Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200210 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200210.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD. v právnej veci žalobcu: B. B., narodeného XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti J. I. D., toho času pobytom J. X, XXX XX B., bez cestovného dokladu, zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 20.03.2019, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-257-12/2018-Ž zo 19.02.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a . II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-257-12/2018-Ž zo 19.02.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že cudzinec B. B., požiadal 06.12.2018 v ÚPZC L. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území P. D. z dôvodu obavy o svoj život, pretože má strach z A.. 3. Z administratívneho spisu vyplýva, že so žalobcom bol dňa 10.01.2019 spísaný dotazník žiadateľa o udelenie azylu, v ktorom uviedol, že krajinu pôvodu opustil z dôvodu nepriaznivej situácie, zapríčinenej vojnovým konfliktom. Podľa vlastného vyjadrenia, v roku 2018 sa zúčastnil dobrovoľného vojenského výcviku v B., čím chcel preukázať svoje vlastenectvo a zároveň chcel prispieť k porážke A. v J.. Niekedy pred koncom výcviku v lete 2018 však A. uniesli jeho otca a za jeho prepustenie požadovali, aby sa menovaný dostavil na stanovené miesto v regióne bydliska, ktoré mali pod vlastnou kontrolou. Na odporučenie matky radšej na miesto stretnutia nešiel a z bezpečnostných dôvodov J. opustil. Z J. vycestoval niekedy pred 6 mesiacmi, keď sa cez I., A., Y. a Q.,W. nelegálne dopravil do P.. Následne pokračoval v ceste až do U., kde bol zadržaný políciou a vrátený na P.. Tu po umiestnení do ÚPZC L. požiadal o medzinárodnú ochranu. 4. Počas zaistenia v ÚPZC vyhlásil, že je maloletou osobou, a keďže jeho správanie a výzor uvedenému veku nezodpovedali, pristúpilo sa k odbornému vyjadreniu vo veci zistenia jeho kostného veku. Na základe odborného znaleckého posudku dospel znalecký ústav k záveru, že biologický vek menovaného je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako 18 rokov a pohybuje sa v rozmedzí od 18 do 20 rokov (č. l. administratívneho spisu 7-12). Závery znaleckého dokazovania boli formulované po vzájomných konzultáciách a dohode znalcov znaleckého ústavu a jeho ďalších expertov, a preto migračný úrad o výsledkoch tohto skúmania nemal najmenšie pochybnosti. Žalobca počas pohovoru z 10.01.2019 sám nespochybnil výsledok odborného skúmania, pričom uviedol, že síce podľa vyjadrenia matky mal v čase odchodu z J. asi 16 rokov, avšak nevylúčil, že v skutočnosti môže byt' aj starší. Žalovaný do konania predložil aj kópiu tazkiry, avšak táto je tak nízkej kvality, že údaje z nej sú takmer nečitateľné, a preto bol uvedený dokument pre potreby azylového konania v podstate nepoužiteľný. Z uvedeného dôvodu bolo základom pre stanovenie veku žalobcu odborné vyjadrenie, z ktoré je zrejmé, že menovaný má viac ako 18 rokov, a teda s najväčšou pravdepodobnosťou sa narodil najneskôr v roku 1999. Na základe uvedenej skutočnosti migračný úrad ustálil jeho totožnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia. 5. Žalovaný správny orgán sa počas azylového konania zaoberal aj otázkou identity žalobcu. Súčasťou spisového materiálu je aj dokument, ktorý mu bol vydaný počas pobytu v azylovom zariadení v P., pričom tento znie na meno B. L. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. U. (č. l. 14. administartívneho spisu). Podľa vyjadrenia žalobcu, počas pobytu v azylovom zariadení v P. zámerne uviedol iné iniciály, pretože J. v tomto zariadení mali problémy so stravovaním, a preto uviedol pakistanskú štátnu príslušnosť. Toto tvrdenie žalobcu považoval migračný úrad za nepravdivé, nakoľko uvedený doklad mu musel byť vystavený už pri vstupe do azylového zariadenia a v tej dobe nemohol mat' informácie o nejakých údajných problémoch J. so stravou. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia správny orgán v tejto súvislosti uviedol, že: „Je úplne štandardné, že osoba, ktorá mala v krajine pôvodu tak závažné problémy, že ju bola nútená opustiť, by mala hostiteľskej krajine poskytnúť pravdivé údaje o svojej osobe. Toto je skutočne minimum, čo môže osoba žiadajúca o medzinárodnú ochranu poskytnúť krajine, ktorá jeho žiadosť posudzuje. Keďže menovaný tieto údaje P. štátnym orgánom neposkytol, možno sa objektívne domnievať, že zámerne maril azylové konanie, a teda nemienil využiť ochranu, o ktorej mala táto krajina rozhodovať. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že na výsledok azylového konania nečakal, z tejto krajiny svojvoľne odišiel a nelegálne pokračoval v ceste do inej európskej krajiny. Preto je otázne, či menovaný podaním žiadosti o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území P. skutočne prejavil objektívny záujem o získanie medzinárodnej ochrany alebo týmto krokom sledoval iba zamedzenie rozhodnutia Oddelenie cudzineckej polície PZ Ž. Č.p.: PPZHCP-BB7-2011-018/2018-AV z 09.11.2018 o jeho administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie P. na dobu 1 rok. Bez ohľadu na objektívnosť úmyslu požiadať o medzinárodnú ochranu na P., možno osobu menovaného vyhodnotiť ako výrazne nedôveryhodnú“. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené, migračný úrad v azylovom konaní vyhodnotil osobu žalobcu, ako výrazne nedôveryhodnú, a preto považoval výpoveď žalobcu ohľadom vojenského výcviku ako účelovú a nevierohodnú. Tomu nasvedčovala aj skutočnosť, že žalobca pochádza z oblasti, ktorú má A. pod kontrolou, čo potvrdil aj svojou výpoveďou. Migračný úrad právne ustálil túto situáciu takto: „Ak by, teda skutočne absolvoval vojenský výcvik, po jeho skončení a návrate do miesta bydliska, by sa dostal do kontaktu s príslušníkmi A. a vedome by sa vystavil ohrozeniu vlastnej bezpečnosti. V prípade, že by sa po absolvovaní výcviku nemienil vrátiť do rodnej obce, rozhodne by mimo záujmu A. nezostali jeho rodinní príslušníci a tých s istotou tiež nemienil vystaviť ohrozeniu bezpečnosti. Preto sa jeho výpoveď ohľadom dobrovoľného výcviku v B. javí ako nedôveryhodná a účelová, s cieľom preukázať, že v rámci nepriaznivej všeobecnej situácie v J. bola výraznou mierou postihnutá aj jeho osoba“. 7. Migračný úrad dospel k záveru, že absolvovaním vojenského výcviku sa síce mohol vystaviť ohrozeniu vlastnej bezpečnosti, avšak bez toho, že by sa objektívne preukázala súvislosť tejto obavy s jeho politickým presvedčením. Tomu nasvedčovala aj jeho výpoveď, podľa ktorej v J. nebol členom žiadnej politickej strany, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Keďže teda nevyvíjal žiadne politické aktivity, nemohol žalovaný správny orgán považovať ani jeho vojenský výcvik v B. za prejav politickej aktivity. 8. V ďalšej časti odôvodnenia sa migračný úrad zaoberal popisom situácie v J. a taktiež sa vysporiadal so stanoviskom právnej zástupkyne žalobcu, podľa ktorej žalobca žiadal o medzinárodnú ochranu na území P. z dôvodu zastávania určitých politických názorov, keďže on, i jeho otec, boli z titulu sympatizovania s vládnymi silami, resp. kvôli žalobcovej participácii na dobrovoľnom vojenskom výcviku pre J. armádu, ohrozovaní príslušníkmi povstaleckých milícií A.. II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného 9. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi: 10. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. „Nesprávne právne posúdenie vidíme v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil, že žalobcovi v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie zo strany neštátnych aktérov z dôvodov zastávania určitých politických názorov, a to napriek tomu, že zo žalobcových vyjadrení počas azylového konania vyplývala skutočnosti, že žalobca bol z dôvodu prípravy na svoje budúce povolanie príslušníka J. armády vystavený vyhrážkam, zastrašovaniu a prenasledovaniu zo strany A..“ 11. V žalobe právna zástupkyňa žalobcu spochybnila vyhodnotenie osoby žalobcu, ako výrazne nedôveryhodnej a poukázala na princíp „benefit of the doubt“. Taktiež nepovažuje za relevantné tvrdenie žalovaného, že žalobca mal ešte pred vstupom do armády vedomosť o správaní A. voči príslušníkom armády a voči sympatizantom vládnych síl, a teda vedel o prípadných hrozbách, ktoré by mohli smerovať voči jeho osobe. V tejto súvislosti uvádza: „Ak by sa od osôb, ktoré chcú v krajine pôvodu aktívne participovať z dôvodov osobného presvedčenia a usilujú sa o nastolenie mieru, očakávalo, že nepôjdu do žiadneho rizika z dôvodu, aby sa prípadnému prenasledovaniu v budúcnosti vyhli, inštitút prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov, by stratil svoj zmysel a jeho začlenenie v zákone o azyle aj v Ženevskom dohovore, by bolo absolútne neúčelné.“ 12. V žalobe právna zástupkyňa žalobcu zastáva názor, že v žalobcovom prípade sú celkom zjavne prítomné obidva prvky definície prenasledovania zároveň (subjektívny aj objektívny), a teda, že v žalobcovom prípade možno badať príčinnú súvislosť medzi strachom z prenasledovania a prítomnosťou jednej z uvedených príčin perzekúcie. „Žalobca sa rozhodol na základe svojho vlastného presvedčenia nastúpiť na vojenský výcvik, pričom toto jeho presvedčenie má celkom zjavne politické atribúty.“ V kontexte § 19a ods. 6 zákona o azyle uvádza, že v J. sa javí byť celkom bežnou praxou situácia, kedy bývajú nielen skutoční, ale aj domnelí nepriatelia a podporovatelia vlády zastrašovaní, unášaní alebo popravovaní. 13. V kontexte otázky, či sú prenasledovaní a zastrašovaní členovia rodiny žiadateľa o azyl, jeho priatelia alebo členovia rovnakej sociálnej skupiny, je žalobca toho názoru, že žalovaný dôsledne neposúdil žalobcove tvrdenia o únose jeho otca z dôvodov jeho participácie na vojenskom výcviku a skutočnosť, že žalobca mal byť týmto činom donútený k návšteve základne hnutia A. za účelom zdôvodnenia svojho sympatizovania s armádou. „S ohľadom na aktuálne praktiky A. v J., a to obzvlášť v žalobcovom regióne pôvodu M., je vysoko pravdepodobné, že by bol žiadateľ v prípade vypátrania A. vystavený mučeniu alebo inému neľudskému zaobchádzaniu.“ 14. Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe na podporu svojej argumentácie citovala rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to, rozsudok sp. zn. 1Sža/52/2014 z 10. februára 2015, týkajúci sa nezohľadňovania právneho názoru UNHCR prezentovaného v jeho príručkách a usmerneniach a rozsudok sp. zn. 1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019 týkajúci sa zrozumiteľnosti dôvodov súdneho rozhodnutia. 15. Z popisovaných reálií žalobcovho života, aj z objektívnych informácií o prenasledovaní odporcov A. v J., sa celkom zjavne právnej zástupkyni žalobcu javí, že žalobca spĺňa definičné znaky prenasledovania podľa Ženevského dohovoru a podľa § 8 písm. a/ v spojitosti s § 19a ods. 6 zákona o azyle, a preto žiada Krajský súd v Košiciach, aby ako správny súd, preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec sa vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Na základe výzvy súdu zo dňa 01.04.2019 sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že pokiaľ by sa žalobca zúčastnil spomínaného vojenského výcviku, nerobí ho to eo ipso politickým oponentom A.. „Výcviku alebo práce pre vládu, resp. aj iné organizácie sa mladí J. zúčastňujú z rôznych dôvodov, niekedy celkom prozaických, ako je získanie zamestnania. Žalobcova výpoveď bola posudzovaná ako nedôveryhodná, vzhľadom na to, že po príchode do Európy vystupoval pod rôznymi identitami. V zápisnici na polícii zo dňa 09.11.2018 uviedol, že vycestoval cez I. do A., kde pracoval dva roky v obchode s odevmi. Rovnako na základe znaleckého posudku bolo stanovené, že jeho vek je viac ako 18 rokov a nejde o maloletú osobu, ako uvádzal. To platí aj o jeho vyjadreniach o absolvovaní vojenského výcviku. Ako sám uviedol, pochádza z oblasti, ktorú má A. pod kontrolou. Ak by teda skutočne absolvoval vojenský výcvik, po jeho skončení a návrate do miesta bydliska, by sa dostal do kontaktu s príslušníkmi A. a vedome by sa vystavil ohrozeniu vlastnej bezpečnosti. V prípade, že by sa po absolvovaní výcviku nemienil vrátiť do rodnej obce, rozhodne by mimo záujmu A. nezostali jeho rodinní príslušníci a tých s istotou tiež nemienil vystaviť ohrozeniu bezpečnosti. Preto sa jeho výpoveď ohľadom dobrovoľného výcviku v B. javí ako nedôveryhodná a účelová.“ Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ by žalobca naozaj mal iné politické názory, ako A. a absolvovaním vojenského výcviku chcel prispieť k porážke A., vyžadovalo by to vstúpiť do vládnych ozbrojených zložiek a zúčastniť sa bojov proti A.. Sama skutočnosť, že absolvoval vládny výcvik ešte neznamená, že prejavil skutočné sympatie s vládnymi silami a nesúhlas s politikou A.. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach správnu žalobu zamietol. III. Replika a duplika 18. Na výzvu súdu sa vyjadrila listom zo dňa 13.05.2019 právna zástupkyňa žalobcu, pričom reagovala na niektoré tvrdenia žalovaného v jeho skoršom vyjadrení. Spochybnila tvrdenia žalovaného o absencii prenasledovania z politických dôvodov a nestotožnila sa so „subjektívnym názorom žalovaného, že v prípade žalobcu ide len o akési plošné terorizovanie obyvateľov (ako žalovaný uvádza na str. 3 Vyjadrenia), ktorým sú postihovaní všetci obyvatelia krajiny. Útok zo strany A. bol v prípade žalobcu realizovaný priamo voči nemu, resp. voči jeho blízkemu rodinnému príslušníkovi za účelom donútiť žalobcu k zmene politických postojov vo forme opustenia armády. Domnievame sa, že ide o jasný atribút nátlaku za účelom zmeny politického presvedčenia žalobcu. Ak by žalobca nebol účastný na dobrovoľnom vojenskom výcviku a nechcel svoju krajinu brániť pred A. (čím sa celkom zjavne priklonil v krajine zmietanej konfliktom medzi A. a J. vládou k určitému politickému názoru), nebol by v takom prípade zo strany A. priamo atakovaný“. Ohľadom deklarovanej nedôveryhodnosti žalobcu zo strany žalovaného poukázala na tú časť správnej žaloby, ktorá sa týkala tejto problematiky (str. 4 správnej žaloby). 19. Žalovaný správny orgán sa duplikou zo dňa 31.05.2019 vyjadril k replike žalobcu. Poukázal na to, že počas azylového konania založil do spisu informácie vypracované Odborom dokumentaristiky a spolupráce migračného úradu č. p.: MU-ODZS-2018/000073-002 z 15.01.2019. Ich súčasťou sú aj poznatky spracované C., M. organizáciou, zaoberajúcej sa informáciami o krajinách pôvodu, a ktorá vydala v júni 2017 správu o rozsahu a spôsoboch náboru maloletých v J.. Uvádza, že pravosť politického, náboženského alebo morálneho presvedčenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu musí byť dokazovaná dôkladným skúmaním osobnosti a osobného profilu žiadateľa, pričom poukázal na prípad H. a B. v. Spojené kráľovstvo v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 09. apríla 2013. IV. Právny názor správneho súdu 20. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 21. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 06.12.2018 požiadal o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-257-12/2018-Ž zo dňa 19.02.2019, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť žalobcovi azyl. 22. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 23. Podľa § 8 zákona o azyle, Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 24. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 25. Podľa § 2 písm. e/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 26. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 27. Podľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona o azyle, Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 28. Podľa § 19a ods. 4 písm. d/ zákona o azyle, Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. 29. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. 30. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára: 31. Konanie o udelenie azylu je na území P. D. upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu. 32. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobcu, ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru. 33. Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie, resp. neexistencie prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu a to v tom zmysle ako ho definuje citované ustanovenie § 2 písm. d/ v kontexte § 19a zákona o azyle. V tejto súvislosti je potrebné starostlivo a citlivo analyzovať situácie predvídané v § 2 písm. d/ (najmä bodu 1.) v komparácii s § 2 písm. f/ (najmä bodu 3.) v kontexte § 19a ods. 2 zákona o azyle. 34. Preukazovanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania tak, ako ich definuje § 8 zákona o azyle, t.j. preukázanie závažného alebo opakovaného konania, ktoré spočíva v použití fyzického alebo psychického násilia voči človeku len preto, že zastáva určité politické názory (v žalobcovom prípade nešlo o uplatňovanie politických práv a slobôd, resp. prenasledovanie z iných dôvodov), je predmetom dokazovania správneho orgánu, ktorý musí vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, aby objektívne zistil skutočný stav vecí. 35. Opodstatnené obavy, či strach, pred prenasledovaním predstavujú v konkrétnom prípade duševný stav daného žiadateľa. Vyjadrujú vnútornú motiváciu utečenca opustiť svoj domovský štát, čím umožňujú prihliadnuť k špecifikám osobnosti toho ktorého žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Pri hodnotení azylových prípadov, teda musia byť vzaté do úvahy špecifické okolnosti každého prípadu bez toho, že by bol prílišný dôraz kladený na jeden, či druhý prvok požiadavky oprávnených obáv pred prenasledovaním (subjektívny, resp. objektívny prvok). 36. Žalobca popísal svoje politicky motivované konanie tak, že začiatkom roka 2018 sa zúčastnil dobrovoľného vojenského výcviku v B.Á., pričom v lete mu A. z tohto dôvodu uniesol otca a za jeho prepustenie žiadal, aby sa dostavil na stanovené miesto v regióne bydliska, ktoré mali pod vlastnou kontrolou. Žalobca sa odmietol dostaviť na stanovené miesto, a preto v lete toho istého roku (t.j. po niekoľkých mesiacoch od nastúpenia na vojenský výcvik) opustil J.. 37. V súvislosti so žalobným bodom, t.j., že správny orgán nesprávne právne posúdil opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania, je potrebné uviesť, že na základe skutkového stavu, ktorý popísal žalobca (pozri bod 3. rozsudku) možno vyvodiť, že žalobca považuje konanie A. voči jeho otcovi (tým, že ho uniesli) a následne konanie A. voči nemu samému, aby sa dostavil na stanovené miesto v regióne, ako konanie, ktoré spočíva použití fyzického alebo psychického násilia v zmysle § 2 písm. d/ bod 1. zákona o azyle. 38. Vo vyššie naznačenom kontexte je potrebné rozlíšiť, či žalobca bol atakovaný z dôvodu, že jeho osobu A. identifikoval podľa politických názorov (myšlienok), ktoré šíril, alebo išlo o bežnú prax vo vojnou zmietanej krajine. Zákon o azyle v zmysle § 19a ods. 4 písm. d/, resp. § 19 ods. 6 predvída rozlišovanie v týchto prípadoch a relevantné je, či sám žalobca bol známy svojimi politickými názormi (myšlienkami) v okolí alebo, či A. použil fyzické alebo psychické násilie voči žalobcovi z dôvodu, že ho identifikoval ako politického oponenta (hoci aj omylom). V oboch prípadoch však musí byť v konaní preukázané, že išlo o politicky motivované konanie, nie o „bežnú“ vojnovú perzekúciu. 39. Ako už bolo spomenuté vyššie, objektívny prvok je predstavovaný oprávnenosťou obáv žiadateľa pred prenasledovaním zo zastávania určitých politických názorov, čo znamená, že jeho obavy, či strach, musia mať oporu v istej objektívnej situácii v jeho domovskom štáte. Ide o individuálne okolnosti, ktoré konkrétneho žiadateľa obklopujú, ako aj o celkovú situáciu panujúcu v tomto štáte. V prípade žalobcu súd vyhodnotil skutkový stav zistený správnym orgánom, ako aj argumentáciu žalobcu a dospel k záveru, že neexistujú také individuálne okolnosti, ktoré by žalobcovi dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania. V konaní nebolo preukázané, že žalobca zastával isté politické názory a taktiež nebolo preukázané, aby A. považoval práve žalobcu za človeka, ktorý má isté politické presvedčenie, ktoré je v rozpore s politickým presvedčením A.. 40. Súd posúdil príbeh žalobcu opísaný v bode 3., resp. 36. rozsudku aj z pohľadu, či ako člen vojenského výcviku, nemohol byť prenasledovaný z politických dôvodov zo strany A. a dospel k záveru, že takéto dôkazy, ktoré podporujú tento názor, v konaní produkované neboli. Nemožno z ničoho vyvodiť, že samotný vojenský výcvik bez ďalších okolností (napr. zviditeľnenie žalobcu v boji, resp. aktívna politická činnosť) spôsobuje u mladých mužov v J. plošné politické prenasledovanie. O tomto závere svedčia aj správy o J., ktoré boli založené do administratívneho spisu (č. l. 68 až 93), ktoré svedčia o oblasti M., ako o mimoriadne nebezpečnej oblasti, z dôvodu blízkosti hraníc s U., kde operuje R.. Z uvedených dôvodov sa súd stotožňuje s názorom žalovaného v bode 6. a najmä 7. rozsudku a má za to, že konanie A. voči žalobcovi nemalo politický podtón, ale išlo o pomerne rozšírenú vojnovú perzekúciu bežného obyvateľstva v J.. 41. V súvislosti s námietkou právnej zástupkyne žalobcu ohľadom dôveryhodnosti výpovede žalobcu, túto súd už neposudzoval, pretože z vykonaného dokazovania zistil, že neexistovali dôvody, pre ktoré bolo možné udeliť žalobcovi azyl z dôvodu opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, resp. z dôvodov zastávania určitých politických názorov, teda takéto tvrdenie žalobcu v azylovom konaní, nemohlo spôsobiť privodenie medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu. 42. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Zároveň však žalovaný postupoval správne, keď priznal žalobcovi doplnkovú ochranu v zmysle § 13a zákona o azyle. 43. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť, aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny a správny záver. 44. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd konštatuje, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí byť preukázané že je nositeľom určitého, či už politického, náboženského alebo iného názoru, pre ktoré je v krajine, ktorej je občanom, reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Správny súd je však toho názoru, že v predmetnej veci k naplneniu vyššie uvedeného nedošlo. 45. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. 46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.