Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200029 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200029.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou v právnej veci žalobcu: I. H. T. X. G. Ú. Ž., W. XXX, XXX XX J. P., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Rybárom, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14. 11. 2017, t a k t o r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14. 11. 2017, ktorým podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice Zn 185/680044610/2017 z 22. 09. 2017, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania daňového priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 530/2011 Z. z.), ktorého sa dopustil tým, že ako fyzická osoba vyrobil alkoholický nápoj - lieh v množstve 9 l s objemovou koncentráciou alkoholu 53,85 %, ktorý bol u neho zistený dňa 03. 02. 2017 policajnou hliadkou OO PZ Plešivec pri preverení anonymného oznámenia na adrese žalobcu. Za spáchaný priestupok mu colný úrad uložil pokutu v zmysle § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. vo výške 3.319 eur a povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16 eur. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva tento skutkový stav: Dňa 03. 02. 2017 o 18.30 hod. bol kontaktovaný colný úrad príslušníkom Kriminálneho úradu finančnej správy pre podozrenie zo spáchania trestného činu žalobcu. Colný úrad sa dostavil na obvodné oddelenie PZ v Plešivci, kde od príslušníka KÚFS zistil, že 03. 02. 2017 o 12.40 hod. na základe anonymného oznámenia vykonala hliadka OO PZ Plešivec previerku na adrese W. XXX, na ktorej adrese býva žalobca a zistil, že má doma po domácky vyrobené zariadenie na výrobu liehu a aj takto vyrobený lieh v množstve približne 8 litrov, ktorý na výzvu dobrovoľne vydal zariadenie na výrobu liehu a zároveň bol lieh zabezpečený. O priebehu zabezpečenia colný úrad spísal zápisnicu č. 680005974/2017 z 03. 02. 2017. V zápisnici o priebehu zabezpečenia žalobca uviedol, že zariadenie na výrobu liehu zdedil po svojom švagrovi, vyrobený lieh nepredával, používal ho iba na vlastnú spotrebu, pričom vyrábal ovocný destilát, zariadenie obsluhoval sám a lieh v sklenenom demižóne vyrobil na tomto zariadení. V sklenenom demižóne, ktorý žalobca vydal pri previerke OO PZ Plešivec sa nachádzalo 9 l liehu pri zdanlivej koncentrácii 52 % pri teplote 17 °C. Podľa alkoholometrických tabuliek bola zistená skutočná koncentrácia liehu 53,10 % pri teplote 20 °C. Vzorka z odobratého liehu bola zaslaná na expertízu, ktorá uvedenú skutočnosť potvrdila. Colný úrad rozhodnutím o zabezpečení č.680005974/2017 zo 07. 02. 2017 rozhodol o zabezpečení zisteného liehu v množstve 9 l v sklenenom demižóne s objemom 10 l. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk, proti ktorému nepodal opravný prostriedok a tak nadobudlo právoplatnosť 27. 02. 2017. 3. Podľa výsledku odbornej expertízy - protokol o skúške č. VOE-0583/17 zo 17. 05. 2017 vyplýva, že vo vzorke, ktorá bola odobratá bol obsah alkoholu 50,85 % pri 20 °C . Hlavnou zložkou vzorky bol metanol a voda. Vo vzorke bola zistená prítomnosť ďalších organických zložiek, ktoré bývajú súčasťou aromatizujúcich, resp. ochucujúco - aromatizujúcich zložiek destilátov. Výsledky analýz umožňujú posudzovať vzorku ako tovar položky harmonizovaného systému 2208. 4. Žalobca pri ústnom pojednávaní dňa 03. 08. 2017 do zápisnice uviedol, že vyrobil lieh pre svoju spotrebu a iba vo veľmi malom množstve. 5. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správy orgán - Colný úrad Košice rozhodnutím č. 185/680044610/2017 z 22. 09. 2017 uznal žalobcu vinným z priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v platnom znení, ktorého sa dopustil tým, že vyrobil alkoholický nápoj - 9 litrov liehu s objemovou koncentráciou liehu 53,85 % pri 20°C, ktorý sa nachádzal 03. 02. 2017 v rodinnom dome žalobcu na adrese W. XXX pri vykonávaní previerky OO PZ Plešivec. Podľa § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. mu uložil za priestupok pokutu vo výške 3.319 eur a zároveň ho zaviazal uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., lebo ako fyzická osoba vyrobil lieh. Pri ukladaní výšky pokuty vychádzal z § 71 ods. 2 písm. g/ uvedeného zákona, podľa ktorého colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu najmenej však 3.319 eur za priestupok podľa ods. 1 písm. g/ a takýto lieh zabezpečí. Keďže výška dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu bola nižšia ako 3.319 eur, z ktorého dôvodu žalobcovi nebolo možné uložiť inú sankciu ako vo výške 3.319 eur. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal naplnenie skutkovej podstaty priestupku a má s ohľadom na § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. zato, že v danom prípade nebol naplnený materiálny znak podstaty priestupku, keď jeho konanie nedosiahlo tak intenzitu ohrozenia alebo porušenia zákonom chráneného záujmu spoločnosti, aby bol zaň sankcionovaný. Poukázal na výšku spotrebnej dane z predmetného nezákonného vyrobeného liehu, ktorá predstavuje necelých 50 eur, keďže táto výška daňového úniku podľa jeho názoru predstavuje jeden z aspektov pre posúdenie spoločenskej nebezpečnosti konania. 7. Žalovaný ako odvolací orgán takúto odvolaciu argumentáciu považuje za právne neopodstatnenú nakoľko v zmysle § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. je výška spotrebnej dane pripadajúca na množstvo nelegálne vyrobeného liehu rozhodujúca pre výšku uloženia sankcie za takýto priestupok a nie pre posúdenie intenzity spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania ako materiálneho znaku priestupku v zmysle § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., ako sa to právne nesprávne domnieva žalobca. Žiadne platné a účinné zákonné ustanovenie totiž nestanovuje, aká konkrétna výška úniku na spotrebnej dani je v danom prípade porušujúca alebo ohrozujúca záujem spoločnosti a aká ešte nie. V daných prípadoch si totiž treba uvedomiť, že zákonodarca chráni spoločenský záujem aj s ohľadom na možné zdravotné riziká - ohrozenie života a zdravia potenciálnych konzumentov takto po domácky vyrobeného nelegálneho liehu, t.j. ide tak z povahy veci o zákonom intenzívne chránený spoločenský záujem. Zdôraznil, že z ust. § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. bezpochyby vyplýva, že vyčíslenie spotrebnej dane z liehu slúži len pre účely určenia výšky sankcie za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona, pričom z uvedeného zákonného ustanovenia zároveň vyplýva, že ak výška spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu nepresiahne sumu 3.319 eur, je colný úrad exlege povinný uložiť pokutu vo výške 3.319 eur, ako to nastalo aj v tomto prípade. Má zato, že pre posúdenie opísaného konania žalobcu ako priestupku v zmysle § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. boli splnené všetky jeho zákonom požadované formálne ako aj materiálne znaky, na základe čoho colný úrad v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu uznal vinným zo spáchania uvedeného priestupku, keďže v konaní bolo dostatočne preukázané, že ako subjekt priestupku protiprávnym konaním - nepovolenou výrobou liehu (objektívna stránka priestupku), ktoré bolo jeho vôľovým konaním so zámerom naplniť zamýšľaný následok - vyrobiť zamýšľaným spôsobom lieh bez ohľadu na protiprávnosť takéhoto konania (subjektívna stránka priestupku), pričom bol porušený záujem chránený zákonom, t.j. zákaz výroby liehu nepovoleným spôsobom a nepovolenou osobou (objekt priestupku). Pri ukladaní pokuty správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď s ohľadom na výšku spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu vyčíslenú colným úradom na 49,46 eur uložil žalobcovi najnižšiu pokutu akú za daný priestupok určil zákonodarca, a to vo výške 3.319 eur. Zákon neumožňuje správnemu orgánu pre daný prípad žiadnu možnosť pre neuloženie sankcie, resp. zníženie pod túto zákonom stanovenú minimálnu výšku. 8. K námietke žalobcu uvedenej v závere odvolania, že z dôvodu nízkeho dôchodku ako jediného príjmu nie je schopný takú vysokú sumu uhradiť, poukázal na § 157 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého môže daňový subjekt zo zákonných dôvodov požiadať colný úrad o úľavu z uloženej sankcie, alebo je úplné odpustenie. 9. Včas podanou žalobou žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo 14. 11. 2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Košice č. 185/680044610/2017 z 22.09.2017, eventuálne aby súd zmenil výšku pokuty uloženej z pôvodnej sumy 3.319 eur na pokutu v sume 300 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 10. Hlavným dôvodom, pre ktorý podáva žalobu je, že Colný úrad Košice pri preverovaní anonymného oznámenia z 03. 02. 2017 a pri úkonoch s tým spojených došlo k porušeniu procesnoprávnych predpisov, ktoré majú za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. V súvislosti s tým odcitoval ustanovenie § 12 ods. 2, § 17 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a uviedol, že z ust. § 17 ods. 1 uvedeného zákona vyplýva, že colník je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá týmto vysvetlením môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitých na odhalenie colného priestupku colného deliktu alebo porušenia daňových predpisov. Tomuto oprávneniu colníka zodpovedá povinnosť dotknutej osoby takéto vysvetlenie poskytnúť, avšak ani toto oprávnenie nie je absolútne. Požadované podanie vysvetlenia na žiadosť colníka je v zmysle § 17 ods. 2 zákona oprávnený odmietnuť ten, kto by tým sebe alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok colný delikt alebo iný správny delikt. O tomto zo strany colníka poučený nebol. Túto povinnosť mal colník nepochybne aj v prejednávanom prípade, nakoľko je ex lege o obligatórnu povinnosť colníka pri využití svojho oprávnenia podľa § 17 ods. 1 zákona, bez plnenia si ktorej nie je možné zákonným spôsobom takéto vysvetlenie od dotknutej osoby požadovať. Zo samotnej zápisnice o priebehu zabezpečenia tovaru z 03. 02. 2017 vyplýva, že colník si túto povinnosť nesplnil, resp. z tejto nijako nevyplýva, aby si túto povinnosť splnil. Zo zápisnice vyplýva skutkový stav, na základe ktorého colník požadoval od neho vysvetlenie, pričom poukazuje na to, že v tejto zápisnici sa uvádza „po príchode na OO PZ Plešivec a oboznámení sa správcu dane z vyššie uvedenými skutočnosťami colník konania správcovi dane dobrovoľne vydal sklenený demižón o objeme 10 l s obsahom čírej tekutiny so zápachom po etylalkohole v množstve cca 8 litrov. Správca dane a účastník konania sa následne presunuli do SCÚ - Košice - centrála, kde boli realizované ďalšie úkony v rámci daňového dozoru. Colníci následne požiadali účastníka konania o podanie vysvetlenia formou odpovedí na otázky“. Následne v zmysle uvedenej zápisnice colníci pristúpili k otázke, na ktoré mal odpovedať, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho poučenia v zmysle § 17 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a to aj napriek tomu, že podaním tohto vysvetlenia si žalobca nepochybne musel spôsobiť, privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu priestupku, colný delikt alebo iný správny delikt, keďže sám mal byť tým, u koho dané destilačné zariadenie bolo nájdené a u koho bol nájdený spomínaný nelegálne vyrobený lieh. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Rozhodnutie o spáchaní priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu nemožno dôvodiť vysvetlením žalobcu, nakoľko na podané vysvetlenie z dôvodu jeho nezákonnosti je potrebné hľadieť ako keby neexistovalo. Preto navrhuje na základe ním uvedených skutočností, aby súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a g/ Správneho súdneho poriadku zrušil, rozhodnutie žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo 14. 11. 2017a aby v zmysle § 191 ods. 3 písm. e/ v celom rozsahu zrušil aj rozhodnutie Colného úradu Košice č. 185/680044610/2017 z 02. 09. 2017, nakoľko toto rozhodnutie predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. 11. V ďalšej časti žaloby odcitoval ustanovenie § 198 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., ako aj § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom uviedol, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Preto, aby v tom - ktorom prípade išlo o priestupok, je potrebné aby došlo k naplneniu niektorých znakov, a to zavinené konanie, konanie, ktoré je za priestupok označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone a konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, teda nie každé zavinené konanie, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty uvedené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone priestupkom aj reálne ide o prípady, kedy intenzita takéhoto konania nedosahuje takú hranicu, aby išlo o konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Má zato, že konanie, ktorého sa dopustil tým, že prostredníctvom po domácky vyrobeného destilačného zariadenia na výrobu liehu vyrobil lieh v objeme 9 l s koncentráciou 53,10 % pri teplote 20 °C nedosahuje takú mieru spoločenskej nebezpečnosti, aby toto konanie bolo možné označiť za priestupok. Je preto potrebné dospieť k záveru, že takéto konanie nie je možné objektívne hodnotiť ako priestupok, nakoľko toto nenapĺňa všetky uvedené formálne i materiálne znaky priestupku. Ak by aj takéto jeho konanie bolo možné kvalifikovať ako priestupok, je potrebné poukázať na to, že jedným zo základných princípov ukladania trestov, je princíp proporcionality (primeranosti) sankcie za spáchaný skutok. Aj keď zákonom stanovenou sankciou zákonodarca v súlade so zásadou „nulla poena sine lege“ stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu sankcie podľa okolností konkrétneho prípadu. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu sankcie. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ svojim konaním spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností, konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keď nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. V súvislosti s otázkou primeranosti sankcie zákona nie v rozpore so zákonom poukázal na rozsudok NS SR č.k. 4To/2/2013 zo 16.04.2013, v zmysle ktorého súd poukazuje na to, že zásada primeranosti trestu sa rovnako aplikuje v konaní trestnom i v konaní správnom. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/32/2007 z 24. 04. 2008, kde Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou primeranosti sankcie uloženej správnym orgánom, vzhľadom na závažnosť konania páchateľa priestupku, ako aj na rozsudok vo veci č.k 1Sžf/50/2016 z 28. 11. 2017, v ktorom sa uvádza : „neobstojí ani názor krajského súdu, podľa ktorého nemožno otázku primeranosti sankcie skúmať, pretože by inak nemohla byť uložená pokuta. Odvolací súd má zato, že otázku primeranosti sankcie je potrebné skúmať vždy individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Hľadiac na všeobecný stav dodržiavania zákonnosti možnosti odhaľovania protiprávnej činnosti a závažnosť zákonom chráneného záujmu výnimočne môže byť za primeranú sankciu považovaná aj na prvý pohľad prekvapivo vysoká pokuta. Na druhej strane zásada „nulla poena sine lege“ (žiaden trest bez zákona) nemôže byť chápaný tak, že hocijaká sankcia napísaná do zákona sa môže za akýchkoľvek okolností aplikovať. Uloženie prísne fixnej sankcie prichádza do úvahy len vtedy, ak sa neprieči ústavným hodnotám. Pokiaľ zákon neumožňuje uložiť miernejšiu sankciu, ktorá by sa javila ako primeraná, nezostáva zrejme iná možno ako neuložiť žiadnu sankciu.“ Pokuta, ktorá mu bola uložená vo výške 3.319 eur rozhodnutím Colného úradu Košice je podľa neho tak v značnom nepomere s jeho konaním a jeho následkami, ako aj so stupňom nebezpečenstva pre spoločnosť. Dôrazne poukazuje na to, že je poberateľom starobného dôchodku, ktorý je jeho jediným zdrojom príjmu a úhrada pokuty, aká mu bola uložená by mohla mať u neho aj likvidačné dôsledky. Navrhuje, aby súd v prípade nevyhovenia žalobe v zmysle § 198 ods. 1 písm. a/ zmenil výšku uloženej pokuty tak, ako to uviedol v žalobe, teda na sumu 300 eur, pretože uložená pokuta je neprimeraná povahe skutku a mohla by mať pre neho likvidačný charakter. 12. Zároveň žiadal, aby súd priznal tejto žalobe v súlade s ust. § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku odkladný účinok. 13. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 15. Uviedol, že žalobca v žalobe argumentuje tými skutočnosťami, ktoré boli aj obsahom jeho odvolania, s ktorými sa ako odvolací orgán aj v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal a v tejto súvislosti opakuje to, čo uviedol aj v samotnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 16. K námietke žalobcu, ktorú uviedol aj v návrhu na rozhodnutie, aby správny súd zmenil výšku uloženej pokuty a túto znížil na 300 eur, poukázal na ust. § 198 ods. 2 SSP v zmysle ktorého správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy, z čoho je zrejmé, že nakoľko osobitný predpis v danom prípade neumožňoval colnému úradu ani jemu rozhodnúť o výške pokuty inak ako bolo v danej veci rozhodnuté, t.j. colný úrad ani on pri rozhodovaní sankcie v danom prípade nijako nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených v zák. č. 530/2011 Z. z. a žalobcovi bola uložená pokuta za spáchaný daňový priestupok ex lege v najnižšej zákonom stanovenej výške. 17. V súvislosti s argumentáciou a odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/32/2007 a 1 Sžf/50/2016 uvádza, že sa tam uvádzané prípady, ktoré sa na prejednávaný prípad nevzťahujú po právnej ani skutkovej stránke, pretože tieto rozhodnutia sa týkali právnej úpravy, kedy bola za správne delikty zákonodarcom stanovená fixná pokuta, čo však už zákonodarca v čase rozhodovania Najvyššieho súdu novelizovaním príslušných zákonných ustanovení proporcionálne zmenil. K námietkam týkajúcim sa konania o zabezpečení liehu uviedol, že tieto námietky sú neopodstatnené, pretože spáchanie prejednávaného daňového priestupku žalobcom bolo riadne a nepochybne preukázané v priestupkovom konaní a to až po ústnom prejednaní priestupku colným úradom, čo povinne v zmysle § 21 ods. 1, prvá veta zák. č 71/1967 Zb. stanovuje, v rámci ktorého sám žalobca sa priznal a uviedol do zápisnice „áno vyrobil som lieh pre svoju spotrebu a iba vo veľmi malom množstve“. V rámci ústneho prejednávania priestupku v priestupkovom konaní žalobca bol riadne poučený aj o možnosti odmietnuť vypovedať, pokiaľ by tým sebe alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok, colný delikt alebo iný správny delikt. Skutočnosť, že ide o dôkaz získaný v priestupkovom konaní zákonným spôsobom žalobca nespochybnil ani v odvolacom konaní a ani v podanej žalobe. Pri posúdení viny žalobcu zo spáchania daňového priestupku, správny orgán nevychádzal len z jeho výpovede do zápisnice colného úradu o ústnom pojednávaní z 03. 08. 2017, ale aj z kontextu iných dôkazov, keď z predloženého spisového materiálu je zrejme a nepochybné že žalobca prechovával zariadenie na výrobu liehu a zároveň bol u neho zistený nelegálne vyrobený lieh. Žalobca v konaní nepredložil žiadne doklady o legálnom nadobudnutí liehu a zdanení spotrebnou daňou a ani ničím nespochybnil, žeby lieh nebol ním vyrobený. Rozhodnutie odôvodnil aj poukazom na zápisnicu o ústnom prejednaní priestupku z 03. 08. 2017 a rozhodnutie vôbec neodôvodnil vysvetleniami žalobcu uvedenými do zápisnice colného úradu o priebehu zabezpečenia zn. 68005974/2017 z 03. 02. 2017, ktorá bola spísaná predovšetkým na účely zabezpečenia liehu zisteného u žalobcu o OO PZ Plešivec a právne slúži pre potreby následného konania o zabezpečení a prepustení veci tak, ako tomu bolo aj v danom prípade. 18. Krajský súd uznesením č.k. 6S/6/2018 z 19. 04. 2018 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby zamietol. 19. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, duplikou žalobcu, obsahom administratívneho spisu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 20. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v platnom znení (ďalej len zák. č. 530/2011 Z.z.), alkoholickým nápojom, ktorým je lieh sa na účely tohto zákona rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu. 21. Na základe protokolu o skúške č. VOE-0583/17 zo 17. 05. 2017 sa konštatuje, že vo vzorke bol obsah alkoholu 50,85 % pri 20 °C. Teda výsledky analýz umožňujú posudzovať vzorku ako tovar položky harmonizovaného systému 2208. 22. Podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak vyrobí lieh. 23. Podľa ods. 2 písm. g/ citovaného ustanovenia colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3.319 eur za priestupok podľa ods. 1 písm. g/ a takýto lieh zabezpečí. 24. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch - zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení (ďalej len zák. č. 372/1990 Zb.) 25. Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupku sa koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný. Ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. 26. Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní 27. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. SSP, správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 28. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovenia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada. Na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. 29. Dňa 03. 02. 2017 v čase o 12.40 hod. na základe anonymného oznámenia vykonala hliadka OO PZ Plešivec previerku na adrese W. XXX, t.j. na adrese, kde býva žalobca a zistil, že tento má doma po domácky vyrobené zariadenie na výrobu liehu, aj takto vyrobený lieh v množstve približne 8 litrov. Sklenený demižón, v ktorom sa nachádzalo cca 8 litrov liehu žalobca dobrovoľne vydal, ako aj zariadenie na výrobu liehu. Z liehu bola odobratá vzorka, ktorá bola zaslaná na expertízu. Colný úrad rozhodnutím č. 680006486/2017 zo 07.02.2017 rozhodol o zabezpečení zisteného liehu v množstve 9 litrov v sklenenom demižóne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. 02. 2017. Po doručení výsledku odbornej expertízy - protokol o skúške č. BOE -0583/17 zo 17. 05. 2017, colný úrad vydal rozhodnutie o prepadnutí veci zn. 680027099/2017 30. 05. 2017, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. 06. 2017. Pretože vzniklo dôvodné podozrenie, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedenú v § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., colný úrad spísal úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zo dňa 17. 07. 2017 zn. 680035177/2017 a začal konanie o priestupku. Colný úrad nariadil ústne pojednávanie vo veci prejednania priestupku na deň 03. 08. 2017, na ktoré sa žalobca dostavil a do zápisnice uviedol „ áno vyrobil som lieh pre svoju spotrebu a iba vo veľmi malom množstve.“ 30. Na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu pripojených administratívnych spisov správny súd sa stotožňuje so záverom správnych orgánov, že skutkový stav v danej veci colným úradom bol dostatočne zistený a je zrejmé, že žalobca prechováva po domácky vyrobené zariadenie na výrobu liehu a vyrobil na ňom lieh v množstve, ktoré bolo u neho zistené dňa 03. 02. 2017 a ktorý bol uložený v sklenenom demižóne cca 8 až 9 litrov. K samotnej námietke žalobcu, že v danom prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného priestupku, považuje za neopodstatnené, pretože žalobca, tak ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov, ako aj z odôvodnenia správnych rozhodnutí pri prejednaní priestupku sám potvrdil, že vyrobil lieh pre vlastnú potrebu v malom množstve na podomácky vyrobenom zariadení na výrobu liehu a má zato, že boli naplnené všetky zákonom požadované formálne aj materiálne znaky priestupku v zmysle už citovaného § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. Bolo totiž dostatočne preukázané, že žalobca ako subjekt objektu protiprávnym konaním, ktoré spočívalo v nepovolenej výrobe liehu (objektívna stránka priestupku), ktoré bolo jeho vôľovým konaním so zámerom naplniť zamýšľaný skutok a to vyrobiť lieh na po domácky vyrobenom zariadení na výrobu liehu bez ohľadu na protiprávnosť takéhoto konania ( subjektívna stránka priestupku) pričom bol porušený záujem chránený zákonom, t.j. zákaz výroby liehu nepovoleným spôsobom a nepovolenou osobou (objekt priestupku). Námietka žalobcu, že v danom prípade nebol naplnený predovšetkým materiálny znak skutkovej podstaty daného priestupku, keďže jeho konanie nedosiahlo takú intenzitu ohrozenia alebo porušenia zákonom chráneného záujmu spoločnosti, aby bol zaň sankcionovaný, čo dáva do súvislosti s množstvom vyrobeného liehu v objeme 9 l, pričom poukazuje aj na výšku spotrebnej dane z predmetného nezákonne vyrobeného liehu, ktorá je 49,46 eur treba uviesť, že žiadna platná a účinná zákonná úprava nestanovuje, aká konkrétna výška úniku na spotrebnej dani v daných prípadoch porušujúca alebo ohrozujúca záujem spoločnosti a aká už nie je. Treba si uvedomiť aj to, že zákonodarca týmto spôsobom chráni aj spoločenský záujem aj s ohľadom na možné zdravotné riziká, t.j. ohrozenie života a zdravia potenciálnych konzumentov takto po domácky vyrobeného nelegálneho liehu a možno konštatovať, že ide o zákonom intenzívne chránený spoločenský záujem. 31. K námietke žalobu týkajúcej sa výšky uloženej pokuty a jej moderácie (zníženie na 300 eur) je potrebné uviesť, že z ust. § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. vyplýva len to, v akej výške sa má uložiť pokuta za takýto priestupok, a teda že výška spotrebnej dane pripadajúca na množstvo nelegálne vyrobeného liehu je rozhodujúca pre výšku uloženia pokuty, ale nie pre posúdenie intenzity spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania ako materiálneho znaku priestupku. Zákonodarca v priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/ chráni okrem iného aj spoločenský záujem s ohľadom na možné zdravotné riziká, a to najmä ohrozenie života a zdravia potenciálnych konzumentov po domácky vyrobeného nelegálneho liehu a preto nie je možné posudzovať intenzitu spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania len z pohľadu aké množstvo liehu nelegálne vyrobil žalobca. Vyčíslenie spotrebnej dane z liehu podľa citovaného ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. slúži výlučne len pre účely určenia výšky sankcie za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona, z čoho jednoznačne vyplýva zakotvenie princípu proporcionality, podľa ktorého sa ukladajú sankcie. V uvedenom ustanovení je zároveň uvedené, že ak výška spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu nepresiahne sumu 3.319 eur, je colný úrad ex lege povinný uložiť pokutu v tejto výške. Je pravdou, že v danom prípade výška spotrebnej dane z predmetného zabezpečenia liehu v množstve cca 9 l je 49,46 eur, ale tak ako to vyplýva z § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. správny orgán bol povinný uložiť pokutu vo výške 3.319 eur, t.j. v najnižšej sume akú mohol uložiť, čím bol rešpektovaný princíp proporcionality pri uložení sankcie, nakoľko tento princíp vyplýva priamo už z citovaného § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011. 32. K námietkam žalobcu týkajúcich sa priebehu zabezpečenia tovaru a prepadnutie zabezpečeného tovaru je potrebné uviesť, že žalobca pri kontrole dňa 03. 02. 2017 o 18.15 hod. na výzvu dobrovoľne vydal zariadenie na výrobu liehu zložené zo štyroch súčastí, konkrétne zo samostatne stojacej varnej nádoby - smaltovaného hrnca o objeme cca 50 l, na ktorom je železná prikrývka, z ktorej vedie vyústenie z medenej rúrky a samostatne stojacim chladiacim zariadením pozostávajúceho z plechovej nádoby s medenou rúrkou stočenou vo vnútri, ktoré sú vzájomne prepojené medenou rúrkou, o čom zamestnanec KÚFZ spísal zápisnicu o vydaní veci ČVS: KÚFS - 6/7055-SV-2017 z 03. 02. 2017. Kriminálnym úradom finančnej správny bola následne spísaná zápisnica ČVS: KÚFS - 6/7055-SV-2017 z 03. 02. 2017 o ohliadke zariadenia na výrobu liehu, z ktorej okrem iného vyplýva, že žalobca Kriminálnemu úradu finančnej správy vydal tiež demižón s predmetným liehom s tým, že tento bude odovzdaný privolanému vecne a miestne príslušnému správcovi dane. Následne bol lieh odovzdávacím protokolom ČVS:KÚFS-6/7055-SV-2017 z 03. 02. 2017 spísaný Kriminálnym úradom finančnej správy odovzdaný colnému úradu ako vecne a miestne príslušnému správcovi dane. Colný úrad po oboznámení sa s uvedenými skutočnosťami lieh žalobcovi zabezpečil, o čom spísal zápisnicu o priebehu zabezpečenia zn. 680005974/2017 z 03. 02. 2017, do ktorej žalobca podal k nadobudnutiu jemu vysvetlenie v tom zmysle, že zariadenie na výrobu liehu zdedil po svojom švagrovi. Lieh zaistený v sklenenom demižóne vyrobil na tomto zariadení na výrobu liehu, ktoré obsluhoval sám, pričom vyrobený lieh nepredával, ale používal iba na vlastnú spotrebu. Colný úrad následne pristúpil k zisteniu množstva liehu nachádzajúcom sa v predmetnom sklenenom demižóne, pričom bolo zistené, že v demižóne s objemom 10 l sa nachádza 9 l liehu s objemovou koncentráciou alkoholu 53,10 % pri teplote 20°C. Následne colný úrad pristúpil za prítomnosti žalobcu k odberu vzoriek z predmetného liehu, ktoré zaslal na expertízne skúmanie laboratória Finančného riaditeľstva SR. Dňa 07. 02. 2017 vydal rozhodnutie zn. 680006486/2017 o zabezpečení predmetného tovaru v súlade s § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. v spojení s § 41 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 02. 2017. Dňa 30. 05. 2017 colný úrad rozhodnutím zn. 680027099/2017 právoplatným 19. 06. 2017 rozhodol o prepadnutí zabezpečeného liehu v prospech štátu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že konanie o priestupku žalobcu, za ktorý mu bola uložená sankcia a ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nesúvisí s preskúmavaním skorších rozhodnutí ohľadne zabezpečenia tovaru a prepadnutia zabezpečeného liehu. Rozhodnutia ako už bolo uvedené nadobudli právoplatnosť a preto ak žalobca tvrdí, že nebol dodržaný zákonný postup v priebehu uvedených konaní, nič mu nebránilo v týchto konaniach sa domáhať ich nápravy. Žalobca ani proti jednému z uvedených rozhodnutí však odvolanie nepodal. 33. Správny súd konštatuje, že pre posúdenie popísaného konania žalobcu ako priestupku v zmysle § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č 530/2011 Z. z. boli splnené všetky zákonom požadované formálne ako aj materiálne znaky, keďže v priestupkovom konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca ako subjekt priestupku svojim protiprávnym konaním, t.j. nepovolenou výrobou liehu (objektívna stránka priestupku ), ktoré bolo jeho vôľovým konaním so zámerom náplne zamýšľaný následok, t.j. vyrobiť nezákonným spôsobom lieh bez ohľadu na protiprávnosť takéhoto konania (subjektívna stránka priestupku), čím bol porušený záujem chránený zákonom, t.j. zákaz výroby liehu nepovoleným spôsobom a nepovolenou osobou (objekt priestupku). Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v priestupkovom konaní správne orgány vychádzali zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 03. 02. 2017, pretože tak ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov a napokon aj z odôvodnenia rozhodnutí správnymi orgánmi v priestupkovom konaní, bolo nariadené pojednávanie. Žalobca sa tohto pojednávania riadne zúčastnil dňa 03. 02. 2017, kde k výrobe liehu sa bez pochybnosti priznal „ áno vyrobil som lieh pre svoju spotrebu a iba vo veľmi malom množstve“ a práve z tejto výpovede žalobcu správne orgány vychádzali pri rozhodovaní o priestupku žalobcu. 34. Žalobca v žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, eventuálne aby súd výšku pokuty znížil zo sumy 3.319 eur na sumu 300 eur. Správny súd poukazuje na citované ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., z ktorého bezpochyby vyplýva, že vyčíslenie spotrebnej dane z liehu slúži len pre účely určenia výšky sankcie za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., čím je zabezpečený princíp proporcionality a zároveň z neho vyplýva aj to, že ak výška spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu nepresiahne sumu 3.319 eur je colný úrad ex lege povinný uložiť v tejto výške, z ktorého dôvodu aj keď spotrebná daň z nezákonne vyrobeného liehu bola vo výške 49,46 eur vzhľadom na uvedené ustanovenie, správny orgán bol povinný uložiť žalobcovi pokutu v najnižšej možnej výške, t.j. v sume 3.319 eur. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby správny orgán, resp. aj súd takto najnižšiu výšku sumy pokuty mohol ešte dodatočne znižovať. Napokon ako žalobca uviedol na súdnom pojednávaní, uloženú pokutu v sume 3.319 eur už zaplatil. 35. Na základe uvedených skutočností a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú neopodstatnené a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.