Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/368/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516206408 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516206408.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R.: B. nar. XX.X.XXXX a Q. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov Mgr. U. I., V.. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo B. na Z. ulici č. XX zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach a Ing. P. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. O. V. W.. XXXC, XXXXX W. zastúpeného JUDr. Annou Lacovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Pražskej ulici č. 4 za účasti Okresnej prokuratúry Košice - okolie v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi o návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia č.k. 9P 134/2016-188 z 7.7.2017 o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 134/2016-272 z 25.7.2018 takto r o z h o d o l : Odmieta odvolanie matky proti výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a výroku o zrušení neodkladného opatrenia Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 134/2016-188 z 7.7.2017 vo výroku I. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch o úprave styku, internetovej komunikácii, povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu a určení, že neodkladné opatrenia trvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 134/2016-188 z 7.7.2017. Zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 134/2016-187 z 7.7.2017 vo výroku I., ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi B. a Q. každý párny mesiac v roku počas pracovných dní od prvého pondelka v mesiaci do piatka toho istého týždňa v dňoch pondelok, utorok, streda a piatok v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. v priestoroch príspevkovej organizácie Psychosociálne centrum J. č. X S. za účasti pracovníkov príspevkovej organizácie a počas prvého dňa prvého stretnutia aj za prítomnosti matky. Nariadil neodkladné opatrenie, ex offo, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi B. a Q. každý párny mesiac v roku počas pracovných dní od prvého pondelka v mesiaci do piatka toho istého týždňa v dňoch pondelok, utorok, streda a piatok v čase od 13:30 hod. do 15:30 hod., vo štvrtok ponechal stretnutia od 15:00 hod. do 18:00 hod. v priestoroch príspevkovej organizácie Psychosociálne centrum J. č. X S. za účasti pracovníkov príspevkovej organizácie, bez prítomnosti matky. V prípade, ak sa nebude môcť uskutočniť styk otca s jedným dieťaťom z akýchkoľvek dôvodov na strane maloletého dieťaťa, uložil matke, aby na stretnutie priviedla druhé z detí a umožnila otcovi sa s ním stretnúť. Rozhodol, že otec je oprávnený kontaktovať sa s maloletými deťmi B. a Q. prostredníctvom internetovej komunikácie Skype so zapnutým zvukom a videokamerou každú nedeľu kalendárneho týždňa v čase od 18:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že matka je povinná v stanovenom čase zabezpečiť uvedenú formu kontaktu bez bezprostrednej prítomnosti matky a jej rodičov. Matka je povinná písomne oznámiť otcovi emailovú adresu a prihlasovacie heslo do troch dní od právoplatnosti uznesenia a uložil rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu príspevkovej organizácii Psychosociálne centrum J. č. X S. za účelom obnovenia vzťahov maloletých detí k otcovi a zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletých detí. Určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku s maloletými deťmi č.k. 9P 134/2016. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka podľa § 365 CSP z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/, h/ CSP s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu vyhovel. Zdôraznila, že súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie po roku od nariadenia predchádzajúceho neodkladného opatrenia, pričom počas celého tohto obdobia vo veci nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Poukázala na to, že posledné pojednávanie sa uskutočnilo 19.6.2017, pričom aj s prihliadnutím na rozhodovanie krajského súdu o odvolaní proti predchádzajúcemu neodkladnému opatreniu mal súd prvej inštancie spis opätovne k dispozícii minimálne od 21.11.2017. Nečinnosť okresného súdu podľa jej presvedčenia svedčí o tom, že účelom konania nie je rozhodnúť objektívne v záujme maloletých detí, ale rozhodnúť tak, aby bolo vyhovené návrhom otca. Vytkla konajúcemu súdu, že nevyužil dostatočný časový priestor na vykonanie dôsledného dokazovania, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie vo veci samej, ale opätovne vydal neodkladné opatrenie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel otcovi. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že počas platnosti predchádzajúceho neodkladného opatrenia sa nerealizovalo ani jedno stretnutie otca s maloletými deťmi uviedla, že dôvody, pre ktoré sa ani jedno zo šiestich možných stretnutí nerealizovalo od októbra 2017 do augusta 2018 spočívali v piatich prípadoch v prekážkach u otca a jedenkrát u maloletej B., ktorá bola v tom čase v škole v prírode, pričom realizáciu stretnutia otca s maloletým synom nemohla zabezpečiť z dôvodu nedostatku dovolenky a neochoty zamestnávateľa poskytnúť jej neplatené voľno. Vyslovila presvedčenie, že okresný súd prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, keďže v plnom rozsahu vyhovel návrhu otca, čo v konečnom dôsledku môže narušiť psychiku maloletých detí a viesť k zásadnému narušeniu ich pohody, najmä u maloletej B.. Uviedla, že úprava styku nariadená neodkladným opatrením jej spôsobuje vážne problémy u zamestnávateľa, ktorý nie je ochotný ju v daný čas uvoľniť z pracovného procesu a spôsobuje aj problémy u maloletých detí, ktoré nemôžu absolvovať rôzne záujmové krúžky. Styk upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, pričom uložil matke povinnosť maloleté deti na stretnutie pripraviť a dopraviť na miesto stretnutia, preto mal s ohľadom na doposiaľ uvedené zaviazať otca, aby deti prevzal v škole a následne po realizácii stretnutia deti riadne odovzdal matke. Matka v odvolaní vyslovila aj nesúhlas s rozhodnutím súdu, ktorým nariadil kontakt prostredníctvom Skype, čo považuje za opätovné potvrdenie absolútnej ignorácie jasne prejavenej vôle maloletých detí nebyť nútené do kontaktu s otcom, a to akýmkoľvek spôsobom a zároveň ignorovanie názoru ošetrujúcej psychologičky MUDr. Z., ktorá pri akomkoľvek kontakte doporučuje prítomnosť matky. V tejto súvislosti poukázala aj na skutočnosť, že s maloletými deťmi žije v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom a rovnako vo vlastníctve rodičov je počítač s príslušenstvom a internetové pripojenie. Z uvedeného dôvodu táto internetová komunikácia bude problematická, nakoľko starí rodičia kategoricky odmietajú umožniť realizáciu Skype kontaktu prostredníctvom zariadenia pripojeného v ich dome. Matka poukázala aj na procesné pochybenie okresného súdu, ktorý jej nedoručil v rozpore so znením § 167 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vyjadrenie otca k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia z 21.3.2018, ani vyjadrenie PSC z 12.6.2018 bez akéhokoľvek dôvodu a napriek tomu, že obe vyjadrenia boli okresnému súdu doručené v značnom predstihu pred rozhodnutím. Zdôraznila a vyslovila presvedčenie, že nariadením neodkladného opatrenia okresným súdom bol hrubo znegovaný účel akéhokoľvek ďalšieho konania v merite veci, keďže svojim rozhodnutím konajúci súd prejudikoval meritórne rozhodnutie vo veci a zároveň vytvoril stav, kedy vzniká pochybnosť o účelnosti ďalšieho znaleckého dokazovania. Konajúci súd nad rámec vyjadrení otca, matky a kolízneho opatrovníka žiadnym spôsobom neskúmal skutočný záujem detí na stretávaní sa s otcom bez matkinej prítomnosti, ani názor maloletých detí v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Vyslovila názor, že okresný súd týmto rozhodnutím vytvoril právny exces spočívajúci v prelomení zásad spravodlivého procesu, kedy o zásadnej meritórnej otázke, ku ktorej vyriešeniu mal dospieť na základe riadne vykonaného súdneho konania s potrebným dokazovaním rozhodol formou neodkladného opatrenia. Ignoroval tak dôkazy predkladané v tejto súvislosti ňou ako matkou, ako aj vyjadrenie detí, pričom sám nevykonal žiadne objektivizujúce dokazovanie. Týmto spôsobom poprel predbežný charakter neodkladného opatrenia a v zásade zmaril účel ďalšieho súdneho konania. 3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdiť. Zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia je predbežná a dočasná úprava práv a pomerov účastníkov a maloletých detí, ktorým je garantované aj právo maloletých detí dané zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým majú maloleté deti právo aj na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a zachovanie vlastnej identity, ako aj v zmysle výkonu práv obsiahnutých a garantovaných v Dohovore o právach dieťaťa. 4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Vyslovil presvedčenie, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie je správne po stránke vecnej i právnej. Konajúci súd nariadením neodkladného opatrenia dôsledne rešpektoval zákonnú úpravu o práve detí na styk k rodičom, ako aj právo rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, pričom sa dôsledne riadil zákonnými ustanoveniami vzťahujúce sa na predmet konania. Navrhol preto uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že odvolanie matky obsahuje len názor matky a rieši len záujmy matky, potreby matky, vôľu majiteľov domu, v ktorom matka s deťmi býva, no ani len okrajovo sa nevenuje objektívnej potrebe styku detí s otcom a nerieši dosiahnutie zhody oboch rodičov pri úprave styku. Podstatnú časť odvolania považuje otec za fabuláciu matky a svoje subjektívne tvrdenie v odvolaní prezentuje ako preukázaný fakt a všetko, čo v konaní predniesol otec alebo vyplýva z dokazovania, čo súd vyhodnotil, matka neguje, ako keby v konaní nebolo vykonané riadne dokazovanie, keďže názor súdu sa nezhoduje s jej názorom. Poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ktoré ukladajú povinnosť súdom každé súdne rozhodnutie podriadiť záujmom maloletých detí, čo rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu rešpektuje. Tvrdenie matky, že otec nemá záujem o styk s mal. deťmi a že bol to práve on, ktorý sa doteraz upravených stretnutí nezúčastnil, vyhodnotil ako klamstvo a zdôraznil, že je to len pokračovanie matkiných útokov voči otcovi, ktorých snahou je dosiahnuť jeho dehonestáciu na verejnosti a zmariť jeho snahu stýkať sa s deťmi. K prehláseniu matky, že ak nariadil konajúci súd povinnosť matke mal. deti pripraviť na stretnutie s otcom a zabezpečiť v daný čas prítomnosť mal. detí na súdom určenom mieste, mal zaviazať otca, aby prítomnosť detí na určenom mieste si zabezpečil sám, mal. deti vyzdvihol v škole a prípadne ich po ukončení styku doviezol do miesta bydliska mal. detí, uviedol, že je ochotný k takémuto riešeniu pristúpiť, takéto rozhodnutie súdu rešpektovať, keby len toto by malo byť prekážkou stretnutia s mal. deťmi. K rozhodnutiu súdu, ktorým nariadil internetovú komunikáciu mal. detí, resp. komunikáciu prostredníctvom skype uviedol, že ak matke spôsobuje toto rozhodnutie problém v tom, že starí rodičia neumožnia komunikáciu cez svoj počítač a internet uviedol, že táto komunikácia môže prebehnúť aj prostredníctvom mobilného telefónu, pričom tento telefón je ochotný deťom sám zabezpečiť a hradiť mesačné výdavky. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu potvrdil, prípadne zmenil v zmysle jeho návrhu. 5. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia a výroku o zrušení neodkladného opatrenia je potrebné odmietnuť. 6. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 355 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 8. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania b) odmietnutí podania vo veci samej c) odmietnutí žaloby na obnovu konania d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 355 ods. 1 f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností okrem odôvodnenia g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach právach duševného vlastníctva l) zabezpečení dôkazného prostriedku m) nároku na náhradu trov konania n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 9. Podľa § 59 ods. 1 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f). 10. Podľa § 60 odvolanie nie je prípustné, ak proti uzneseniu možno podať sťažnosť. 11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 12. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetným výrokom napadnutého uznesenia je prípustné odvolanie. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol uznesením, pričom proti tejto forme súdneho rozhodnutia vo svojej podstatne odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v § 357 CSP. Civilný mimosporový poriadok koriguje iba určité odchýlky (§ 59) od všeobecnej úpravy, a teda aj pre mimosporové konania sa subsidiárne použijú všeobecné ustanovenia o odvolaní v Civilnom sporovom poriadku. Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok zakotvujú viaceré dôvody na zrušenie neodkladného opatrenia (§ 334, § 335, § 336 ods. 3, § 337 ods. 3 a § 338 CSP, § 363 CMP), treba však zdôrazniť, že spomedzi všetkých týchto dôvodov pre zrušenie neodkladného opatrenia iba niektoré z nich (§ 334 a § 335 ods. 1 CSP). Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 363 CMP nie je podľa § 357 CSP odvolanie prípustné. 14. Nakoľko proti napadnutému uzneseniu v časti rozhodnutia, ktorým návrh matky o zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a v časti rozhodnutia, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie, odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie matky proti výroku, ktorým konajúci súd zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a výroku o zrušenie neodkladného opatrenia v bode 1. Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/134/16-188 zo 7.7.2017 odmietol. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. 20. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým ex offo rozhodol o úprave styku a konanie, ktoré mu predchádzalo poľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre zmenu neodkladného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/134/2016-188 zo dňa 7.7.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Cop/244/2014 z 30.12.2014 v takom rozsahu, ako o nej rozhodol súd prvej inštancie. Konštatuje, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa a zdôrazňuje, že v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcich sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi musí byť najlepší záujem dieťaťa. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany verejného záujmu v mimosporovom konaní sa uplatňuje s použitím iných metód súdneho konania ako v sporovom konaní, a to možnosťou súdu konať z úradnej povinnosti uplatnením vyšetrovacieho princípu, princípu oficiality princípom materiálovej pravdy a možnosťou súdu rozhodovať ultra petitum. Ustanovenie § 361 CMP zdôrazňuje aplikáciu princípu ochrany verejného záujmu aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia so zdôraznením zvýšenej protektívnej funkcie mimosporových konaní, avšak za splnenia podmienky, že túto ingerenciu do pomerov účastníkov si vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránenej záujmov. Dodáva, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nemusí byť preukázaná existencia bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému dieťaťu pri nariadení neodkladného opatrenia o úprave rodičovských práv a povinností (výchova, výživa, styk) a v takomto prípade postačuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ktorým hrozí konkrétna ujma na ich právach alebo právom chránených záujmov. Vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti je potrebné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s článkom 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvom času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovy prítomnosťou či príkladom, ktorá je ako je všeobecne známe tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je v zásade potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Právo stretávania sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas styku, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného rodiča. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú v obmedzenom styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie, ktoré prenikavo zasahuje do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa, preto je vždy potrebné spoľahlivo zistiť, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje jeho záujem alebo či ide iba o predstieraný stav odvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). 21. Odvolací súd sa stotožnil s úvahou súdu prvej inštancie, že ingerencia súdu nariadením neodkladného opatrenia v danom prípade bola dôvodná, pretože rozhodnutie v konaní vo veci samej o zmenu úpravy styku vedené na príslušnom okresnom súde je v časovom horizonte, z ktorého nemožno v danom prípade vychádzať. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre nariadenie neodkladného opatrenia a tiež úvaha súdu o rozsahu styku je v súlade s článkom 8 Dohovoru o právach dieťaťa, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil špecifikum daného prípadu, kedy otec žije v Nemecku a matka s maloletými deťmi v Košiciach, ktorá skutočnosť do určitej miery obmedzuje pravidelnosť kontaktu s maloletými deťmi. Na túto situáciu súd prvej inštancie dostatočne prihliadol a správne rozhodol, keď upravil kontakt otca s mal. deťmi aj prostredníctvom skype, a to každý týždeň v nedeľu na obdobie pol hodiny. Odvolací súd neprihliadol na odvolaciu námietku matky týkajúcej sa tohto výroku rozhodnutia, kedy uviedla, že s maloletými deťmi žije v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí nesúhlasia s využívaním internetu a počítača na tento účel, pretože tak dom, internet, ako aj počítač je v ich výlučnom vlastníctve. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bude vecou matky mal. detí, aby tento spôsob kontaktu mal. deťom umožnila v zmysle rozhodnutia súdu a v prípade, ak starí rodičia nesúhlasia s využívaním ich internetu a počítača, bude povinnosťou matky, aby zabezpečila vlastné internetové spojenie a takisto vlastný počítač, resp. riešila vec prostredníctvom mobilného telefónu tak, ako to uviedol otec vo svojom vyjadrení. Nová úprava styku vytvára priestor pre vzájomný kontakt rodiča a dieťaťa i keď oproti pôvodnej úprave ide len o posun hodín, ktoré má otec stráviť s maloletými deťmi v určenom zariadení a ktoré je prispôsobené pracovnému času pracovníkov v tomto zariadení. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že maloleté deti majú v rámci možnosti, ktoré sú determinované ich vekom, potrebami, možnosťami a schopnosťami rodičov právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. K odvolacej námietke matky týkajúcej sa rozsahu úpravy styku, ktorá podľa jej názoru zodpovedá rozhodnutiu vo veci samej dodáva, že nariadenie obsahovo rovnakého neodkladného opatrenia ako sa navrhuje v rozhodnutí vo veci samej nevylučuje možnosť nariadiť obsahovo zhodné neodkladné opatrenie, nakoľko v týchto konaniach sa spravidla vždy ukladajú obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej. Pre úplnosť odvolací súd dodáva k odvolacej námietke matky o nedostatočne vykonanom dokazovaní, že konajúci súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán aj bez nariadenia pojednávania, t.j. bez riadneho vykonania dokazovania a zdôrazňuje, že samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má konajúci súd zákonnú povinnosť rozhodnúť v krátkej lehote neumožňuje ani súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu vykonať dôsledné dokazovanie. Rozhodnutie o nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako ich bude hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o nariadenie neodkladného opatrenia sú údaje a informácie obsiahnuté v spise, návrhu a v listinách predložených účastníkmi konania. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú z obsahu spisu, pričom hodnotiaci úsudok súdu o splnení, resp. nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je v rozpore s predstavou účastníka konania nemôže byť vadou konania majúcou za následok nesprávnosť rozhodnutia a v zmysle vyššie uvedeného nemôže byť relevantný ani odvolací dôvod týkajúci sa nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým mal súd dospieť na základe vykonaného dokazovania či nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre zrušenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky a považoval za nevyhnutné ingerenciu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti s ohľadom na nepochybne preukázaný dlhodobo pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, nedostatok primeranej a konštruktívnej komunikácie medzi nimi, čo u detí môže vytvárať emočné napätie, a preto rozhodol aj o povinnosti rodičov podriadiť sa odbornému poradenstvu v príspevkovej organizácii psychosociálne centrum. Záverom odvolací súd dodáva, že v danom prípade neprihliadol ani na vyjadrenie psychosociálneho centra, ktoré podaním zo dňa 20.12.2018 predložené odvolaciemu súdu 29.1.2019 oznámilo, že neplánuje ďalšie stretnutia otca s mal. deťmi, nakoľko tieto si to neprajú a k samotnej realizácii v dôsledku nespolupráce zo strany matky nedochádza s tým, že rozhodnutie súdu je záväzné a bude povinnosťou psychosociálneho centra aj naďalej spolupracovať s otcom a vytyčovať ďalšie stretnutie bez ohľadu na to, či matka bude spolupracovať. 22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výrokoch o úprave styku, internetovej komunikácii, ako aj povinnosti uloženej rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu potvrdil ako správne a súčasne sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Preto len na zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 23. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).