Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/59/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218798 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615218798.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu K. J. R.. XX.X.XXXX, I., U. J. X/ XX, zast. JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 5, proti žalovanej K.. C. J.O. R.. XX.X.XXXX, I. R. C., T. XXXX/X, zast. JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Starosaská 3, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 2C/448/2015-154 z 13.11.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. Zrušuje rozsudok vo výroku V. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam, a to k pozemku CKN par. č. 7281/53 o výmere 313 m2 - orná pôda, pozemku CKN par. č. 7281/54 o výmere 240 m2 - orná pôda v katastrálnom území I. R. C., zapísané na LV č. XXXX na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, v podiele každý 1/2 k celku zrušuje, II. do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje pozemok - parcelu č. 7281/53, druh pozemku - orná pôda o výmere 276 m2, v zmysle geometrického plánu č. 2C/448/2015-106/A, vyhotoveného 21.6.2017 a autorizačne overeného 22.6.2017 znalcom X.. Q. T.Ý., úradne overeným Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, 28.6.2017, III. do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje pozemok - parcelu č. 7281/54, druh pozemku - orná pôda o výmere 277 m2 v zmysle geometrického plánu č. 2C/448/2015-106/A, vyhotoveného 21.6.2017 a autorizačne overeného 22.6.2017 znalcom X.. Q. T., úradne overeným Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, 28.6.2017, IV. nedeliteľnou súčasťou rozhodnutia je geometrický plán na rozdelenie pozemkov parcelných čísel 7281/53, 7281/54, č. 2C/448/2015-106/A, Mapový list č. Spišská Nová Ves 5-6/42, vyhotovený 21.6.2017 a autorizačne overený 22.6.2017 znalcom X.. Q. T., úradne overeným Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, 28.6.2017, V. žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne, S.. A. D., 0,3083 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom, VI. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 19.10.2015 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil a ako sa k podanej žalobe vyjadrila žalovaná. Konštatoval, že žalobca a žalovaná od nadobudnutia nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho sporu, užívali spolu všetky tri parcely, a to parcelu č. 7281/52 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, parcelu č. 7281/53 a parcelu č. 7281/54, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, že uvedené nehnuteľnosti boli užívané nasledovne: parcela č. 7281/52, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a na ktorej bol situovaný skleník, slúžila ako oddychová časť, pozemok bol zatrávnený. Parcely č. 7281/53 a č. 7281/54 boli užívané na pestovanie poľnohospodárskych plodín a kvetov a nachádzajú sa tam aj ovocné stromy. Ďalej súd poukázal na to, žalobca podaním zo 16.5.2016 vzal žalobu v celom rozsahu späť, navrhol konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, že žalovaná so späťvzatím žaloby vyslovila nesúhlas z dôvodu, že má záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a vzhľadom na základnú zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, trvala na pokračovaní v konaní. Ďalej súd uviedol, aké dokazovanie vykonal a zistil skutkový stav prejednávanej veci. Uviedol, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 8/2017 znalcom X.. Q. T., z odboru geodézia a kartografia so zameraním na reálne rozdelenie parciel, pozemku CKN parc. č. 7281/53 o výmere 313 m2 - orná pôda a pozemku CKN parc. č. 7281/54 o výmere 240 m2 - orná pôda v katastrálnom území Spišská Nová Ves. Znalec konštatoval, že existujúce oplotenie súhlasí so správnymi hranicami pozemkov, že prístup na pozemok parc. č. 7281/54 je možný z východnej strany peši, aj motorovým vozidlom, na pozemok parc. č. 7281/53 je prístup možný zo severnej strany len peši. Pri miestnom šetrení na otázku znalca ako si predstavujú strany sporu rozdelenie uvedených parciel sa žalovaná vyjadrila, že súhlasí s doterajšími hranicami parcely č. 7281/54, hoci parcela č. 7281/54 je menšia oproti parcele č. 7281/53 o 73 m2. Žalobca navrhol, aby mal prístup na parcelu č. 7281/53 nielen peši zo severnej strany, ale aj motorovým vozidlom z východnej strany tak, aby rozdelenie riešilo vstup na parc. č. 7281/53 z východnej strany o šírke vstupu 4,20 m od severovýchodného rohu parcely č. 7281/54 smerom na juh. Znalec zameral pre znalecké dokazovanie na reálne rozdelenie parciel pozemku KNC parc. č. 7281/53 o výmere 313 m2 - orná pôda a pozemku KNC parc. č. 7281/54 o výmere 240 m2 - orná pôda v katastrálnom území I. R. C., zapísané na LV č. XXXX formou vypracovania dvoch alternatívnych GP č. 2C/448/2015-106A a GP č. 26/448/2015-106B, ktoré majú slúžiť pri rozhodovaní súdu a ako grafický podklad ku zápisu do katastra nehnuteľnosti. Žalobca so stanoviskom žalovanej k znaleckému posudku a riešením vyporiadania zrušenia podielového spoluvlastníctva podľa verzie geometrického plánu 2C/448/2015-106A z 22.6.2017 nesúhlasil, pridržiaval sa verzie prílohy č. 3 tvrdiac, že neobstojí neodborná argumentácia žalovanej, uvedená vo vyjadrení zo 18.8.2017 (č.l. spisu 133). Príloha č. 3 geometrického plánu umožňuje rozdeliť pozemok spôsobom, ktorý navrhuje. Žalovaná bola toho názoru, že najspravodlivejšia verzia je tá, ktorá je prílohou znaleckého posudku č. 2, varianta 106A. Ide o reálnu deľbu, ktorá pokryje celkový terén a dôjde k rozdeleniu parciel tak ako sa v záhradkárskej osade nachádzajú, parcely nebudú poprepájané a nedôjde k ukráteniu výmery pôvodnej parcely č. 7281/54. Na podnet žalobcu bola vypracovaná aj ďalšia verzia geometrického plánu č. 2C/448/2015-106B. Alternatíva navrhnutá žalobcom t.j. pod prílohou č. 3 znaleckého posudku verzia 106B, je riešená tým spôsobom, že by mal žalobca ešte ďalší osobitný prístup na svoju parcelu č. 7281/53, kde by bolo potrebné vykonať ďalšie investície z jeho strany. Uvedené i potvrdil na pojednávaní a dokonca by si chcel uplatňovať finančnú náhradu. Je nesporné, že by vybudovaním spevnenej časti na parcele č. 7281/54 ako prístupu, ktorý rieši geometrický plán v prílohe č. 3 došlo k tomu, že by bolo potrebné vykonať ďalšie stavebné úpravy formou násypu, s následkom znehodnotenia časti pozemku, ktorý by získala žalovaná. Citujúc znenie § 136 ods.1,2, § 137 ods.1,2, § 141 ods.1,2, § 142 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 215 ods.1,2 CSP, § 232 ods.2,3,4 CSP uzavrel, že v priebehu súdneho konania medzi stranami sporu k dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nedošlo, preto podielové spoluvlastníctvo zrušil súd a vykonal vyporiadanie na návrh žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Prihliadol pri tom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Výška jednotlivých podielov, či už na strane žalobcu ako aj na strane žalovanej bola rovnaká, t.j. 1/2 v pomere k celku. Občiansky zákonník vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej títo dojednávajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka. Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri reálnom rozdelení súd dbal o to, aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom do katastra. V danom prípade predmetom reálneho rozdelenia boli pozemky parc. č. 7281/53 o výmere 338 m2 - orná pôda a parc. č. 7281/54 o výmere 240 m2 - orná pôda. Parcela č. 7281/54 o výmere 240 m2 bola pred nadobudnutím do podielového spoluvlastníctva strán sporu samostatnou parcelou a bola predmetom prevodu na základe darovacej zmluvy v prospech strán sporu z 31.10.2005, ktorej vklad pod. č. V 2577/2005 bol povolený 1.12.2005. Analogický stav bol aj s parcelou č. 7281/53, ktorá tiež bola samostatnou parcelou v teréne. Strany sporu ju nadobudli do podielového spoluvlastníctva až darovacou zmluvou z 31.10.2005, ktorej vklad bol povolený 1.12.2005 pod. č. 2576/2005. Pri prejednávaní žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd viazaný podanou žalobou do tej miery, že pri splnení zákonných predpokladov musí podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Dôkladne preveril možnosť reálneho rozdelenia veci na dve samostatné časti. To, že pozemky sú reálne deliteľné v konaní nebolo sporné, bolo to jednoznačne potvrdené i znaleckým posudkom na rozdelenie parciel. Rozdelenie pozemkov je aj funkčne opodstatnené, lebo rozdelením vznikli dve samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu, v danom prípade záujmu o záhradkárčenie. Strany sporu si nenárokovali finančné vyrovnanie. Geometrický plán č. 2C/448/2015-106A v skutočnosti reálne rozdeľuje pozemok v záhradkárskej oblasti, ktorá je bežná, zaužívaná a v prírode sa nachádzajúca, nevyžadujúca si žiadne terénne úpravy, čo v prípade verzie geometrického plánu č. 2C/448/2015-106B neplatí a naviac žalovaná by bola touto verziou geometrického plánu ukrátená o časť výmery kvalitnejšej pôdy z danej parcely. Reálnym rozdelením nehnuteľností vznikli samostatné veci v právnom zmysle slova, ktoré sú zapísateľné do katastra nehnuteľností na základe geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozsudku o reálnom rozdelení veci. Predmetom vyporiadania podľa žaloby bola aj prístupová cesta, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve tak žalobcu ako aj žalovanej, ale i ostatných vlastníkov pozemkov v záhradkárskej osade, ide o parcelu CKN č. 7281/57 o výmere 1244 m2 - orná pôda v katastrálnom území Spišská Nová Ves, zapísaná na LV č. XXXX na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, odbor katastrálny v podiele 2/52 k celku. I tento moment bol dôvodom, prečo zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa prílohy č. 2 geometrického plánu č. 2C/448/2015-106A a žalobu v časti o vyporiadanie parcely č. 7281/47, 48 zamietol. Parcely boli rozdelené geometrickým plánom, ktorý má náležitosti zodpovedajúce všetkým požiadavkám geodézie a kartografie a takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa stal súčasťou rozsudku o reálnom rozdelení. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP a priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 0,3083 %. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pozemkov, a to parcely č. 7281/53 o výmere 313 m2, parcely č. 7281/54 o výmere 240 m2, spolu parcely o výmere 553 m2, z toho vyporiadavaný podiel vo výmere 276,5 m2 (553 : 2 = 276,5 m2) a podiel 2/52 na prístupovej ceste parcela č. 7281/57 o výmere 1244 m2. Výpočet podielu: výmera 1244 m2 : 52 = 1/52 o výmere 23,923076 m2 x 2 = 2/52 o výmere 47,846152 m2 zaokrúhlene 47,85 m2. Spolu predmetom vyporiadania bola výmera 324,35 m2. Žalobca získal výmeru 276 m2, v percentuálnom prepočte 85,093263, žalovaná získala výmeru 277 m2, v percentuálnom prepočte 85,401572. Žalovaná bola v konaní úspešná v percentuálnom prepočte 0,0308309, (85,401572 - 85,093263 = úspech žalovanej 0,0308309 %), zaokrúhlene 0,3083 %, a teda rozdiel na náhradu ktorého má žalovaná vo vyčíslení trov právneho zastúpenia nárok, činí 0,3083. Súčasne je žalobca povinný zaplatiť žalovanej na trovách spojených s bránením práva 0,3083 % vynaložených nákladov a citoval znenie § 262 ods.1,2 CSP. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 162-164) proti výrokom II., III., V. podľa § 365 ods.1 písm. f/, h/ CSP , ktoré odôvodnil nasledovne: Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ale výsledky dokazovania nesprávne vyhodnotil a na základe takéhoto nesprávneho vyhodnotenia vydal rozhodnutie, ktoré nie je rovnako spravodlivé pre obidve strany. Pozemok, ktorý je prikázaný jemu, je takýmto rozdelením znehodnotený. Nemá na svoj pozemok plnohodnotný vstup. Žalovanej bol do výlučného vlastníctva prikázaný pozemok s bránou, ktorá má svoju hodnotu vyjadrenú vo financiách, ale tento jej pozemok má práve týmto vstupom, ktorým je možné na pozemok dostať sa aj nákladným autom vyššiu hodnotu. Ide o záhradkársku oblasť a teda je potrebné prenášať rôzne veci, je nepredstaviteľné, aby ktokoľvek prevláčal náradie, stavebný materiál, stromčeky, či čokoľvek iné od garáži v rukách. Toto je fyzicky nemožné. Pri stavbe chatky je dôležitý prístup a ten nemá. Od samého začiatku v konaní tvrdil, že pozemok je v záplavovej zóne a tá sa nedá riadne užívať, nakoniec, hoci požadoval prikázanie celej nehnuteľnosti /pozemku/ do jeho výlučného vlastníctva, súhlasil s jeho rozdelením. Mal záujem iba o jedno, aby mal aj on plnohodnotný vstup na pozemok tak, ako ho bude mať po rozdelení žalovaná. Znalec vypracoval geometrický plán vo dvoch verziách. Verzia „A" bola tá, ku ktorej sa vo svojom rozhodovaní priklonil súd. Verzia „B" bola práve tá, ktorá by umožnila rovnaké využitie pozemkov a hlavne rovnako plnohodnotné využitie oboch pozemkov. Má za to, že súd zobral do úvahy iba to, že pri tejto verzii by sa museli urobiť investície. Tieto investície by však prispeli k tomu, že obaja účastníci by mali plnohodnotné vstupy na pozemok. Žalovanej bol a aj je ochotný poskytnúť časť z mojej parcely, lebo má eminentný záujem na tom, aby mal riadnu prístupovú cestu. Verziou „A" ostane žalovanej aj značná časť plota, ale on, pokiaľ bude chcieť v pokoji užívať svoju časť, bude musieť plot dorobiť. Pre neho sú to aj tak investície a ešte má aj menej hodnotný pozemok. Nebol to on, ktorý navrhol verziu „B". Táto verzia bola vypracovaná na podnet geodeta, lebo táto verzia bola jednou z možností. Obidve možnosti sú rovnocenné, teda skutočne ostalo iba na úvahe súdu, že rozhodol práve takto. Aj samotná žalovaná si naplno uvedomuje, aký je vstup dôležitý, lebo neváhala žiadať aj pozemok o menšej výmere, len aby mala plnohodnotný vstup. K bodu 52 rozsudku uviedol, že žalovaná by nebola ukrátená o kvalitnejšiu pôdu. Sama žiadala o nižšiu výmeru, teda o 240 m2 a on navrhol, aby sa obidva pozemky rozdelili rovným dielom a tak by po celej dĺžke dostala aj z kvalitnejšej pôdy. Žalovaná by verziou „B" nič nestratila, práve naopak. Doteraz dlhý a úzky pozemok by bol širší. Pokiaľ bude aplikovaná verzia „A", tak po otvorení brány žalovanej ostane iba 160 cm po hranicu jej pozemku, teda taký pozemok je úzky. Tak, ako uviedol, vo verzii „B" by žalovaná mala pozemok širší. Vo verzii „B" by mali obidvaja, on aj žalovaná plnohodnotné pozemky, čo do kvality pôdy aj vstupu. Žalovaná sa o pozemok starala minimálne, po tom, čo som odišiel zo spoločnej domácnosti tam bol neskutočný neporiadok, lebo on na záhradku nemohol chodiť kvôli invektívam zo strany žalovanej a jej rodinných príslušníkov. Zrazu je to jej relax, lebo ešte je nejaká možnosť, ako mu urobiť zle. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že rozdelenie nehnuteľnej veci pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva pri rovnakej veľkosti podielov by malo byť prihliadnuté na účelné využitie veci. Takto to definuje aj Občiansky zákonník vo svojich § 142 ods.1. Súd je povinný skúmať aj to, aká je odkázanosť jednotlivých spoluvlastníkov na predmetnú nehnuteľnosť a kto túto nehnuteľnosť predtým užíval. On žalovanej pri vysporiadaní BSM byt prenechal, majú dcéru a hoci to bol jeho rodičovský byt, odišiel z neho, lebo dcéra bola na neho zvyknutá a považoval takto konať za správne. Nemá taký štandard ako žalovaná. Kúpil si po vysporiadaní BSM jednoizbový byt bez balkóna, predtým žil s mamou v jednoizbovom byte. Tak ako uviedol, celý čas manželstva záhradku obrábal, zaviedol elektrinu, oplotil ju, upravil. Žalovaná o ňu javila minimálny záujem. Všetko sa rýchlo zmenilo, keď požiadal o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná argumentuje, že ju využíva na relax. No to má šťastie, lebo on nemôže ani to. Lebo keď je tam žalovaná alebo jej príbuzní, tak jeho rodina odmieta ísť na záhradku kvôli konfliktom z minulosti. Vo veci trov konania má za to, že ani on ani žalovaná nemali vo veci plný úspech. Nevidí dôvod, prečo by práve on mal byť zaviazaný platiť trovy konania. Má za to, že pri takomto posúdení veci, ako urobil súd by malo byť rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok OS SNV z 13.11.2017, sp. zn. 2C/448/2015 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná (168-169), ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne. Prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil všetky dôkazy a správne vec právne posúdil. Žalovaná v priebehu celého konania sa snažila, aby medzi žalobcom a ňou bol schválený súdny zmier s tým, aby sa ona stala výlučnou vlastníčkou parcely č. 7281/54, ktorú v skutočnosti i užíva ako záhradku. Žalovaná súhlasila s tým, aby mala i menšiu výmeru, pretože obe záhradky na parcelách č. 7281/53 a 7281/54 boli nadobudnuté ako samostatné záhradky. Žalobca podal žalobu 15.10.2015, súdu doručenú 19.10.2015, kde súd zavádzal tým, že uvádzal, že žije v jednoizbovom byte s matkou, byt je bez balkóna, priestor je veľmi obmedzený a že nemá kde relaxovať. V priebehu konania žalovaná zistila a súdu preukázala, že uvedené tvrdenia sa nezakladali na pravde, žalobca vlastní byt v centre mesta, nevyužíva ani záhradku na parc. č. 7281/52, ktorá mu patrí do výlučného vlastníctva a ani parc.č.7281/53. V žalobe uplatňoval zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie oboch parciel do jeho výlučného vlastníctva, tým by mal vo vlastníctve 3 parcely - 3 záhradky a ona ani jednu. Keď prebiehalo znalecké dokazovanie, sám len žalobca pred znalcom uvádzal, že má záujem, aby mal ešte prístup na vytváranú parcelu č. 7281/53 v novej výmere a to prístup autom, hoci je prístup ku všetkým záhradkám cez parc.č. 7281/57. Je pravda, že ona má prístup na parc.č. 7281/54 z bočnej strany. Žalobca má prístup i na parc.č. 7281/52 a na parc.č.7281/53 z hornej časti. Žalovaná už nebude mať prístup na parc.č. 7281/54 z hornej časti (keď si ju sama nevytvorí). Je pravda, že je vybudovaný plot, ktorý lemuje parc.č. 7281/54 - pozdĺž a i z hornej strany. Z hornej strany je oplotená i parc.č 7281/53 a 7281/52, z ktorých jedna patrí už do výlučného vlastníctva žalobcu a druhú by získal do výlučného vlastníctva. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu v odvolaní, že žalobca nemá plnohodnotný vstup na pozemok. Má taký vstup na pozemok ako ostatní vlastníci záhradiek. Žalovaná má prístup osobitne cez bránu z boku, je pravda, že tam môže ísť i autom, avšak ku záhradke prechádza cez pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve mesta SNV a na tomto pozemku sa nachádzajú pivnice a iné stavby, ktoré patria ostatným vlastníkom garáži. Tým, že by si žalobca ešte vybudoval v hornej časti prístup pre auto, znehodnotil by parc. č. 7281/54, musel by vykonať násypy, spevnenia, prerušiť oplotenie a už na pojednávaní, ktoré sa konalo 12.10.2017 začal uvádzať a spomínať kompenzácie, t.j. na poslednom pojednávaní, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov. Tým, že by žalobca ešte mal cez najúrodnejšiu časť parc.č. 7281/54 zriadený prístup a spevnenú plochu, došlo by k znehodnoteniu pozemku, ktorý má byť využitý za účelom záhradky a je takto využívaný. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že by si žalovaná vyberala výhodnejšiu parcelu, ale je to preto, že je to krajná parcela a žalobca môže spoluužívať parc.č. 7281/52, ktorú má vo výlučnom vlastníctve a následne parc.č. 7281/53. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že po otvorení brány žalovanej ostane iba 160 cm po hranicu jej pozemku, žalovaná poukazuje, že tá časť ani v súčasnosti nie je využívaná na pestovanie, ale sú v časti vysypané kamienky a v časti sa nachádza tráva, t.j. je využívaná ako voľná plocha. Žalovaný nadobudol vlastníctvo bytu v centre mesta ešte pred spísaním dohody o vyporiadaní BSM, pozemok, záhradku neužíval ani neužíva. Záhradku využíva iba žalovaná s dcérou. List vlastníctva bytu žalobcu bol predložený do súdneho spisu v priebehu konania. Súd v súlade s § 142 ods.1 O. z. musí prihliadať na účelné využitie veci. Žalobca parc.č. 7281/52 a parc.č. 7281/53 využíva len tak, že je pozemok zatrávnený. Žalovaná spolu s dcérou využívajú a užívajú záhradku na pestovanie plodín, kvetov a na relaxáciu a to hlavne hornú časť záhrady. V dolnej časti záhrady sa nachádza len tráva, je zamokrená. Ona spolu s dcérou, tak ako to bolo uvádzané i v priebehu konania, bývajú 5 minút chôdze od záhradkárskej osady. To, či žalobca má časť na relax, resp. nemá čas na relax - ako tvrdí v odvolaní, je právne irelevantné. Ona nemá problém so žiadnym susedom v záhradkárskej osade a ani ho nemala. Každý zo záhradkárov využíva záhradku pre svoju potrebu, pestovanie plodín, relax. Navrhla, tak, ako je vyššie uvedené, aby odvolací súd rozsudok súdu „prvého stupňa“ potvrdil a čo sa týka trov konania, žiadala priznať plnú náhradu trov konania t.j. odvolacieho a prvostupňového. 5.Rozsudok, v I. a IV. výrokoch, nebol odvolaním napadnutý, preto tieto nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), a neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7.Vo výroku V. zistil, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a, že nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 9.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 10.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11.Súd vo vzťahu k meritu veci použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 12.Súd vo veci samej rozhodol súlade s príslušnými právnymi predpismi a zásadami spravodlivého, hospodárneho a účelného vyporiadania podielového spoluvlastníctva s prihliadnutím na jeho účelné využívanie a svoje rozhodnutie v bodoch 56. a 57. náležite odôvodnil, s čim sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalobcom uplatnené námietky v odvolaní, týkajúce sa vstupu na pozemok autom sú nedôvodné, lebo má vytvorený a zabezpečený riadny vstup na pozemok na pešo. S prihliadnutím na to, že ide o záhradu, jeho požiadavka, aby mal vytvorený prístup motorovým vozidlom nie je bežná, je nadštandartná a bola by na úkor pozemku žalovanej a došlo by v tejto časti k znehodnoteniu pozemku, čo vyplynulo ako zo znaleckého posudku, tak aj z vyjadrenia žalovanej. 13.Vo vzťahu k výroku o trovách konania súd nepoužil správny právny predpis, lebo nezisťoval možné použitie § 257 CSP a pre prípad použitia 255 ods.1 CSP nevychádzal z platnej judikatúry, keďže výsledok sporu závisel na znaleckom posudku a následne na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorú strany sporu nemohli predvídať (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7.7.2016, sp. zn. I. ÚS 425/2016). Keďže aktuálny procesný predpis neupravuje úspech sporových strán vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania v prípade, pokiaľ vo veci bolo plnenie určené na základe úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania a neexistuje procesný predpis alebo iný zákon, ktorým by táto problematika bola bližšie upravovaná, je potrebné pri rozhodovaní s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, princípy, na ktorých je postavený CSP a s poukazom na rozumné usporiadanie sporových strán v tomto konaní a zohľadniť doterajšiu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít. Odôvodnenie v tejto časti rozhodnutia je nepreskúmateľné, lebo nie je z neho zrejmé, na základe akých skutočností súd vyhodnotil úspech žalovanej 0,3083%. 14.Po vrátení veci bude súd prvej inštancie povinný opakovane rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP). 15.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.