Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/91/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212216928 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7212216928.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: JUDr. Veronika Kubríková, PhD., sídlo: Radlinského č. 20/2231, Spišská Nová Ves, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KORLEA INVEST, a.s., sídlo: Jesenského č. 25, Košice, IČO: 36 532 045, zastúpená advokátom: JUDr. Michal Kováč, sídlo: Sládkovičova č.9, Žilina, IČO: 42 219 035, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., sídlo: Hodžovo námestie č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpený: 1. advokátskou kanceláriou: Valko Marián & partners, s.r.o., sídlo: Porubského č. 2, Bratislava, IČO: 35 916 192 a 2. advokátom: JUDr. Tomáš Borec, sídlo: Kozia č. 20, Bratislava, IČO: 30 816 343, v konaní o náhradu škody a ušlého zisku s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.2.2018, sp.zn. 33Cb/83/2012-2172 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca (respektíve pôvodne samotný úpadca - KORLEA INVEST, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2012 v konaní vedenom pod sp. značkou 33Cb/83/2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu a ušlý zisk vo výške 71.150.469,86 eur, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu spôsobiť žalovaný úpadcovi KORLEA INVEST, a.s.. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania od doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne a tiež si uplatnil právo na nahradenie trov súdneho konania. 3. Žalobca sa neskôr na rovnakom súde žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 v konaní vedenom pod sp. značkou 33Cb/53/2017 začal domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu a ušlý zisk vo výške 50.458.530,14 eur, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu spôsobiť žalovaný úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. a to na rovnakom skutkovom a právnom základe ako v konaní vedenom pod spisovou značkou 33Cb/83/2012. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania od 15.2.2016 do zaplatenia vo výške 8,05% z dlžnej sumy ročne a tiež si uplatnil právo na nahradenie trov súdneho konania. 4. Konajúci súd svojim Uznesením sp. značka 33Cb/83/2012 zo dňa 12.6.2017 podľa znenia § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol tak, že obidve konania uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto odôvodnenia spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. značkou 33Cb/83/2012 s tým, že žalobca a žalovaný okrem iných zmlúv uzatvorili dňa 16.10.2006 Zmluvu o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 v znení jej neskorších dodatkov a tiež Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 13.12.2004 v znení jej dodatkov. Spolupráca žalobcu a žalovaného trvala od roku 2004, pričom pravidelne dochádzalo k prolongácii úverových vzťahov vždy minimálne na obdobie 1 roka s tým, že jednotlivé úverové obdobia končili ku koncu februára a dodatky o prolongácii boli vždy uzatvárané koncom mesiaca december resp. v priebehu mesiaca január. Žalobca obchodoval na medzinárodnom trhu s elektrickou energiou, kde žalobca od svojich dodávateľov zakúpil el. energiu, ktorú musel uhradiť do 20. dňa v nasledujúcom mesiaci, pričom platby za predaj takto zakúpenej el. energie žalobca od svojich odberateľov dostával až 28. dňa v nasledujúcom mesiaci. Úverové vzťahy medzi žalobcom a žalovaným mali slúžiť práve na finančné preklenutie obdobia (spravidla asi 10 dní), kým žalobca dostane platby za ním predanú elektrickú energiu. 5. Ku škode podľa žalobcu došlo tak, že žalovaný v rozpore so zmluvami dňa 26.1.2012 zablokoval všetky peňažné účty žalobcu vedené žalovaným (respektíve prestal z týchto účtov realizovať včas prevody na základe príkazov žalobcu), t.j. žalovaný si prestal plniť svoju kľúčovú povinnosť podľa úverových zmlúv (umožniť žalobcovi realizovať platby dodávateľom), respektíve v niektorých prípadoch túto povinnosť plnil až po viacnásobnej urgencii a s omeškaním, a to všetko bez toho, aby voči žalobcovi urobil akýkoľvek relevantný právny úkon (napr. Oznámenie o prípade neplnenia), ktorým by toto svoje konanie odôvodnil. V dôsledku zablokovania účtov žalovaným došlo postupne k poškodeniu dobrého obchodného mena žalobcu u jeho obchodných partnerov. Žalobca v súvislosti s konaním žalovaného poukázal na znenie bodu 2.2.2. vyššie citovaných zmlúv, podľa ktorých došlo k modifikácii možnosti pozastavenia úverovania žalovaným podľa bodu 13.1 Úverových podmienok za situácie, keď dôjde k tzv. „Prípadu neplnenia“ a to vtedy, ak je tu možnosť nápravy dôvodov pre neplnenie a dôjde k ich odstráneniu v lehote 3 dní od upozornenia. K upozorneniu na prípad neplnenia žalovaného zo dňa 16.2.2012 žalobca namietal, že člen štatutárneho orgánu žalovaného Ing. I. O. žalobcovi svojim e- mailom zo dňa 17.2.2012 oznámil, že uvedené neplnenie nebude mať za následok blokovanie účtov („uvedené neplnenie považujte za informáciu“). 6. Žalobca ďalej uviedol, že ho žalovaný v januári 2012 požiadal o to, aby so svojimi obchodnými partnermi nevykonával zápočty vzájomných pohľadávok. Túto požiadavku žalobca akceptoval s ohľadom na svoju snahu o zabezpečenie riadneho plnenia si svojich povinností voči svojim partnerom (k čomu potreboval riadne plnenie žalovaného z dohodnutých úverových zmlúv). Žalobca tiež uviedol, že z dôvodu neplnenia žalovaného po 26.1.2012 došlo ku situácii, keď z účtov žalobcu neboli zrealizované platby pre jeho partnerov v celkovej sume 24.975.872,88 eur a 758.880,- PLN, ktoré žalovaný žalobcovi po 20.2.2012 zadržal. 7. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný konal v rozpore s poctivým obchodným stykom (respektíve v rozpore s dobrými mravmi), keď ako je to vyššie uvedené zablokoval žalobcovi jeho účty a tiež aj tým konaním, že so žalobcom neuzavrel nové úverové vzťahy aj na obdobie po skončení platnosti pôvodných úverových zmlúv, hoci ho žalovaný ubezpečoval o tom, že má záujem na ďalšej spolupráci. Tento jeho záver podporil ešte tvrdením, že žalovaný mal veľmi dobré informácie o spôsobe ekonomickej činnosti žalobcu ako aj o potrebe jeho riadneho a včasného financovania. Takéto konanie považuje žalobca za protiprávne a malo za následok aj ukončenie podnikania žalobcu na medzinárodnom trhu s elektrickou energiou. Na základe týchto skutočností si žalobca v rámci tohto súdneho konania uplatňuje náhradu škody, ktorá predstavuje jeho ušlý zisk v celkovej sume vo výške 121.609.000,00 eur (71.150.469,86 eur + 50.458.530,14 eur). 8. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: 1. Koncepty zmlúv EFET v anglickom jazyku (č.l. 13 - 56), 2. elektronickú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, resp. aj s obchodnými partnermi žalobcu (č.l. 58 - 66, 74), 3. Žalovaného návrh zmluvy zo dňa 3.6.2012 (č.l. 68 - 73), 4. List spoločnosti JP ELEKTROPRIVIREDA z 6.12.2011 adresovaný žalobcovi (č.l. 76 - 78), 5. Uznesenie Okresného súdu Košice I o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s. zo dňa 4.2.2013 (č.l. 105 - 110), 6. Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 20.12.2004 a jej 18 Dodatkov (č.l. 129 - 178), 7. Návrh Dodatku č. 19 zo dňa 24.11.2010 k Zmluve o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 (č.l. 179), 8. Zmluvu o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 zo dňa 21.12.2006 a jej 7 Dodatkov (č.l. 180 - 207), 9. Všeobecné úverové podmienky a podmienky zabezpečenia úverov Tatra banky, a.s. (č.l. 207 - 223), 10. Podanie zo dňa 16.2.2016 (č.l. 478 - 498), 11. Úverovú zmluvu č. 21/2010/ÚZ uzavretú medzi žalobcom, jej Dodatok č. 1 a Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky a jej Úverové podmienky (č.l. 499 - 504), 12. Zmluvy o spolupráci zo dňa 23.8.2010 (č.l. 505 - 507), 13. Zmluvu EFET medzi žalobcom a spoločnosťou E.ON Energy SE (č.l. 544 - 577), 14. Záväzné ponuky žalovaného na ďalšie financovanie z 22.9.2010, 9.11.2009 a 17.12.2008 (č.l. 578 - 584), 15. Žiadosti žalobcu o čerpanie úveru a reporty pohľadávok žalobcu (č.l. 584 - 747), 16. elektronickú komunikáciu žalobcu a žalovaného (č.l. 749 - 756), 17. Upozornenie žalovaného o prípade neplnenia (č.l. 757), 18. odpoveď žalobcu na Upozornenie v prípade neplnenia (č.l. 759 - 763), 19. oznámenie žalobcu o pozastavení jeho činnosti (č.l. 767 - 792 a č.l. 1180), 20. Tabuľka krytia úveru (č.l. 793), 21. Dodatok č. 8 k Rámcovej zmluve o vystavovaní bankových záruk (č.l. 799 - 801), 22. Prihláška konkurznej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a jej prílohy (č.l. 803 - 844), 23. Uznesenie Okresného súdu Košice II o predbežnom opatrení (č.l. 845), 24. Odborný článok JUDr. Mareka Števečka o možnosti limitácie náhrady škody (č.l. 846 - 851 ), 25. Súkromný Znalecký posudok č. 300-17/2016 zo dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o. (č.l. 951 - 1056), 26. Zmluvy EFET medzi žalobcom a spoločnosťami Vattenfall Trading Services GmbH a Vattenfall Trading Services , sp. z o.o.( č.l. 1181 - 1219 ), 27. svedeckú výpoveď Ing. I. F. (č.l. 1987 - 1992), 28. svedeckú výpoveď Ing. I. O. (č.l. 2045 - 2062), 29. svedeckú výpoveď svedka Ing. I. W. (na pojednávaní dňa 1.12.2017) a Prehlásenie Ing. B. I. zo dňa 10.1.2018 (č.l. 2160- 2161). 9. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu (respektíve obidve žaloby) ako neoprávnenú v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov súdneho konania. Svoje stanovisko žalovaný odôvodnil tak, že neporušil žiadne svoje zmluvné povinnosti ako tvrdí žalobca a teda nespôsobil žalobcovi škodu, a preto ani nemôže za ňu niesť žiadnu zodpovednosť. Na svoju obranu poukázal aj na porušenie preventívnej povinnosti žalobcu na zabránenie vzniku škody a neexistenciu zmluvnej a ani zákonnej povinnosti uzavrieť so žalobcom nové úverové zmluvy po skončení platnosti existujúcich zmlúv. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom ani výšku uplatnenej škody. Tiež namietal, že žalobcov nárok na nahradenie škody titulom ušlého zisku žalobcu nie je možné uplatniť z dôvodu, že sa strany sporu dohodli na obmedzení výšky zodpovednosti za škodu a to tak, že nebude možné uplatňovať ušlý zisk, ale iba skutočnú škodu. Voči nároku na nahradenie škody podľa žaloby doručenej súdu dňa 30.3.2017 zároveň vzniesol námietku premlčania. Svoje námietky bližšie špecifikoval spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch tohto odôvodnenia (odseky 11 až 15). 10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 16.10.2006 č. 1958/06 bola neskôr zmenená jej Dodatkom č. 4, podľa ktorého sa táto zmluva zmenila zo záväzného úveru na tzv. nekomitovaný (t.j. nezáväzný) úver, čo vyplýva z ustanovení bodov 4.1 a) a bodu 6.1 zmluvy. Na základe tejto skutočnosti teda už nejde o úverovú zmluvu, ale o nepomenovanú zmluvu, podľa ktorej má žalovaný právo, nie však povinnosť poskytnúť žalobcovi úver podľa jeho požiadavky. V tejto súvislosti poukázal žalobca na takúto bežnú obchodnú prax v rámci činnosti finančných inštitúcií a tiež aj na existenciu Smernice európskeho parlamentu a rady č. 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činnosti úverových inštitúcií a Opatrenie NBS č. 4/2007. 11. Žalovaný bez ohľadu na neexistenciu povinnosti poskytnúť úver pri Zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 16.10.2006 (viď ods. 11) tiež namietal, že v oboch zmluvných vzťahoch podľa ich identického ustanovenia uzavretých zmlúv v bodoch 2.2.2. písm. i) nastali prípady neplnenia (možnosť neposkytnúť úver, respektíve nevykonať požadované platby), pretože žalobca porušil svoje povinnosti podľa zmluvy. Konkrétne poukázal na nedodržanie povinnosti: 1. plniť finančné kovenanty (bod 8.1 písm. h) Zmluvy o kontokorentnom úvere a bod 8.1 h (ii) Zmluvy o revolvingovom úvere), 2. porušenie záväzkov podľa bodu 8.2 písm. b), c) a d) Zmluvy o kontokorentnom úvere (Uzavretie Dohody o poskytnutí finančnej pomoci so spoločnosťou Best of Travel Ltd.), 3. nesplnenie informačnej povinnosti podľa bodu 8.1. písm. f) a g) Zmluvy o kontokorentnom úvere a bodu 7.1. písm. d) a e) Zmluvy o revolvingovom úvere (povinnosť informovať o podstatných zmenách v odberateľských zmluvách nad 500.000,- eur) a 4. porušenie povinnosti dostatočne kryť poskytnuté úvery. 12. Žalovaný taktiež namietal nepreukáznie splnenia podmienok na poskytnutie úverov podľa bodov 5.2. úverových zmlúv, t.j. že žalobca nepreukázal vznik povinnosti žalovaného plniť, pričom žalovaný poprel existenciu splnenia týchto podmienok žalobcom. 13. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky žalovaný tiež rozporoval existenciou ustanovenia bodu 4.4.1. Všeobecných obchodných podmienok v zmysle ktorého: „V prípade vzniku povinnosti banky nahradiť klientovi spôsobenú škodu nie je banka povinná uhradiť ušlý zisk ani nemajetkovú ujmu“. 14. Žalovaný tiež poukázal na svoje oprávnenie podľa bodu 2.12.3. Záložných zmlúv, podľa ktorých mal oprávnenie kedykoľvek zablokovať peňažné prostriedky až do výšky zabezpečovanej pohľadávky na účtoch žalobcu vedených žalovaným. 15. Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: 1. prehľady účtov žalobcu a jeho prevodných príkazov za obdobie od 26.1.2012 do 20.2.2012 (č.l. 256 - 261), 2. zoznam pohľadávok žalobcu ku dňu 26.1.2012 a 3.2.2012 (č.l. 262), 3. el. list I. W. zo dňa 22.8.2011 s prílohou Správa o vecných zisteniach (č.l. 263 - 293), 4. Upozornenie o prípade neplnenia zo dňa 15.2.2012 (č.l. 294), 5. el. komunikáciu strán sporu zo dňa 11.2.2012, 13.2.202, 17.2.2012 a 20.2.2012 (č.l. 295-296, 303-304 a 313), 6. Návrhy žalovaného na prolongáciu úverov zo dňa 11.2.2012 a 17.2.2012 (č.l. 297 - 302 a 306 - 311), 7. Všeobecné obchodné podmienky (č.l. 314 - 326), 8. Výpočet finančných ukazovateľov (kovenantov), 9. Obchodné podmienky spoločnosti SBERBANK (č.l. 1078 - 1125), 10. e- mail J. C. z 13.2.2012 s prílohou (č.l. 1126 - 1134), 11. Zmluvy o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 22.12.2008 a 25.3.2011 (č.l. 1136 - 1145), 12. Žiadosť žalobcu o odloženie časti úveru (č.l. 1149), 13. Sprievodná správa ku konsolidovanej účtovnej závierke žalobcu (č.l. 1151 - 1155), 14. Vybranú časť výročnej správy úpadcu k 31.12.2011 (č.l. 1310 - 1311), 15. Odborné vyjadrenie znalca Ernst & Zoung Financial Advisory, s.r.o. ku Znaleckému posudku č. 300-17/2016 zo dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o. (č.l. 1313 - 1359), 16. Všeobecné obchodné podmienky žalovaného účinné k 1.11.2010 (č.l. 1376 - 1384), 17. Všeobecné obchodné podmienky žalovaného účinné k 15.2.2012 (č.l. 1385 - 1393), 18. Opatrenie NBS č. 4/2007 z 13.3.2007 (č.l. 1394 - 1420), 19. fotografiu svedkov Ing. O. a Ing. F. (č.l. 1893), 20. fotografiu tabule nachádzajúcej sa na fotografii č.l. 1893 (č.l. 1984), 21. fotografiu tabuľky (č.l. 1985), 22. e-mailovú korešpondenciu zo dňa 30.1.2012 (č.l. 2067), 23. Dohodu o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 (č.l. 2076 - 2079), 24. Zmenku na 40.000.000,- eur (č.l. 2080), 25. Protokol z rokovania zo dňa 1.8.2011 (č.l. 2084) a 26. Stratégia Korlea Invest Group na rok 2012 (č.l. 2085 - 2094). 16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka: „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“ 17. Podľa § 379 Obchodného zákonníka: „Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.“ 18. Podľa § 389 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.“ 19. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, §§ 263 až 272, § 273 ods. 1, §§ 276 až 289, § 301, § 303, § 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, § 313, § 321 ods. 4, § 324, § 340a, § 340b, §341, §365,§§ 369 až 369d, § 370, § 371, § 376, § 382, § 384, §§ 386 až 408, § 408a, § 444, § 458, § 459, § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3, § 488, § 493, § 499, § 509 ods. 1, § 592, § 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, § 669, § 669a, §672a, §675, § 676 ods. 1 a 2, § 711, § 720, § 725, § 729, § 743 a § 771c.“ 20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ 21. Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“ 22. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.“ 23. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.“ 24. Podľa § 397 Obchodného zákonníka: „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.“ 25. Podľa § 405 Obchodného zákonníka: „(1) Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa §§ 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. (2) Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.“ 26. Nesporným medzi stranami sporu bola skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili dva úverové vzťahy a to Zmluvu o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 v znení jej neskorších dodatkov a tiež Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 13.12.2004 v znení jej dodatkov. Nesporným je tiež tá skutočnosť, že na základe týchto zmlúv poskytoval žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi peňažné prostriedky, ktoré žalobca používal na zabezpečenie svojich podnikateľských aktivít na medzinárodnom trhu s elektrickou energiou. Tiež je nesporné, že tieto peňažné prostriedky boli poskytované žalobcovi tak, že žalovaný z účtov žalobcu na základe jeho žiadostí v jednotlivých prípadoch previedol príslušné platby obchodným partnerom žalobcu. Nesporná je tiež tá skutočnosť, že žalovaný najneskôr od dňa 20.2.2012 ukončil vykonávanie akýchkoľvek platieb z účtov žalobcu. 27. Sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatným je zistenie, či žalovaný svojim konaním (ukončenie vykonávania platieb z účtov žalobcu) a tiež následne neuzavretím nových úverových zmlúv po 28.2.2012 (respektíve nepredĺžením účinnosti úverových zmlúv) porušil nejakú svoju zmluvnú povinnosť. Až po ozrejmení týchto sporných skutočností je možné uzavrieť, či mohlo dôjsť ku škode, za ktorú nesie žalovaný zodpovednosť podľa znenia § 373 Obchodného zákonníka. 28. Na základe vykonaného dokazovania súd z dôvodov uvedených v nasledujúcich odsekoch tohto odôvodnenia dospel k záveru, že žaloba je neoprávnená, a preto ju vo výroku I. tohto rozsudku zamietol. 29. S ohľadom na obranu žalovaného, ktorou namietal existenciu svojej povinnosti poskytnúť plnenie podľa dohodnutých zmlúv, súd vychádzajúc z obsahu uzavretých zmlúv a tiež aj z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný nebol povinný poskytnúť žalobcom požadované plnenie. Tento záver je bližšie odôvodnený v odsekoch 31 až 35. 30. Podľa bodu 5.2. (č.l. 173) Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 20.12.2004 v znení jej dodatkov bolo poskytnutie úveru podmienené splnením podmienok uvedených v tomto zmluvnom ustanovení označenými pod písmenami a) až m). Žalobca v tomto konaní napriek množstvu ním predložených listinných dôkazov nepreukázal, že by v spornom období splnil všetky dohodnuté podmienky, t.j. žalobca nepreukázal vznik povinnosti žalovaného poskytnúť požadované plnenie. Z konania žalovaného je dostatočne zrejmé, že sa nerozhodol v danom období upustiť od splnenia týchto podmienok žalobcom, čo zmluva umožňovala. Pokiaľ teda žalovaný neposkytol čerpanie úveru, tak neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť. 31. Podobné zmluvné ustanovenie ako v predchádzajúcom odseku odôvodnenia sa nachádza aj v Zmluve o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 zo dňa 21.12.2006 v znení jej dodatkov. V tomto zmluvnom vzťahu však podľa bodu 5.1. zmluvy (č.l. 202) bolo takéto splnenie podmienok poskytnutia úveru stanovené iba v prípade prvého poskytnutia úveru. Vychádzajúc z obsahu bodu 11.4.1 zmluvy (č.l. 206) je potrebné konštatovať, že v tomto prípade však nešlo o úverovú zmluvu, ale o tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka (s prvkami úverovej zmluvy), podľa ktorej žalobca nemal striktne dané právo na poskytnutie peňažného plnenia od žalovaného, a to ani pokiaľ by boli splnené podmienky podľa bodu 5.2. zmluvy. Uvedené je zrejmé z obsahu bodu 4.1. zmluvy (č.l. 201), podľa ktorého mal žalovaný možnosť (nie však povinnosť) poskytnúť čerpanie peňažných prostriedkov. Pokiaľ teda žalovaný neposkytol čerpanie úveru, tak neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť. 32. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je daný ďalší zmluvne dohodnutý dôvod, ktorý oprávňoval žalovaného neposkytnúť žalobcovi ním požadované plnenie. Konkrétne súd poukazuje na obsah ustanovenia bodu 2.2.2. (č.l. 172 a 201), ktorým bol modifikovaný bod 13.1 Všeobecných obchodných podmienok a ktorý vo svojom písmene i) upravuje možnosť neplnenia (t.j. možnosť žalovaného neposkytnúť plnenie), ak žalobca nesplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Z obsahu odpovede žalobcu na Upozornenie o prípade neplnenia (č.l. 759 - 763), z obsahu Dohody o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 (č.l. 2076 - 2079) a tiež aj z obsahu výpovede svedka Ing. I. W. jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil minimálne tieto svoje zmluvné povinnosti: 1. porušil svoju informačnú povinnosť danú podľa bodu 7.1. písmeno d) a e) Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 (č.l. 174) a tiež povinnosť danú bodom 8.1. písm. f) a g) Zmluvy o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 (č.l. 203), t.j. konkrétne neoznámil žalovanému ukončenie (prípadne zmenu) jeho obchodov s hodnotou nad 500.000,00 eur a to minimálne v 5 prípadoch (č.l. 764 - 766), a to zjavne po dobu viac ako 3 dni odkedy žalobca túto skutočnosť zistil (ide o prípady aj z rokov 2008) a 2. porušil svoju povinnosť danú podľa 7.2. písm. c) a d) (č.l. 175) Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 a tiež povinnosť danú bodom 8.2. písm. b), c) a d) Zmluvy o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 (č.l. 204), tieto svoje povinnosti porušil konkrétne tak, že bez súhlasu žalovaného uzavrel Dohodu o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012, pričom o tejto skutočnosti žalovaného neinformoval vôbec. Tieto žalobcove porušenia zmluvy oprávnili žalovaného na to, aby v súlade s vyššie citovaným pozmeneným obsahom všeobecných obchodných podmienok bod 13.1 písm. i) neposkytol žalobcovi ním požadované plnenie. 33. Stanovisko žalobcu, že svojou „Odpoveďou žalobcovi na prípad neplnenia“, ktorú žalovanému zaslal do 3 dní od upozornenia, odstránil možnosť neplnenia, je nesprávne, pretože podľa obsahu tohto zmluvného ustanovenia by k zániku možnosti neplnenia došlo iba v prípade, že by tak žalobca učinil v lehote 3 dní od kedy sa o porušení dozvedel, čo sa však nestalo. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že informačná povinnosť o obchodných prípadoch nad 500.000,00 eur bola splnená vo viacerých prípadoch s viac ako 3 ročným omeškaním a tiež na skutočnosť, že žalobca o uzavretí Dohody o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 neinformoval vôbec (žalobca svoje tvrdenie, že išlo o úver na zabezpečenie svojej prevádzky nijako nepreukázal). 34. Ďalším dôvodom, ktorý oprávňoval žalovaného na zablokovanie peňažných účtov žalobcu bola dohoda strán sporu o tomto oprávnení žalovaného podľa ustanovení v bodoch 2.12.3. upravená v Zmluvách o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 22.12.2008 a 25.3.2011 (č.l. 1139 a 1144). Z obsahu tejto dohody vyplýva oprávnenie žalovaného kedykoľvek zablokovať peňažné účty žalobcu do výšky zabezpečovanej pohľadávky. 35. Žalobca odôvodňuje svoju žalobu tiež skutočnosťou, že nedošlo k ďalšiemu predĺženiu úverových vzťahov po 28.2.2012, hoci bol žalovaným prostredníctvom člena jeho predstavenstva Ing. I. O. jeho e -mailom zo dňa 16.2.2012 ubezpečený o ďalšej spolupráci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dlhodobosť spolupráce strán sporu, na špecifickosť jeho obchodovania na medzinárodnom trhu a s tým súvisiacu potrebu žalobcu zabezpečiť si prefinancovanie svojich aktivít. Nepredĺžením spolupráce napriek ubezpečeniam žalovaného sa žalobca dostal do situácie, že nemohol ďalej pokračovať vo svojich obchodných aktivitách. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Toto žalobcove stanovisko súd nepovažuje za opodstatnené a to z nasledovných dôvodov. 36. Medzi žalobcom a žalovaným neexistovala žiadna dohoda (napr. zmluva o budúcej zmluve) o povinnosti žalovaného uzavrieť novú zmluvu (zmluvy), prípadne o povinnosti predĺžiť trvanie existujúcich zmlúv aj po 28.2.2012. Neexistuje ani žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by žalovaný mal povinnosť novú zmluvu so žalobcom uzavrieť. E- mail Ing. O. (č.l. 66) takýmto záväzkom jednoznačne nie je a z jeho obsahu vyplýva iba skutočnosť, že žalovaný má záujem na ďalšej spolupráci. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný mal naozaj záujem na ďalšej spolupráci, čo preukazuje fakt, že žalobcovi neskôr poslal svoj návrh na prolongáciu úverov zo dňa 17.2.2012 č.l. 306 - 311). Žalovaný navrhoval žalobcovi predĺženie zmluvných vzťahov celkovo minimálne 3 x, čo vyplýva aj z jeho ďalších návrhov zo dňa 11.2.2012 (č.l. 297 - 302) a zo dňa 3.6.2012 (č.l. 38 - 73), pričom žalobca tieto návrhy zmlúv zjavne neprijal. Zmluva je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý je potrebný súhlas oboch zúčastnených strán a pokiaľ žalobca neprijal návrhy žalovaného na ďalšiu spoluprácu, tak toto nemožno vykladať v neprospech žalovaného ako jeho konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. 37. Je nesporné, že spolupráca strán sporu fungovala dlhodobo a že viac menej pravidelne dochádzalo k jej predlžovaniu uzavretím dodatkov k príslušným zmluvám. Napriek tejto skutočnosti by však žalobca ako zodpovedný podnikateľ mal mať zabezpečené aj náhradné riešenie zabezpečenia svojich finančných potrieb. T.j. pokiaľ neprijal návrhy žalovaného na uzavretie nových zmlúv, tak sa jeho vedenie malo pokúsiť zabezpečiť si peňažné prostriedky prostredníctvom iných peňažných ústavov, ktorých je na slovenskom trhu dostatočný počet. 38. Podľa výpovede svedka Ing. I. W. by si rokovanie s inou peňažnou inštitúciou na zabezpečenie financovania žalobcu vyžiadalo väčší časový priestor (min. približne 3 mesiace). Rokovania o predĺžení financovania žalobcu začínalo vždy niekedy v mesiaci november, na základe ktorých dochádzalo k uzatváraniu zmlúv v mesiaci december, resp. najneskôr začiatkom mesiaca január ďalšieho roka. Vychádzajúc zo skutočnosti, že posledné dohodnuté zmluvné obdobia spolupráce strán sporu končilo k 28.2.2012 a tiež zo skutočnosti, rokovania o predĺžení spolupráce v novembri roka 2011 boli neúspešné, mal žalobca dostatočný časový priestor na to pokúsiť sa dohodnúť na spolupráci s inou bankovou inštitúciou. Pokiaľ sa žalobca alternatívne nepokúsil zabezpečiť si svoje financovanie prostredníctvom iného peňažného ústavu (čo nijako nepreukázal), je zrejmé, že ako riadny hospodár nesplnil svoju prevenčnú povinnosť pre prípad škôd vyplývajúcich zo skutočnosti, že nebude mať zabezpečené dostatočné finančné prostriedky potrebné na realizáciu jeho obchodnej činnosti. 39. Žalobca na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku tiež poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Košice II pod spisovou značkou 35 Cb 30/2012 vydal dňa 14.3.2012 Uznesenie ako predbežné opatrenie, ktorým bol žalovaný zaviazaný: 1. umožniť a strpieť nakladanie navrhovateľa so všetkými finančnými prostriedkami na účtoch vedených žalovaného, 2. zdržať sa započítavania svojich pohľadávok voči žalobcovi a 3. zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami žalobcu na účtoch vedených u žalovaného. Ani existencia tohto súdneho rozhodnutia nie je dostatočným dôkazom, ktorý by sám osebe preukazoval opodstatnenosť žalobného nároku, pretože žalovaný namietal skutočnosť, že by žalobca vôbec na svojich účtoch v danom čase disponoval nejakými svojimi finančnými prostriedkami, pričom žalobca takúto skutočnosť nijako nepreukázal. Navyše ku dňu vydania tohto súdneho rozhodnutia už žalobca mal ukončený výkon svojej obchodnej činnosti na trhu s elektrickou energiou, čo je zrejmé z oznámenia žalobcu o pozastavení jeho činnosti (č.l. 767 - 792 a č.l. 1180). Prípadné nerešpektovanie (respektíve aj rešpektovanie) citovaného súdneho rozhodnutia žalovaným už teda nemohlo mať vplyv na situáciu žalobcu a jeho prípadnú stratu na budúcom zárobku. 40. Aj v prípade hypotetickej zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcu však nebolo možné žalobnému nároku vyhovieť a to z dôvodov, že žalobca nepreukázal dostatočne opodstatnenosť svojho nároku čo do jeho výšky a tiež, že žalobca a žalovaný sa dohodli na obmedzení výšky nároku na náhradu škody. 41. Na preukázanie výšky škody predložil žalobca svoj súkromný Znalecký posudok č. 300-17/2016 zo dňa 12.2.2016 vyhotovený spoločnosťou APELEN Valuation s.r.o. (č.l. 951 - 1056). Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva záver, že škoda titulom ušlého zisku za obdobie roka 2012 predstavuje sumu vo výške uplatnenej spoločne oboma žalobnými návrhmi žalobcu, t.j. vo výške 121.609.000,00 eur. Tento znalecký posudok nie je možné súdom akceptovať a to z nasledovných dôvodov: 1. Zo záveru posudku vyplýva, že takáto suma by bola v prípade neukončenia podnikania žalobcu generovaná na účet žalobcu, či na účet iného subjektu. Z takéhoto záveru teda vôbec nie je zrejmé, aký konkrétny zisk by mal priamo žalobca, pretože časť peňazí mala byť uhradená na účty iných subjektov; 2. Súčasťou posudku je Výkaz ziskov a strát žalobcu za obdobie roka 2011 (č.l. 1037 - 1040), podľa ktorého bol výsledok ročného hospodárenia žalobcu za toto obdobie po zdanení v strate 71.731,- eur. Pokiaľ bol žalobca vo svojom podnikaní za rok 2011 v strate, je záver posudku, podľa ktorého by mal žalobca v nasledujúcom roku 2012 zisk vo výške 121.609.000,00 eur absolútne neakceptovateľný. 42. Podľa bodu 4.4.1. Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 1382) v prípade vzniku povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu nie je žalovaný povinný uhradiť ušlý zisk a ani nemajetkovú ujmu. Obsah tohto ustanovenia vo vzťahu medzi stranami sporu modifikuje ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že sa nahrádza škoda a ušlý zisk. Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaného ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že toto zákonné ustanovenie (§ 379) nie je kogentným ustanovením Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu môžu obsah tohto zákonného ustanovenia dohodou zmeniť. Keďže sa strany sporu platne dohodli na zmene príslušného zákonného ustanovenia tak, že žalovaný nie je povinný nahradiť ušlý zisk, je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku je aj z tohto dôvodu neoprávnený. 43. Žalovaný vzniesol na svoju obranu tiež námietku premlčania a to vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenom jeho žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 v konaní vedenom pod sp. značkou 33Cb/53/2017. Predmetný žalobný nárok si žalobca uplatnil na súde už skôr a to v rámci konania vedeného pod sp. zn. 33Cb/83/2012, avšak Uznesením konajúceho súdu zo dňa 18.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2016, bolo rozhodnuté bez rozhodnutia vo veci samej tak, že sa návrh na zmenu žaloby nepripustil. Predmetom sporu je ušlý zisk za rok 2012, nárok na jeho zaplatenie by sa mal podľa znenia § 397 premlčať najneskôr koncom roky 2016. Vychádzajúc zo skutočnosti, že pôvodné konanie o tomto nároku bolo právoplatne skončené bez rozhodnutia vo veci samej dňa 1.4.2016, podľa vyššie citovaného ustanovenia § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka došlo ku predĺženiu príslušnej premlčacej lehoty na obdobie do 1.4.2017. Z uvedeného vyplýva, že predmetný nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2017 nie je premlčaný. 44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ 45. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu. 46. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 47. Ďalšie žalobcom navrhované dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku. Návrh žalobcu na vypočutie svedka Ing. B. I. a na vypočutie svedka Ing. V. W. nepovažoval súd za hospodárne, nakoľko rozhodnutie súdu vyplýva z obsahu písomných dohôd strán sporu a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na ktorom by výpovede týchto svedkov zásadne nemohli nič zmeniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj obsah písomného stanoviska navrhnutého svedka Ing. B. I. na č.l. 2160. 48. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 49. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. 50. Žalobca predovšetkým poukazuje na ním opakovane zdôrazňovanú povahu a formu spolupráce medzi stranami a to, ako prebiehalo poskytovanie úveru podľa úverových zmlúv, osobitne Zmluvy o STK. Za správny je potrebné považovať záver súdu prvej inštancie o povahe Zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. že existovala povinnosť žalovaného poskytnúť úver žalobcovi po splnení jeho podmienok. Súd však dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa bodu 5.2. Zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnako nesprávny je aj záver súdu o povahe zmluvného vzťahu podľa Zmluvy o STK. 51. Medzi stranami nebolo počas celého konania sporné to, že žalobca spĺňal počas existencie úverových vzťahov všetky podmienky poskytnutia úveru. Spornou bola skutočnosť, či na strane žalobcu nastal prípad neplnenia, ktorý mohol mať rozličnú podobu. Z povahy veci a elementárnej logiky ako aj z hľadiska existujúcej judikatúry je vylúčené, aby žalobca preukazoval existenciu negatívnej skutočnosti, t.j. že nenastal prípad neplnenia. Naopak, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že na strane žalobcu nastal prípad neplnenia. 52. Žalobca pravidelne (na mesačnej báze) predkladal žalovanému všetky doklady dôležité pre určenie čerpania úverových prostriedkov a žalovaný za kontrolu týchto dokladov dokonca v zmysle zmlúv inkasoval poplatok. V takom prípade je iste bez ďalšieho nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neinformoval žalovaného o podstatných skutočnostiach ohľadne jeho obchodov v zmysle úverových zmlúv a navyše nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak je zrejmé, že žalobca každý mesiac predkladal žalovanému doklady, z ktorých bol jednoznačne zrejmý stav kontraktov a pohľadávok, a je preto nepochybné, že svoju informačnú povinnosť žalobca riadne plnil. Úverové zmluvy pritom osobitne neriešili formu plnenia oznamovacej povinnosti, a preto nie je možné vylúčiť záver, že žalobca túto oznamovaciu povinnosť riadne plnil na mesačnej báze predkladaním dokladov v zmysle úverových zmlúv. 53. Splnenie podmienok úverových zmlúv malo zmysel posudzovať vždy len na báze mesiaca, t.j. počas obdobia poskytnutia konkrétneho úverového rámca, resp. jeho čerpania, ktoré sa vždy na mesačnej báze uhradilo a následne (nanovo) opätovne schvaľovalo a čerpalo. Táto skutočnosť pritom medzi stranami nie je sporná. 54. Posudzovanie splnenia podmienok úverových zmlúv je dôležité len pred momentom poskytnutia úveru, resp. pred jeho čerpaním, nakoľko bez jeho načerpania neexistuje záväzok zo strany dlžníka - ide iba o rámcové financovanie, ktoré sa aktivuje až čerpaním/poskytnutím. Preto je z tohto pohľadu skutočne kľúčový bod 5.2. úverových zmlúv. 55. Ak žalovaný požadovaný úver/čerpanie žalobcovi poskytol, bolo jednoznačné, že žalobca spĺňal podmienky úverových zmlúv a poskytnutím úveru sa zavŕšil a legitimizoval vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko v zmysle bodu 5.2 úverových zmlúv mal žalovaný právo od splnenia niektorej z podmienok poskytnutia úveru upustiť. 56. Z toho teda logicky vyplýva, že ak žalovaný úver poskytol (pri súčasnom nesplnení niektorej z podmienok, o ktorej nesplnení vedel), tak všetky podmienky, ktoré považoval za potrebné pre poskytnutie úveru považoval za splnené a plnenie ostatných (nesplnených) logicky nepožadoval. 57. Ak teda žalovaný požadovaný úver poskytol, bolo jednoznačné, že žalobca spĺňal podmienky úverových zmlúv, minimálne v tom rozsahu, ako žalovaný považoval za dôležité pre poskytnutie úveru. 58. Čo sa týka argumentu súdu o tom, že žalobca neinformoval žalovaného o uzavretí Dohody o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 7.2.2012 (bod 33 napadnutého rozsudku), v tomto smere nie je zrejmé, prečo súd neakceptoval skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa 11.1.2018, najmä s poukazom na emailovú správu žalobcu zo dňa 9.2.2012 a písomné Prehlásenie Ing. B. I. zo dňa 10.1.2018, ktorým sa súd podľa vlastného vyjadrenia (bod 48) zaoberal, avšak v rozpore s uvedenými skutočnosťami ustálil, že žalobca o uzavretí Dohody zo dňa 7.2.2012 žalovaného vôbec neinformoval. Napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktoré súd viedli k tomuto záveru. Požiadavka na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie je pritom súčasťou práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu, a absencia dôvodov, ktoré súd viedli k jeho záverom v rámci aplikácie práva na konkrétny prípad je nepochybne sama o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. 59. Je zrejmé, že ekonomickou kauzou medzi stranami bol úver, t.j. úverové zmluvy a pokiaľ tieto boli riadne plnené žalobcom, neexistoval dôvod, akokoľvek žalovaný tvrdí opak a poukazuje na ust. bodu 2. 12.3. záložných zmlúv, aby žalovaný mohol svojvoľne podľa svojej úvahy blokovať účty žalobcu, nakoľko by sa jednalo o porušenie zmlúv o vedení bežného účtu a výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 60. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že so žalovaným bolo uzatvorených viacero zmlúv, ktoré vytvárali rámec vzájomnej spolupráce a ktoré spolu úzko vzájomne súviseli. 61. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že ho žalovaný dlhodobo zavádzal a uvádzal (ho) do omylu v tom, že mu poskytne ďalšie financovanie, pričom nijakým spôsobom (ani len nepriamo) neupozornil žalobcu, že mu ďalšie úverové prostriedky neposkytne; v skutočnosti postupoval presne opačne. 62. Blokovanie účtov žalobcu a odmietnutie realizácie platobného styku predstavovalo výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom. Tieto okolnosti súd prvej inštancie vôbec neskúmal. 63. Žalobca tiež argumentuje proti pojmovému zmiešaniu dohody o rozsahu náhrady škody a vzdaniu sa nároku na jej náhradu. Ak totiž obmedzíme rozsah náhrady škody, nevyhnutne to pojmovo znamená vzdanie sa nároku na jej budúcu náhradu. Hranicou dispozitívnosti ust. § 379 Obch.zák. je kogentné ust. § 386 ods. 1 Obch.zák.. Dispozitívnosť sa môže týkať potenciálnej dohody ohľadne predvídateľnosti škody, ale nemôže sa týkať samotnej reparačnej funkcie náhrady škody v súkromnom práve. 64. Napadnutý rozsudok je založený na nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie. 65. Názor súdu o neakceptovateľnosti záveru o možnosti dosiahnutia zisku v roku 2012 vo výške 121.609.000,00 eur s ohľadom na stratu predošlého roka, je nepreskúmateľný, nakoľko tu zjavne absentuje akýkoľvek logický a jasný dôvod, ktorý súd prvej inštancie k takémuto záveru viedol. 66. Škoda uplatnená žalobcom v konaní má 2 zložky - a to škodu v podobe nerealizovaných ušlých ziskov a škodu, ktorá by nevznikla, ak by nedošlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu. 67. Žalobca poukázal na to, že súd nevenoval pozornosť žalobnej línii, v zmysle ktorej žalovaný spôsobil žalobcovi škodu konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca v tomto smere poukázal na to, že je v tomto smere potrebné vypočuť ďalších svedkov, najmä Ing. W. a Ing. I., ktorých výpovede môžu potvrdiť tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný účelovo, vedome a úmyselne konal tak, že v dôsledku jeho úkonom vznikla žalobcovi priama škoda ako aj doložiť listiny, ktorých existenciu žalovaný účelovo a vedome zatajuje a na žalobcove opakované požiadavky o ich predloženie nereaguje. Osobitne svedok Ing. W. mohol poskytnúť informácie svedčiace o neštandardnom konaní žalovaného vo vzťahu k zmluvnému partnerovo EXIMBANKA, zatiaľ čo Ing. I. by mohol vypovedať o okolnostiach týkajúcich sa neštandardného konania žalovaného z pohľadu všetkých zmlúv, ktoré mali strany medzi sebou uzavreté. M. je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov, osobitne vo výpovedi svedka Ing. O.. 68. Súd prvej inštancie však konštatoval v bode 48 napadnutého rozsudku, že ďalšie navrhované dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav za dostatočný a ďalšie vypočutie svedkov nepovažoval za hospodárne, nakoľko rozhodnutie súdu vyplýva z obsahu písomných dohôd strán sporu a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na ktorom by výpovede svedkov zásadne nemohli nič zmeniť. 69. Skutočnosť je však taká, že nakoľko súd nevenoval pozornosť žalobnej línií, v zmysle ktorej žalovaný spôsobil žalobcovi škodu konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (pričom žalobca dôkladne a jasne opísal vo svojom vyjadrení dňa 15.2.2016, vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného zo dňa 1.12.2017 ako aj vo svojom vyjadrení dňa 11.1.2018 v čom malo spočívať úmyselné konanie žalovaného v rozpore s poctivým stykom), súd nemohol riadne zistiť skutkový stav veci, pretože výlučne len výpovede svedkov mohli dať jasnú odpoveď na otázku, či konanie žalovaného vykazovalo znaky konania neštandardného a teda v rozpore so zaužívanými praktikami medzi stranami i zvyklosťami v danom obchodnom odvetví. Súd prvej inštancie tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, pochybil, nakoľko nezistil riadne skutkový stav veci. 70. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 71. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobcom podané odvolanie je nedôvodné a v žiadnom prípade nemôže predstavovať dôvod pre zrušenie rozsudku tak, ako to žiada žalobca. Odvolanie obsahuje veľké množstvo nepresností skresľujúcich fatky overiteľné prostredníctvom dokumentov založených v súdnom spise, pričom žalobca opakovane prezentuje vlastné tvrdenia ako fakty bez toho, aby označil akýkoľvek dôkaz, ktorý by dané tvrdenie mal alebo aspoň mohol preukazovať. Naopak, v mnohých prípadoch sú tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní zjavným zavádzaním a účelovou lžou, ktorá je v priamom rozpore s explicitnou právnou úpravou a dokazovaním vykonaným v konaní. Navyše prostredníctvom cieleného abstrahovania od kontextu pri popise a posudzovaní dôkazov, citátov, či ustanovení zmluvných dokumentov a právnych predpisov sa žalobca snaží vytvoriť skreslený obraz skutkového a právneho stavu posudzovanej veci, pričom nevyhnutne prichádza k nesprávnym a preto neprijateľným, až absurdným záverom. 72. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací § 34 C.s.p. preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016) túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.9. 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 73. Charakteristickým znakom občianskoprávnych i obchodných záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť, ktorá sa okrem iného prejavuje v možnosti, aby si účastníci pri úprave svojich vzťahov zvolili takú zmluvné dojednania, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám a predstavám o výsledku, ktorý sa nimi má dosiahnuť, s možnosťou upraviť si jednotlivé zákonné ustanovenia tak, ako im vyhovujú. Pre súkromné právo je charakteristické, že zmluvná voľnosť sa prejavuje nielen pri uzavieraní zmlúv, ale aj po ich vzniku. To kedykoľvek počas platnosti (existencie) záväzkovo-právneho vzťahu. Zmluvne možno dohodnúť, že niektoré záväzky (povinnosti) budú nahradené novými záväzkami. To treba posúdiť z prejavu vôle a z obsahu dohody, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu, pričom zmluvné strany môžu nadobúdať aj také práva a povinnosti, ktoré si sami nedohodli, ale ktoré vyplývajú priamo zo zákona. Ak vznikne pochybnosť o tom, v akom rozsahu zanikol pôvodný záväzok, platí vyvrátiteľná domnienka, že pôvodný záväzok naďalej trvá. Obsahom každého právneho úkonu je určenie práv a povinností, ktoré budú obsahom právneho vzťahu založeného týmto právnym úkonom. Pre určenie povahy a obsahu právnych úkonov nie je rozhodujúce jeho označenie, ale jeho skutočný obsah. 74. Z obsahu žalôb odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal náhrady škody ako aj ušlého zisku. 75. Majetková škoda predstavuje ujmu na majetkových záujmoch poškodeného spočívajúcu v zmenšení jeho majetku. Majetkovú škodu členíme na skutočnú škodu/damnum emergens/, ktorá smeruje v zásade do minulosti a predstavuje negatívnu hodnotu, t.j. rozdiel medzi majetkom, ktorý poškodený mal v minulosti a tým, ktorý má teraz a ušlý zisk/lucrum cessans/, ktorý na druhej strane smeruje do budúcnosti a predstavuje majetok, ktorý poškodený ešte nemal, ale s určitosťou mierou pravdepodobnosti ho mať mohol. 76. Pri výpočte majetkovej škody sa spravidla vychádza z tzv. rozdielovej metódy, kedy sa porovnávajú dva stavy majetkovej sféry poškodeného, a to pred a stav po vzniku škody. Prostredníctvom tejto metódy sa zisťuje výška zmenšenia majetku poškodeného a výsledkom je škoda „in concreto“, čo v konečnom dôsledku odráža určitosť škody (čo do vzniku a rozsahu) ako podmienku jej nahraditeľnosti. 77. Hranica medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom je veľmi tenká a preto je niekedy ťažko rozlíšiť, či daná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného alebo jeho nezväčšenie. 78. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.10.2006 Zmluvu o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 1958/06 v cudzej mene v znení všetkých jej neskorších dodatkov (ďalej len „Úverová zmluva1“) a dňa 13.12.2004 Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 v znení všetkých jej neskorších dodatkov (ďalej len „Úverová zmluva 2“). 79. Dňa 29.2.2012 vzhľadom na nemožnosť disponovať so svojimi finančnými prostriedkami na účtoch u žalovaného žalobca prostredníctvom agentúry REUTERS oznámil svojim obchodným partnerom a všetkým dotknutým osobám ukončenie svojej obchodnej činnosti pri nákupe a predaji elektrickej energie a následne túto svoju činnosť ukončil. 80. Z obsahu žaloby zo dňa 4.6.2012 doručenej súdu dňa 13.6.2012 vyplýva, že žalobca sa uvedenou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 71.150.469,86 eur, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalovaný porušoval uzavreté zmluvy, keďže prestal plniť svoju kľúčovú povinnosť podľa úverových zmlúv (umožniť žalobcovi realizovať platby dodávateľom), resp. v niektorých prípadoch túto povinnosť plnil až po viacnásobnej urgencii a s omeškaním, a to všetko bez toho, aby voči žalobcovi urobil akýkoľvek relevantný právny úkon. 81. Podľa žalobcu by k predčasnému ukončeniu zmlúv nedošlo, ak by zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvných povinnosti. 82. Podľa žalobcu postup žalovaného bol v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku ako aj s ust. § 370 a násl. Obchodného zákonníka. 83. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 84. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 85. Oprávnenej osobe vznikne nárok na náhradu škody, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje medzi porušením zmluvy povinnosti a vzniknutou škodou príčinná súvislosť. 86. Z obsahu horeuvedenej žaloby vyplýva, že žalobcovi mala vzniknúť skutočná škoda vo výške 71.150.469,86 eur a ušlý zisk vo výške 57.117.494,86 eur. 87. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či boli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu v intenciách podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. 88. Podľa žalobcu, žalovaný porušoval uzavreté zmluvy a prestal plniť kľúčové povinnosti podľa úverových zmlúv. 89. Z obsahu žaloby sa len možno domnievať, že sa jednalo o zmluvu o štruktúrovanom úvere č. 1958/06 zo dňa 16.10.2006 a zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. 2631/04 zo dňa 13.12.2004. Okrem uvedeného žalobca nešpecifikoval porušenie horeuvedených zmlúv zo strany žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásad poctivého obchodného styku a žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi. 90. Pokiaľ ide o údajnú náhradu skutočnej škody vo výške 24.957.872,88 eur a 758.880,- PL z dôvodu nerealizovania príkazov na úhradu záväzkov voči jeho obchodným partnerom s dátumom splatnosti 20.2.2012, pre náhradu tejto škody nebol splnený zákonný predpoklad na náhradu škody, a to vznik škody. 91. Ak by aj prípadne došlo zo strany žalovaného k porušeniu záväzku na realizovanie príkazov na úhradu záväzkov žalobcu, jedná sa o nedodržanie dohodnutého finančného plnenia a nie vznik škody. 92. Z obsahu horeuvedenej žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný porušoval uzavreté zmluvy a prestal plniť kľúčové povinnosti podľa uvedených zmlúv. 93. Žalobou zo dňa 28.3.2017 doručenou súdu dňa 30.3.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 50.458,14 eur s prísl.. Nárok na základe uvedenej škody žalobca odôvodnil tým, že žalovaný porušil povinnosť poskytnúť spoločnosti KORLEA INVEST, a.s. úverové prostriedky podľa čl. 6.1 úverovej zmluvy. 94. Žalobca v žalobe ďalej uviedol viacero predpokladaných príčin spôsobilých spôsobiť škodu, pričom je zrejmé, že tu vznik škody viedla iba jedna z nich. Žalobca však nepreukázal, ktorá z nich viedla k vzniku škody. 95. Z obsahu rozsiahlej ale obsahovo neurčitej žaloby sa javí, že žalobca sa žalobou domáha náhrady ušlého zisku, ktorý by žalobca dosiahol za predpokladu, ak by zo strany žalovaného nedochádzalo k porušovaniu zmluvných záväzkov, k porušovaniu zásad poctivého obchodného styku a žalovaný by nekonal v rozpore s dobrými mravmi: 96. Uvedené konštatovanie žalobcu bez presnej špecifikácie obchodných partnerov ako aj porušenia povinnosti žalovaného (opäť chýba akých) nezakladá nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku. 97. Rovnako údajne porušenie zásad poctivého obchodného styku ako aj konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi nezakladá nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Podľa žalobcu ušlý zisk spočíva v tzv. zmarenej príležitosti, pretože žalobca údajne stratil konkrétnu podnikateľskú príležitosť, ktorý sa dá odvodiť od zmluvných podmienok zrušených zmlúv. 98. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR Rc/25/90 a tiež nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS/548/99 skutočný ušlý zisk spočíva v nezväčšení majetku poškodeného, ku ktorému dokázateľne došlo výlučne v dôsledku škodovej udalosti. Ide o prípady, kedy je možné od seba presne oddeliť vplyv škodovej udalosti od iných okolnosti ovplyvňujúcich zvýšenie zisku. 99. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané zo strany žalobcu, že k nezväčšeniu majetku poškodeného došlo výlučne v dôsledku škodovej udalosti zo strany žalovaného. Nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody. Nie je možné uplatňovať náhradu škody, pokiaľ žiadna škoda neexistuje, pretože nie je ani čo nahrádzať. 100. Žalobca v podanom odvolaní uviedol tieto odvolacie dôvody: a)rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP); b)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP); c)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). 101. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery a právach a povinnostiach strán sporu). 102. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.. 103. Odvolanie žalovanej z hľadiska týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je opodstatnené. 104. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 C.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. 105. Nárok žalobcu na náhradu škody posúdil podľa platných právnych predpisov upravujúcich náhradu škody a dospel k správnemu záveru o tom, že na žalobcom uplatnenú náhradu škody neboli splnené zákonné podmienky. 106. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v rámci tzv. prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 C.s.p.). Súd v civilnom procese nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu. Ak teda súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. 107. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, čím neúplne zistil skutkový stav, nakoľko proces dokazovania v súdnom konaní slúži k preukázaniu skutkových tvrdení uplatnených v žalobe (resp. obrane žalovaného proti žalobe) s tým, že súd prvej inštancie je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku vyjadreného v žalobnom petite oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov je potrebné pre meritórne rozhodnutie vykonať, a preto ak zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe alebo ostatných podaniach žalobcu, či jeho prednesoch na pojednávaní, bez pochybností vyplýva, že uplatnený nárok je po právnej stránke nedôvodný, žalobcom navrhnuté dôkazy nevykoná. 108. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. 109. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 110. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).