Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/202/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204763 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815204763.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: AB 2 B.V., Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. P. X, XXX XX I., o zaplatenie 1.581,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 6. októbra 2016, č. k. 4C/155/2015-79 r o z h o d o l : P r i p ú š ť a zmenu strany sporu tak, že do konania na miesto žalobcu AB 1 B.V. so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043, vstupuje AB 2 B.V., Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667. P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.581,35 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 27,90 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 581,35 Eur od 24. 04. 2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50,-Eur splatných do konca toho-ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku (I.). Zároveň priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému (II.). 1.2. Rozhodol tak o žalobe na zaplatenia sumy 1.581,35 Eur titulom zaplatenia splatných splátok poskytnutého spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. 1.3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na základe zmluvy o hotovostnom a zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným dňa 07. 01. 2013, bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.700,- Eur, pričom sa ho zaviazal splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach po 76,02 Eur. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. Žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo 16. januára 2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Súd prvej inštancie sa na námietku žalovaného venoval vyriešeniu otázky dostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, pričom uviedol, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cbo 277/2012 (zrejme 4 Cdo 277/2012, poznámka odvolacieho súdu), na ktoré žalovaný poukázal, je uvedené, že „opakovaným postupovaním pohľadávky na zahraničný subjekt (3x) sa odporkyňa dostala do zhoršeného právneho postavenia pre prípad, že by sa svojich práv chcela domáhať nie od pôvodného veriteľa, ale od navrhovateľa, čím by bola zároveň značne diskriminovaná.“ V tomto konaní je však právna situácia iná, nie je totožná so situáciou uvedenou v citovanom rozhodnutí NS SR. Došlo len k jednému postúpeniu, a nie na zahraničný subjekt, ale na obchodnú spoločnosť, ktorá má sídlo v Holandskom kráľovstve ako členskej krajine Európskej únie. Holandské kráľovstvo v tomto zmysle nie je zahraničie, Európska únia poskytuje štyri základné slobody, a to voľný pohyb tovaru, voľný pohyb osôb, slobodné poskytovanie služieb a voľný pohyb kapitálu. Žalobca využíva voľný pohyb kapitálu, právny predchodca žalobcu slobodné poskytovanie služieb a žalovaný, keďže sa dlhodobo zdržuje v Rakúsku, využíva voľný pohyb osôb. Ďalšie skutočnosti žalovaným voči žalobe namietané neboli, preto prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní, keď sa vysporiadal s námietkou žalovaného, týkajúcou sa aktívnej legitimácie žalobcu v spore, žalobe vyhovel v celom rozsahu. O možnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súd prvej inštancie rozhodol podľa § 232 CSP z dôvodov, ktoré uvádzal právny zástupca žalovaného. 1.4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. podľa § 255 ods. 1 CSP. 2. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a z jeho obsahu vyplýva návrh, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný teda uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýka, že v odôvodnení rozsudku k námietke aktívnej legitimácie žalobcu uvádza stanovisko len k jednému uvedenému judikátu - rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 277/2012, teda k opakovanému postúpeniu pohľadávky do cudziny, ktoré sa v tomto prípade nestalo. Žalovaný však poukázal na pojednávaní konanom 6. októbra 2016 na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 9/2007, ktoré výslovne vyjadruje skutočnosť neplatnosti cesie z veriteľa na tretí subjekt v prípade, ak dlžník s týmto postúpením nedá súhlas. V hmotnoprávnej rovine ani v procesnom štádiu na súde prvej inštancie žalobca nepreukázal súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou vôbec nevysporiadal. 3. Žalobca odstal v odvolacom konaní nečinný. 4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP] a rozsudok potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny. 5. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. septembra 2018 o 10,05 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. 6. Listom z 11. decembra 2016 oznámil právny zástupca žalobcu, že ku dňu 18. októbra 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B.V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, pričom zánik spoločnosti nastal v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo (ďalej len AB 2 B.V.). Právnym nástupcom spoločnosti AB 1 B.V. sa tak stala spoločnosť AB 2 B. V., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností právneho predchodcu, a teda aj do všetkých prebiehajúcich civilných, exekučných a dedičských konaní, kde právny predchodca vystupoval či už ako žalobca, oprávnený alebo veriteľ. 6.1. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.2. Podľa ust. § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 6.3. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 6.4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca - AB 1 B.V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043, zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a má právneho nástupcu, ktorým je AB 2 B.V., Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 7. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. 9. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnym záverom, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 11. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 12. V preskúmavanej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je odvodzovaný návrhom uplatnený nárok. Pre označenie stavu, vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia - žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 192/2004). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 16. januára 2015 - vychádzajúc z údajov v žalobe, ako aj z listiny založenej na č. l. 72 spisu (zmluva o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4301007087). 13. Vychádzajúc zo spisového materiálu, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v preskúmavanej veci žalobca preukázal, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je odvodzovaný návrhom uplatnený nárok, t.j. preukázal, že pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 16. januára 2015, ako to tvrdí v žalobe. 14. V podstate jediná odvolacia námietka uplatnená žalovaným, spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou dostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo svetle právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 9/2007, ktoré podľa argumentácie žalovaného výslovne vyjadruje skutočnosť neplatnosti cesie z veriteľa na tretí subjekt v prípade, ak dlžník s týmto postúpením nedá súhlas, je podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnená. Nesprávnosť rozhodnutia žalovaný vidí v tom, že v hmotnoprávnej rovine ani v procesnom štádiu na súde prvej inštancie žalobca nepreukázal súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. 15. Vyššie uvedená námietka žalovaného nie je opodstatnená, pretože uvádzaný názor z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2009, sp. zn. 1 Obdo V 9/2007, vôbec nemožno vyvodiť. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí vyslovil záver, že „ ... názor odvolacieho súdu, že pohľadávku nemožno postúpiť, ak ju dlžník písomne neuznal, alebo ak nie je právoplatne prisúdená rozsudkom, nemá oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore s praxou súdov. Uvedený právny názor odvolacieho súdu v praxi súdov Slovenskej republiky je celkom ojedinelý a dovolací súd už viackrát jeho nesprávnosť konštatoval v iných svojich rozhodnutiach. Preto v tomto smere dovolací súd poukazuje napr. na svoj rozsudok z 27. apríla 2006, sp. zn. 1 Obdo V 13/2005, ktorý bol aj uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v zošite č. 4/2008 pod por. č. 41. Z tohto rozhodnutia bola uverejnená právna veta v znení: Pohľadávku možno postúpiť, aj keď je predmetom neskončeného občianskeho súdneho konania. Prípadné obmedzenia musia vyplývať zo zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu. ... nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie.“ 16. Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanom spore neboli preukázané, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a mal by proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak úspešnému žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).