Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200372 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200372.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v právnej veci žalobcu: Urbariát Hačava, družstvo, so sídlom Námestie sv. Martina 9, Holíč, práv. zast.: JUDr. Ján Garančovský, advokát, Advokátska kancelária Olej Sedlák Dudášová Garančovský, so sídlom Kukučínova 19, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Urbariát pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava 30, práv. zast.: Mgr. Juraj Hudák, LL.M., advokát, Staré Grunty 18, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. Xo 14/2016-II, sp.zn. OU-KE-OOP5-2017/003845/ SUC zo dňa 22.02.2017 a č.k. Xo 14/2016, sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC zo dňa 10.08.2016, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto r o z h o d o l : I. Žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č.k. Xo 14/2016-II, sp.zn. OU-KE-OOP5-2017/003845/SUC zo dňa 22.02.2017 z a m i e t a . II. Žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č.k. Xo 14/2016, sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC zo dňa 10.08.2016 o d m i e t a ako oneskorene podanú. III. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . IV. Ďalšiemu účastníkovi Urbariátu pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava 30 proti žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 24.10.2016 potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný dôvodil nasledovne: „Napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodoval o návrhu Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Hačava so sídlom Hačava 30, zastúpeného advokátskou kanceláriou GOGA a spol. s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, Košice na základe splnomocnenia zo dňa 19.02.2016 na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorý bol doručený dňa 24.02.2016. Predmetným návrhom navrhovateľ žiadal, aby prvostupňový správny orgán: - Vyznačil na príslušných LV v k.ú. V., V. a O. B. X., že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a že správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je navrhovateľ, a to na základe priloženej Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 26.06.2015 a jej prílohy. - V prípade kolízie už zapísaných a novo zapisovaných údajov opravil už zapísaný údaj tak, aby korešpondoval s novo zapisovanými údajmi. - Vyznačil na príslušných LV poznámku v znení: „Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31 980 821 je povinný zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou. Uvedenou skutočnosťou nie sú dotknuté práva vlastníkov nehnuteľností.“ Prílohy predmetného návrhu (ďalej „návrh Urbariátu PS Hačava zo dňa 19.02.2016“) tvoria: plnomocenstvo udelené Urbariátom PS Hačava advokátskej kancelárii GOGA a spol., s.r.o., Zmluva o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 5 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách s prílohou, Potvrdenie pozemkového a lesného odboru pre obhospodarovateľa lesa č. C.-W.-L.-XXXX/XXXXXX, odpoveď pozemkového a lesného odboru č. C.-W.-L.-XXXX/XXXXXX, Rozhodnutie Krajského lesného úradu zo dňa 11.05.2010 č. XXXX/ XXXXX, Rozhodnutie Krajského lesného úradu zo dňa 20.05.2010 č. XXXX/XXXXX, Uznesenie OS KE I č.k. 36C/261/2010-48 zo dňa 04.01.2010, Uznesenie KS KE č.k. 3Co/314/2010-86 zo dňa 28.12.2010, Uznesenie OS KE I č.k. 28Cbr/22/2010-256 zo dňa 11.04.2011, Uznesenie KS KE č.k. 3Cob/134/2011-369 zo dňa 30.06.2011, Uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/59/2011 zo dňa 17.08.2011, Uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/47/2011 zo dňa 03.09.2011, Uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/21/2012 zo dňa 30.04.2012, Zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 12.12.2009, Rozhodnutie Krajského lesného úradu č. XXXX/XXXXX-X zo dňa 28.10.2011, Rozhodnutie a MPaRV č. XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.01.2012. Dotknuté nehnuteľnosti sú zapísané v k.ú. V. na listoch vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, v k.ú. V. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, a v k.ú. O. B. X. na LV č. XXXX a XXXX (ďalej len „spoločná nehnuteľnosť“). Prvostupňový správny orgán preskúmal návrh Urbariátu PS Hačava a jeho prílohy a vykonal prešetrovanie zmien údajov katastra o predmetnej spoločnej nehnuteľnosti. Následne vyzval účastníkov konania, aby v určenej lehote oznámili skutočnosti, ktoré môžu mať význam pre konanie a rozhodnutie vo veci a umožnil im oboznámiť sa so spisovým materiálom a vyjadriť sa k nemu. Prvostupňovému správnemu orgánu boli doručené písomné vyjadrenia oboch účastníkov konania. Po oboznámení sa s obsahom predmetných písomných vyjadrení účastníkov konania a ich príloh prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že oprávneným správcom a obhospodarovateľom dotknutých nehnuteľností je Urbariát PS Hačava a že tento účastník konania predloženými listinami preukázal ním navrhované skutočnosti. Zároveň prvostupňový správny orgán vykonaným dokazovaním zistil, že niektoré údaje katastra nehnuteľností sú v rozpore so skutočnosťami uvádzanými a preukazovanými navrhovateľom. Skutočnosti preukázané navrhovateľom považoval prvostupňový správny orgán za dostatočné na to, aby im vyhovel a vykonal zmenu zápisov v zmysle predložených listín. Preto prvostupňový správny orgán v predmetnej veci vydal dňa 29.04.2016 rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. OU-KE-KO1-X 12/2016/Ta, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona rozhodol o: - Vykonaní zápisu spoločnej nehnuteľnosti tak, aby uvedený zápis bol na všetkých LV uvedených v prílohe Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 zo dňa 26.06.2015, ktorou bol založený Urbariát PS Hačava. Zároveň rozhodol že na všetkých LV uvedených v predmetnej prílohe Zmluvy v časti „Iné údaje“ zapíše, že správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je Urbariát, Pozemkové spoločenstvo Hačava so sídlom Hačava 30, 044 02 Hačava, IČO: 42328021. - Zrušení zápisu, ktorý bol vykonaný pod č. G.-XXX/XX a č. G.-XXX/XX v znení: „vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti, správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31980821, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč“, a to na všetkých LV, na ktorých boli uvedené zápisy vykonané. - Zápise poznámky v znení: „Poznamenáva sa vydanie predbežného opatrenia v znení: Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31980821 je povinný zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej sp. zn. 28Cbr/22/2010“ na všetkých LV, citovaných vo výroku predmetného uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. Cbr/22/2010. Dňa 01.06.2016 bolo prvostupňovému správnemu orgánu v zákonom stanovenej lehote doručené odvolanie proti rozhodnutiu č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta, ktoré podal účastník konania Urbariát Hačava družstvo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností ako príslušný druhostupňový orgán preskúmal podané odvolanie, rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracovisko Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016 a súvisiaci spisový materiál a zistil viaceré pochybenia v interpretácii príslušných právnych noriem na zistený skutkový stav. Odvolací správny orgán skonštatoval, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil návrh Urbariátu PS Hačava doručený dňa 29.04.2016 ako celok. Z obsahu predmetného návrhu a jeho príloh je zrejmé, že navrhovateľ žiada nielen o opravu chyby v katastrálnom operáte, ale žiada aj o vykonanie nového záznamu a poznámky na základe listín predložených v prílohe predmetného návrhu. Na zápis záznamu ani na zápis poznámky sa nevzťahuje zákon o správnom konaní a zároveň v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nemožno rozhodovať o vykonaní nového zápisu na základe došlej listiny. Prvostupňový správny orgán teda nesprávne zahrnul do výroku napadnutého rozhodnutia aj zápis nových údajov, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom a poznámkou. Ďalej odvolací správny orgán zistil, že zápisy pod č. G. XXX/XXXX č. G. XXX/XXXX boli do katastra nehnuteľností zapísané nezákonným postupom prvostupňového správneho orgánu a preto je dôvodné uvedené zápisy zrušiť. Nezákonnosť postupu pri vykonaní uvedených zápisov videl odvolací správny orgán v tom, že prvostupňový správny orgán predmetné návrhy č. G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX najprv vrátil navrhovateľovi z dôvodu, že predložené listiny nie sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností a následne, bez toho, aby došlo k relevantnej zmene právneho stavu, predmetné podania nanovo vybavil tak, že vykonal ich zápis. Po vrátení predloženej listiny navrhovateľovi s odôvodnením, že nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností, nebolo možné v tej istej veci bez ďalšieho vykonať ďalší úkon správneho orgánu, ktorý navyše vychádza z meritórne opačného právneho posúdenia veci. Odvolací správny orgán tiež nesúhlasil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že je potrebné, aby si správny orgán v tomto konaní urobil úsudok o spornej otázke, kto sa javí ako oprávnený správca a obhospodarovateľ spoločnej nehnuteľnosti. Správne orgány na úseku katastra majú vo vzťahu k verejným listinám vydaným inými štátnymi orgánmi len evidenčnú funkciu (§ 5 ods. 2 katastrálneho zákona) a nie sú oprávnené sami si robiť úsudok o tom, ktorá z predložených listín je vierohodnejšia. Rovnako správne orgány na úseku katastra nemajú právomoc rozhodnúť o platnosti či neplatnosti verejnej listiny ani o tom, či tu právo alebo právny vzťah k nehnuteľnosti je alebo nie je. V predmetnej veci je významnou právnou skutočnosťou, že oprávnenie byť správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti si uplatňujú súčasne dva rôzne subjekty a teda skutočné oprávnenie byť správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je sporné. Žiadna právna norma neustanovuje povinnosť uvádzať na liste vlastníctva údaj o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného odvolací správny orgán dňa 10.08.2016 vydal rozhodnutie sp. zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC, ktorým: 1. podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016 zrušil v časti vyznačenia spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, zápisu správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti v časti „Iné údaje“ listov vlastníctva v znení: „vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti, správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je Urbariát Pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava 30, 044 02 Hačava, IČO: 42328021“ a zápisu poznámky v znení: „Poznamenáva sa vydanie predbežného opatrenia v znení Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31 980 821 je povinný zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej sp. zn. 28Cbr/22/2010.“ 2. v časti zrušenia zápisu č. G.-XXX/XXXX zo dňa 22.06.2015 a zrušenia zápisu č. G.- XXX/XXXX zo dňa 22.06.2015 podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016 rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci v druhej časti na ďalšie konanie prvostupňový správny orgán opätovne preskúmal návrh Urbariátu PS Hačava zo dňa 19.02.2016 v tej časti, v ktorej navrhovateľ poukazuje na chybne evidované údaje v katastrálnom operáte a navrhuje ich opravu. Jedná sa konkrétne o tú časť návrhu, ktorou navrhovateľ považuje za chybu v katastrálnom operáte vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti, s uvedením identifikačných údajov Urbariátu Hačava družstvo, ktoré bolo vykonané pod č. G. XXX/ XXXX. Prvostupňový správny orgán uvedený zápis vykonal napriek tomu, že listom č. C.-W.-W.-G. zo dňa 26.08.2015 odpovedal podateľovi - Urbariátu PS Hačava, že vzhľadom k uplatňovaniu totožných nárokov dvoch subjektov, avšak na základe rozdielnych titulov, návrhom obidvoch subjektov nevyhovuje a že zápis navrhovaných údajov bude možný až potom, čo bude katastrálnemu odboru predložená dohoda dotknutých strán alebo právoplatné meritórne súdne rozhodnutie. Uvedený list bol reakciou na návrh Urbariátu Hačava družstvo, evidovaný pod č. G. XXX/XXXX a protinávrh Urbariátu PS Hačava evidovaný pod č. G. XXX/XXXX (resp. následne evidovaný pod č. G. XXX/XXXX).Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny orgán dodatočne vyhovel návrhu č. G. XXX/XXXX, tento postup považuje navrhovateľ za neštandardný až nezákonný a nesúhlasí s ním. Inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte spočíva v tom, že sa opravujú už zapísané, resp. v grafickej časti katastrálneho operátu už zakreslené údaje. Oprava chyby v katastrálnom operáte (v súbore popisných informácií) sa vykoná vtedy, ak správny orgán zistí, že zápis údajov na liste vlastníctva nebol vykonaný v súlade s príslušnou listinou uloženou v zbierke listín, ktorá bola titulom na vykonanie predmetného zápisu a taktiež vtedy, ak bol zápis na liste vlastníctva vykonaný na základe nespôsobilej listiny. Prvostupňový správny orgán v novom konaní opätovne posúdil všetky písomnosti vzťahujúce sa k prejednávanej veci. Pri právnom posúdení veci sa prvostupňový správny orgán striktne pridŕžal právneho názoru odvolacieho správneho orgánu, ktorý bol formulovaný v zrušujúcom rozhodnutí č. Xo 14/2016, vydanom pod sp. zn. OU-KE- OOP5-2016/0030437/SUC dňa 10.08.2016. Dospel k záveru, že zápisy pod č. G. XXX/XXXX a č. G. XXX/XXXX, spočívajúce vo vyznačení spoločnej nehnuteľnosti s uvedením identifikačných údajov Urbariátu Hačava družstvo, boli vykonané nezákonným postupom a na základe nespôsobilých listín. Nespôsobilosť týchto listín na zápis do katastra nehnuteľností je daná najmä tým, že medzi Urbariátom PS Hačava a Urbariátom Hačava družstvo je spor v merite veci. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.10.2016 v predmetnej veci rozhodnutie č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta, ktorým podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona rozhodol o návrhu Urbariátu PS Hačava na opravu chyby v katastrálnom operáte tak, že na všetkých dotknutých listoch vlastníctva v k.ú. V., V. a O. B. X. v časti „Iné údaje“ zrušil zápis č. G.-XXX/XX zo dňa 22.06.2015 a zápis č. G.-XXX/XX zo dňa 03.12.2015: „vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31980821, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč“. Dňa 05.12.2016 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie účastníka konania Urbariát Hačava družstvo proti rozhodnutiu č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 24.10.2016. Odvolateľ v podanom odvolaní uvádza, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, s dôvodmi a s argumentáciou správneho orgánu sa nestotožňuje a napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné. Uvádza, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a vec opätovne nesprávne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru odvolateľa neobsahuje dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené, čím sa javí ako nepreskúmateľné. Odvolateľ navrhuje odvolaciemu správnemu orgánu, aby preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a aby podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku toto rozhodnutie zmenil a návrh navrhovateľa na opravu chyby zo dňa 19.02.216 v celom rozsahu zamietol. Predmetné odvolanie bolo následne dodatočne odôvodnené listom zo dňa 17.01.2016. doručeným odvolaciemu správnemu orgánu dňa 23.01.2017 (ďalej len „doplnenie“). V predmetnom doplnení zo dňa 17.01.2016 odvolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie v skutočnosti neobsahuje žiadne dôvody, na ktorých je založené. Žiadne správne úvahy, ktoré ho viedli k takému rozhodnutiu, správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol, iba opísal časti odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Preto odvolateľ uvádza, že jeho odvolacie námietky sa budú v konečnom dôsledku týkať oboch rozhodnutí. Jednotlivé odvolacie námietky sú číselne označené. Dňa 21.02.2017 bolo odvolaciemu správnemu orgánu doručené vyjadrenie účastníka konania Urbariát, PS Hačava, t.j. navrhovateľa, k doplneniu odôvodnenia odvolania Urbariátu Hačava družstvo zo dňa 17.01.2017. Navrhovateľ uvádza, že absencia rozsiahlych úvah je odôvodnená tým, že prvostupňový správny orgán len vydával nové rozhodnutie na pokyn odvolacieho orgánu, ktorého právnym posúdením je viazaný. Následne navrhovateľ v podanom vyjadrení reaguje na všetky body podania Urbariátu Hačava, družstvo zo dňa 17.01.2017, ktorým doplnil svoje odvolanie zo dňa 01.12.2016. 1. V tomto bode doplnenia odvolateľ namieta, že správny orgán vôbec nevysvetlil, v čom je listina doručená odvolateľom pod č. G. XXX/XXXX a č. G. XXX/XXXX nespôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Katastrálny zákon sa pri zápise verejnej alebo inej listiny záznamom v ust. § 36-37 odvoláva na chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Má právomoc skúmať predložené listiny, na základe ktorý už vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti (čo podľa odvolateľa analogicky platí aj pre správcovstvo a hospodárenie spoločnej nehnuteľnosti) len z formálneho hľadiska. Správny orgán však nevytkli žiadnu formálnu chybu listín č. G. XXX/XXXX a č. G. XXX/XXXX, ktorá by mala za následok nespôsobilosť týchto listín do katastra. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k predmetného bodu 1 doplnenia uvádza § 57 ods. 1 a § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. V nadväznosti na tieto zákonné ustanovenia, s poukazom na str. 11-12 napadnutého rozhodnutia uvádza, že prvostupňový orgán mal zjavne za preukázané, že zapísaný stav ohľadne správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti je v rozpore s verejnými listinami a inými listinami, resp. s výsledkami revízie údajov katastra. Predmetom skúmania prvostupňového správneho orgánu tak nebola len formálna stránka listín predložených odvolateľom, ale obsah listín predložených navrhovateľom ako aj ďalších výsledkov prešetrovania a revízie údajov katastra. Navrhovateľ má za to, že v tejto časti je napadnuté rozhodnutie určité, jasné a zrozumiteľné, bez zákonných nedostatkov. 2. Odvolateľ poukazuje na to, že práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa úradu doručili zmluvy, verejné listiny a iné listiny a nadväzne cituje ust. § 36a katastrálneho zákona. Podľa odvolateľa analogicky podľa uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona mal správny orgán postupovať aj v tomto prípade. Skutočnosť, že druhý subjekt, Urbariát PS Hačava požiadal o zápis správcovstva k spoločnej nehnuteľnosti ako druhý v poradí, nemala mať za následok zrušenie zápisu správcovstva Urbariátu Hačava, družstvo. Podľa odvolateľa dospel správny orgán k nesprávnym záverom, a postupoval v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Navrhovateľ oponuje, že ust. § 36a katastrálneho zákona rieši zamedzenie evidovania duplicitného alebo viacnásobného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom vyslovene sa týka iba vlastníckeho práva. Iné práva tým nie sú dotknuté. Z toho vyplýva, že účelom a zmyslom odkazovaného ustanovenia nie je upravovať sporné skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. 3. Vydaním napadnutého rozhodnutia došlo podľa odvolateľa k poručeniu zásady zakotvenej v § 3 zákona o správnom konaní, na ktorú poukázal odvolací správny orgán vo svojom zrušujúcom rozhodnutí a zhodne aj prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Túto okolnosť považuje odvolateľ za najväčšie pochybenie správnych orgánov. Uvedené odôvodňuje odvolateľ tým, že bývalá Správa katastra Košice - okolie už v minulosti na základe návrhu odvolateľa pod č. G. XX/XXXX zapísala poznámku o spoločnej nehnuteľnosti na ďalšie listy vlastníctva, na ktorých sú evidované spoločné nehnuteľnosti. Správnosť tohto zápisu bola potvrdená aj Úradom geodézie, kartografie a katastra SR v zázname o kontrole č. XX/XXXX/ET zo dňa 05.05.2011 aj v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte č. E. XX/XXXX zo dňa 31.10.2012/Sv, pričom rozhodnutie bolo následne potvrdené aj odvolacím orgánom. Skutkový ani právny stav sa od tej doby nijako nezmenil. Následne bývalá Správa katastra Košice vydala pod č.k. D. X/XXXX/Be dňa 10.05.2013 rozhodnutie, ktorým nevyhovela protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa 18.03.2013 č. L. XXX/XX-X, ktorým prokurátor namietal zápis vlastníckeho práva Urbariát Hačava družstvo a výmaz Urbariátu PS Hačava v časti B - Vlastníci a iné oprávnené osoby na konkrétnych LV. Odvolateľ tvrdí, že prvostupňový správny orgán, ale najmä odvolací správny orgán rozhodli v rozpore so zákonom, keď nerešpektovali predchádzajúce rozhodnutia toho istého odvolacieho orgánu, ktoré boli vydané v prospech odvolateľa a rozhodli v rozpore s týmito rozhodnutiami napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ s tvrdeniami odvolateľa uvedenými v tomto bode nesúhlasí a opätovne poukazuje na ust. § 57 ods. 1 a § 59 katastrálneho zákona. Poznamenáva, že podaným návrhom sa nedomáha prepisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale predmetom tohto konania je zápis spoločnej nehnuteľnosti a záznam o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň navrhovateľ oponuje tvrdeniu odvolateľa, že od zápisu odvolateľa v obchodnom registri dňa 18.03.2010 nedošlo k zmene právneho stavu v prospech navrhovateľa. Preukazuje, že k zmene došlo Potvrdením pre obhospodarovateľa lesa vydaného Okresným úradom Košice - okolie, pozemkovým a lesným odborom, zn. C.-W.-L.-XXXX/XXXXXX zo dňa 16.02.2016, a Rozhodnutím Krajského lesného úradu Košice č. XXXX/XXXXX zo dňa 20.05.2010. Uvádza, že navrhovateľ zároveň preukázal, že odvolateľ nie je evidovaný príslušným orgánom ako správca a obhospodarovateľ, a to najmä Odpoveďou Okresného úradu Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor, sp. zn. C.-W.-L.-XXXX/XXXXXX zo dňa 16.02.2016. Od momentu premeny pozemkového spoločenstva na družstvo v r. 2009 nenastala žiadna skutočnosť, s ktorou by právne predpisy spájali prevod alebo prechod práv, ktoré boli priznané navrhovateľovi. Odvolateľ tak nemá legitímny titul na to, aby nadobudol práva priznané príslušnými správnymi orgánmi, ktoré patria pod jeden okresný úrad a aby sa domáhal zápisu o správcovi a obhospodarovateľovi, pokiaľ svoje právo vyvodzuje iba z titulu spornej premeny. Z toho pohľadu navrhovateľ považuje postup prvostupňového správneho orgánu ako jediný možný a akceptovateľný. 4. V tomto bode podaného odvolania odvolateľ reaguje na právny názor odvolacieho správneho orgánu, že listiny pod č. G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX boli zapísané na základe nezákonného postupu a uvádza, že toto tvrdenie je nezrozumiteľné a neurčité. Namieta, že správny orgán v rozhodnutí vôbec nepreukázal, že listiny predložené na zápis pod č. G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX boli vyvrátené resp. zrušené právoplatným rozhodnutím príslušného správneho orgánu. Navrhovateľ k tomuto bodu doplnenia odkazuje na svoje vyjadrenia v čl. III predmetného podania, kde objasňuje právny základ oprávnenia prvostupňového správneho orgánu konať v prípade, že pri svojej činnosti zistí nesúlad. Navrhovateľ vníma nezákonnosť zápisov č. G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX na základe nasledovných skutočností: - Prvostupňový orgán základe návrhu odvolateľa zapísal spoločnú nehnuteľnosť a jeho identifikačné údaje na základe návrhu odvolateľa, doloženého jedine výpisom z obchodného registra, odkiaľ vyplýva rovnaké IČO, aké mal pôvodne pridelené navrhovateľ. Navrhovateľ ďalej opisuje okolnosti a dôvody, za aký u navrhovateľa došlo k zmene IČO. Odvolateľ okrem výpisu z obchodného registra o jeho zápise, ktorý sa nakoniec ukázal ako sporný, keďže navrhovateľ ako právny predchodca odvolateľa doteraz existuje v nezmenenej právnej forme, nepredložil žiadnu inú listinu, z ktorej by vyplývala skutočnosť, že je správcom a obhospodarovateľom. - Prvostupňový správny orgán zo svojej nasledujúcej činnosti zistil, že práva k spoločnej nehnuteľnosti si okrem odvolateľa nárokuje aj navrhovateľ, ktorý svoje oprávnenie odvodzoval od iných skutočností, ako odvolateľ. Z toho vyplýva, že práva k spoločnej nehnuteľnosti boli prinajmenšom sporné. - Prvou príčinou nezákonnosti je podľa navrhovateľa obsah podkladu, na základe ktorého bol zápis vykonaný, keďže tento podklad neobsahoval údaje o oprávnení spravovať a obhospodarovať spoločnú nehnuteľnosť, pričom práva plynúce zo zápis odvolateľa do obchodného registra boli sporné. - Druhou príčinou nezákonnosti podľa navrhovateľa bolo konania prvostupňového orgánu, ktorý napriek uzavretiu predchádzajúceho konania tak, že žiadny zápis nevykoná v prospech odvolateľa ani v prospech navrhovateľa, tento zápis vykonal v prospech odvolateľa, a to bez oboznámenia navrhovateľa. 5. Odvolateľ dáva do pozornosti, že od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k zmene právneho stavu, a to v prospech odvolateľa. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 31.10.2016 č. 2Cob/14/2016-618 potvrdil Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.05.2016, č.k. 28CbR/22/2010-587, ktorým okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na zrušenie Urbariátu Hačava družstvo ako nedôvodný. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2016. Naďalej tak platí, že žiaden súd doposiaľ nevydal právoplatné rozhodnutie, ktoré by vo výroku deklarovalo, že premena Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Hačava na Urbariát Hačava, družstvo, bola vykonaná v rozpore so zákonom. Preto spochybňovanie tejto premeny je nedôvodné. Uvedenými súdnymi rozhodnutiami zároveň došlo k právoplatnému zániku oboch predbežných opatrení, ktoré boli v súvislosti s týmto súdnym konaním vydané. Naproti tomu navrhovateľ k príslušnej časti doplnenia namieta, že zo žiadnych okolností nevyplýva, že by predmetnými súdnymi rozhodnutiami boli definitívne ukončené pochybnosti o spornej premene odvolateľa. Konajúci súd otázku, či k založeniu družstva došlo v súlade so zákonom neriešil a teda v merite veci neexistuje žiadna prekážka rozsúdenej veci. Okrem toho navrhovateľ uvádza, že na Okresnom súde Košice - okolie sa vedú viaceré konania o určenie neplatnosti uznesení prijatých na spornom valnom zhromaždení zo dňa 12.12.2009. Otázka spornosti a pochybností ohľadom legitímnej existencie odvolateľa ostáva i naďalej aktuálnou, čo nespôsobuje zmenu právneho stavu v prejednávanom konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. 6. Podľa odvolateľa niet akýchkoľvek pochybností, že odvolateľ je ako správca predmetnej spoločnej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností správne a v súlade so zákonom a nejedná sa o žiaden chybný zápis. Je nesporné, že odvolateľ je odo dňa 18.03.2010 - od jeho zápisu do Obchodného registra, univerzálnym právnym nástupcom Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Hačava a prináležia mu práva a povinnosti svojho právneho predchodcu. Jedným z týchto práv je aj právo na zápis informácie o spoločnej nehnuteľnosti a o zápise správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ k tejto časti doplnenia namieta, že odvolateľ si odvodzuje svoje právo zo spornej premeny, naproti tomu navrhovateľ si právo správcu a obhospodarovateľa nárokuje jednak z titulu pôvodného subjektu, navrhovateľa založeného v r. 1996 a následne z titulu verejných listín ako sú potvrdenia alebo rozhodnutia príslušných správnych orgánov, do ktorých právomoci patrí evidencia alebo rozhodovanie vo veciach správy spoločných nehnuteľností. Tieto správne orgány ako jediného správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti evidujú navrhovateľa a priznávajú mu práva a povinnosti tomu zodpovedajúce. Pokiaľ sa odvolateľ odvoláva na skutočnosť, že jeho zápis v obchodnom registri nebol doposiaľ zrušený iným súdnym rozhodnutím, potom aj navrhovateľ poukazuje na porovnateľnú skutočnosť, že ani jeho zápis v registri pozemkových spoločenstiev nebol žiadnym relevantným rozhodnutím zrušený. Okresný úrad Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán pre oblasť spoločných nehnuteľností potvrdil, že odvolateľa neeviduje ako správcu a obhospodarovateľa žiadnej spoločnej nehnuteľnosti. Odvolateľ nemal byť nikdy zapísaný v katastri nehnuteľností v akomkoľvek vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti. O tom, že vykonaný zápis bol nezákonný, už rozhodol prvostupňový orgán i odvolací orgán vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, odvolateľ si nemôže z nezákonného zápisu odvodzovať nezákonnosť jeho zrušenia alebo vyvodzovať pre seba iné priaznivé následky. Odvolateľ uzatvára, že v tomto katastrálnom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zapísaných údajov o spoločnej nehnuteľnosti a o jej správcovi a obhospodarovateľovi v katastri nehnuteľností. Preto odvolateľ navrhuje odvolaciemu správnemu orgánu, aby preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh Urbariátu PS Hačava na opravu chyby zo dňa 19.02.2016 v celom rozsahu zamietol. Vo vyjadrení navrhovateľa k doplneniu je v príslušných častiach výslovne uvedené, že nedostatky napadnutého rozhodnutia vytknuté odvolateľom, ako aj jeho ďalšie odvolacie dôvody považuje za nedôvodné a postup prvostupňového orgánu považuje za zákonný. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhovateľ navrhuje, aby odvolací orgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Zároveň naďalej trvá na svojom zápise ako správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti tak, ako to vyplýva z jeho návrhu. Odvolanie účastníka konania Urbariátu Hačava družstvo bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Preto Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností ako príslušný druhostupňový orgán (ďalej len „odvolací správny orgán“) preskúmal podané odvolanie, v celom rozsahu preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracovisko Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 24.10.2016 a konanie, ktoré mu predchádzalo a súvisiaci spisový materiál. Zistil, že nie sú dané dôvody na vyhovenie podanému odvolaniu a zmenu napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 zákona o správnom konaní: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán bol po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu č. Xo 14/2016 zo dňa 10.08.2016 vydaným pod č. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie“) povinný postupovať podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní, podľa ktorého: Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie bolo nesprávne právne posúdenie veci. Nebolo potrebné vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z toho istého skutkového stavu, ktorý bol zistený aj v predchádzajúcom konaní. Na margo odvolacej námietky, že napadnuté rozhodnutie obsahuje opísané časti odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia a neobsahuje žiadne správne úvahy odvolací správny orgán konštatuje, že postup prvostupňového právneho orgánu je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 59 ods. 3 za bodkočiarkou. Prvostupňový správny orgán vzal právny názor odvolacieho správneho orgánu v predmetnej veci za svoj a nepovažoval za potrebné rozširovať správnu úvahu. Prvostupňový správny orgán po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu č. Xo 14/2016 zo dňa 10.08.2016 vydaným pod č. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC pokračoval v konaní o návrhu Urbariátu Pozemkové spoločenstvo Hačava zo dňa 19.02.2016 v tej časti, v ktorej navrhovateľ poukazuje na chybný zápis v katastrálnom operáte a navrhuje opravu. Podľa navrhovateľa chyba v katastrálnom operáte spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán na základe návrhu Urbariátu Hačava, družstvo na vymedzených nehnuteľnostiach vyznačil spoločnú nehnuteľnosť s identifikačnými údajmi Urbariátu Hačava družstvo. Predmetný zápis bol vykonaný pod č. G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX. Prvostupňový správny orgán vykonal uvedený zápis napriek tomu, že listom č. C.-W.-W.-G. zo dňa 26.08.2015 odpovedal Urbariátu PS Hačava, že vzhľadom k uplatňovaniu totožných nárokov dvoch subjektov, avšak na základe rozdielnych titulov, návrhom obidvoch subjektov nevyhovuje a že zápis navrhovaných údajov bude možný až po tom, čo bude prvostupňovému správnemu orgánu doručená dohoda dotknutých strán alebo právoplatné meritórne súdne rozhodnutie. Uvedený list bol reakciou na návrh Urbariátu Hačava družstvo, evidovaný pod č. G.-XXX/XXXX a protinávrh Urbariátu PS Hačava, evidovaný pod č. G.-XXX/ XXXX (následne opäť zaevidovaný ako G. XXX/XXXX). Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny orgán dodatočne vyhovel návrhu č. G. XXX/XXXX, navrhovateľ považuje tento postup správneho orgánu za neštandardný až nezákonný a nesúhlasí s ním. Ostatné časti predmetného návrhu, a to návrh na zápis zmeny v katastrálnom operáte - vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách s uvedením, že správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je navrhovateľ, ako aj návrh na zápis poznámky, nie sú predmetom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte z dôvodu, že sa jedná o návrh na zápis nových údajov na list vlastníctva. Odvolací orgán preskúmal jednotlivé návrhy oboch účastníkov konania na vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z.z. a vyznačenie správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti č. G. XXX/XXXX, G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu pri vrátení predmetných listín resp. pri ich následnom zápise a konštatuje nasledovné: Je potrebné dať do pozornosti, že je povinnosťou správneho orgánu preskúmať každú listinu predloženú na zápis tiež z hľadiska, či predložená listina obsahuje údaje, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Zápis nemožno vykonať na základe akejkoľvek verejnej listiny predloženej na zápis, ale je potrebné skúmať, či jej právne účinky sa týkajú údajov o nehnuteľnostiach a právach k nim, evidovaných v katastri nehnuteľností. Pri posúdení obsahu predmetných listín odvolací správny orgán poukazuje na príslušnú právnu úpravu: Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona: Kataster nehnuteľností (ďalej len “kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len “právo k nehnuteľnosti“). Podľa § 7 písm. c) katastrálneho zákona: Kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len “vlastník“) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len “oprávnená osoba“), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam. Podľa § 15 vyhlášky ÚGKK č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len „vykonávania vyhláška“): Pri údajoch o vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona sa eviduje: a) číslo listu vlastníctva, b) poradové číslo vlastníka, c) kód účastníka právneho vzťahu podľa prílohy č. 11, d) spoluvlastnícky podiel, e) ďalšie identifikačné údaje. Príloha č. 11 k vykonávacej vyhláške ustanovuje kód účastníka právneho vzťahu 1-4, a to: vlastník, správca, nájomca, iná oprávnená osoba. Vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sú všetci podieloví spoluvlastníci všetkých pozemkov, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť. Spoločná nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby. V súlade s tým sú na dotknutých listoch vlastníctva v časti B - Vlastníci a iné oprávnené osoby zapísaní jednotliví podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti a títo tvoria pozemkové spoločenstvo. Na nakladanie s majetkovými právami k spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, sú oprávnení títo podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, do výšky spoluvlastníckych podielov. Pod pojmom „správca“ sa rozumie správca majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku (porov. § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, § 34 ods. 1 katastrálneho zákona). Pojem „oprávnená osoba“ zakotvený v citovanom ustanovení katastrálneho zákona nie je v katastrálnom zákone výslovne upravený. Je potrebné ho vykladať v súlade s § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a ustanoveniami 2. časti katastrálneho zákona, ktoré upravujú predmet a obsah katastra. V zmysle uvedeného je potrebné za oprávnenú osobu podľa § 7 ods. 1 písm. c) považovať záložného veriteľa, oprávneného z vecného bremena, oprávneného z predkupného práva, a nájomcu z nájomného práva k pozemku, ak má toto právo trvať najmenej päť rokov (porov. § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, § 8 ods. 2 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona, ktorý upravuje obsah listu vlastníctva). Z uvedeného vyplýva, že správca a obhospodarovateľ spoločnej nehnuteľnosti nie je vlastníkom, správcom ani oprávnenou osobou v zmysle katastrálneho zákona.“ Žalovaný citujúc ust. § 34 ods. 1, § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, § 43 vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ku katastrálnemu zákonu, a § 9 ods. 1 písm. h) vyhlášky ÚGKK č. 22/2012 Z.z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra, ďalej v bodoch II. až VII. dôvodil, že: „Prvostupňový správny orgán zistil, že na základe návrhov č. G. XXX/XXXX, G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX a ich príloh nevzniklo, nezmenilo sa ani nezaniklo vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnostiam, ktoré je predmetom zápisu do katastra nehnuteľností v zmysle § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, ako to požaduje § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Preto predmetné návrhy zaevidoval v registri R, kde sa evidujú údaje o nehnuteľnostiach, ich vlastníkoch a iných oprávnených osobách, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiach. Odvolací orgán sa s týmto posúdením obsahu predmetných listín stotožňuje. Uvedené ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona platí aj pre listiny evidované v registri R, t.j. tie verejné listiny alebo iné listiny, na základe ktorých nevznikli, nezmenili sa ani nezanikli práva k nehnuteľnosti, ale ktoré obsahujú údaje o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťou alebo s vlastníkom. Zápis listín evidovaných v registri R plní evidenčnú funkciu. Účelom zápisu týchto listín je, aby boli údaje katastra aktuálne a v súlade so skutočným a právnym stavom, čo umožňuje spravovať kataster v súlade so zásadou jeho materiálnej publicity. Správny orgán neskúma vecnú správnosť týchto listín, ale preskúmava ich len z formálneho hľadiska, t.j. či obsahuje údaje katastra a či je bez chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností. Musí však posúdiť ich obsah z hľadiska spôsobilosti právnych účinkov predmetnej listiny na zápis do katastra nehnuteľností. Evidovanie pozemkového spoločenstva je upravené vo vykonávacej vyhláške, konkrétne § 9 ods. 1 písm. h) a ods. 2 písm. f) a to vyznačením kódu spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 6 k uvedenej vyhláške. Žiadna iná forma evidovania spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností nie je v právnych predpisoch výslovne ustanovená. ÚGKK vo svojich usmerneniach a stanoviskách, ako aj odborná verejnosť v odborných článkoch, odporúča vyznačiť pozemkové spoločenstvo jednak kódom spoločnej nehnuteľnosti a tiež na liste vlastníctva v časti „Iné údaje“ formou poznámky, že pozemky tvoria spoločnú nehnuteľnosť, s uvedením rozsahu spoločnej nehnuteľnosti. V súlade s vyššie uvedeným je v prejednávanom prípade na dotknutých listoch vlastníctva vyznačená poznámka o tom, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť a zároveň je na jednotlivých nehnuteľnostiach vyznačený kód spoločnej nehnuteľnosti. Správnym orgánom vecne príslušným na evidenciu pozemkových spoločenstiev je pozemkový a lesný odbor okresného úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev podľa § 22 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej len „zákon pozemkových spoločenstvách“) a vykonáva štátnu správu v oblasti správy a hospodárenia na spoločných nehnuteľnostiach. Podľa § 4 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách: Spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom zápisu spoločenstva do registra. Uvedený správny orgán má podľa § 22 ods. 3 a 4 zákona o pozemkových spoločenstvách povinnosť oznámiť zápis spoločenstva do registra iba Štatistickému úradu SR a miestne príslušnému daňovému úradu, nie však katastrálnemu odboru. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, evidovanie údajov o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností nemá oporu v príslušných zákonných a podzákonných ustanoveniach, ani v usmerneniach a stanoviskách príslušného ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán teda trvá na svojom právnom závere v predmetnej veci, už uvedenom v zrušujúcom rozhodnutí a prevzatom aj rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí, že žiadna právna norma neustanovuje povinnosť uvádzať na liste vlastníctva údaj o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti. Odvolací správny orgán tiež upozorňuje, že ani samotný pojem „správca a obhospodarovateľ spoločnej nehnuteľnosti“, ktorý používajú obaja účastníci konania, nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Zároveň je odvolací orgán toho názoru, že spolu s poznámkou o tom, že pozemky tvoria spoločnú nehnuteľnosť, sa môže javiť ako účelné evidovať tiež identifikačné údaje pozemkového spoločenstva, ktorému predmetná spoločná nehnuteľnosť patrí. Jedná sa však výlučne o fakultatívny údaj a jeho zapísanie alebo nezapísanie je vecou správnej úvahy konajúceho správneho orgánu, pretože na samotné vlastnícke právo a iné práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, nemá táto informácia žiadny vplyv. Správna úvaha je preskúmateľná len v tom rozsahu, či neodporuje kogentným právnym normám a či je v súlade so zásadami a princípmi práva; v intenciách zápisov v katastri nehnuteľností musí byť správna úvaha predovšetkým v súlade so zásadou materiálnej publicity katastra. V prejednávanom prípade je významnou právnou skutočnosťou to, že sa zápisu svojich identifikačných údajov na listy vlastníctva domáhajú dva rôzne subjekty, avšak na základe rôznych právnych titulov. V súlade so zásadou prezumpcie správnosti verejných listín, ako aj v súlade s evidenčným princípom, ktorý platí pre zápis verejných listín do katastra nehnuteľností, správny orgán na úseku katastra nehnuteľností nie je oprávnený preskúmavať ich vecnú správnosť. Preto ani nie je oprávnený robiť si úsudok o tom, ktorá z predložených listín je vierohodnejšia. Uvedené v podstatnej miere určuje rámec správnej úvahy o tom, či správny orgán v katastri nehnuteľností zapíše skutočnosti súvisiace s nehnuteľnosťou, ktoré nie je povinný evidovať. Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona: Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Podľa § 36a katastrálneho zákona: Ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Na citovanú zásadu priority zápisov práv k nehnuteľnostiam poukazuje aj odvolateľ v bode 2 doplnenia odvolania. Prvostupňový správny orgán v súlade so zásadou priority listom zo dňa 21.08.2015 vybavil návrh Urbariátu Hačava, družstvo, evidovaný pod č. G. XXX/XXXX a následne listom zo dňa 26.08.2015 vybavil návrh Urbariátu Pozemkové spoločenstvo Hačava č. G. XXX/XXXX. Z hľadiska aplikácie zásady priority zápisov v katastri nehnuteľností na prejednávaný prípad je nevyhnutné brať na zreteľ, že listiny predložené na zápis do katastra nehnuteľností pod č. G. XXX/XXXX, č. G. XXX/XXXX a č. G. XXX/XXXX nie sú listinami o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti, ako to výslovne ustanovuje § 41 ods. 2 katastrálneho zákona. Preto mechanické uplatnenie „práva prvého“ pri týchto listinách nemá oporu v katastrálnom zákone. Z rovnakého dôvodu nemožno na daný prípad analogicky uplatniť ust. § 36a katastrálneho zákona, ktoré sa expressis verbis týka záznamových listín podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. S poukazom na uvedené odvolací orgán konštatuje, že návrhy evidované pod č. G. XXX/XXXX, G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX s ich prílohami, nie sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď návrhom evidovaným pod č. G. XXX/XXXX a č. G. XXX/XXXX nevyhovel a listiny vrátil navrhovateľom. Následné vykonanie zápisu pod č. G. XXX/XXXX nemá oporu v katastrálnom zákone ani z procesného hľadiska. Zápis vykonaný na dotknutých listoch vlastníctva pod č. G. XXX/XXXX a následne aj pod č. G. XXX/XXXX je teda chybou v katastrálnom operáte, pretože bol vykonaný na základe nespôsobilej právnej listiny a nezákonným postupom. Tým je daný dôvod na opravu zrušením týchto zápisov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odvolací orgán dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho posúdenia veci, je odôvodnené dostatočne a zrozumiteľne a v súlade s § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. Odvolateľ na viacerých miestach doplnenia odvolania, najmä v bode 3 a 4 uvádza námietky, ktoré smerujú najmä proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho orgánu. Odvolací orgán má za to, že na predmetné námietky nie je oprávnený reagovať, pretože by išlo o preskúmanie správnosti vlastného skoršieho rozhodnutia vydaného v tomto konaní, na čo nie je vecne príslušný. K bodom 3 a 4 doplnenia sa preto odvolací správny orgán obmedzuje iba na konštatovanie, že predmet tohto konania je odlišný od E. XX/XXXX/ Sv, kde išlo o určenie rozsahu spoločnej nehnuteľnosti a taktiež je odlišný od D. X/XXXX, kde išlo o zápis vlastníckeho práva Urbariátu Hačava, družstvo. Preto námietka odvolateľa, že odvolací orgán nerešpektoval svoje predchádzajúce rozhodnutia je irelevantná. Rovnako je irelevantné, že v týchto konaniach bolo rozhodnuté v prospech odvolateľa. V bode 5 podaného odvolania odvolateľ poukazuje na zmenu právneho stavu, ku ktorej došlo tým, že Krajský súd v Košiciach Uznesením č. 2Cob/14/2016-618 zo dňa 31.10.2016 potvrdil Uznesenie Okresného súdu Košice I č. 28CbR/22/2010-587 zo dňa 27.05.2016. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2016. Dňa 08.02.2016 boli obe listiny doručené odvolaciemu orgánu. Odvolací orgán preskúmaním predmetných uznesení zistil, že súd nimi zamietol návrh na zrušenie Urbariátu Hačava družstvo. V dôsledku týchto uznesení pretrváva právny stav, kedy popri sebe existujú dva subjekty, ktoré od svojej registrácie vo verejných registroch (Obchodný register a Register pozemkových spoločenstiev) odvodzujú právo správy a obhospodarovania tej istej spoločnej nehnuteľnosti. Z vyjadrenia navrhovateľ a k podanému odvolaniu je zrejmé, že na príslušnom súde prebieha viacero súdnych konaní o určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení zo dňa 12.12.2009. Žiadny príslušný orgán doposiaľ nerozhodol spor o tom, ktorý z týchto existujúcich subjektov je správcom a obhospodarovateľom predmetnej spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň je potrebné poukázať na to, že verejným registrom, do ktorého sa v zmysle platnej právnej úpravy zapisujú pozemkové spoločenstvá, je Register pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie okresný úrad, pozemkový a lesný odbor. Bolo by teda v rozpore so zásadou materiálnej publicity katastra a zároveň prekročením právomoci, ak by správny orgán na dotknuté listy vlastníctva vykonal zápis v prospech jedného z účastníkov konania uvedením jeho identifikačných údajov s označením že sa jedná o správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti. Verejné listiny predložené obomi subjekty obsahujú vzájomne rozporné skutočnosti súvisiace s predmetnou spoločnou nehnuteľnosťou, a to také, ktoré správny orgán ani nie je povinný evidovať. Odvolací správny orgán opakovane uvádza, že pre zápis listín v registri R nie je možné analogicky aplikovať § 36a katastrálneho zákona, keďže na základe týchto listín nevzniklo, nezmenilo sa ani nezaniklo žiadne právo k nehnuteľnosti. Podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní: Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 17.03.2017. 2. Včas podanou žalobou zo dňa 16.05.2017, podanou elektronicky na súd dňa 17.05.2017 o 23:49 hod., sa žalobca domáhal, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí žalovaného, zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností zo dňa 22.02.2017 č.k. Xo 14/2016-II, sp.zn. OU-KE-OOP5-2017/003845/SUC, ako aj zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou zo dňa 24.10.2016 č.k. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta. Ďalej sa domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností zo dňa 10.08.2016 č.k. Xo 14/2016, sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC, ako aj zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou zo dňa 29.04.2016 č.k. OU-KS-KO1- X 12/2016/Ta a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania. Žalobca v podanej žalobe argumentoval nasledovne: „S uvedeným rozhodnutím žalovaného nesúhlasíme, s dôvodmi ani s argumentáciou žalovaného pre takéto rozhodnutie sa nestotožňujeme a napadnuté rozhodnutie považujeme za nesprávne a nezákonné. Tvrdíme, že uvedeným nezákonným rozhodnutím žalovaného boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu ako účastníka správneho konania, pričom žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä z nasledujúcich ustanovení:“ Ďalej citujúc ust. § 3 ods. 1, 4 a 5 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) s poukazom na ust. § 46 Správneho poriadku namietal, že: „Aj keď na vykonanie záznamu a poznámky v katastri nehnuteľností sa Správny poriadok nevzťahuje, v citovaných ustanoveniach sú sformulované zásady a princípy, ktoré sú správne orgány povinné dodržiavať pri každom výkone svojej činnosti. Sme toho názoru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) a najmä - napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Tvrdíme, že žalovaný sa dôsledne nezaoberal všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci. Predpokladom zákonného rozhodnutia je pritom správne zistenie skutkového stavu veci a zákonné a logické vyhodnotenie získaných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie navyše neobsahuje dostatočné a presvedčivé (preskúmateľné) dôvody, na ktorých je založené, čím sa javí aj ako nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Je potrebné poukázať na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v poradí už jeho druhým rozhodnutím v uvedenom správnom konaní. Prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou) pri svojom rozhodnutí zo dňa 24.10.2016 o oprave údajov katastra (zrušenie zápisov č. G.-XXX/XX zo dňa 22.6.2015 a č. G.-XXX/XX zo dňa 3.12.2015) pritom vychádzal z právneho názoru žalovaného vysloveného v jeho rozhodnutí zo dňa 10.08.2016, č. k.: Xo 14/2016, sp. zn.: OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zrušil predchádzajúce (v poradí prvé) rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou, zo dňa 29.04.2016, č. k.: OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta. Nemôže preto zostať bez povšimnutia, že odvolací správny orgán „uložil“ prvostupňovému správnemu orgánu, ako má rozhodnúť, a následne takého rozhodnutie sám potvrdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolacie námietky žalobcu (v odvolacom konaní pred žalovaným) v konečnom dôsledku týkali aj predchádzajúceho (prvého) rozhodnutia žalovaného. Plne poukazujeme na písomné stanovisko žalobcu zo dňa 06.11.2015 (predložené v konaní č. C.-W.-W.-G.), na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.03.2016 (predložené v konaní č. C.-W.-W.-E.), na odvolanie žalobcu zo dňa 26.05.2016 (podané proti Rozhodnutiu Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou, zo dňa 29.04.2016, č. k.: OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta), na odvolanie žalobcu zo dňa 01.12.2016 (podané proti Rozhodnutiu Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou, zo dňa 24.10.2016, č. k.: OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta) a na písomné doplnenie odôvodnenia tohto odvolania zo dňa 17.01.2017, na obsahu ktorých v celom rozsahu trváme. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uspokojivo nevysvetlil, v čom je listina doručená žalobcom nespôsobilá na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Žalovaný nevytkol žiadnu formálnu chybu listín G. XXX/XX a G. XXX/XX, ktorá by mala za následok nespôsobilosť týchto listín na zápis. Žalovaný v rozhodnutí vôbec nepreukázal, že listiny predložené na zápis pod č. G. XXX/XXXX, či pod č. G. XXX/XXXX, boli vyvrátené, resp. zrušené právoplatným rozhodnutím príslušného správneho orgánu (spôsobilosť listín a vierohodnosť údajov v nich uvedených bola viackrát písomne podrobne preukázaná a vysvetlená), preto tvrdenie o nezákonnosti postupu správneho orgánu (pri zápise žalobcu) je nezrozumiteľné a neurčité. Bývalá Správa katastra Košice - okolie už v minulosti zápisom listiny G. XX/XXXX zapísala na základe návrhu žalobcu poznámku o spoločnej nehnuteľnosti na ďalšie listy vlastníctva, na ktorých sú evidované spoločné nehnuteľnosti. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v zázname o kontrole č. XX/XXXX-Q. zo dňa 5.8.2011 potvrdil, že listina G. XX/XXXX - žiadosť žalobcu o zápis poznámky spoločnej nehnuteľnosti bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi. Skutkový ani právny stav sa od tej doby nijako nezmenil. Predmetný zápis bol vykonaný na základe návrhu žalobcu. Správnosť vykonania tohto zápisu bola riešená v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte č. E. XX/XXXX/ Sv zo dňa 31.10.2012, pričom rozhodnutie bolo následne potvrdené aj odvolacím správnym orgánom. Následne bývalá Správa katastra Košice vydala pod č. k.: D. X/XXXX/Be dňa 10.5.2013 rozhodnutie, ktorým nevyhovela protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa 18.3.2013, č. L. XXX/XX-X, ktorým prokurátor namietal zápis vlastníckeho práva na Urbariát Hačava, družstvo, a výmaz Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Hačava, v časti B. vlastníci a iné oprávnené osoby na konkrétnych LV v k. ú. V. v k. ú. V.. Predmetné rozhodnutia má prvostupňový aj odvolací správny orgán k dispozícii. Je evidentné, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom, keď nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutia toho istého odvolacieho správneho orgánu, ktoré boli vydané v prospech odvolateľa, a rozhodol v rozpore s týmito rozhodnutiami, a to aj napriek tomu, že navyše došlo k zmene skutkového ani právneho stavu v prospech žalobcu. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací svojím Uznesením zo dňa 31.10.2016, č. k. 2Cob/124/2016-618, potvrdil Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.05.2016, č. k. 28CbR/22/2010-587, ktorým okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo (žalobcu) ako nedôvodný. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2016. Úkony subjektu Urbariát, Pozemkové spoločenstvo Hačava, smerujúce k spochybneniu samotnej existencie žalobcu, o ktoré sa všemožne snažil a na ktoré v priebehu celého konania poukazoval, tým boli definitívne ukončené - s negatívnym výsledkom pre tento subjekt. Jeho tvrdenia o údajnej nezákonnej premene pozemkového spoločenstva na družstvo boli teda súdmi s konečnou platnosťou vyhodnotené ako nedôvodné. Naďalej tak platí, že žiaden súd (ako jediný príslušný orgán) doposiaľ nevydal právoplatné rozhodnutie, ktoré by vo výroku deklarovalo, že premena Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Hačava, na Urbariát Hačava, družstvo, bola vykonaná v rozpore so zákonom. Naopak, rozdiel od začiatku tohto správneho konania v súčasnosti existuje právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré konštatuje, že nezákonnosť premeny Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Hačava na Urbariát Hačava, družstvo, nebola preukázaná, a že spochybňovanie tejto premeny je nedôvodné. Niet akýchkoľvek pochybností, že žalobca bol ako správca predmetnej spoločnej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností správne a v súlade so zákonom. Nejednalo sa o žiaden chybný zápis, ako to uvádza v napadnutom rozhodnutí žalovaný. Je nesporné, že žalobca je odo dňa 18.3.2010 (zápis žalobcu do Obchodného registra) univerzálnym právnym nástupcom Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Hačava a prináležia mu práva a povinnosti svojho právneho predchodcu. Jedným z týchto práv je aj právo na zápis informácie o spoločnej nehnuteľnosti a o zápise správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že v predmetnom katastrálnom konaní o oprave chyby neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé čo i len spochybniť správnosť zapísaných údajov o spoločnej nehnuteľnosti a o žalobcovi ako jej správcovi (obhospodarovateľovi) v katastri nehnuteľností. S poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. g/ SSP uvádzame, že žalobca vo veci žiada nariadenie pojednávania.“ 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 08.08.2017, doručeným súdu dňa 14.08.2017, pričom vo vyjadrení uviedol: „Napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracovisko Moldava nad Bodvou č. OU- KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 24.10.2016 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) a zamietol odvolanie žalobcu zo 05.12.2016. Žalobca v podanej žalobe v podstatnom rozsahu opakuje argumenty, ktoré uviedol aj v podaní označenom ako Doplnenie odôvodnenia odvolania, doručenom žalovanému správnemu orgánu dňa 23.01.2017. Žalovaný správny orgán sa v predmetnými argumentmi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto naň v celom rozsahu odkazuje. Žalovaný správny orgán v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že medzi účastníkmi predmetného správneho konania existuje dlhodobý, rozsiahly a zložitý spor, ktorý má úplne inú podstatu, než zápis identifikačných údajov o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností ktorého sa obaja účastníci konania domáhajú. Ako žalovaný správny orgán podrobne dôvodí v napadnutom rozhodnutí, takýto údaj v zmysle platnej právnej úpravy nie je predmetom zápisu v katastri nehnuteľností. Dokonca ani termín „správca a obhospodarovateľ spoločnej nehnuteľnosti“, ktorý používajú obaja účastníci konania, nemá oporu ani v katastrálnom zákone, ani v zákone o pozemkových spoločenstvách, prípadne v ich podzákonných predpisoch. Keďže nie je možné návrhom účastníkov konania vyhovieť, tak akokoľvek podrobná, logicky zdôvodnená a príslušnou právnou úpravou podložená argumentácia žalovaného, uvedená v odôvodnení rozhodnutia, sa bude účastníkom konania javiť ako nedostatočná, nepresvedčivá a nesprávna. K samotným argumentom žalobcu žalovaný správny orgán uvádza nasledovné: Žalobca v podanej žalobe namieta, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdí, že žalovaný sa dôsledne nezaoberal všetkými okolnosťami potrebnými na rozhodnutie vo veci, ak aj to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené a tým sa javí ako nepreskúmateľné. K uvedeným žalobným námietkam žalovaný správny orgán uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje tak opis aktuálnych údajov katastra nehnuteľností v predmetnej veci, ako aj opis priebehu správneho konania prvostupňového správneho orgánu pri zápise listín pod č. G. XXX/XXXX, G. XXX/XXXX, G. XXX/XXXX a G. XXX/XXXX, aj dôsledné vysporiadanie sa s vyjadreniami oboch účastníkov konania. Žalovaný správny orgán všetky svoje argumenty oprel o aktuálnu právnu úpravu, uviedol rozbor príslušných zákonných ustanovení a vysvetlil, akými úvahami sa spravoval pri ich aplikácii na prejednávaný prípad. V každej konkrétnej prejednávanej otázke je opísaný logický súvis medzi skutkovými zisteniami a relevantnou právnou úpravou. Z toho dôvodu má žalovaný správny orgán za to, že sa napadnutému rozhodnutiu nedá vytknúť nepreskúmateľnosť. Pokiaľ ide o hodnotenie správnosti právneho posúdenia: v právnom prostredí, kedy kľúčová otázka tohto konania - t.j. otázka zápisu správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností nie je v katastrálnom zákona ani v inom právnom predpise výslovne upravená, je žalovaný správny orgán toho názoru, že správnosť právneho posúdenia veci je možné preskúmavať len do tej miery, či sa neodchýlila od kogentných zákonných ustanovení a či použitá správna úvaha správneho orgánu neodporuje účelu príslušných právnych noriem a zásadám a princípom spravovania katastra nehnuteľností (primerane podľa § 27 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Žalobca ďalej namieta, že žalovaný uspokojivo nevysvetlil, v čom je listina doručená žalobcom (č. G. XXX/XXXX, G. XXX/XXXX) nespôsobilá na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Žalovaný nevytkol žiadnu formálnu vadu týchto listín, ktorá by mala za následok nespôsobilosť týchto listín na zápis. Tento argument je uvedený aj v bode 1. Doplnenia svojho odvolania (podanie doručené žalovanému správnemu orgánu dňa 23.01.2017 - listina uložená v spise pod č. xxx). Žalovaný správny orgán na tento argument podrobne a rozsiahlo reagoval na str. 10 a 11, aj s poukazom na príslušnú právnu úpravu a formuloval záver uvedený na str. 12, na ktorý opätovne (v stručnejšej podobe) poukazuje: Na dotknutých listoch vlastníctva vyznačená poznámka o tom, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť a zároveň je na jednotlivých nehnuteľnostiach vyznačený kód spoločnej nehnuteľnosti. Evidovanie údajov o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností nemá oporu v príslušných zákonných a podzákonných ustanoveniach, ani v usmerneniach a stanoviskách príslušného ústredného orgánu štátnej správy. V prejednávanom prípade je významnou právnou skutočnosťou to, že sa zápisu svojich identifikačných údajov na listy vlastníctva domáhajú dva rôzne subjekty, avšak na základe rôznych právnych titulov. V súlade so zásadou prezumpcie správnosti verejných listín, ako aj v súlade s evidenčným princípom, ktorý platí pre zápis verejných listín do katastra nehnuteľností, správny orgán na úseku katastra nehnuteľností nie je oprávnený preskúmavať ich vecnú správnosť. Preto ani nie je oprávnený robiť si úsudok o tom, ktorá z predložených listín je vierohodnejšia a zapísať do katastra nehnuteľností údaj, ktorý nie je povinný a ani oprávnený evidovať. K argumentu, že žalovaný správny orgán vo svojom skoršom rozhodnutí v predmetnej veci, a to č. Xo 14/2016 zo dňa 10.08.2016, sp. zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/ SUC uložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako má rozhodnúť a následne takéto rozhodnutie sám potvrdil, žalovaný správny orgán poukazuje na § 59 ods. 3 in fine zákona o správnom konaní. Pritom dáva do pozornosti, že prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prejednávanej veci - OU-KS-KO1 X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové konanie z dôvodu nesprávneho procesného postupu a neprávneho právneho posúdenia veci. Z toho dôvodu prvostupňový správny orgán ani nemal inú možnosť, ako spravovať sa v novom rozhodnutí právnym názorom odvolacieho správneho orgánu. Žalobca uvádza, že už v minulosti zápisom listiny č. G. XX/ XXXX správny orgán zapísal na základe návrhu žalobcu poznámku o spoločnej nehnuteľnosti na ďalšie listy vlastníctva, na ktorých sú evidované spoločné nehnuteľnosti. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v zázname o kontrole č. XX/XXXX-Q. potvrdil, že predmetný zápis bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi a skutkový s právny stav sa od tej doby nijako nezmenil. Správnosť vykonania tohto zápisu bola riešená v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte č. E. XX/XXXX/Sv zo dňa 31.10.2012, pričom rozhodnutie bolo následne potvrdené a odvolacím správnym orgánom. Aj tieto argumenty žalobcu už boli uvedené v Doplnení odôvodnenia odvolania a žalovaný správny orgán na nich reagoval v bode VI. (str. 13 napadnutého rozhodnutia). Predmet tohto konania s podstatne odlišuje od predmetu konania č. E. XX/XXXX/Sv. Pod č. G. XX/XXXX, následne preskúmavaným v konaní č. E. XX/XXXX/Sv išlo o určenie rozsahu spoločnej nehnuteľnosti a vyznačenie poznámky o tom, že pozemky tvoria spoločnú nehnuteľnosť. Poznámka o spoločnej nehnuteľnosti je na dotknutých listoch vlastníctva vyznačená aj v súčasnosti, spolu s kódom spoločnej nehnuteľnosti. V uvedenom konaní teda nešlo o zápis údajov o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti, s uvedením identifikačných údajov niektorého z účastníkov konania, ako je to v tomto konaní. Obdobne aj ohľadom rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. D. X/XXXX/Be zo dňa 10.05.2013 platí, že toto konanie malo predmet podstatne odlišný od predmetu tohto konania. (v konaní č. D. X/ XXXX išlo o zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu, a nie zápis správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti). Preto podľa názoru žalovaného správneho orgánu je irelevantná námietka žalobu, že žalovaný nerešpektoval predmetné predchádzajúce rozhodnutia toho istého orgánu, vydané v prospech žalobcu a rozhodol v rozpore s týmito rozhodnutiami. Žalovaný správny orgán opätovne zdôrazňuje, že v súlade s názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, uvedenom nielen v zázname o kontrole č. XX/XXXX-Q., ale aj v katastrálnom bulletine a iných odborných článkoch, je aj v súčasnosti v katastri nehnuteľností vyznačená predmetná spoločná nehnuteľnosť jednak kódom spoločnej nehnuteľnosti a jednak poznámkou. Námietky žalobcu, týkajúce sa doterajších výsledkov súdnych konaní, prebiehajúcich doposiaľ medzi žalobcom a Urbariátom Pozemkové spoločenstvo Hačava, nemajú vplyv na skutočnosť, že medzi týmito subjektmi naďalej na rôznej úrovni pretrvávajú spory o tom, ktorý z nich je oprávnený spravovať a obhospodarovať pozemky tvoriace predmetnú spoločnú nehnuteľnosť. V závere žalovaný správny orgán uvádza, že verejným registrom, do ktorého sa v zmysle platnej právnej úpravy zapisujú pozemkové spoločenstvá, je Register pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie okresný úrad, pozemkový a lesný odbor. Bolo by teda v rozpore so zásadou materiálnej publicity katastra a zároveň prekročením právomoci, ak by správny orgán na dotknuté listy vlastníctva zapísal identifikačné údaje jedného z účastníkov konania s označením, že sa jedná o správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti. Verejné listiny predložené obomi subjektami obsahujú vzájomne rozporné skutočnosti súvisiace s predmetnou spoločnou nehnuteľnosťou, a to také, ktoré správny orgán ani nie je povinný v zmysle platnej právnej úpravy evidovať.“ Súčasne so svojím vyjadrením žalovaný v prílohe predložil súdu administratívny spis Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov sp.zn. OU-KE-OOP5- 2017/003845/SUC (v r. 2016 spis vedený pod sp.zn. OU- KE-OOP5-2016/030437/SUC), vrátane 1. administratívneho spisu Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru sp.zn. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta, spolu v počte 44 listín. 4. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručil žalobcovi dňa 22.09.2017, napriek nahliadnutiu do spisu a vyhotoveniu si fotokópii zo spisu a administratívneho spisu žalovaného v počte 342 strán dňa 07.09.2019, sa žalobca v stanovenej lehote ani v súdom predĺženej lehote do 12.10.2017 nevyjadril. 5. Súd na návrh Urbariátu pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava 30, Turňa nad Bodvou uznesením č.k. 6S/54/2017-60 zo dňa 26.04.2018 pribral do konania ako účastníka správneho konania Urbariát pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava 30, Turňa nad Bodvou. 6. K žalobe žalobcu, ako aj k vyjadreniu žalovaného sa vyjadril do konania pribratý ďalší účastník konania Urbariát pozemkové spoločenstvo Hačava, ktorému súd doručil žalobu dňa 17.07.2018, a to podaním doručeným súdu dňa 12.02.2019, v ktorom podaní v bode I/2 až 13 uviedol, že: „2. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že žalobca v správnej žalobe opakuje jeho argumenty, ktoré už uviedol v správnom konaní. K týmto argumentom sa účastník konania už obsiahlo a vyčerpávajúco vyjadril v jeho podaniach v rámci predmetného správneho konania. 3. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom správnom konaní, ako aj v tomto súdnom konaní je podstatnou otázka údajnej premeny účastníka konania na žalobcu, považuje účastník konania za vhodné priblížiť Krajskému súdu v Košiciach okolnosti prijatia uznesenia valného zhromaždenia účastníka konania o jeho údajnej premene na žalobcu. Uznesenie zhromaždenia podielnikov účastníka konania o jeho údajnej premene na žalobcu nebolo nikdy prijaté. Zhromaždenie účastníka konania konané dňa 12.12.2009 totiž nebolo ani uznášaniaschopné pre účely prijatia rozhodnutia o údajnej premene účastníka konania na žalobcu, pre účely schválenia ktorého bol potrebný súhlas kvalifikovanej, tzn. 2/3 väčšiny všetkých hlasov podielnikov účastníka konania (viď. § 19 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z., o pozemkových spoločenstvách). Z celkového počtu všetkých hlasov podielnikov účastníka konania (tzn. 1193; str. 4 predmetnej notárskej zápisnice) sa predmetného hlasovania zúčastnili podielnici účastníka konania, ktorí mali 568 hlasov, pričom za údajnú premenu účastníka konania na žalobcu hlasovali podielnici účastníka konania s počtom hlasov 510 (str. 19 notárskej zápisnice). Je teda nepochybné, že premena účastníka konania na žalobcu nebola zhromaždením podielnikov účastníka konania nikdy schválená, keď na prijatie daného návrhu uznesenia zhromaždenia bolo potrebných 796 všetkých hlasov všetkých podielnikov účastníka konania (tzn. 2/3 z 1193 - celkový počet všetkých hlasov všetkých podielnikov účastníka konania). 4. Žalobca v správnej žalobe najskôr vymenováva jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1967 Z. z., o správnom konaní, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Následne žalobca vo všeobecnosti konštatuje, že „[…] zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a najmä - napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP).“ Účastník konania je, na rozdiel od žalobcu, toho názoru, že zistenia žalovaného boli dostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. V tomto smere je potrebné dodať, že ani samotný žalobca v správnej žalobe neuvádza, z akých konkrétnych dôvodov považuje zistenia skutkového stavu žalovaného za nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. žalobca v správnej žalobe neuvádza, o ktoré konkrétne skutočnosti mal žalobca doplniť jeho zistenia za účelom riadneho posúdenia veci. Účastník konania je naopak toho názoru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci za účelom jej riadneho posúdenia a rozhodnutia. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberá jednotlivými skutočnosťami, a to predovšetkým skutočnosťami a dôkazmi ohľadne údajnej premeny účastníka konania na žalobcu, ako aj skutočnosťami a dôkazmi ohľadne rozsiahlych a pretrvávajúcich sporov medzi účastníkom konania a žalobcom ohľadne údajného právneho nástupníctva žalobcu po (stále existujúcom) účastníkovi konania. Na základe takto podrobne a presne zistenom skutkovom stave prijal žalovaný rozhodnutie napadnuté žalobcom správnou žalobou. Zároveň nesúhlasí účastník konania ani s ďalším vyššie uvedeným tvrdením žalobcu, a to že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ani v prípade tohto všeobecného vyjadrenia neuviedol žalobca v žalobe žiadne konkrétne tvrdenia na podporu tohto jeho argumentu. Účastník konania je naopak toho názoru, že právne posúdenie veci zo strany žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného je správne. 5. Zároveň nesúhlasí účastník konania ani s tvrdením žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie je údajne nepreskúmateľné. Ani v tomto prípade žalobca nijak bližšie nešpecifikoval, v čom vidí údajnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od žalobcu je účastník konania toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľnosťou netrpí. Žalovaný v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, ďalej akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov správneho konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 6. V súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenej v žalobe poukazuje účastník konania v plnom rozsahu na jeho podania a vyjadrenia, a to na (i) návrh na zápis zmeny v katastrálnom operáte, návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte a návrh na zápis poznámky zo dňa 19.02.2016, ďalej na (ii) vyjadrenie účastníka konania zo dňa 13.06.2016 k odvolaniu žalobcu, ako aj na (iii) vyjadrenie účastníka konania zo dňa 20.02.2017 k doplneniu odôvodnenia odvolania žalobcu. Na obsahu týchto vyjadrení účastník konania v celom rozsahu trvá. 7. Účastník konania ďalej nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu o tom, že „Je evidentné, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom, keď nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutia toho istého odvolacieho správneho orgánu, ktoré boli vydané v prospech odvolateľa, a rozhodol v rozpore s týmito rozhodnutiami [...]“. Účastníkovi konania nie je jasné, prečo by z uvedeného dôvodu malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom. Žalovaný rozhodol na základe nových tvrdení a nových dôkazov predložených v predmetnom správnom konaní zo strany účastníka konania. Ak takéto tvrdenia účastníka konania a dôkazy odôvodňujú rozhodnutie žalovaného, ktoré sa odlišuje od jeho predchádzajúcich rozhodnutí, nič nebráni žalovanému vydať rozhodnutie, ktoré sa líši od jeho predchádzajúcich rozhodnutí. Navyše je potrebné uviesť, že sa minimálne v prípade rozhodnutia žalovaného pod č. k.: D. X/XXXX/Be zo dňa 10.05.2013 o nevyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa 18.03.2013, č. L.: XXX/XX-X, jedná o rozhodnutie v konaní, ktoré nemá nič spoločné s predmetným správnym konaním a napadnutým rozhodnutím žalovaného. 8. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že „Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací svojím Uznesením zo dňa 31.10.2016, č. k. 2Cob/124/2016-618, potvrdil Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.05.2016, č. k. 28CbR/22/2010-587, ktorým Okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo (žalobcu) ako nedôvodný.“ V súvislosti s týmto tvrdením žalobcu je potrebné v prvom rade uviesť, že Okresný súd Košice I nezamietol návrh žalobcov na zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo (teda žalobcu v predmetnom súdnom konaní) ako nedôvodný. Okresný súd Košice I tento návrh zamietol z toho dôvodu, že žalobcovia v súdnom konaní o zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo údajne nemali (nepreukázali) naliehavý právny záujem na zrušení Urbariátu Hačava, družstvo. Tohto názoru bol aj Krajský súd v Košiciach keď potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice I. Ani Okresný súd Košice I, ako ani Krajský súd v Košiciach sa tak meritom veci, tzn. či pri údajnom založení Urbariátu Hačava, družstvo (žalobcu) došlo k porušeniu zákona, nezaoberali. Pre úplnosť dodáva účastník konania, že Okresný súd Košice I, ako aj Krajský súd v Košiciach síce v konaní o zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo, nevyhoveli žalobe o zrušenie žalobcu z dôvodu údajnej neexistencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov v tamojšom konaní (čo bolo právne nesprávne - viď nižšie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), no na druhej strane oba tieto súdy dospeli v ich rozhodnutiach k záveru, že k premene účastníka konania na žalobcu nedošlo. K tomu uviedol Okresný súd Košice I: „Tunajší súd považuje za potrebné uviesť, že v čase vydania tohto rozhodnutia je Urbariát, pozemkové spoločenstvo Hačava, stále zapísané v registri pozemkových spoločenstiev vedenom Okresným úradom Košice - okolie (viď. Výpis z registra pozemkových spoločenstiev čl. 586 spisu), teda naďalej má právnu subjektivitu, to znamená, že odporca nie je právnym nástupcom pozemkového spoločenstva, keďže pozemkové spoločenstvo nebolo zrušené a následne vymazané z Registra pozemkových spoločenstiev.“ S týmto záverom Okresného súdu Košice I sa stotožnil aj Krajský súd v Košiciach. 9. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadne vyššie uvedených rozhodnutí Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach žalobca v žalobe ďalej uvádza: „Úkony subjektu Urbariát Hačava, Pozemkové spoločenstvo Hačava, smerujúce k spochybneniu samotnej existencie žalobcu, o ktoré sa všemožne snažil a na ktoré v priebehu celého konania poukazoval, tým boli definitívne ukončené - s negatívnym výsledkom pre tento subjekt. Jeho tvrdenia o údajnej nezákonnej premene pozemkového spoločenstva na družstvo boli teda súdmi s konečnom platnosťou vyhodnotené ako nedôvodné.“ Ani toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. V konaní o zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo totiž tamojší žalobcovia podali proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach dovolanie, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) toto rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. NS SR v jeho rozhodnutí so sp. zn.: 4Obdo/58/2017 zo dňa 27.09.2018 totiž dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na zrušení Urbariátu Hačava, družstvo (teda žalobcu v tomto súdnom konaní). K tomu NS SR uviedol: „Pre posúdenie otázky, či osoby vyznačujúce sa uvedenými vlastnosťami (majúce spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti), majú právny záujem na zrušení Družstva, ak si toto nárokuje spravovať ich majetok, je predovšetkým potrebné definovať, čo všetko môže predstavovať právny záujem na zrušení družstva ako takého. Právny záujem na zrušení Družstva môže mať aj osoba, ktorá nie je jej členom, ale má majetkovú účasť, resp. určitý majetkový záujem v družstve. [...] takýto majetkový záujem v družstve má aj osoba, ktorá nie je členom družstva a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktoré obhospodaruje družstvo. [...] takéto osoby následne majú aj právny záujem na zrušení družstva.“ V rámci nového konania sa tak už Krajský súd v Košiciach (a Okresný súd Košice I) budú musieť zaoberať meritom veci, tzn. tým, či pri údajnej premene účastníka konania na žalobcu (resp. pri založení žalobcu) došlo k porušeniu zákona (k čomu nepochybne došlo). 10. Okrem v žalobe uvedeného súdneho sporu prebieha ešte súdny spor na Okresnom súde Košice okolie pod sp. zn. 7C/114/2014, kde sa žalobcovia, členovia účastníka (Urbariátu pozemkové spoločenstvo Hačava) domáhajú určenia neplatnosti hlasovaní a uznesení prijatých na valnom zhromaždení účastníka dňa 12.12.2009. Na uvedenom valnom zhromaždení malo údajne dôjsť k premene účastníka na žalobcu (viď. bod 3 tohto podania). Spor ešte nie je ukončený meritórnym rozhodnutím a od jeho výsledku rovnako závisí existencia žalobcu. Preto sa tvrdenie žalobcu o definitívnom ukončení sporov o existencii žalobcu nezakladajú na pravde. 11. Účastník konania je pozemkovým spoločenstvom, ktoré existuje nepretržite od roku 1996, pričom bol od tohto roku nepretržite zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev, a teda ani nikdy nezanikol. Nie je preto pravdivým evidentne lživé tvrdenie žalobcu, že sa v prípade účastníka konania jedná o nový subjekt založený a vzniknutý v roku 2014. Tieto skutočnosti účastník konania dokladá výpismi z registra pozemkových spoločenstiev za jednotlivé kalendárne roky od roku 2009, kde malo dôjsť k údajnej premene až do súčasnosti. Účastník má schválené Lesohospodárske plány pre lesné pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť spravovanú účastníkom, je evidovaný ako obhospodarovateľ lesných pozemkov na príslušnom lesnom úrade a naďalej vykonáva svoju činnosť na predmetnej spoločnej nehnuteľnosti. Naopak, žalobcovi v konaní pred Krajský lesným úradom v roku 2011 nebolo Rozhodnutím č. XXXX/ XXXXX-X priznané postavenie účastníka daného konania pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy na lesných pozemkoch tvoriacich vlastnícky celok Urbariát pozemkové spoločenstvo Hačava, a to z toho dôvodu, že žalovaný nemá dispozičné, ani iné právo k lesným porastom, na ktorých chce zabezpečovať ťažbu drevnej hmoty. Následne uvedené rozhodnutie potvrdilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo svojom rozhodnutí č. XXX/XXXX-XXX, kde sa v odôvodnení zaoberalo aj otázkou premeny účastníka na žalovaného a dospelo k záveru, že uznesenie o premene je v rozpore so zákonom. 12. Vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v článku I ods. 3 tohto vyjadrenia účastníka konania, je nepochybné, že tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe o údajne správnom zápise žalobcu ako správcu spoločnej nehnuteľnosti bolo v rozpore so zákonom. Žalobca nie je právnym nástupcom účastníka konania (čo je absolútne zrejmé už len kvôli tomu, že účastník konania do dnešného dňa riadne existuje). Žalovaný má preto pravdu keď tvrdí, že zápis žalobcu do katastra nehnuteľností ako údajného správcu predmetnej spoločnej nehnuteľnosti bol chybný a nesprávny. 13. Práve zápisom na listy vlastníctva, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť chce žalobca vytvoriť fikciu jeho práva nakladať so spoločnou nehnuteľnosťou, čo je však v rozpore s objektívnou skutočnosťou, keďže účastník je stále vedený v Registri pozemkových spoločenstiev pod reg. č. L.-L. X/XXXX, a je oprávneným obhospodarovateľom predmetných lesných pozemkov. “ Preto na základe uvedeného v bodoch II/1 a III/1 a 2 vyjadril súhlas s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 08.08.2017 a vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam a dôkazom navrhol, aby Krajský súd v Košiciach vydal rozsudok, ktorým všeobecnú správnu žalobu žalobcu v celom jej rozsahu zamietne a prizná mu nárok na úplnú náhradu trov konania. Svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení doložil súdu kópiami výpisov z registra pozemkových spoločenstiev účastníka konania za roky 2009 až 2018, potvrdením pre obhospodarovateľa lesa 2018, odpoveďou na žiadosť Urbariátu pozemkové spoločenstvo Hačava, rozhodnutím Krajského lesného úradu č. XXXX/ XXXXX-X a rozhodnutím MP a RV č. XXX/XXXX-XXX. 7. K vyjadreniu do konania pribratého účastníka Urbariátu pozemkové spoločenstvo Hačava, ktoré súd doručil žalobcovi dňa 06.03.2019, sa žalobca ani v súdom stanovenej lehote, ani v súdom predĺženej lehote do 26.03.2019 nevyjadril. 8. Žalovaný sa k vyjadreniu do konania pribratého účastníka Urbariátu pozemkové spoločenstvo Hačava, ktoré mu súd doručil dňa 20.02.2019, taktiež nevyjadril. 9. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní rozhodnutí žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, za dodržania postupu podľa ust. § 105 ods. 1 písm. a) a c) a § 106 SSP, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní a po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 10. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa ust. § 27 ods. 1 až 3 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/2005 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Podľa ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam a určí lehotu na vykonanie opravy. Podľa ust. § 43 ods. 1 a 2 vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ku katastrálnemu zákonu, zmena údajov katastra, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam sa vykonáva na základe žiadosti vlastníka alebo inej oprávnenej osoby, alebo z podnetu správy katastra. Žiadosť o vykonanie zmeny obsahuje predmet zmeny a listinu preukazujúcu zmenu, pokiaľ je potrebná. Listina nie je potrebná, ak navrhovaná zmena údajov je preukázaná z predloženého preukazu totožnosti. Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. h) vyhlášky ÚGKK č. 22/2012 Z.z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra, správa katastra vedie register R, ktorý obsahuje listiny, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou alebo s vlastníkom, najmä listina o zmene druhu pozemku, o zmene trvalého pobytu, o zmene priezviska fyzickej osoby, o zmene názvu právnickej osoby, žiadosť o zlúčenie listov vlastníctva a o zápis geometrického plánu. Podľa ust. § 22 ods. 1 až 4 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) okresný úrad zapisuje do registra údaje podľa ust. § 23 prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Na zápis do registra je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode je výmerou najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Na zápis zmeny údajov v registri a zápis zrušenia spoločenstva je miestne príslušný okresný úrad, ktorý vykonal zápis spoločenstva do registra. Okresný úrad o zápise spoločenstva do registra bezodkladne upovedomí Štatistický úrad Slovenskej republiky a na účel pridelenia identifikačného čísla mu oznámi vznik spoločenstva, jeho názov, sídlo, meno a priezvisko predsedu spoločenstva a adresu jeho bydliska a údaj, či spoločenstvo vykonáva podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3. Okresný úrad bezodkladne oznámi Štatistickému úradu Slovenskej republiky aj zmenu uvedených údajov a zánik spoločenstva. Okresný úrad o zápise spoločenstva do registra bezodkladne upovedomí príslušný daňový úrad. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.06.2018, spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom zápisu spoločenstva do registra. 11. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že: “..., v celom rozsahu trváme na podanej žalobe. Čo sa týka dôvodov žaloby, plne poukazujem na jej písomne vyhotovenie. Podstatu nesprávnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vidí žalobca v tom, že zápis, ktorý napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil okresnému úradu vymazať, nebol chybný a navyše podľa názoru žalobcu takýto zápis nebolo možné vykonať v konaní o oprave chyby. V ďalších dôvodoch plne poukazujem na vyhotovenie žaloby a navrhujem, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.“ 12. Na pojednávaní súdu poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že: „Konanie o oprave chyby je nesporovým konaním, preto správny orgán nemôže robiť úsudok o subjektívnych právach nehnuteľností a na základe takéhoto vlastného úsudku zapísať alebo nezapísať listinu zvlášť, keď ide o listinu v registri R, čiže listinu, ktorá má len evidenčný účinok. Pokiaľ ide o spôsobilosť listín na zápis do katastra nehnuteľností, správny orgán trvá na tom, že tieto listiny neboli spôsobilé na zápis. Pokiaľ ide o právomoc uskutočniť výmaz týchto listín v konaní o oprave chyby, právna úprava v čase vydávania napadnutého rozhodnutia nebola jednoznačná a takisto rozhodovacia prax súdov nebola jednoznačná v tom, či je možné v oprave chyby vymazať aj nespôsobilú listinu v tom zmysle, že nielen odstraňovať formálny nesúlad medzi zápisom na liste vlastníctva, ale aj vymazať nespôsobilosť listín. Správnosť správnej úvahy, ktorú správny orgán v tejto veci použil a aplikoval, potvrdzuje posledná novela katastrálneho zákona, ktorá precizovala dovtedajšiu právnu úpravu, reagujúc na problémy z praxe a zakotvila túto možnosť vymazať zápis vykonaný na základe nespôsobilej listiny. Aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy správny orgán postupoval v intencii prípustnej správnej úvahy.“ 13. Na pojednávaní súdu právny zástupca ďalšieho účastníka uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia došlého súdu dňa 12.02.2019 v plnom rozsahu a dodal „stotožňujeme sa v plnom rozsahu s vyjadreniami žalovaného, len by sme radi dodali, predložili súdu a ostatným účastníkom konania uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Cob/14/2019 zo dňa 28.02.2019, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I, a to tak, že zrušil Urbariát Hačava, družstvo.“ 14. Právny zástupca žalobcu zareagujúc na prednes žalovaného ešte poznamenal, že: „Pokiaľ zástupkyňa žalovaného na dnešnom pojednávaní uviedla, že listiny, ktoré žalobca predložil v správnom konaní a na základe ktorých bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, neboli spôsobilé ani na dnešnom pojednávaní a rovnako ani v priebehu správneho konania, ani vo vyjadrení k žalobe neuviedol, v čom boli tieto listiny nespôsobilé. K predloženému rozhodnutiu by som chcel uviesť, že v zmysle Správneho súdneho poriadku je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia.“ 15. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného súd zistil skutkový stav veci a konania vo veci žalobcu nasledovne. Prvostupňový správny orgán začal konanie o oprave chýb na návrh Urbariátu pozemkového spoločenstva (ďalej len „PS“) Hačava. Po vykonanom prešetrovaní zmien údajov katastra o predmetnej spoločnej nehnuteľnosti vyzval účastníkov konania, aby v určenej lehote oznámili skutočnosti, ktoré môžu mať význam pre konanie a rozhodnutie vo veci a umožnil im oboznámiť sa so spisovým materiálom a vyjadriť sa k nemu. Prvostupňovému správnemu orgánu boli doručené písomné vyjadrenia oboch účastníkov konania (žalobcu a Urbariátu PS Hačava). Po oboznámení sa s obsahom predmetných písomných vyjadrení účastníkov konania a nimi pripojených príloh prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že oprávneným správcom a obhospodarovateľom dotknutých nehnuteľností je Urbariát PS Hačava a že tento účastník konania predloženými listinami preukázal ním navrhované skutočnosti. Zároveň prvostupňový správny orgán vykonaným dokazovaním zistil, že niektoré údaje katastra nehnuteľností sú v rozpore so skutočnosťami uvádzanými a preukazovanými navrhovateľom (Urbariátom PS Hačava). Skutočnosti preukázané navrhovateľom považoval prvostupňový správny orgán za dostatočné na to, aby im vyhovel, a preto vykonal zmenu zápisov v zmysle predložených listín a vydal rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. OU-KE-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona rozhodol o: - Vykonaní zápisu spoločnej nehnuteľnosti tak, aby uvedený zápis bol na všetkých LV uvedených v prílohe Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 zo dňa 26.06.2015, ktorou bol založený Urbariát PS Hačava. Zároveň rozhodol, že na všetkých LV uvedených v predmetnej prílohe Zmluvy v časti „Iné údaje“ zapíše, že správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je Urbariát, Pozemkové spoločenstvo Hačava so sídlom Hačava 30, 044 02 Hačava, IČO: 42328021, - Zrušení zápisu, ktorý bol vykonaný pod č. G.-XXX/XX a č. G.-XXX/XX v znení: „vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti, správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31980821, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč“, a to na všetkých LV, na ktorých boli uvedené zápisy vykonané, - Zápise poznámky v znení: „Poznamenáva sa vydanie predbežného opatrenia v znení: Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31980821 je povinný zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej sp. zn. 28Cbr/22/2010“ na všetkých LV, citovaných vo výroku predmetného uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. Cbr/22/2010. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu (Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016) podal žalobca odvolanie zo dňa 26.05.2016 doručené Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracovisku Moldava nad Bodvou dňa 01.06.2016, v ktorom namietal nezákonnosť a nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Na toto odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán vydal rozhodnutie sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC zo dňa 10.08.2016, v ktorom konštatoval, že prvostupňový správny orgán posúdil právne nesprávne návrh Urbariátu PS Hačava doručený dňa 29.04.2016 ako celok. Z obsahu predmetného návrhu a jeho príloh mu bolo zrejmé, že navrhovateľ žiada nielen o opravu chyby v katastrálnom operáte, ale žiada aj o vykonanie nového záznamu a poznámky na základe listín predložených v prílohe predmetného návrhu. Podľa žalovaného na zápis záznamu ani na zápis poznámky sa nevzťahuje zákon o správnom konaní a zároveň v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nemožno rozhodovať o vykonaní nového zápisu na základe došlej listiny. Prvostupňový správny orgán teda nesprávne zahrnul do výroku napadnutého rozhodnutia aj zápis nových údajov, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom a poznámkou. Ďalej žalovaný konštatoval, že zápisy pod č. G.-XXX/XXXX, č. G.-XXX/XXXX boli do katastra nehnuteľností zapísané nezákonným postupom prvostupňového správneho orgánu, a preto je dôvodné uvedené zápisy zrušiť. Nezákonnosť postupu pri vykonaní uvedených zápisov videl žalovaný v tom, že prvostupňový správny orgán reagujúc na predmetné návrhy č. G.-XXX/XXXX a č. G.-XXX/XXXX najprv nevyhovel navrhovateľovi listom č. C.-W.-W.-G. zo dňa 26.08.2015 z dôvodu, že predložené listiny nie sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností a následne, bez toho, aby došlo k relevantnej zmene právneho stavu, predmetné podania nanovo vybavil tak, že vykonal ich zápis. Po vrátení predloženej listiny navrhovateľovi s odôvodnením, že nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností, nebolo podľa žalovaného možné v tej istej veci bez ďalšieho vykonať ďalší úkon správneho orgánu, ktorý navyše vychádza z meritórne opačného právneho posúdenia veci. Prvostupňový správny orgán uvedený zápis vykonal napriek tomu, že listom č. C.-W.-W.-G. zo dňa 26.08.2015 odpovedal Urbariátu PS Hačava, že vzhľadom k uplatňovaniu totožných nárokov dvoch subjektov, avšak na základe rozdielnych titulov, návrhom obidvoch subjektov nevyhovuje a že zápis navrhovaných údajov bude možný až potom, čo bude katastrálnemu odboru predložená dohoda dotknutých strán alebo právoplatné meritórne súdne rozhodnutie. Uvedený list bol reakciou na návrh Urbariátu Hačava, družstvo, evidovaný pod č. G.-XXX/ XXXX a protinávrh Urbariátu PS Hačava, evidovaný pod č. G.-XXX/XXXX (resp. následne evidovaný pod č. G.-XXX/XXXX). Žalovaný tiež nesúhlasil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že je potrebné, aby si správny orgán v tomto konaní urobil úsudok o spornej otázke, kto sa javí ako oprávnený správca a obhospodarovateľ spoločnej nehnuteľnosti. Zaujal právny názor, že správne orgány na úseku katastra majú vo vzťahu k verejným listinám vydaným inými štátnymi orgánmi len evidenčnú funkciu (§ 5 ods. 2 katastrálneho zákona) a nie sú oprávnené sami si urobiť úsudok o tom, ktorá z predložených listín je vierohodnejšia a že správne orgány na úseku katastra nemajú právomoc rozhodnúť o platnosti či neplatnosti verejnej listiny ani o tom, či tu právo alebo právny vzťah k nehnuteľnosti je alebo nie je. Podľa názoru žalovaného v predmetnej veci je významnou právnou skutočnosťou, že oprávnenie byť správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti si uplatňujú súčasne dva rôzne subjekty, a teda skutočné oprávnenie byť správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je sporné. Žiadna právna norma neustanovuje povinnosť uvádzať na liste vlastníctva údaj o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti. Preto žalovaný dňa 10.08.2016 vydal rozhodnutie sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC, ktorým: 1. podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pracoviska Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016 zrušil v časti vyznačenia spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, zápisu správcu a obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti v časti „Iné údaje“ listov vlastníctva v znení: „vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti, správcom a obhospodarovateľom spoločnej nehnuteľnosti je Urbariát Pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava 30, 044 02 Hačava, IČO: 42328021“ a zápisu poznámky v znení: „Poznamenáva sa vydanie predbežného opatrenia v znení Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31980821 je povinný zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej sp. zn. 28Cbr/22/2010.“ 2. v časti zrušenia zápisu č. G.-XXX/XXXX zo dňa 22.06.2015 a zrušenia zápisu č. G.- XXX/XXXX zo dňa 22.06.2015 podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pracoviska Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016 rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Po zrušení a vrátení veci v druhej časti na ďalšie konanie prvostupňový správny orgán opätovne preskúmal návrh Urbariátu PS Hačava zo dňa 19.02.2016 v tej časti, v ktorej navrhovateľ poukazuje na chybne evidované údaje v katastrálnom operáte a navrhuje ich opravu. Prvostupňový správny orgán v novom konaní opätovne posúdil všetky písomnosti vzťahujúce sa k predmetnej veci. Pri právnom posúdení veci prvostupňový správny orgán sa riadil právnym názorom žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ktorý bol formulovaný v zrušujúcom rozhodnutí č. Xo 14/2016, vydanom pod sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC dňa 10.08.2016. Preto dospel na základe záväzného právneho názoru nadriadeného orgánu k záveru, že zápisy pod č. G.-XXX/XXXX a č. G.-XXX/XXXX, spočívajúce vo vyznačení spoločnej nehnuteľnosti s uvedením identifikačných údajov Urbariátu Hačava, družstvo boli vykonané nezákonným postupom a na základe nespôsobilých listín. Dôvodil tým, že nespôsobilosť týchto listín na zápis do katastra nehnuteľností je daná najmä tým, že medzi Urbariátom PS Hačava a Urbariátom Hačava, družstvo je spor v merite veci. Preto na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán v súlade s vysloveným právne záväzným právnym názorom svojho odvolacieho orgánu v predmetnej veci vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 24.10.2016, ktorým podľa ust. § 59 ods. 3 katastrálneho zákona rozhodol o návrhu Urbariátu PS Hačava na opravu chyby v katastrálnom operáte tak, že na všetkých dotknutých listoch vlastníctva v k.ú. V., V. a O. B. X. v časti „Iné údaje“ zrušil zápis č. G.-XXX/XX zo dňa 22.06.2015 a zápis č. G.-XXX/XX zo dňa 03.12.2015: vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31980821, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč. Žalobca proti novému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal dňa odvolanie zo dňa 01.12.2016, v ktorom vyjadril nesúhlas s dôvodmi a argumentáciou úradu a považujúc rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, namietal iba všeobecne nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že úrad sa nezaoberal všetkými okolnosťami potrebnými na rozhodnutie veci, ďalej namietal nedostatočnosť a nepresvedčivosť dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, v dôsledku čoho považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Bližšie však svoje odvolacie námietky ničím konkrétnym neodôvodnil. Žalovaný následne na odvolanie žalobcu zo dňa 01.12.2016 doplnené podaním zo dňa 17.01.2017, po vyjadrení sa ďalšieho účastníka, žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 24.10.2016 a zamietol odvolanie žalobcu, z dôvodov uvedených v bode 1 tohto rozsudku. 16. Súd považuje za potrebné uviesť, že opravu chyby v katastrálnom operáte má správny orgán vykonať postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, keď opravou sa má zabezpečiť súlad údajov katastra s verejnou listinou. Inak povedané, ak správne orgány dospeli k záveru, že zápisy zmeny nemali byť vykonané, sú povinné ich zrušiť. V ust. § 59 katastrálny zákon upravuje postup pri oprave chýb v operáte a určuje, v akých prípadoch je možné urobiť takúto opravu. Kataster nehnuteľností je založený na princípoch formálnej a materiálnej publicity. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra však nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku a údaje tam uvedené disponujú prezumpciou správnosti, ak sa nepreukáže opak. Opak pritom možno preukázať buď v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti (tzv. na základe určovacej žaloby podľa Civilného sporového poriadku). Inštitút opravy chýb ako osobitný druh katastrálneho konania je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania databázy údajov katastra. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných či inak evidovaných údajov katastra. Účelom opravy chýb je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a teda právnej istoty a zákonnosti. Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá v zásade vplyv na vznik, zánik ani na zmenu práv k nehnuteľnostiam. Aplikujúc uvedené na konkrétny prípad, podľa § 59 katastrálneho zákona správny orgán nemá oprávnenie rozhodovať o spornej otázke, či žalobca je nositeľom práva, teda nemá právomoc určiť existenciu práva, má len posúdiť, či zapísaný stav je v súlade s verejnou alebo inou listinou, teda či zapísané právo skutočne z takejto listiny vyplýva. Postupom podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona je možné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov, ktoré sa prejavujú rozporom s verejnou listinou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra, pričom nemožno opomenúť obmedzenie uvedené v § 59 ods. 4 katastrálneho zákona. Žalovaný podľa názoru súdu sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberá jednotlivými skutočnosťami, pre ktoré vykonal predmetnú opravu chyby v operáte, a zaoberá sa predovšetkým skutočnosťami a dôkazmi ohľadne údajnej premeny ďalšieho účastníka konania na žalobcu, ako aj skutočnosťami a dôkazmi ohľadne rozsiahlych a pretrvávajúcich sporov medzi účastníkom konania a žalobcom ohľadne údajného právneho nástupníctva žalobcu po stále existujúcom Urbariáte PS Hačava, ktoré nezaniklo. Žalobcovi sa nepodarilo doposiaľ dosiahnuť opak v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti (na základe tzv. určovacej žaloby podľa Civilného sporového poriadku), ako to vyplýva z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného. Žalovaný a prvostupňový správny orgán konal v konaní o návrhu Urbariátu PS Hačava zo dňa 19.02.2016, s ktorým sa žalobca sporí dlhodobo na všeobecných súdoch a s ktorým sa nevie dohodnúť na obhospodarovaní, a to v tej časti, v ktorej v konaní navrhovateľ (Urbariát PS Hačava) poukazuje na chybný zápis v katastrálnom operáte a navrhuje opravu. Podľa navrhovateľa chyba v katastrálnom operáte spočívala v tom, že prvostupňový správny orgán na základe návrhu žalobcu (Urbariátu Hačava, družstvo) na vymedzených nehnuteľnostiach vyznačil spoločnú nehnuteľnosť s identifikačnými údajmi Urbariátu Hačava, družstvo. Predmetný zápis bol vykonaný pod č. G.-XXX/XXXX a G.-XXX/XXXX. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vysvetlil žalobcovi, že vykonal uvedený zápis napriek tomu, že listom č. C.-W.-W.-G. zo dňa 26.08.2015 odpovedal Urbariátu PS Hačava, že vzhľadom k uplatňovaniu totožných nárokov dvoch subjektov, avšak na základe rozdielnych titulov, návrhom obidvoch subjektov nevyhovuje a že zápis navrhovaných údajov bude možný až po tom, čo bude prvostupňovému správnemu orgánu doručená dohoda dotknutých strán alebo právoplatné meritórne súdne rozhodnutie. Uvedený list bol reakciou na návrh Urbariátu Hačava, družstvo, evidovaný pod č. G.-XXX/XXXX a protinávrh Urbariátu PS Hačava, evidovaný pod č. G.-XXX/XXXX (následne opäť zaevidovaný ako G.-XXX/XXXX) a vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán dodatočne vyhovel návrhu č. G.-XXX/XXXX, pretože navrhovateľ dôvodne považoval tento postup správneho orgánu za neštandardný až nezákonný a nesúhlasil s ním. Žalobca (Urbariát Hačava, družstvo) pritom svoje tvrdenia nepreukázal ani v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona, ani v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti určovacou žalobou podľa Civilného sporového poriadku. Treba mať na zreteli tiež, že vyššie citované ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. h) vyhlášky ÚGKK č. 22/2012 Z.z. platí totiž aj pre listiny evidované v registri R, ktoré predstavujú verejné listiny alebo iné listiny, na základe ktorých nevznikli, nezmenili sa ani nezanikli práva k nehnuteľnosti, ale ktoré obsahujú údaje o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťou alebo s vlastníkom, a preto prvostupňový správny orgán v novom konaní správne konštatoval, že na základe návrhov č. G.-XXX/XXXX, G.-XXX/XXXX a G.-XXX/XXXX a ich príloh žalobcovi nevzniklo, nezmenilo sa ani nezaniklo vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnostiam, ktoré je predmetom zápisu do katastra nehnuteľností v zmysle § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, ako to požaduje vyššie citované ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. 17. Súd k žalobnej námietke žalobcu spočívajúcej v jeho nesúhlase so žalovaným rozhodnutím uvádza, že je právom žalobcu nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím žalovaného, ale to ešte neznamená, že jeho nesúhlas je dôvodný a ním tvrdená nezákonnosť pre ním uvádzané všeobecne formulované dôvody (body žaloby) je opodstatnená, najmä ak nie je takáto povinnosť tvrdenia žalobcu dostatočne odôvodnená relevantnou právnou argumentáciou. 18. K všeobecnému tvrdeniu žalobcu, že uvedeným nezákonným rozhodnutím žalovaného boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu ako účastníka správneho konania, pričom žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, súd uvádza, že pokiaľ žalobca nenamieta, ktoré konkrétne subjektívne právo žalobcu bolo porušené, súd nemôže na takúto žalobnú námietku adekvátne reagovať, keďže za žalobcu nie je povinný vyhľadávať do úvahy pripadajúce nezákonnosti žalovaného rozhodnutia. 19. Ak žalobca v žalobe iba tvrdí, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a ak tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), potom súd k takémuto strohému tvrdeniu uvádza, že je toho názoru, že zistenia žalovaného boli dostačujúce a vyčerpávajúce na riadne posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Súd zároveň dodáva ako na to už poukázal vyššie, že ani sám žalobca v obsahu svojej všeobecnej správnej žaloby neuvádza, z akých konkrétnych dôvodov považuje zistenia skutkového stavu žalovaným za nedostačujúce na riadne posúdenie veci ani to, čo žalovaný neurobil, resp. o ktoré konkrétne skutočnosti mal žalobca doplniť svoje skutkové zistenia za účelom riadneho posúdenia veci. Súd preto len uvádza, že má za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci za účelom riadneho posúdenia veci a následného vydania rozhodnutia, pretože žalovaný sa podrobne zaoberal jednotlivými zistenými skutočnosťami, a to predovšetkým skutočnosťami a dôkazmi ohľadne údajnej premeny Urbariát PS Hačava na žalobcu, ako aj skutočnosťami a dôkazmi ohľadne rozsiahlych a pretrvávajúcich sporov medzi účastníkom konania a žalobcom ohľadne údajného právneho nástupníctva žalobcu po aktuálne existujúcom Urbariáte PS Hačava. K námietke žalobcu spočívajúcej v holom a všeobecne formulovanom tvrdení, že jeho správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci, súd uvádza, že ak žalobca ani v prípade tohto všeobecného tvrdenia v žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti na podporu tohto svojho tvrdenia, potom súd konštatuje, že právne posúdenie veci zo strany žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného vychádza zo správneho posúdenia veci žalobcu, pretože žalovaný postupoval v súlade s ust. § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Súd sa taktiež nedomnieva, že by žalovaný bol postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 1, ods. 4 a 5 alebo s ust. § 32 ods. 1, či s ust. § 46 Správneho poriadku a tým by ako to tvrdí žalobca mal porušiť jeho subjektívne práva. Nakoniec žalobca ani v žalobe nekonkretizuje to, v čom žalobca porušil ním citované to ktoré zákonné ustanovenie, iba to všeobecne namieta. Naopak, súd ma za to, že žalovaný sa namietanými ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 4 a 5 Správneho poriadku dôsledne riadil a postupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi (Správnym poriadkom, katastrálnym zákonom a vyhláškou ÚGKK č. 22/2012 Z.z.), resp. ustanoveniami uvedenými v bode 10 tohto rozsudku a chránil záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy všetkých fyzických osôb a právnických osôb, nielen žalobcu, a dôsledne vyžadoval plnenie povinností od účastníkov konania pred správnymi orgánmi. Preto, že žalobca ani len nenaznačil, čo ohľadne skutkového stavu mal žalovaný ešte zistiť, resp. čo žalovaný nezistil, ani jasne nešpecifikoval ním tvrdené nesprávne právne posúdenie veci a ani nekonkretizoval, v čom bol nesprávny postup žalovaného a v rozpore s ust. § 3 ods. 1, ods. 4 a 5 Správneho poriadku alebo s ust. § 32 ods. 1 a ust. § 46 Správneho poriadku, súd vyhodnotil obe žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. 20. K žalobnej námietke žalobcu, v ktorej vyjadruje svoj názor spočívajúci v tvrdení, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorý však ani v tomto prípade žalobca nijak bližšie nekonkretizoval, v smere v čom vidí nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, tak súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho podrobné odôvodnenie (bod 1 tohto rozsudku) vykonané v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku je preskúmateľné, ak žalovaný v žalovanom rozhodnutí reagoval jednotlivo na každú odvolaciu námietku žalobcu a v dostatočne potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, ďalej akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami všetkých účastníkov správneho konania, ako aj s ich vyjadreniami, ktoré vzal za podklad svojho rozhodnutia. Preto súd žalobnú námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 21. K poukázaniu žalobcu na písomné stanovisko žalobcu zo dňa 06.11.2015 (predložené v konaní č. C.-W.-W.-G.), na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.03.2016 (predložené v konaní č. C.-W.-W.-E.), na odvolanie žalobcu zo dňa 26.05.2016 (podané proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou zo dňa 29.04.2016 č.k. OU-KS-KO1-X 12/2016/ Ta), na odvolanie žalobcu zo dňa 01.12.2016 (podané proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou zo dňa 24.10.2016 č.k. OU-KS-KO1-X 12/2016/ Ta) a na písomné doplnenie odôvodnenia tohto odvolania zo dňa 17.01.2017, na obsahu ktorých v celom rozsahu žalobca trvá, súd uvádza, že súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe a nie z dôvodov uvedených v iných podaniach žalobcu. 22. K podstatnej žalobnej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uspokojivo nevysvetlil, v čom je listina doručená žalobcom nespôsobilá na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností a že nevytkol žiadnu formálnu chybu listín G.-XXX/XX a G.-XXX/XX, ktorá by mala za následok nespôsobilosť týchto listín na zápis, súd uvádza, že inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte spočíva v tom, že sa opravujú už zapísané údaje a oprava chyby v katastrálnom operáte, či v súbore popisných informácií sa vykoná vtedy, ak správny orgán zistí, že zápis údajov na liste vlastníctva nebol vykonaný v súlade s príslušnou listinou uloženou v zbierke listín, ktorá bola titulom na vykonanie predmetného zápisu, a taktiež vtedy, ak bol zápis na liste vlastníctva vykonaný na základe nespôsobilej listiny ako sa to stalo v preskúmavanom prípade žalobcu, keď prvostupňový správny orgán vydal chybné rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte v tomto prípade pod č. OU-KE-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016. Potom je zrejmé, že prvostupňový správny orgán bol povinný v súlade s právnym názorom nadriadeného odvolacieho orgánu tieto nesprávne zápisy zapísané na základe chybného rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte č. OU-KE-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 29.04.2016 opraviť tak, že zápisy vykonané na dotknutých listoch vlastníctva pod č. G.-XXX/XXXX a následne aj pod č. G.-XXX/XXXX ako chybu v katastrálnom operáte zrušil v súlade s právne záväzným právnym názorom svojho nadriadeného orgánu, ktorý v skoršom rozhodnutí č. Xo 14/2016, vydanom pod sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC dňa 10.08.2016 dospel k právnemu názoru a záveru, na základe v rozhodnutí uvedených úvah, že zápisy pod č. G.-XXX/XXXX a č. G.-XXX/ XXXX, spočívajúce vo vyznačení spoločnej nehnuteľnosti s uvedením identifikačných údajov Urbariátu Hačava, družstvo, ktoré boli vykonané nezákonným postupom a na základe nespôsobilých listín, pričom nespôsobilosť týchto listín na zápis do katastra nehnuteľností bola aj podľa názoru súdu daná tým, že medzi navrhovateľom v správnom konaní (Urbariátom PS Hačava) a žalobcom (Urbariátom Hačava, družstvo) je spor v merite veci ako je to vyššie uvedené a tento spor nebol ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného právoplatne ukončený. Preto ak žalovaný následne žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou č. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta zo dňa 24.10.2016 potvrdil, čím súčasne potvrdil aj svoj právny názor vyslovený vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. Xo 14/2016, vydanom pod sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC dňa 10.08.2016, potom jeho rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné. Ako na to súd poukázal v bode 16 tohto rozsudku, že opak pritom možno preukázať buď v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti (tzv. na základe určovacej žaloby podľa Civilného sporového poriadku) a žalobca toto nepreukázal a ak správne orgány dospeli k záveru, že zápisy zmeny nemali byť vykonané, sú povinné ich zrušiť. Súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný na túto žalobnú námietku, ktorá bola aj rozhodnou odvolacou námietkou žalobcu, podrobne a rozsiahlo reagoval na str. 10 a 11 žalovaného rozhodnutia, s poukazom aj na príslušnú právnu úpravu a prijal záver uvedený na str. 12 žalovaného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že na predmetných listoch vlastníctva je vyznačená poznámka o tom, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť a zároveň je tam na jednotlivých nehnuteľnostiach vyznačený kód spoločnej nehnuteľnosti. Evidovanie údajov o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností nemá oporu v príslušných zákonných a podzákonných ustanoveniach a ani v usmerneniach a stanoviskách príslušného ústredného orgánu štátnej správy. V prejednávanom prípade je významnou právnou skutočnosťou to, že sa zápisu svojich identifikačných údajov na listy vlastníctva domáhajú dva rôzne subjekty, avšak na základe rôznych právnych titulov. V súlade so zásadou prezumpcie správnosti verejných listín, ako aj v súlade s evidenčným princípom, ktorý platí pre zápis verejných listín do katastra nehnuteľností, správny orgán na úseku katastra nehnuteľností nie je oprávnený preskúmavať ich vecnú správnosť. Preto ani nie je oprávnený robiť si úsudok o tom, ktorá z predložených listín je vierohodnejšia a zapísať do katastra nehnuteľností údaj, ktorý nie je povinný a ani oprávnený evidovať. Súd sa s týmto právnym záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Preto súd aj túto podstatnú žalobnú námietku žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú. 23. K námietke žalobcu, v ktorej poukazuje na to, že: „Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací svojím Uznesením zo dňa 31.10.2016, č. k. 2Cob/124/2016-618, potvrdil Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.05.2016, č. k. 28CbR/22/2010-587, ktorým okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo (žalobcu) ako nedôvodný. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2016. Úkony subjektu Urbariát PS Hačava, smerujúce k spochybneniu samotnej existencie žalobcu, o ktoré sa všemožne snažil a na ktoré v priebehu celého konania poukazoval, tým boli definitívne ukončené - s negatívnym výsledkom pre tento subjekt.“, súd uvádza, že okrem v žalobe uvedeného súdneho sporu prebieha ešte súdny spor na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 7C/114/2014, kde sa žalobcovia, členovia účastníka (Urbariátu PS Hačava) domáhajú určenia neplatnosti hlasovaní a uznesení prijatých na valnom zhromaždení účastníka dňa 12.12.2009 a žalobca to ani nepoprel. Na uvedenom valnom zhromaždení malo údajne dôjsť k premene účastníka na žalobcu (viď bod 3 tohto podania). Spor ešte nie je ukončený meritórnym rozhodnutím a od jeho výsledku rovnako závisí existencia žalobcu. Preto sa tvrdenie žalobcu o definitívnom ukončení sporov o existencii žalobcu nezakladajú na pravde. Túto právne významnú skutočnosť žalobca v žalobe vôbec neuviedol a na ňu poukázal až ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu. K tvrdeniam žalobcu o premene pozemkového spoločenstva na žalobcu súd uvádza, že žalobca sa nezmienil v žalobe ani v priebehu preskúmacieho konania sa nevyjadril k tvrdeniu ďalšieho účastníka konania (Urbariát PS Hačava), že: „V konaní o zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo totiž tamojší žalobcovia podali proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach dovolanie, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) toto rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. NS SR v jeho rozhodnutí so sp. zn.: 4Obdo/58/2017 zo dňa 27.09.2018 totiž dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na zrušení Urbariátu Hačava, družstvo (teda žalobcu v tomto súdnom konaní). K tomu NS SR uviedol: „Pre posúdenie otázky, či osoby vyznačujúce sa uvedenými vlastnosťami (majúce spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti), majú právny záujem na zrušení Družstva, ak si toto nárokuje spravovať ich majetok, je predovšetkým potrebné definovať, čo všetko môže predstavovať právny záujem na zrušení družstva ako takého. Právny záujem na zrušení Družstva môže mať aj osoba, ktorá nie je jej členom, ale má majetkovú účasť, resp. určitý majetkový záujem v družstve. [...] takýto majetkový záujem v družstve má aj osoba, ktorá nie je členom družstva a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktoré obhospodaruje družstvo. [...] takéto osoby následne majú aj právny záujem na zrušení družstva.“ a že z uvedeného vyplýva, že: „V rámci nového konania sa tak už Krajský súd v Košiciach (a Okresný súd Košice I) budú musieť zaoberať meritom veci, tzn. tým, či pri údajnej premene účastníka konania na žalobcu (resp. pri založení žalobcu) došlo k porušeniu zákona (k čomu nepochybne došlo).“ Až z na pojednávaní súdu ďalším účastníkom predloženého uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Cob/14/2019 zo dňa 28.02.2019, základe ktorého Krajský súd v Košiciach zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.05.2016 č.k. 28CbR/22/2010-587, a to tak, že zrušil Urbariát Hačava, družstvo zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: XXXXXT s tým, že družstvo vstupuje do likvidácie dňom právoplatnosti tohto uznesenia, súd zistil, že ani tvrdenie žalobcu v žalobe, že vec bola právoplatne skončená dňa 21.12.2016, nie je korektné, pretože žalobca musel vedieť o dovolacom konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a túto skutočnosť v priebehu preskúmacieho konania súdu neuviedol, ale ju zamlčal. 24. K žalobnej námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom, keď nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutia toho istého odvolacieho správneho orgánu, ktoré boli vydané v prospech odvolateľa (ale neuvádza, ktoré konkrétne rozhodnutie má na mysli, poznamenáva súd), a rozhodol v rozpore s týmito rozhodnutiami, a to aj napriek tomu, že navyše došlo k zmene skutkového ani právneho stavu v prospech žalobcu, súd uvádza, že právny názor žalovaného vyslovený v rozhodnutí žalovaného č.k. Xo 14/2016, sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/ SUC zo dňa 10.08.2016, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zrušil predchádzajúce (v poradí prvé) rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou zo dňa 29.04.2016 č.k. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta, bol pre prvostupňový správny orgán záväzný, a preto tento inak ako rozhodol ani rozhodnúť nemohol, pretože bol viazaný právnym názorom nadriadeného orgánu. Navyše tvrdenie žalobcu v časti žalobnej námietky žalobcu, citát: „Je evidentné, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom, keď nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutia toho istého odvolacieho správneho orgánu, ktoré boli vydané v prospech odvolateľa, a rozhodol v rozpore s týmito rozhodnutiami, a to aj napriek tomu, že navyše došlo k zmene skutkového ani právneho stavu v prospech žalobcu.“ koniec citátu zo žaloby, nie je jasne formulované v smere čo tým žalobca chcel uviesť, a preto ho súd považoval za zmätočné. Pokiaľ mal žalobca na mysli konanie pod č. E. XX/XXXX/Sv, následne preskúmavané, tak žalovaný v žalovanom rozhodnutí žalobcovi zrozumiteľne vysvetlil, že predmet tohto konania sa podstatne odlišuje od predmetu preskúmavaného konania, pretože v konaní č. E. XX/XXXX/Sv išlo o určenie rozsahu spoločnej nehnuteľnosti a vyznačenie poznámky o tom, že pozemky tvoria spoločnú nehnuteľnosť. Poznámka o spoločnej nehnuteľnosti je na dotknutých listoch vlastníctva vyznačená aj v súčasnosti, spolu s kódom spoločnej nehnuteľnosti. V uvedenom konaní teda nešlo o zápis údajov o správcovi a obhospodarovateľovi spoločnej nehnuteľnosti, s uvedením identifikačných údajov niektorého z účastníkov konania, ako je to v tomto preskúmavanom konaní. 25. Súd v zhode so žalovaným uvádza, že pojem „oprávnená osoba“ zakotvený v ust. § 7 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona nie je nikde v katastrálnom zákone výslovne upravený a je potrebné tento pojem vykladať v súlade s ust. § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a ustanoveniami 2. časti katastrálneho zákona, ktoré upravujú predmet a obsah katastra. V zmysle uvedeného je potrebné za oprávnenú osobu podľa ust. § 7 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona považovať záložného veriteľa, oprávneného z vecného bremena, oprávneného z predkupného práva a nájomcu z nájomného práva k pozemku, ak má toto právo trvať najmenej päť rokov, čo vyplýva z ust. § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a § 8 ods. 2 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona, ktorý upravuje obsah listu vlastníctva a žalobca nie je ani jednou z vymenovaných oprávnených osôb uvedených v ust. § 7 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona. Tvrdenie žalobcu, že je takou osobou nie je žalobcom podložené. 26. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. Xo 14/2016, sp.zn. OU- KE-OOP5-2016/030437/SUC zo dňa 10.08.2016, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zrušil predchádzajúce (v poradí prvé) rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou zo dňa 29.04.2016 č.k. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta, tak súd k tomu uvádza, že toto rozhodnutie žalovaného, aj keď je rozhodnutím procesným, ale v zmysle ust. § 7 písm. e) SSP by podliehalo súdnemu prieskumu, ak by žalobca preukázal priamy zásah do svojich subjektívnych práv a ak by dodržal zákonnú lehotu na podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu, čo sa však nestalo, keďže rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.08.2016 bolo doručené žalobcovi dňa 05.09.2016 a lehota na podanie žaloby mu uplynula dňa 05.11.2016. Preto súd žalobu žalobcu podanú proti rozhodnutiu č.k. Xo 14/2016, sp.zn. OU-KE-OOP5-2016/030437/SUC zo dňa 10.08.2016, ktorého zrušenia sa domáhal iba v petite žaloby v spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou zo dňa 29.04.2016 č.k. OU-KS-KO1-X 12/2016/Ta odmietol ako oneskorene podanú podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP. 27. Preto z vyššie uvedených dôvodov, keďže rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s v bode 10 tohto rozsudku citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona, Správneho poriadku a všeobecné žalobné námietky, vrátane podstatnej námietky smerujúcej voči výmazu zápisov č. G.-XXX/XX zo dňa 22.06.2015 a č. G.-XXX/XX zo dňa 03.12.2015 súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu žalobcu po jej preskúmaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 28. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP), a pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 168 SSP), súd vo výroku toto rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi konania, ktorým bol Urbariát PS Hačava súd priznal voči žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP. 29. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.