Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200318 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200318.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: K. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 25.04.2017, o pre skúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016, takto r o z h o d o l : I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.04.2017 (č.l. 1-4 spisu) domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016. V odôvodnení správnej žaloby uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím zo dňa 22.02.2017 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 15.12.2016 ako vecne správne v otázke aplikácie právneho predpisu § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu alebo iného poškodenia zdravia a vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo vzťahu k vzniku pracovného úrazu - poistnej udalosti u žalobcu. 2. Žalobca namietal, že predmetné rozhodnutie je pre neho diskriminačné, znevýhodňujúce jeho postavenie ako občana, ktorému bol predmetným rozhodnutím krátený jeho zákonný nárok na odškodnenie jeho nároku - sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom správny orgán postupoval v rozpore s dobrými mravmi a navyše zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. 3. Rovnako namietal výšku odškodnenia svojho sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 200 Eur. Doplnil, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil dňa 28.09.2016 na základe bodového ohodnotenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne vykonávajúceho posudkovú činnosť pobočky pre tieto účely, pričom lekárskym posudkom zo dňa 24.10.2016 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov 100. Žalovaná určila finančnú náhradu v sume 200 Eur tak, že bodové ohodnotenie 100 bodov určila súčinom v sume 2 Eurá za 1 bod. Z hľadiska výšky odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia namietal, že trvalý následok vznikol v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, avšak poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje nový trvalý následok u poškodeného, v tomto prípade strata pravého oka, vznikol a bol zistený v roku XXXX (posudok MUDr. S.), t. j. za účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z.. Preto mal za to, že jeho odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia malo byť posudzované v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., kde suma za 1 bod sa určuje ako 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok za náhradu. Keďže nárok vznikol v roku XXXX, je pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 17,66 Eur, teda jeho nárok na poškodenie predstavuje za priznaných 100 bodov sťaženia spoločenského uplatnenia pri hodnote 1 bod celkovú sumu 1766 Eur. Záverom dodal, že rozhodnutie žalovanej (ústredie), ako aj pobočky Košice, sa opiera o nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávnu aplikáciu právnych predpisov na daný prípad pri rozhodovaní o výške odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a je vydané v rozpore s platnou právnou úpravou, čo spôsobuje jeho protiústavnosť. 4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2017 (č.l. 33-35 spisu) navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukázala na to, že zo spisovej dokumentácie, konkrétne zo Záznamu o úraze zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovi sa stal pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX u zamestnávateľa P. C., U..G..C... Vo veci bol vypracovaný Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.03.2000, v ktorom bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška č. 32/1965 Zb.“) celkovým počtom 700 bodov, ktoré si žalobca uplatnila v konaní pred Slovenskou poisťovňou a tieto jeho nároky boli odškodnené. Následne žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveného MUDr. H. S., oftalmológ, očné oddelenie, D. B. I.. L. W., v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené podľa položky 268a - enukleácia očnej gule pri možnosti použitia bežnej protézy u muža celkovým počtom 100 bodov. 5. Žalovaná dodala, že vzhľadom na tú skutočnosť, že posudok zo dňa XX.XX.XXXX nebol vyhotovený v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákona č. 437/2004 Z. z.“), požiadala pobočka posudzujúcu lekárku o opravu posudku, ktorú táto vykonala a doručila pobočke opravený posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. položkou 266a - enukleácia očnej gule pri možnosti použitia bežnej protézy u muža s rovnakým počtom bodov 100. Na základe záverov tohto posudku a po kontrole zo strany posudkového lekára pobočky, ktorý súhlasil s opraveným posudkom, vydala pobočka Košice dňa 15.12.2016 rozhodnutie, ktorým podľa § 99 zákona o sociálnom poistení priznala žalobcovi nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v sume 200 Eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. 6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017, ktorým rozhodnutie pobočky pri priznaní predmetnej úrazovej renty žalobcovi považovala za správne. Pokiaľ sa týka námietok uvedených v správnej žalobe žalovaná podotkla, že v predmetnom konaní je sporná výška hodnoty 1 bodu a následne vyplatená suma priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukazovala na znenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ako aj na otázku pravej a nepravej retroaktivity. Mala za to, že zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. pred 01.08.2004, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. Toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Poukazovala pritom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 7. Doplnila, že pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré je svojim obsahom jednoznačné a nesporné. K poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., pri ktorom sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia, vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona a žiadna časť tohto prechodného ustanovenia nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Pre žalovanú je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Keďže žalobcovi sa pracovný úraz stal za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,00 Sk za 1 bod. 8. Pokiaľ sa týkalo námietky prílišnej tvrdosti výkladu zákona č. 437/2004 Z. z. uviedla, že nemôže nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý zákon neumožňuje) s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Záverom uviedla, že v správnej žalobe nie sú uvedené nové námietky, ale je zotrvanie na dôvodoch uvedených v odvolaní zo dňa 14.01.2017, ku ktorým sa žalovaná vyjadrila v rozhodnutí zo dňa 22.02.2017. 9. Žalobca v replike zo dňa 19.09.2017 (č.l. 44-45 spisu) uviedol, že žalovaná zotrvala a zopakovala svoju argumentáciu z rozhodnutia napadnutého žalobou a na svojom striktnom výklade § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Pokiaľ sa týka úvah žalovanej o pravej a nepravej retroaktivite mal zato, že žiadne z ustanovení právneho predpisu, ani zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno vykladať v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky so zreteľom na článok 38 ods. 1 Ústavy a nemožno zmenu právnej úpravy, spočívajúcej v prechode odškodňovania, poškodenia zdravia zo zamestnávateľa na žalovanú aplikovať spôsobom, ktorý zbaví žalobcu priaznivých účinkov ktorejkoľvek z týchto úprav. Poukazoval na znenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako aj na pripojený rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/678/2000 zo dňa 19.02.2016, kde bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pôvodne zisteného ako následok jeho pracovného úrazu bolo v súdnom konaní zvýšené na 43-násobok. Keďže v súčasnosti sa rozhoduje o priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobeného pracovným úrazom, žalovaná v prípade, že zotrváva na názore, že poškodenie zdravia žalobcu, naposledy zistené posudkom z roku 2016, bolo potrebné odškodniť podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., nevyrovnala sa žiadnym spôsobom s § 7 ods. 3 vyhlášky. Toto jej pochybenie je o to závažnejšie, že ako vyplýva z označeného rozsudku Okresného súdu Košice II, žalovaná bola vedľajšou účastníčkou v konaní, v ktorom bol vynesený označený rozsudok. Postup žalovanej, kedy aplikuje na danú vec platnú právnu úpravu spôsobom, kedy z tejto právnej úpravy sa aplikuje pre žalobcu len menej výhodné ustanovenia, nezodpovedá povinnostiam žalovanej, vyplývajúcej z ustanovenia § 196 ods. 1, ods. 6 a § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 10. Žalovaná v duplike zo dňa 04.10.2017 (č.l. 51-52 spisu) nesúhlasila s výkladom § 11 zákona č. 437/2004 Z. z. urobené právnou zástupkyňou žalobcu, zotrvala na dôvodoch, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Ohľadne námietky, že sa nijakým spôsobom nevyporiadala s ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. s odvolaním na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/678/2000-580 zo dňa 19.02.2016, ktorým bola zvýšená základná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 43-násobok uviedla, že právo na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje v rámci občianskoprávneho konania a nie v rámci konania správneho pred správnym súdom. Preto považovala požiadavku zo správnej žaloby v sociálnych veciach na priznanie zvýšenej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8 600 Eur za irelevantnú, a to aj s dôrazom na tú skutočnosť, že táto suma bola žalobcovi už raz priznaná voči jeho zamestnávateľovi rozsudkom okresného súdu Košice. Rovnako po oboznámení sa s obsahom zistila, že táto zvýšená suma sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobcovi priznaná podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a nie zákona č. 437/2004 Z. z.. Príslušný okresný súd sa v tomto rozsudku zaoberal len tým, či má byť žalobcovi vyplatená suma zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom do 31.03.1999 v sume 30 Sk za 1 bod alebo v znení účinnom od 01.04.1999 v sume 60 Sk za 1 bod, teda v znení účinnom. Dávala do pozornosti súdu rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/133/2016-72 zo dňa 15.05.2017, ktorým Krajský súd v Nitre zamietol žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovanej v rovnakom predmete konania. 11. Záverom dodala, že nijakým spôsobom si nedovoľuje zľahčovať poškodenie zdravia žalobcu, ktoré utrpel následkom pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX, ale vzhľadom na koncepciu odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pričom pre žalovanú je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. 12. Žalovaná rozhodnutím č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 zamietla odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016 v celom rozsahu a potvrdila predmetné rozhodnutie. V odôvodnení uviedla, že zo Záznamu o úraze zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovi sa stal pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX. Následne žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX si žalobca uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveného MUDr. H. S., s celkovým počtom 100 bodov. Príslušná pobočka v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení požiadala posudkového lekára pobočky o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v posudku zo dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom ku skutočnosti, že tento posudok nebol vyhotovený v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., požiadala pobočka posudzujúcu lekárku o opravu posudku zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú táto vykonala a dospela v zmysle posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX k rovnakému počtu bodov 100. Následne pobočka Košice priznala rozhodnutím zo dňa 15.12.2016 náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v sume 200 Eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. 13. K námietke, že z hľadiska výšky odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je rozhodujúce, že trvalý následok vznikol v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, avšak poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje nový trvalý následok u poškodeného (strata pravého oka) vznikol a bol zistený v roku 2016, má byť hodnota bodu 17,66 Eur, čím mal byť priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1766 Eur (100 bodov x 17,66 Eur) dodala, že príslušná pobočka posudzovala nárok v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., konkrétne v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s ustanovením doterajšieho právneho predpisu, ktorým je vyhláška č. 32/1965 Zb. a ustanoveniami § 4 ods. 1 a § 7 ods. 1 predmetnej vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom ústredie považovalo rozhodnutie príslušnej pobočky za správne. 14. Pokiaľ išlo o námietku k hodnote 1 bodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zdôraznila, že hodnota 1 bodu bola určená podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri aplikácii § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004 Z. z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb., okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, potom by sa logicky mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Z daného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred 01.08.2004 a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu. Z tohto znenia nevyplýva žiadna výnimka a niet dôvodu, prečo by malo byť aplikované tak, že sa nevzťahuje len na výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska použitia hodnoty 1 bodu na určenie sumy tejto náhrady. Práve naopak, ak by zákonodarca chcel, aby náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzovala podľa zákona č. 437/2004 Z. z., potom by takéto vymedzenie jednoznačne v zákone uviedol. Keďže v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. došlo k pracovnému úrazu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. pred 01.08.2004 a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, vzťahujú sa doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. K poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia, vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Keďže sa pracovný úraz stal za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za 1 bod. 15. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016 príslušná pobočka podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21.02.1999 nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200 Eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzala z týchto dokladov (Oznámenie poistnej udalosti spísané dňa XX.XX.XXXX, Záznamu o úraze, Zápisnice z prerokovania pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX, Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa XX.XX.XXXX posudzujúcim lekárom MUDr. H. S., opraveným Lekárskym posudkom vypracovaným podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámením o predlžení lehoty kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť pobočky na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX). Vo svojom odôvodnení poukazovala na znenie ustanovenia § 11 zákona č. 437/2004 Z. z., ako aj § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a doplnila, že pevne ustanovené sumy v slovenských korunách (platné k 31.12.2008) po ich prepočte konverzným kurzom k 01.01.2009 predstavujú 2 Eur (60,-Sk). Keďže pracovný úraz vznikol u poškodeného dňa XX.XX.XXXX (následne správne opravené dodatkom Upovedomením o oprave rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX), výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, t. j. 60 Sk za 1 bod (2 Eurá). Pobočka doplnila, ako dospela k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200 Eurá, ktorá bola určená ako súčin uvedeného počtu bodov v lekárskom posudku zo dňa XX.XX.XXXX, kde bolo sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu ohodnotené na 100 bodov a sumy 2 Eurá za 1 bod. 16. Správny súd v preskúmavanej právnej veci konštatoval splnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku. 17. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení, Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) 18. K Poznámke 60a) je uvedené - Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“). 19. Podľa § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. 20. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. 21. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 22. Podľa § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením. 23. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 24. Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. 25. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, súd právne uzatvára: 26. Právna problematiky v posudzovanej právnej veci je upravená jednak vo vyhláške č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (Vyhláška) a v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (zákon). 27. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovanej, podľa ktorého má byť poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu pracovného úrazu (XX.XX.XXXX) a teda jeho nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj nesprávne právne posúdila. Rovnako namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 28. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia správny súd poukazuje nato, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „NS SR“) sa problematikou posudzovania bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia najmä v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach. Pre posúdenie danej právnej veci treba poukázať na jeho ostatnú rozhodovaciu činnosť, a to rozsudok sp. zn. 1Sžso27/2015 z 27.07.2015, ako aj sp. zn. 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015. V neposlednom rade treba spomenúť závery uvedené v rozsudku NS SR č. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009. 29. V predmetnom rozsudku NS SR uviedol, že zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona, ako sú poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, posudzujúci lekár (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7 a § 8), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie citovaného § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 30. Rovnako treba uviesť, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí dňa 13.11.2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z.“ (Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010). 31. Z daného zároveň vyplýva, že žalobca, keďže utrpel pracovný úraz (XX.XX.XXXX) treba podľa doterajších predpisov, t.j. vyhlášky č. 32/1965 Zb., posudzovať bolesť a sťaženie spoločného uplatnenia. V danom prípade takto žalovaná postupovala, keďže vyzvala lekárku (MUDr. H. S.), ktorá vypracovala lekársky posudok predložený žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX, aby tento opravila v danom smere, čo následne táto aj urobila posudkom zo dňa XX.XX.XXXX (opravený lekársky posudok). Teda žalovaná postupovala vo veci správne a náležite za účelom zistenia úplného skutkového stavu. Ohľadne posudzovania bolesti a sťaženia spoločného uplatnenia mal byť, a v konečnom dôsledku aj bol zo strany žalovanej, použitý správny právny predpis t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. 32. Nemožno sa teda stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci, nakoľko vo veci v konečnom dôsledku akceptovala predložený opravený lekársky posudok zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom posudzujúca lekárka ohodnotila podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu rovnako počtom bodov 100, ako pri posudku zo dňa XX.XX.XXXX. Teda žalovaná pri svojom rozhodovaní následne aj z tohto posudku a ním stanoveného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu aj vychádzala. Žalobca ani danú skutočnosť, ani bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (vo výške 100 bodov) nespochybňoval. 33. Rovnako neobstojí ani námietka, že zo strany žalovanej mala byť zohľadnená aj tá skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/678/2000-580 zo dňa 19.02.2016 bola zvýšená základná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 43-násobok, nakoľko okresný súd pri rozhodovaní o určení 43-násobku vychádzal pri určení výšky sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu zo zákonných ustanovení vyhlášky č. 32/1967 Zb.. K danému súd dodáva, že žalovaná posudzovala nárok žalobcu na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 99 ZoSP v zmysle ktoré sa tieto nároky posudzujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z.z.. Z ustanovenia § 5 ods. 5 tohto zákona vyplýva, že súd môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Teda právo na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje nie v rámci správneho konania (v konaní pred žalovanou), ale v rámci uplatnenia si tohto nároku (mimoriadneho zvýšenia) v občianskoprávneho konania. 34. Na druhej strane však možno zhrnúť, že podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý v prechodnom ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, ktorý právny predpis sa má použiť na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom. 35. Na základe vyššie uvedeného sa správny súd stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v jeho ostatnej rozhodovacej činnosti, že pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné a preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, t.j. vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadia zákonom č. 437/2004 Z. z.. V danom prípade treba žalobcovi poskytnúť výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, teda podľa zákona č. 437/2004 Z.z.. 36. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku preskúmavané rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaná viazaná právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP). 37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.