu žalovanej v 2. rade (v replike čl. 58) a čo žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v duplike čl. 60) uviedla. Ďalej konštatoval, že žalovanej v 1. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Uviedol, že žalovanej v 1. rade doručoval zásielky postupom podľa § 106 ods.1 CSP a zisťoval jej skutočný pobyt podľa § 116 ods.1,2 CSP. Keďže sa žalovanej v 1. rade nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, súd jej žalobu s prílohami doručil postupom podľa § 116 ods.1,2 CSP t.j., zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu 14.5.2018. Žalovaná v 1 rade sa k žalobe nevyjadrila. Ďalej súd uviedol, aké dokazovanie vykonal a konštatoval, že sa nepochybne jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže z obsahu predloženej vyššie označenej úverovej zmluvy mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými ako dlžníčkou (žalovaná v 1. rade) a spoludlžníčkou ( žalovaná v 2. rade) 8.4.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K520150841 z 8.4.2015, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezhotovostného úveru v sume 1000,00 Eur s úrokom 20% z poskytnutej sumy, t.j. 200,00 eur a servisný poplatok 90,00 eur s tým, že sa žalované zaviazali túto sumu vrátiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach po 5,00 eur a 10 mesačných splátkach po 127,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver bol poskytnutý žalobcom žalovaným bezhotovostne, prevodom na účet, ktorý označili žalované v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Priemerná RPMN bola dohodnutá vo výške 34,42%. Citoval znenie § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1 O. z. a poukázal na to, že žalovaná v 2. rade namietala, že daný úver je nutné považovať za úver bez poplatkov a bezúročný, avšak žalobca si uplatňuje len rozdiel medzi sumou poskytnutou žalovaným a čiastkou, ktorá bola už uhradená, (1000 eur - 272,87 eur) teda zohľadnil vo svojej žalobe bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, preto sa podrobnejšie nezaoberal tým, či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky resp. či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorých absencia podľa § 11 ods.1 písm. a/ b/ cit. zák., má za následok záver, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K skutočnostiam namietaným žalovanou v 2. rade, že nevedela čo podpisuje, teda že podpisuje ručenie svoje bývalej neveste (žalovaná mala pravdepodobne namysli, že sa svojím podpisom na zmluve, stáva spoludlžníčkou spolu so svojou bývalou nevestou) teda bola oklamaná, poukázal na to, že žalovaná má plnú spôsobilosť na právne úkony čím sa rozumie, spôsobilosť fyzickej osoby svojím konaním a vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Štát cestou súdov poskytuje ochranu spotrebiteľom, ktorí nemusia poznať zákonné ustanovenia ohľadne náležitostí a podmienok spotrebiteľských zmlúv. Preto je daná možnosť spotrebiteľom obrátiť sa žalobou na súd aby súd určil, že z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok je spotrebiteľská zmluva neplatná resp. súd má ex offo povinnosť skúmať, či zmluvné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, na základe ktorých si žalobcovia uplatňujú svoje nároky voči spotrebiteľom, sú v súlade so zákonnými ustanoveniami predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, resp. spotrebiteľské úvery. V danom prípade však nejde o nejaké skryté poplatky, skryté sankcie, neprimeranú odplatu poprípade o text zmluvy napísaný menším písmom ako ostatný text zmluvy, ktorým žalovaná v 2. rade nerozumela, nemohla si ich všimnúť resp. ani o podpísanie nejakých dokumentov (zmlúv), ktoré by boli úmyselne pripojené medzi listy inej zmluvy za účelom oklamania strany. Žalovaná v 2. rade tvrdí, že podpísala doklady (zmluvu) bez toho, aby bola informovaná, že podpisuje zmluvu, kde sa stáva spoludlžníčkou žalovanej v 1. rade. Zdôraznil, že už pri letmom pohľade na predloženú úverovú zmluvu je jasne poznateľné, kto je dlžníkom, ktorým veriteľ poskytuje sumu 1000,00 eur a predmet a cena v predmetnej zmluve nie sú uvedené menším písmom ako iná časť tejto zmluvy. Všetky ustanovenie zmluvy sú jasne čitateľné, napísané rovnakým typom aj veľkosťou písma. Ak si žalovaná v 2. rade neprečítala ani hlavičku zmluvy, teda nevyvinula ani minimálnu starostlivosť, obozretnosť, (bdelosť) pri podpise zmluvy a predložených dokladov, aby sa oboznámila so základnými údajmi zmluvy (aspoň hlavičkou zmluvy a jej predmetom), tak sa nemôže dovolávať ochrany z dôvodu, že nevedela čo podpisuje, že nebola o tom informovaná, poukazujúc na to, že ako strana zmluvy plne spôsobilá na právne úkony, ktorá vie čítať a písať, musela čo i len po krátkom nahliadnutí do predložených dokumentov vedieť, že podpisuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 1000,00 Eur ako spoludlžníčka. Napokon žalovaná v 2. rade súdu nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jej tvrdenia o tom, že bola oklamaná a že nebola informovaná o tom, čo podpisuje. Z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalované so žalobcom uzavreli vyššie označenú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru s vyššie označenými dohodnutými podmienkami. Žalobca bol dodávateľom služby - poskytovanie úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov), žalovaná pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, a ani neovplyvnil. V čase rozhodovania súdu vo veci platil už zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 11.6.2010. V čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumela zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, (§ 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaným poskytol peňažné prostriedky v celkovej výške 1000,00 eur, z ktorej sumy žalované uhradili žalobcovi sumu 272,87 eur na splátkach a preto žalobe vyhovel a uložil žalovaným povinnosť túto sumu žalobcovi uhradiť spoločne a nerozdielne. Citoval znenie 517 ods.1,2 O. z., § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vzhľadom „k tomu“, že žalované sa dostali do omeškania a v rozhodnom období bola výška úrokov 5,05 % ročne, v tejto výške priznal úrok z omeškania z priznanej sumy 727,13,- eur od 28.12.2015, t.j. od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a to tak, že priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100 % a o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP). 3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade vo veci vyplatenia peňazí pre Telervis Plus a.s. zo zmluvy Č.K520150841 z 8.4.2015. Nakoľko bola podvedená a vôbec nebola informovaná, že ide ručiť na inom úvere než na svojom, nesúhlasí s uvedeným rozsudkom. Žiadne peniaze sa na účet neposielali, ale p. S. mala so svojou vedúcou, keď boli u nich v rukách stočenú určitú sumu bankoviek, ktoré dali do rúk mojej bývalej neveste. Ona ani nevedela, koľko jej dali peňazí, ona k rukám ani na účet som nedostala ani euro. Tiež podpísala na svoje meno zmluvu o úvere v ten istý deň u nich v kuchyni č. zmluvy K520150840 pre brata jej bývalej nevesty sumu 1200 eur, ktoré tiež ani nedostala peniaze do rúk, ale aj to dali jej bývalej neveste. Nakoľko tú zmluvu mala na mene a vedela, že ju podpísala, tak ju celú splatila aj s úžerníckymi úrokmi, poplatkami a odmenou. Suma úveru bola 1200 eur a celkovo uhradila sumu 2136 eur. Po posúdení zmluvy cez MSSR zistila, že je tam úžernícky úrok a zmluvy obsahuje neprijateľné podmienky a je tým pádom bezúročná a bezpoplatková, žiadala Telervis Plus, aby jej vrátili navyše zaplatené peniaze, na ktoré má podľa zákona nárok, ale ani sa neobťažovali odpísať jej. Má u nich preplatok-936 eur, ktoré týmto žiada Okresný súd, aby vyzval nech jej vrátia. Súhlasí s tým, aby si stiahli za úver jej bývalej nevesty ten jej dlh v sume 727,13 eur a ten rozdiel navyše nech jej vrátia šekom na jej adresu. Určite to nenechá len tak, volala na Ministerstvo spravodlivosti, kde jej povedali, aby napísala odvolanie a počkala si na odpoveď. Ak to nebude právne a v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, tak to bude riešiť s Ministerstvom spravodlivosti. Takéto podvody na ľudí sa nemajú tolerovať a súdy majú rozhodovať podľa zákona a spravodlivo. V prílohe opäť poslala kópiu svojej zmluvy a vyjadrenie z MSSR. 4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná v 2, rade vo svojom odvolaní opakuje argumentáciu uvedenú v odpore proti platobného rozkazu, t.j. v „prvostupňovom“ konaní. Má za to, že „prvostupňový“ súd sa s uvedenou argumentáciou dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Predmetom tohto konania bol jeho nárok vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520150841 z 8.4.2015. Pokiaľ sa chcela žalovaná v 2. rade domáhať úhrady nejakej finančnej čiastky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520150840 ako uvádza vo svojom odvolaní, nič jej nebránilo iniciovať konanie vo veci vydania prípadného bezdôvodného obohatenia, v ktorom by však musela riadne odôvodniť svoj nárok a nie zmätočne uvádzať s vecou nesúvisiacu argumentáciu. K priloženému rozhodnutiu Národnej banky Slovenska uviedol, že uvedené rozhodnutie sa týkalo zmlúv uzatvorených od 28.12.2015 do 15.3.2016, pričom predmetná zmluva bola uzatvorená 8.4.2015 a preto sa uvedené rozhodnutie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520150841 žiadnym spôsobom netýka. V neposlednom rade znova poukázal na fakt, ktorý uviedol aj „prvostupňový“ súd vo svojom rozhodnutí a ktorý žalovaná v 2. rade akosi opomína a to, že on si žalobou uplatňuje len rozdiel medzi poskytnutou istinou a uhradenou čiastkou a teda akákoľvek ďalšia argumentácia týkajúca sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy je zbytočná a irelevantná. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd v zmysle § 387 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP potvrdil rozhodnutie „prvostupňového“ súdu a zaviazal žalovaných k náhrade trov odvolacieho konania. 5.K vyjadreniu žalobcu žalovaná v 2. rade uviedla, že popiera tvrdenia žalobcu v plnom rozsahu. Žiada, aby vydokladoval svoje tvrdenie, že poslal peniaze na účet, ako to žalobca tvrdí. Už ani tým si nie je istá, že žiadateľke došli peniaze na účet. Videla len to u nich v kuchyni, že jej p. S. dávala nejaký zväzok peňazí do ruky a nevie, koľko to bolo, a za čo to bolo, keďže peniaze posielali na účet žiadateľa, ako to tvrdia. Celá zmluva je zlá, obsahuje neprijateľné podmienky a je v nej veľa nezrovnalostí. Zároveň žiada, aby súd rozhodol a vyzval žalobcu, aby jej boli vrátené preplatky a úžernícke úroky, poplatky, ktoré uhradila na zmluve č. K520150840, nakoľko ich žiadala písomnou formou o vrátenie BO a vôbec s ňou nekomunikovali, písomne neodpovedali. Nezakladá sa tým pádom na pravde tvrdenie právneho zástupcu p. U.. Y. X., že si nežiadala vrátenie BO. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú neplatnosť zmluvy 1./Odplata, ktorá je neprimeraná = CENA, ktorú musíte zaplatiť za úver = úžera (viac ako cca 20%), 2./ Odplata nezrozumiteľná a neurčitá = nevieme koľko raz budeme musieť spolu za úver zaplatiť, 3./Mimoriadna splatnosť úveru = Zosplatnenie = neprimeraná sankcia za 2,3,4 ... i viac omeškané splátky, 4./Dohoda o zrážkach zo mzdy včlenené podpísaná v deň uzavretia zmluvy, 5./Rozhodcovská doložka včlenená v zmluve medzi ostatné dojednania, 6./Rozhodcovská zmluva na osobitnej listine v ded' uzavretia zmluvy, 7./ Zmenka, Bianko zmenka, Bianko zmenka - nevyplnená a podpísaná v deň uzavretia zmluvy, 7./Pri podpisovaní zmluvy Vám nebola poskytnutá odborná pomoc a nevysvetlili Vám dôsledky, 8./ Jednorazová pokuta pri omeškaní napríklad 25,- eur, 9./Poplatok za PREDĹŽENIE napríklad 80,- eur, 10./Notifikačné poplatky = poplatok za sms, za email, za listovú zásielku, 11./Poplatok za upomienku napríklad 25.- eur, 40,- eur, 12./Každodenný úrok z omeškania vo výške napríklad denne 0,1 %, 0,2%, 0,25% atď., 13./ Písmo v zmluve alebo v obchodných podmienkach menšie ako 1,9 mm, 14./ Splátka nerozdelená na istinu a úrok - neviete koľko zo splátky sa Vám odpočítava na úver, 15./ RPMN absentuje alebo je zle vypočítaná alebo rovnaká ako priemerná RPMN, 16./ Dátum konečnej splatnosti buď úplne chýba v zmluve alebo je len mesiac a rok. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7.Aj keď žalovaná v 2. rade výslovne v odvolaní neuvádza odvolací dôvod z jeho obsahu je zrejmé, že si ho uplatňuje podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 8.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 9.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 11.Ani jeden žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 12.Odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 13.K námietkam žalovanej v 2. rade uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že jej dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520150841 z 8.4.2015 jej vznikol ako spoludlžníčke nie ako ručiteľke, čo vyplynulo z označenia zmluvných strán v zmluve, kde je jasne zreteľne a nezameniteľne uvedená. 14.K žiadosti žalovanej v 2. rade započítať jej platby v prospech žalobcu z iného zmluvného vzťahu je nedôvodné. Žalovaná svoje tvrdenia, týkajúce sa jej pohľadávky voči žalobcovi v prvoinštančnom konaní nijako nepreukázala, nezdokladovala koľko zaplatila a koľko reálne mala zaplatiť, neuplatnila si svoje právo vzájomnou žalobou podľa § 147 CSP. 15.Podľa § 147 ods.1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. 16.Podľa § 147 ods.2 CSP vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 17.Podľa § 147 ods.3 CSP na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. 18.Podľa § 147 ods.4 CSP vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. 19.Žalovaná v 2. rade, ňou tvrdené právo, vo vzťahu k žalobcovi neuplatnila ani kompenzačnou námietkou, pri ktorej je rozhodujúce, že ten, kto túto námietku vznesie nepopiera nárok žalobcu. 20.Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 21.S ohľadom na citované ustanovenie, na všetky dôkazy, ktoré žalovaná v 2. rade predložila v odvolacom konaní odvolací súd prihliadať nemôže, lebo neboli uplatnené v lehote do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo, teda včas. 22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26.Žalovaná v 2. rade nebola v odvolacom konaní úspešná, preto náhrada jeho trov bola priznaná žalobcovi v plnom rozsahu. 27.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.