Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/56/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200650 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200650.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Mariannou Hraboveckou, v právnej veci žalobkyne: R. H. T. H., narodená XX.XX.XXXX v meste X. A., I., štátna príslušnosť I., toho času miesto pobytu U. Y. XX, W. a maloletých detí: C. T. K. X.Q. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, G. T. K. X.Q. Y.G., nar. XX.XX.XXXX a K. T. K. X.Q. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, počas pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR") U. Y. XX, W., zastúpení Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 29.06.2018, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018, takto r o z h o d o l : I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava ČAS: MU-PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018 týkajúce sa žalobkyne: R. H. T. H., narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I., doklad totožnosti číslo S. a jej maloletých detí C. T. K. X.Q. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, doklad totožnosti S., G. T. K. X.Q. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, doklad totožnosti R. a K. T. K. X.Q. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, doklad totožnosti S., štátna príslušnosť I. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II./ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 29.06.2018 (č.l. 1-5 spisu) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. S poukazom na § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vyjadrila názor, že rozhodnutie žalovaného je v časti o neudelení azylu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uviedla, že dňa 10.01.2017 na C. H. L. Z. V. požiadala o udelenie azylu alebo o udelenie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život a o životy svojich detí. Počas vstupného pohovoru dňa 24.01.2017 podrobne uviedla dôvody svojej žiadosti a predložila všetky dôkazy a náležitosti, ktoré mala k dispozícii, na podporu svojich tvrdení. Počas vstupného pohovoru uviedla, že prvým dôvodom jej žiadosti o udelenie azylu je bezpečnostná situácia v I. a to, že krajina nie je bezpečná pre život a druhým hlavným dôvodom žiadosti je zdravotný stav syna K. X. Y.. V priebehu celého azylového konania aktívne pristupovala k preukázaniu svojich tvrdení a žalovanému poskytla všetky lekárske správy, ktoré mala k dispozícii a iné dokumenty týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti jej synovi. 2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.04.2017 ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž neudelil jej a maloletým deťom azyl podľa § 13 zákona o azyle a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol jej, ako aj jej maloletým deťom, doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Z dôvodu, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasila a považovala ho za nesprávne a nezákonné, podala voči nemu správnu žalobu, ktorý Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.08.2017 č. k. 4Saz/1/2017-63 zamietol. Napokon bolo predmetné rozhodnutie žalovaného zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017 a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V správnej žalobe poukázala na právne posúdenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.12.2017 sp. zn. 10Sžak/18/2017. V ďalšom konaní žalovaný rozhodnutím ČAS: MU- PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018 neudelil jej a maloletým deťom azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle. 3. V správnej žalobe zo dňa 29.06.2018, ktorým sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018 uviedla, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí cituje fragmenty judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/28/2015 a na základe nich mal žalovaný za to, že rozhodnutie udeliť, respektíve neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. O tom, že tomu tak celkom nie je, svedčia rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/16/2017 a sp. zn. 10Sžak/9/2017 a najmä jeden konkrétny rozsudok sp. zn. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017, týkajúci sa práve tohto konania, v ktorom najvyšší súd jasne odmietol nelogické závery žalovaného o neudelení azylu z humanitných dôvodov. Žalovaný ďalej zopakoval „argumentáciu“ svojho pôvodného rozhodnutia ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž, z ktorej rovnako nie je zrejmé, akými úvahami sa pred rozhodnutím neudeliť azyl jej a ani jej maloletým deťom z humanitných dôvodov riadil. Má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo nerešpektovaním záväzného právneho názoru kasačného súdu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. S poukazom na § 8 a § 9 zákona o azyle uviedla, že inštitút humanitárneho azylu predstavuje sui generis formu medzinárodnej ochrany využívanej v prípadoch, keď sa v azylovom konaní nezistí splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Ide o doplňujúcu formu ochrany k štatútu podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Zákon bližšie neupravuje, ktoré skutočnosti chápe ako humanitné dôvody, nevymedzuje taxatívne dôvody, ani ich demonštratívne nevymenúva. Dôvodová správa k zákonu o azyle spomína možnosť ministerstva udeliť humanitný azyl neúspešným žiadateľom o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické, či psychické útrapy, prípadne až smrť. Z iných oficiálnych dokumentov sa nedá dozvedieť, v ktorých situáciách by mohol byť inštitút humanitného azylu použitý. Podľa ustálenej praxe krajských súdov a najvyššieho súdu na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok, ktorého uplatnenia by sa mohol žiadateľ o azyl domáhať. Pri posudzovaní skutočností, ktoré môžu viesť k udelenie azylu z humanitných dôvodov, je však treba prihliadať na individuálne okolnosti žiadateľa. Uviedla, že K. X. Y., ktorý výslovne trpí svojimi ochoreniami a ktorého návrat do I. by pre neho znamenal značné fyzické útrapy až smrť, si zdravotné postihnutie nespôsobil sám, nijakým spôsobom liečbu ochorení on, ani jeho rodičia nezanedbali, pričom vždy dodržiavali rady a pokyny ošetrujúcich lekárov. Od samého začiatku azylového konania upozorňovala na zlý zdravotný stav svojho syna K., pričom na podporu týchto tvrdení predložila žalovanému všetky dostupné lekárske správy a tiež umožnila žalovanému informovať sa o synovom zdravotnom stave u jeho ošetrujúcich lekárov. V priebehu celého azylového konania teda muselo byť žalovanému zrejmé, že v tomto prípade je potrebné zvážiť mimoriadne okolnosti prípadu a udelenie azylu z humanitných dôvodov. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/11/2009. Tiež uviedla, že jej právna zástupkyňa v konaní pred žalovaným vo svojom stanovisku zo dňa 04.04.2017 uviedla možnosť udelenia humanitného azylu. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný v napadnutom rozhodnutí obmedzil svoje odôvodnenie vo vzťahu k neudeleniu azylu z humanitných dôvodov v rozsahu troch viet a jeho stručnú argumentáciu v žiadnom prípade nepovažuje za „náležité odôvodnenie, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil“. Vyjadrila názor, že zdravotný stav K. a stav poskytovania zdravotnej starostlivosti v I. treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti, a to aj pri skúmaní dôvodov pre udelenie azylu z humanitných dôvodov. Zo zhromaždených informácií o krajine pôvodu jednoznačne vyplýva, že v prípade návratu do I. by K., vzhľadom na svoj zdravotný stav, čelil fyzickým útrapám a pravdepodobne aj smrti. S poukazom na § 191 ods. 6 a § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Správneho súdneho poriadku navrhla uloženie pokuty správnemu orgánu pre porušenie záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR sp. zn. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017. 4. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) neudelil azyl žalobkyni a jej trom maloletým deťom. 5. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že cudzinka R. H. T. H. počas legálneho pobytu na území SR požiadala dňa 10.01.2017 pred pracovníkmi C. H. L. V. v mene svojom a v mene svojich troch maloletých detí o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu vojnových nepokojov v I. a taktiež kvôli zdravotným problémom syna, ktorý podstúpil Z. U. na Slovensku a na ďalší sa pripravuje. V J. XXXX spolu s manželom a najstaršou dcérou vycestovala letecky z mesta O. do N. a odtiaľ pokračovali v ceste do P. a následne autobusom do W.. Cestovala na svoj cestovný pas opatrený slovenskými vízami a na území SR mala vybavené povolenie na pobyt za účelom zlúčenia rodiny a oprávnenie pracovať. Od J. XXXX bývala v rôznych podnájmoch v W.N., naposledy na adrese U. Y. XXXX/XX P. W.. V roku XXXX bola spolu s manželom a dvomi deťmi na dovolenke v O.. Dňa XX.XX.XXXX naposledy vycestovala s manželom a tromi deťmi do I. na návštevu príbuzných, kde sa zdržali do H. XXXX a dňa XX.XX.XXXX pricestovali opäť na územie SR. Dňa XX.XX.XXXX na C. S. L. P. W. vybavila prechodný pobyt pre seba a svoje deti, ktorý bol platný do XX.XX.XXXX. Konštatoval, že žiadateľka vo vstupnom pohovore uviedla, že o udelenie azylu požiadala z dvoch dôvodov, prvým bola bezpečnostná situácia v krajine pôvodu a druhým, hlavným dôvodom, bol zdravotný stav jej syna K. X. Y., ktorý bol v máji XXXX operovaný na U. P. X. a o dva roky by sa mal podrobiť ďalšej operácii. Zdravotný stav syna je natoľko vážny, že sa obáva toho, že v prípade návratu do I. by bol jeho život v ohrození. Pre svoje maloleté deti žiadala o udelenie azylu z tých istých dôvodov ako pre seba, aby mali na území SR pokojný život, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť, ktorú v I. nie je možné zabezpečiť. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla. 6. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž zo dňa 10.04.2017 nebol žiadateľke a jej trom maloletým deťom udelený azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a bola im poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákon o azyle. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.08.2017 sp. zn. 4Saz/1/2017-63 bola správna žaloba žiadateľky zamietnutá a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.12.2017 č. k. 10Sžak/18/2017 bol zmenený rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného bolo zrušené v časti o neudelení azylu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť 02.01.2018. 7. Žalovaný zdôraznil, že žiadateľka a jej maloleté deti na území užívajú medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany na území SR, ktorá im bola rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-47-15/2018-Ž zo dňa 17.04.2018 predĺžená na dobu dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t. j. od XX.XX.XXXX, na dobu dvoch rokov. 8. Žalovaný vykonal so žiadateľkou doplňujúci pohovor XX.XX.XXXX a do spisu zabezpečil správu o krajine pôvodu a správu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti cudzincom na území SR. Žiadateľka dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu nezmenila, ani nerozšírila a nepožiadala o udelenie humanitného azylu, ale uviedla, že žiada o azyl z dvoch dôvodov, a to pre bezpečnostnú situáciu v I. a zdravotný stav jej syna. Správny orgán poukázal na to, že individuálne preskúmal prípad žiadateľky a všetky ňou uvedené skutočnosti počas správneho konania objektívne vyhodnotil a komplexne posúdil. Dospel k záveru, že žiadateľka pred opustením nečelila absolútne žiadnym problémom v krajine pôvodu, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle a nevyvíjala vôbec žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila perzekúcia. Na tomto mieste uviedol, že žiadateľka absolvovala univerzitné vzdelanie na D. H., L. K. P. X. A. H. Š. P. C. V. D. P. G. XXXX. Rok pracovala ako D. B. R. P. T. X. A., neskôr bola v domácnosti a od roku XXXX opäť pracovala ako D.W. O. R. až do roku XXXX H. J. XX.XX.XXXX sa vydala. Koncom roka XXXX pricestovala za svojim manželom do P. X., kde študoval a mala vybavený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny. V H. XXXX sa im v I. narodila najstaršia dcéra a koncom roka sa vrátili do I.. Nakoľko jej manžel začal študovať na Slovensku, rozhodla sa za ním vycestovať v roku XXXX a na Slovensku pracovala na polovičný úväzok ako D. V. H. R. B. Z. Š. U. P.Í. Y. H. H. H.. Vyučovanie bolo zabezpečené cez I. H., ktorá jej vyplácala aj mzdu. Takto pracovala od roku XXXX H. J. H. XXXX, keď z J. O. D. L.. Žiadateľka počas pohovoru uviedla, že v I. pred odchodom v roku XXXX nikdy nemala žiadne problémy a ani počas návštevy krajiny pôvodu spolu s rodinou nečelila žiadnym konkrétnym problémom. S poukazom na to, že žiadateľka nikdy, ako sama uviedla, sa politicky neangažovala, nebola členkou politickej strany, či hnutia, v krajine pôvodu nikdy nebola trestne stíhaná a nemala ani problémy s políciou, navyše pracovala na Slovensku ako D. a bola jej vyplácaná mzda priamo z I. H., čo jednoznačne potvrdzuje, že zo strany štátu a štátnych inštitúcií v jej prípade nie sú akékoľvek dôvody obáv z možnej perzekúcie alebo prenasledovania. Na základe všetkých relevantných dostupných informácií dospel k záveru, že žiadateľku nemožno považovať za utečenca „sur place“ a v prípade žiadateľky a jej maloletých detí neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu na území SR v zmysle § 8 zákona o azyle, ani vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je na území SR legálne v postavení cudzinca s platným povolením na prechodný pobyt. 9. Žalovaný spoločne s matkou posudzoval aj žiadosť o udelenie azylu pre jej tri maloleté deti, v ktorej uviedla, že žiadala o udelenie azylu pre deti z tých istých dôvodov, ako pre seba, aby mohla zabezpečiť im lepšiu budúcnosť a pokojný život, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. V tejto súvislosti konštatoval, že azyl je špecifická forma ochrany, ktorá sa udeľuje iba v zákonom stanovených dôvodoch vyplývajúcich zo Ženevského dohovoru a Ústavy SR, preto nie je možné dovolávať sa ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa prostredníctvom zákona o azyle. Znamenalo by to rozšírenie pojmu „utečenec“, ktorý je v medzinárodných dokumentoch presne definovaný. Rovnako zdôraznil, že jedným z mnohých členských štátov, ktorý Dohovor o právach dieťaťa prijal, je aj I.. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na právo a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robia preto všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia. Azylový zákon nie je vykonávacím predpisom tohto Dohovoru a nie je možné ho použiť na podobné situácie, keďže by sa jednalo o popretie účelu tohto zákona. Ak maloletým deťom bol umožnený legálny vstup na územie I. a následné vystavenie cestovných dokladov zo strany štátnych orgánov, je málo pravdepodobné, že by im boli odopreté ich práva na vzdelanie. Rodina žiadateľky však má udelenú doplnkovú ochranu, preto im ani reálny návrat do krajiny pôvodu nehrozí. 10. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa rovnako zaoberal aj so zdravotným stavom maloletého syna žiadateľky K. so záverom, že aktuálne lekárske správy potvrdzujú, že dieťaťu je na území SR poskytovaná zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu verejného zdravotného poistenia. Zdôraznil, že nie je rozdiel v poskytovaní zdravotnej starostlivosti na území SR medzi osobami s poskytnutou doplnkovou ochranou a tými, ktorým bol udelený azyl, pretože obe skupiny majú zdravotné služby hradené v rozsahu verejného zdravotného poistenia. Na tomto mieste poznamenal, že otec maloletého je zamestnaný, preto on a jeho rodina využíva kartičku všeobecnej zdravotnej poisťovne, čo počas doplňujúceho pohovoru žiadateľka aj uviedla s tým, že medzi lekármi je bez problémov prijímaná. Žiadateľkin syn K. X. Y. je sledovaný v W. H. pre W. U. S. U. J.; P. O. H., J. L. U., J. W. U., U. L. P. W.I. H. H. L. L. C. H. L. O. J. Y. P. L. Ď. U. C., C. Č. G. I. - Š.. Taktiež je sledovaný v C. H. pre diagnózu S. G. C.. J.. a v ambulancii L. B. C. Y. XXXX, kedy v pooperačnom období na S. T. T. X. J. O. V., J. U. L. H. H. T.. V U. XXXX mu bola nasadená H. I., ale podľa posledných lekárskych správ Q. Z. už nemá. Podľa správy zaostáva v L. P.. Momentálne na odporúčanie lekárov môže na krátke časové obdobie stáť, liezť po štyroch a až následne chodiť. Jeho aktuálny zdravotný stav je stabilizovaný s potrebou pravidelných kontrol s tým, že o ďalšom postupe liečby rozhodnú lekári, špecialisti. S poukazom na to, že matka (žiadateľka) chce mať istotu, že prípadná operácia U. dobre dopadne a zdravotný stav syna sa zlepší, žalovaný zdôraznil, že rodina má poskytnutú doplnkovú ochranu na obdobie dvoch rokov. Žalovaný zabezpečil správu od ODZS za účelom zistenia možnosti liečby vrodených srdcových ochorení detských pacientov, aktuálne priamo v I., z ktorej zistil, že liečbu je takmer nemožné získať kvôli kolapsu zdravotného systému a hospodárskej kríze, ktorá spôsobila, že posielanie pacientov do zahraničia je cenovo nedostupné. Ide o odvetvie, ktoré bolo pred revolúciou v I. v roku XXXX značne závislé na zahraničných zamestnancoch a bolo ochromené ich odchodom v následných bojoch. Zdravotnícke dodávky a vybavenie sú nedostatočné a mnohé nemocnice sú zatvorené alebo sotva fungujú, preto návrat do krajiny pôvodu a teda možnosť liečiť sa v krajine pôvodu, je otázkou skutočne veľmi vzdialenou. 11. Žalovaný správny orgán sa zaoberal aj možnosťou udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle (napriek tomu, že žiadateľka o udelenie azylu z humanitných dôvodov nežiadala), preto, že to považoval za potrebné. Zdôraznil, že správny orgán môže udeliť azyl aj z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Rozhodnutie o tom, či udeliť alebo neudeliť azyl z humanitných dôvodov je vecou voľnej správnej úvahy správneho orgánu a na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok, ale ani subjektívne právo. Poskytovanie azylu z humanitných dôvodov je dokonca nad rámec Ženevského dohovoru z roku 1951, ktorého signatárom je Slovenská republika. Podmienky udelenia azylu z humanitných dôvodov nie sú taxatívne definované, lebo to patrí do výsostnej kompetencie Ministerstva vnútra SR. Za humanitné dôvody, na základe ktorých môže Migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných osôb a ťažko chorých, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické útrapy, prípadne až smrť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie Migračného úradu v danej veci logické a nediskriminačné, teda, či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického štátu. V tejto súvislosti uviedol, že postupoval už podľa ustáleného faktu a k názoru Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku z 13.12.2017 č.k. 10Sžak/18/2017 bod 35. sa priklonil vo svojom rozsudku Krajský súd v Košiciach č.k. 5Saz/3/2015 a následne Najvyšší súd SR v Bratislave č.k. 10Sža/28/2015 v obdobnom prípade rodiny z I., keď žiadosť o udelenie azylu bola posudzovaná v súvislosti s postavením a chorobou maloletých detí žiadateľa, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, ale nebol udelený azyl. Poukázal na to, že najvyšší súd (č. k. 10Sža/28/2015) zdôraznil fakt, že „zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka žiadateľa, že správny orgán rozhodol nesprávne, keď azyl z humanitných dôvodov neudelil, neobstojí“. Ďalej vo svojom odôvodnení Najvyšší súd SR uplatnil právny názor „pokiaľ Migračný úrad nepovažoval dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú“. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že prípad žiadateľky a jej maloletých detí vyhodnotil na základe individuálnych dôvodov a priklonil sa k už existujúcemu faktu, že v minulosti už bolo viacero obdobných prípadov riešených konštantne a bolo ustálené, že vlastné rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy Migračného úradu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Z týchto dôvodov vo svojom prvom rozhodnutí, ako aj v čase terajšieho rozhodovania postupoval výlučne v znení predošlej judikatúry, ktorá je ustálená. 12. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 10Sžak/18/2017, ktorý v bode 35. poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016 s obdobným názorom vo vzťahu k udeleniu azylu z humanitných dôvodov. V prípade žiadateľky R. H. T. H. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 13.12.2017 sp. zn. 10Sžak/18/2017 uviedol, že menovaná požiadala o humanitný azyl, ktorý odôvodnila vážnym zdravotným stavom jej maloletého syna. Migračný úrad však dôvod, pre ktorý azyl z humanitných dôvodov neudelil, neodôvodnil dostatočne, naopak, odôvodnil ho stroho, z dôvodu, že v prípade menovanej sa o takýto dôvod nejedná, naviac menovanej a jej maloletým deťom bola z dôvodu zlého zdravotného stavu syna žiadateľky poskytnutá doplnková ochrana. 13. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že individuálne preskúmal prípad žiadateľky a jej maloletých detí, všetky skutočnosti, ktoré počas konania uviedla, podrobil dôkladnej analýze a vzal na vedomie vyjadrenie predložené právnou zástupkyňou, ktorá pre svoju klientku žiadala azyl z humanitných dôvodov a jeho neudelenie zdôvodnil v úvode svojho rozhodnutia. Za účelom posúdenia žiadosti R. H. T. H. a jej maloletých detí využil informácie z verejne dostupných zdrojov, agentúrnych a tlačových správ, ako aj z materiálu „I.“ zo dňa 16.04.2018 vedenom v internej databáze Migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2018/000069-006. 14. Konštatoval, že o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadal aj manžel žiadateľky T. K. H. X. Y., narodený XX.XX.XXXX, ktorému rozhodnutie Migračného úradu pod ČAS: MU- PO-3-37/2017-Ž zo dňa 25.05.2018 nebol udelený azyl. 15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval dôvody svojho rozhodnutia a uviedol námietky žalobkyne proti jeho rozhodnutiu o neudelení azylu. Vyjadril názor, že žalobkyňa v správnej žalobe formuluje „nárok“ na udelenie azylu z humanitných dôvodov. Je však zrejmé, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov právny nárok neexistuje, ako to vyplýva z judikatúry krajských súdov a najvyššieho súdu. Možnosť udelenia takéhoto azylu nespadá pod udeľovanie azylu na základe Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, ani právnych noriem EÚ, ktoré regulujú udeľovanie azylu, ale je suverénnym rozhodnutím poskytnutia azylu na základe národného práva. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR na základe svojej suverenity poskytovať ochranu z dôvodov, ktoré sú považované za výraz humanity. Zdôraznil, že táto možnosť je v zákone o azyle od jeho prijatia v roku 2002 a mala za úlohu umožniť výnimku z takej situácie, keď žiadateľ nespĺňal podmienky na udelenie azylu, ako sú stanovené Ženevským dohovorom a návrat neúspešného žiadateľa do krajiny pôvodu by pre neho predstavovalo nebezpečenstvo značných fyzických alebo psychických útrap, prípadne až smrti. V tej dobe neexistoval inštitút doplnkovej ochrany, ktorá môže byť poskytnutá aj na základe iných dôvodov a ide o subsidiárnu úpravu, keď osoba nemá nárok na udelenie azylu. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/17/2008 zo dňa 19.08.2008 je zdôraznený jej subsidiárny charakter: „Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, odvolací súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa a z nich je potrebné vychádzať“. Poukázal na to, že najvyšší súd vo svojom rozhodnutí 10Sžak/18/2017 konštatoval, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal dôvodmi, pre ktoré neudelil azyl z humanitných dôvodov a poukázal aj na to, že sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti poukazovala na rozdiely pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiace nároky na peňažné príspevky osôb, ktorým bol poskytnutý azyl a osobám, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana s tým, že tieto rozdiely sa dotýkali aj jej maloletého syna. Išlo o nemožnosť kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Išlo o hypotetickú situáciu, že ak by sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu musela starať dlhodobo o syna, neprináležala im finančná náhrada, pokiaľ by mal syn poskytnutú len doplnkovú ochranu. Zákon č. 191/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, túto rovnosť odstránil s účinnosťou od 01.07.2018. Podotkol, že pokiaľ bola žalobkyni a jej deťom poskytnutá doplnková ochrana, už jej nehrozil návrat do krajiny pôvodu a s tým spojené „nebezpečenstvo“ psychických a fyzických útrap, prípadne až smrti. Pokiaľ má byť využitý inštitút azylu z humanitných dôvodov, musí žiadateľovi hroziť návrat do krajiny pôvodu a s tým spojené „nebezpečenstvo“. Všetky práva ohľadne adekvátnej zdravotnej starostlivosti pre jej maloletého syna boli pokryté poskytnutím doplnkovej ochrany. V zmysle rozhodovacej praxe Migračného úradu je nedostupnosť zdravotnej starostlivosti dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany. K uvedenému názoru sa priklonili vo svojich rozsudkoch Krajský súd v Košiciach (5Saz/3/2015-30) a následne aj Najvyšší súd SR (10Sža/28/2015) v obdobnom prípade rodiny z I.. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ (teraz „žalobca“) uvádzal, že je otcom dvoch maloletých hendikepovaných detí pochádzajúcich z I.. Svoju azylovú žiadosť založil na nasledujúcich skutočnostiach: obava o život svojich dvoch mentálne i fyzicky postihnutých detí a obava o vlastný život z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Podľa žiadateľa jeho žiadosť o azyl mala byť posudzovaná v súvislosti s postavením a chorobou jeho maloletých detí, zároveň mal byť posúdený stav zdravotnej starostlivosti potrebnej pre riadny život detí, či možnosť uplatnenia ich ostatných práv, a to všetko so zohľadnením bezpečnostnej situácie v I.. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ uviedol aj dôvody, pre ktoré bolo potrebné zvážiť udelenie azylu z humanitných dôvodov, mal sa odvolací súd, aj Migračný úrad, zaoberať poskytnutím azylu podľa § 9 zákona o azyle. Vo veci bolo vydané rozhodnutie Migračného úradu, ktorým žiadateľovi poskytol doplnkovú ochranu, avšak neudelil mu azyl. Najvyšší súd vo svojom rozsudku konštatoval, že odvolacie námietky žiadateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie Migračného úradu potvrdil. Námietka menovaného, že spĺňa podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov, neobstojí. Migračný úrad totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvody, pre ktoré menovaný žiadal udeliť azyl, nepovažoval ani za dôvody pre udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. 16. Nesúhlasil so záverom právnej zástupkyne, že správny orgán v tomto prípade nedostatočne odôvodnil neposkytnutie azylu z humanitných dôvodov, pretože sa zaoberal zdravotným stavom syna žalobkyne v napadnutom rozhodnutí a na základe tohto dôvodu poskytol navrhovateľke a jej deťom doplnkovú ochranu, ktorá jej bola rozhodnutím ČAS: MU-PO-47-15/2018-Ž zo dňa 17.04.2018 predĺžená na dobu dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t. j. od 18.04.2018. Zdôraznil, že k udeleniu azylu z humanitných dôvodov by sa podľa názoru Migračného úradu malo pristupovať v tom zmysle, že predpokladá situáciu, keď nebude možné žiadateľovi poskytnúť medzinárodnú ochranu podľa zákona o azyle, avšak neúspešnému žiadateľovi hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu nebezpečenstvo značných psychických alebo fyzických útrap, prípadne až smrti. Zároveň po novele zákona č. 447/2008 Z. z. už nie je rozdiel v poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia medzi osobami s udeleným azylom a s poskytnutou doplnkovou ochranou. Pokiaľ teda poskytnutie doplnkovej ochrany saturuje všetky zdravotné nároky žalobkyninho syna, boli zdravotné dôvody posúdené ako dôvodné na poskytnutie doplnkovej ochrany. Nemožno teda súhlasiť s právnym názorom právnej zástupkyne, že správny orgán nedostatočne vyhodnotil dôvody na poskytnutie azylu z humanitných dôvodov, keďže sa zdravotným stavom syna žalobkyne zaoberal a na základe toho poskytol žalobkyni a jej deťom doplnkovú ochranu. Poskytnutím doplnkovej ochrany odpadol dôvod na udelenie azylu z humanitných dôvodov, ktorý sa uplatní najmä vtedy, ak návrat neúspešného žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť, čo však v tomto prípade, ak žalobkyňa a jej maloleté deti majú poskytnutú doplnkovú ochranu, nie je možné. Je tiež otázne, či je možné cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považovať za neúspešného žiadateľa o udelenie azylu ak v zmysle § 2 písm. h) je „žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon“. Žalobkyňa tak v priebehu azylového konania a ani právna zástupkyňa v správnej žalobe nepreukázali také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu napadnutého rozhodnutia. Pri posudzovaní žiadosti žalobkyne v správnej úvahe Migračný úrad postupoval logicky a transparentne a nevybočil z rámca, ktorý pre postup orgánov verejnej moci vyplýva z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu. Zdravotný stav syna žalobkyne bol náležite zohľadnený a žalobkyni a jej maloletým deťom bola poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu žalobu žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018, ktorým neudelil azyl v prvom rade cudzinke R. H. T. H., narodenej XX.XX.XXXX a v druhom rade jej maloletej dcére C. T. K. X. Y., narodenej XX.XX.XXXX, v treťom rade jej maloletej dcére G. T. K. X. Y., narodenej XX.XX.XXXX a v štvrtom rade maloletému synovi K. T. K. X. Y., narodeného XX.XX.XXXX. Námietka na uloženie pokuty podľa § 191 SSP za nerešpektovanie právneho názoru súdu je nedôvodná. 17. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 18. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 19. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. 20. Podľa § 9 zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 21. Podľa § 39 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potrebné zraniteľných osôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stav; vhodnými podmienkami sa rozumie aj prijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi. 22. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. 23. Podľa § 27 ods. 2, prvá veta SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktorý orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 24. Správny súd teda nie je oprávnený posudzovať, či orgán verejnej správy aplikoval svoju diskrečnú právomoc vhodným spôsobom, ale predmet prieskumu sa bude vzťahovať na to, či preskúmavané rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Použitie správnej úvahy preto nemôže byť nikdy arbitrárne a preto musí byť náležite odôvodnené a súčasne byť v súlade so zásadami logického myslenia (Správny súdny poriadok - Komentár, Autorský kolektív pod vedením JUDr. Jany Baricovej, C.A.Beck, 2018, str. 212). 25. Podľa § 52 ods. 1, prvá veta zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 26. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 27. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 28. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku). 29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu (§ 207 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 212 ods. 1 písm. d/, e/ SSP, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 31. V súdnom preskúmavacom konaní, týkajúcom sa rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-4-27/2017- Ž zo dňa 10.04.2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/1/2017-63 zo dňa 21.08.2017, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá tak, že hore uvedené rozhodnutie žalovaného z 10.04.2017 v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 32. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky, podľa ktorých krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že správna žaloba bola nezákonne zamietnutá a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, sú dôvodné. Poukázal na to, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť, pričom nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ale je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú a rovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle, čo je úlohou posúdenia správneho orgánu po tom, ak sa žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu a je potrebné z takejto výpovede vychádzať. Z administratívneho spisu je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že žalovaný nepreukázal nedôveryhodnosť sťažovateľky vo výpovediach, ktorá bola konzistentná. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné z výpovedí sťažovateľky vychádzať. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľke, ako žiadateľke o azyl, bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Konštatoval, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že berúc do úvahy všetky ním uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v prípade sťažovateľky a jej maloletých detí neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu na území SR. Kasačný súd vyhodnotil takýto záver žalovaného, najmä vo vzťahu k dôvodom neudelenia azylu z humanitných dôvodov za nepresvedčivý a neudržateľný. V súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu maloletého syna sťažovateľky, ktorý bol aj dôvodom jej žiadosti o azyl, kasačný súd poukázal na vykonávacie Nariadenie ministra vnútra SR z 21.02.014 k zákonu o azyle, kde je v článku 13 uvedené, že za humanitné dôvody sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípade až smrť. O vážnom zdravotnom stave syna sťažovateľky, ktorý bol v T. XXXX operovaný na U. P. X. a v T. XXXX sa mal podrobiť ďalšej operácii a jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že sa sťažovateľka obáva, že v prípade návratu do I. by bol jeho život ohrozený, nemal žiadne pochybnosti ani žalovaný, ktorý napokon závery W. C. J. W. P. X. popisuje vo svojom rozhodnutí s jednoznačnými závermi v bode 27 rozhodnutia. Vzhľadom na predložené lekárske správy o zdravotnom stave syna sťažovateľky je kasačný súd názoru, že názor žalovaného, že sťažovateľke nebolo možné udeliť azyl z humanitných dôvodov, pretože v jej prípade sa o takýto humanitný dôvod nejedná, je neudržateľný. K poskytnutiu humanitného azylu kasačný súd uviedol, že z dikcie zákona (vzhľadom na správne uváženie), ako správne konštatoval aj žalovaný, vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a súdy, ktoré preskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra SR - Migračného úradu, neurčujú žalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie žalovaného v danej veci logické a nediskriminačné, teda, či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verenej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016. Kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný dôvod, pre ktorý azyl z humanitných dôvodov neudelil, neodôvodnil dostatočne, naopak, odôvodnil ho stroho tak, že v prípade sťažovateľky sa o takýto dôvod nejedná, naviac sťažovateľke a jej maloletým deťom bol z dôvodu zlého zdravotného stavu syna poskytnutá doplnková ochrana. Najvyšší súd v súvislosti s dôvodom, pre ktorý sťažovateľka vo svojom mene a v mene svojich maloletých detí požiadala o poskytnutie azylu, dal do pozornosti ustanovenie § 39 zákona o azyle, podľa ktorého zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu, alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia. Kasačný súd na tomto mieste zdôraznil, že maloleté osoby a závažné ochorenia patria medzi signifikantné znaky zraniteľnej osoby, pričom z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by podrobil testu existencie znakov zraniteľnej osoby sťažovateľku, respektíve jej maloleté deti. Nemožno opomenúť, že prípady neúspešných žiadateľov o azyl maloletých osôb so závažným ochorením patria medzi dôvody hodné udelenia azylu z humanitných dôvodov a preto považuje rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení humanitného azylu sťažovateľke a jej maloletým deťom, z ktorých jedno trpí vážnou U. L., za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale súčasne za nelogické, keď v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že v zmysle Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 zo dňa 21.01.2014 o postupe Migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona o azyle sa za humanitné dôvody, na základe ktorých Migračný úrad môže udeliť azyl, považujú: „najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Žalovaný prekvapivo prípad sťažovateľky a jej maloletých detí takýto dôvod hodný udelenia azylu z humanitných dôvodov nevyhodnotil. Podľa kasačného súdu ide o neúspešnú žiadateľku o azyl, ktorá žiadosti o azyl podala aj v mene maloletých detí a jedno z nich trpí závažným ochorením, pre ktoré možno prípad sťažovateľky a jej detí považovať za prípad neúspešných žiadateľov o azyl z radov ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť, preto záver, ktorý žalovaný učinil, kasačný súd vyhodnotil ako nelogický a vykazujúci znaky ľubovôle pri posudzovaní kritérií, ktorými sa žalovaný, ako tvrdí, v dôvodoch rozhodnutia zaoberal. Vo výsledku sa to však prejavilo prekvapivým, priam nelogickým záverom, s ktorým sa kasačný súd nemohol stotožniť. Z vyššie uvedených dôvodov konštatoval, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu sťažovateľke a jej maloletým deťom považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľke, ako úspešnej účastníčke konanie o kasačnej sťažnosti nárok na náhradu trov konania priznal. 33. Správny súd na pojednávaní nariadenom podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku dňa 27.09.2018 vypočul právnych zástupcov žalobkyne a žalovaného. 34. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a nad rámec jeho obsahu uviedla, že s argumentáciou žalovaného sa nemôže stotožniť, pretože zo znenia § 13a zákona o azyle jednoznačne vyplýva, že poskytnutie doplnkovej ochrany prichádza do úvahy až vtedy, ak žiadateľ o azyl nespĺňa požiadavky na udelenie azylu podľa žiadneho z relevantných ustanovení zákona o azyle, teda nie len podľa § 8, ale aj § 9, ktorý sa týka azylu z humanitných dôvodov a § 10, čo je udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny. Má za to, že rozhodnutie žalovaného musí obsahovať jasné zdôvodnenie, prečo sa rozhodol neudeliť azyl podľa ustanovení § 8, § 9 a § 10 a až následne pristúpiť k posúdeniu podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany. K argumentácii žalovaného, či vôbec žalobkyňa je neúspešnou žiadateľkou o azyl, keďže jej bola poskytnutá doplnková ochrana, poukázala na právny názor vyslovený najvyšším súdom v bode 38. jeho rozsudku, takže nejde o spornú otázku. Rovnako nie je sporné, že žalobkyňa požiadala už v administratívnom konaní o udelenie azylu z humanitných dôvodov, ako je to konštatované v rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu v predmetnej veci. K argumentácii žalovaného vo vzťahu k zraniteľnej osobe poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžak/18/2017. K návrhu na uloženie pokuty žalovanému dodala, že orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom vyslovený správnym súdom, pričom v tomto prípade viazanosť názorom najvyššieho súdu nebola prelomená, pretože nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností (ani sám žalovaný žiadne nové skutkové zistenia neuviedol) a pokiaľ by aj mal žalovaný odlišný právny názor, tak tento v napadnutom rozhodnutí nepodoprel žiadnou racionálnou a komplexnou konkurujúcou argumentáciou spôsobilou prelomiť zásadu viazanosti právnym názorom správneho súdu. 35. Zástupca žalovaného zotrval na obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia napadnutého správnou žalobou a dodal, že v novom rozhodnutí (ČAS: MU-PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018) vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017 opakovane a obšírne vyhodnotil zdravotný stav maloletého K., ako aj skutočnosti tvrdené jeho matkou a zaujal prehodnocujúce stanovisko tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Vyjadril názor, že v prípade maloletého dieťaťa, ktoré má byť považované za zraniteľnú osobu, ide o dieťa nachádzajúce sa bez sprievodu na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k ostatným dôvodom uvedeným v správnej žalobe zotrval na obsahu svojho vyjadrenia v plnom rozsahu. 36. Správny súd v preskúmavanej právnej veci vychádzajúc zo znenia hore citovaných zákonných ustanovení zákona o azyle a Správneho poriadku podrobil súdnemu prieskumu rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-4-59/2017-Ž zo dňa 25.05.2018 napadnuté správnou žalobou zo dňa 29.06.2018, a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok (bodov) a dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v rozhodnutí o neudelení azylu žalobkyni a jej trom maloletým deťom z 25.05.2018 nenaplnil právne požiadavky obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017, a to v zásadnej časti argumentácie Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa posúdenia dôvodov pre udelenie azylu žalobkyni a jej trom maloletým deťom z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. 37. Ako to vyplýva z obsahu článku IV. odôvodnenia tohto rozsudku, dotýkajúceho sa východiskových právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017, kasačný súd upriamil pozornosť žalovaného správneho orgánu v súvislosti so zrušením jeho rozhodnutia z 10.04.2017 v časti o neudelení azylu žalobkyni a jej trom maloletým deťom na potrebu naplnenia obsahu jeho diskrečnej právomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 9 zákona o azyle upravujúcej právnu možnosť udelenia azylu z humanitárnych dôvodov. Kasačný súd pritom stanovil jasné procesnoprávne medze súdneho preskúmavacieho konania na jednej strane a argumentačnej povinnosti žalovaného na strane druhej poznamenanej zákonodarcom predpokladanou potrebou vydania rozhodnutia s logickým a nediskriminačným obsahom nemajúcim rozpor so zákazom ľubovôle vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu. Najvyšší súd SR pritom poukázal na obsah svojho rozhodnutia sp. zn. 1Sža/29/2015, ktoré je kontinuálne premietané aj do ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k diskrečnej právomoci žalovaného správneho orgánu pri posudzovaní podmienok pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. 38. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, zhodne s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, aj na obsah Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.01.2014 o postupe Migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona o azyle. Žalovaný v rámci správnej úvahy v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 25.05.2018 podľa názoru správneho súdu nelogickým spôsobom a bez náležitého bližšieho odôvodnenia v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.12.2017 dostatočne neposúdil prípad žalobkyne a jej troch maloletých detí v kontexte Nariadenia ministra vnútra SR z 21.01.2014 napriek tomu, že kasačný súd vyhodnotil ako nelogický a náležite neodôvodnený predmetný záver žalovaného o neudelení azylu podľa § 9 zákona o azyle. 39. Je pritom nesporné, že žalobkyňa, ako žiadateľka o azyl, formulovala ako hlavný dôvod žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany vážne zdravotné problémy jej syna K., ktorý bol operovaný B. U. a mal podstúpiť ďalšiu operáciu, pričom jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že v prípade návratu do I. by bol jeho život v ohrození. Najvyšší súd SR v rozsudku z 13.12.2017 jednoznačne nastolil požiadavku zaoberať sa týmto dôvodom žalobkyne v ďalšej rozhodovacej činnosti žalovaného ako dôvodom pre možné udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa svoju žiadosť z 10.01.2017 v rámci administratívneho konania a súdneho preskúmavacieho konania takto jednoznačne právne kategorizovala. 40. Právny výklad východiskových záverov obsiahnutých v odôvodnení v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017 má byť podľa názoru súdu v preskúmavanej právnej veci súladný s obsahovým významom postavenia žalobkyne ako rodiča starajúceho sa o ťažko nemocné dieťa. Takýto stav na strane žalobkyne Najvyšší súd SR postavil na roveň k demonštratívnemu výpočtu prípadov „neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne smrť.“ 41. Ohľadom medzí a hľadísk správneho uváženia a diskrečnej právomoci žalovaného pri rozhodovaní podľa § 9 zákona o azyle v obsahovej právnej konfrontácii s požiadavkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými v rozsudku zo dňa 13.12.2017 správny súd uvádza, že žalovaný sa v rozhodnutí z 25.05.2018 o neudelení azylu žalobkyni a jej trom maloletým deťom nevenoval náležitým spôsobom jednoznačným požiadavkám Najvyššieho súdu SR na jednoznačné a presvedčivé odôvodnenie administratívneho rozhodnutia. Požiadavkou Najvyššieho súdu SR totiž bolo vyhodnotiť osobu žalobkyne ako žiadateľky o azyl nie vo vzťahu k jej osobnému statusu, ale práve vo zvýrazňovanom postavení rodiča maloletého dieťaťa, ktoré je ťažko nemocné. Bude preto v ďalšom správnom konaní povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie v azylovej veci žalobkyne a jej troch maloletých detí, ktoré by zohľadňovalo predmetné požiadavky nastolené kasačným súdom. V prípade neudelenia azylu žalobkyni a jej trom maloletým deťom v právnom režime § 9 zákona o azyle má podľa názoru súdu v preskúmavanej veci žalovaný právnu povinnosť uviesť, prečo zložité rodičovské postavenie žalobkyne, do ktorého sa dostala v súvislosti so starostlivosťou o ťažko nemocného syna, nepovažuje za dôvod postavený svojou intenzitou a závažnosťou na roveň demonštratívne uvádzaných prípadov v článku 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014. 42. Jasné vymedzenie právnych požiadaviek na kvalitu administratívneho rozhodnutia v právnych veciach týkajúcich sa azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle zadaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/18/2017 z 13.12.2017 je potrebné považovať za konštantnú a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k danej právnej problematike. Takéto závery možno vyvodiť napríklad z rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžak/9/2017 z 20.06.2017, sp. zn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016 a sp. zn. 10Sžak/9/2018 z 28.08.2018. 43. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov Krajský súd v Košiciach v preskúmavanej právnej veci postupujúc podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, pretože je nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa § 191 ods. 6, prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudkom, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 44. Správny súd nevzhliadol dôvody pre postup podľa § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku navrhovaný zástupkyňou žalobkyne v konaní a preto nepristúpil k uloženiu pokuty žalovanému. 45. Správny súd v danej právnej veci rozhodol v obsadení sudcom podľa § 23 ods. 2 písm. c) SSP. 46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.