Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sa/16/2017 z 1. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 1. januára 2018, sp. zn. 5Sa/16/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200318.1 Krajský súd Košice | 5Sa/16/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200318.1 | 2018-01-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 167 SSP, § 190 SSP, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., § 191 ods. 1 písm. c) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43433add-be8d-4dee-b3a4-e1dc015b6799 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200318.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200318
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200318.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: K. U., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka,
Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava
1, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 25.04.2017, o pre skúmanie rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 26794-2/2017-BA zo
dňa 22.02.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa
15.12.2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.04.2017 (č.l. 1-4 spisu) domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016. V odôvodnení správnej žaloby
uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím zo dňa 22.02.2017 potvrdila rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 15.12.2016 ako vecne správne v otázke aplikácie právneho
predpisu § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia v dôsledku
pracovného úrazu alebo iného poškodenia zdravia a vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo vzťahu k vzniku
pracovného úrazu - poistnej udalosti u žalobcu.

2. Žalobca namietal, že predmetné rozhodnutie je pre neho diskriminačné, znevýhodňujúce jeho
postavenie ako občana, ktorému bol predmetným rozhodnutím krátený jeho zákonný nárok na
odškodnenie jeho nároku - sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom správny orgán postupoval
v rozpore s dobrými mravmi a navyše zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

3. Rovnako namietal výšku odškodnenia svojho sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 200 Eur.
Doplnil, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil dňa 28.09.2016 na základe bodového
ohodnotenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne vykonávajúceho posudkovú činnosť pobočky pre
tieto účely, pričom lekárskym posudkom zo dňa 24.10.2016 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotené počtom bodov 100. Žalovaná určila finančnú náhradu v sume 200 Eur tak, že bodové
ohodnotenie 100 bodov určila súčinom v sume 2 Eurá za 1 bod. Z hľadiska výšky odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia namietal, že trvalý následok vznikol v príčinnej súvislosti s pracovným
úrazom, avšak poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje nový trvalý následok u poškodeného, v tomto



prípade strata pravého oka, vznikol a bol zistený v roku XXXX (posudok MUDr. S.), t. j. za účinnosti
zákona č. 437/2004 Z. z.. Preto mal za to, že jeho odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
malo byť posudzované v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., kde suma za 1 bod sa určuje ako 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým
úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok za náhradu. Keďže nárok
vznikol v roku XXXX, je pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota
bodu rovnajúca sa sume 17,66 Eur, teda jeho nárok na poškodenie predstavuje za priznaných 100
bodov sťaženia spoločenského uplatnenia pri hodnote 1 bod celkovú sumu 1766 Eur. Záverom dodal,
že rozhodnutie žalovanej (ústredie), ako aj pobočky Košice, sa opiera o nedostatočne zistený skutkový
stav, nesprávnu aplikáciu právnych predpisov na daný prípad pri rozhodovaní o výške odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia a je vydané v rozpore s platnou právnou úpravou, čo spôsobuje
jeho protiústavnosť.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2017 (č.l. 33-35 spisu) navrhla, aby správny súd
správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukázala na to, že zo spisovej dokumentácie, konkrétne zo
Záznamu o úraze zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovi sa stal pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX u
zamestnávateľa P. C., U..G..C... Vo veci bol vypracovaný Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 08.03.2000, v ktorom bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky
č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a
Ústrednej rady odborov o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších
predpisov (ďalej „vyhláška č. 32/1965 Zb.“) celkovým počtom 700 bodov, ktoré si žalobca uplatnila
v konaní pred Slovenskou poisťovňou a tieto jeho nároky boli odškodnené. Následne žiadosťou zo
dňa XX.XX.XXXX o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveného MUDr. H. S., oftalmológ, očné oddelenie,
D. B. I.. L. W., v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené podľa položky
268a - enukleácia očnej gule pri možnosti použitia bežnej protézy u muža celkovým počtom 100 bodov.

5. Žalovaná dodala, že vzhľadom na tú skutočnosť, že posudok zo dňa XX.XX.XXXX nebol vyhotovený
v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej „zákona č. 437/2004 Z. z.“), požiadala pobočka posudzujúcu lekárku o
opravu posudku, ktorú táto vykonala a doručila pobočke opravený posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobcu ohodnotené podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. položkou 266a - enukleácia očnej gule
pri možnosti použitia bežnej protézy u muža s rovnakým počtom bodov 100. Na základe záverov tohto
posudku a po kontrole zo strany posudkového lekára pobočky, ktorý súhlasil s opraveným posudkom,
vydala pobočka Košice dňa 15.12.2016 rozhodnutie, ktorým podľa § 99 zákona o sociálnom poistení
priznala žalobcovi nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu
zo dňa XX.XX.XXXX v sume 200 Eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb..

6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa,
ústredie rozhodnutím č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017, ktorým rozhodnutie pobočky pri priznaní
predmetnej úrazovej renty žalobcovi považovala za správne. Pokiaľ sa týka námietok uvedených v
správnej žalobe žalovaná podotkla, že v predmetnom konaní je sporná výška hodnoty 1 bodu a následne
vyplatená suma priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukazovala na znenie
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ako aj na otázku pravej a nepravej retroaktivity. Mala
za to, že zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na bolesť a na sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. pred 01.08.2004, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu, t. j. vyhláška
č. 32/1965 Zb.. Toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne
neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Poukazovala pritom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.



7. Doplnila, že pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje striktne v nadväznosti
na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré je svojim obsahom
jednoznačné a nesporné. K poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k
ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa
nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti
neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., pri ktorom sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie
zdravia, vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky
č. 32/1965 Zb.. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity
tohto zákona a žiadna časť tohto prechodného ustanovenia nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Pre
žalovanú je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z.. Keďže žalobcovi sa pracovný úraz stal za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,00 Sk za 1 bod.

8. Pokiaľ sa týkalo námietky prílišnej tvrdosti výkladu zákona č. 437/2004 Z. z. uviedla, že nemôže
nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý zákon neumožňuje) s odôvodnením, že
daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento nový právny
predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Záverom uviedla, že v správnej žalobe
nie sú uvedené nové námietky, ale je zotrvanie na dôvodoch uvedených v odvolaní zo dňa 14.01.2017,
ku ktorým sa žalovaná vyjadrila v rozhodnutí zo dňa 22.02.2017.

9. Žalobca v replike zo dňa 19.09.2017 (č.l. 44-45 spisu) uviedol, že žalovaná zotrvala a zopakovala
svoju argumentáciu z rozhodnutia napadnutého žalobou a na svojom striktnom výklade § 11 ods. 1
zákona č. 437/2004 Z. z.. Pokiaľ sa týka úvah žalovanej o pravej a nepravej retroaktivite mal zato,
že žiadne z ustanovení právneho predpisu, ani zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno vykladať v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky so zreteľom na článok 38 ods. 1 Ústavy a nemožno zmenu právnej
úpravy, spočívajúcej v prechode odškodňovania, poškodenia zdravia zo zamestnávateľa na žalovanú
aplikovať spôsobom, ktorý zbaví žalobcu priaznivých účinkov ktorejkoľvek z týchto úprav. Poukazoval
na znenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako aj na pripojený rozsudok Okresného súdu Košice II
sp. zn. 12C/678/2000 zo dňa 19.02.2016, kde bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
pôvodne zisteného ako následok jeho pracovného úrazu bolo v súdnom konaní zvýšené na 43-násobok.
Keďže v súčasnosti sa rozhoduje o priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
spôsobeného pracovným úrazom, žalovaná v prípade, že zotrváva na názore, že poškodenie zdravia
žalobcu, naposledy zistené posudkom z roku 2016, bolo potrebné odškodniť podľa vyhlášky č. 32/1965
Zb., nevyrovnala sa žiadnym spôsobom s § 7 ods. 3 vyhlášky. Toto jej pochybenie je o to závažnejšie,
že ako vyplýva z označeného rozsudku Okresného súdu Košice II, žalovaná bola vedľajšou účastníčkou
v konaní, v ktorom bol vynesený označený rozsudok. Postup žalovanej, kedy aplikuje na danú vec
platnú právnu úpravu spôsobom, kedy z tejto právnej úpravy sa aplikuje pre žalobcu len menej výhodné
ustanovenia, nezodpovedá povinnostiam žalovanej, vyplývajúcej z ustanovenia § 196 ods. 1, ods. 6 a
§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

10. Žalovaná v duplike zo dňa 04.10.2017 (č.l. 51-52 spisu) nesúhlasila s výkladom § 11 zákona
č. 437/2004 Z. z. urobené právnou zástupkyňou žalobcu, zotrvala na dôvodoch, ktoré uviedla vo
svojom vyjadrení k správnej žalobe. Ohľadne námietky, že sa nijakým spôsobom nevyporiadala s
ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. s odvolaním na rozsudok Okresného súdu Košice
II sp. zn. 12C/678/2000-580 zo dňa 19.02.2016, ktorým bola zvýšená základná výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 43-násobok uviedla, že právo na mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje v rámci občianskoprávneho konania a nie
v rámci konania správneho pred správnym súdom. Preto považovala požiadavku zo správnej žaloby v
sociálnych veciach na priznanie zvýšenej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8 600 Eur
za irelevantnú, a to aj s dôrazom na tú skutočnosť, že táto suma bola žalobcovi už raz priznaná voči jeho
zamestnávateľovi rozsudkom okresného súdu Košice. Rovnako po oboznámení sa s obsahom zistila,
že táto zvýšená suma sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobcovi priznaná podľa vyhlášky č.
32/1965 Zb. a nie zákona č. 437/2004 Z. z.. Príslušný okresný súd sa v tomto rozsudku zaoberal len
tým, či má byť žalobcovi vyplatená suma zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom do 31.03.1999 v sume 30 Sk za 1 bod alebo v znení účinnom
od 01.04.1999 v sume 60 Sk za 1 bod, teda v znení účinnom. Dávala do pozornosti súdu rozsudok



Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/133/2016-72 zo dňa 15.05.2017, ktorým Krajský súd v Nitre zamietol
žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovanej v rovnakom predmete konania.

11. Záverom dodala, že nijakým spôsobom si nedovoľuje zľahčovať poškodenie zdravia žalobcu, ktoré
utrpel následkom pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX, ale vzhľadom na koncepciu odškodňovania
sťaženia spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola
posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu
tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pričom pre
žalovanú je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z..

12. Žalovaná rozhodnutím č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 zamietla odvolanie žalobcu voči
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016 v celom
rozsahu a potvrdila predmetné rozhodnutie. V odôvodnení uviedla, že zo Záznamu o úraze zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovi sa stal pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX. Následne žiadosťou zo
dňa XX.XX.XXXX si žalobca uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na
základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX,
vyhotoveného MUDr. H. S., s celkovým počtom 100 bodov. Príslušná pobočka v zmysle § 153 ods.
4 písm. c) zákona o sociálnom poistení požiadala posudkového lekára pobočky o kontrolu bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v posudku zo dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom
ku skutočnosti, že tento posudok nebol vyhotovený v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.,
požiadala pobočka posudzujúcu lekárku o opravu posudku zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú táto vykonala
a dospela v zmysle posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX
k rovnakému počtu bodov 100. Následne pobočka Košice priznala rozhodnutím zo dňa 15.12.2016
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v
sume 200 Eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb..

13. K námietke, že z hľadiska výšky odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je rozhodujúce,
že trvalý následok vznikol v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, avšak poškodenie zdravia, ktoré
spôsobuje nový trvalý následok u poškodeného (strata pravého oka) vznikol a bol zistený v roku 2016,
má byť hodnota bodu 17,66 Eur, čím mal byť priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 1766 Eur (100 bodov x 17,66 Eur) dodala, že príslušná pobočka posudzovala
nárok v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., konkrétne v zmysle ustanovenia § 11
ods. 1 v spojení s ustanovením doterajšieho právneho predpisu, ktorým je vyhláška č. 32/1965 Zb. a
ustanoveniami § 4 ods. 1 a § 7 ods. 1 predmetnej vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom ústredie považovalo
rozhodnutie príslušnej pobočky za správne.

14. Pokiaľ išlo o námietku k hodnote 1 bodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zdôraznila,
že hodnota 1 bodu bola určená podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri aplikácii § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z.. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva a ani zo systematického
usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004
Z. z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb.,
okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo,
potom by sa logicky mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Z daného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že na
bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré
bolo spôsobené pred 01.08.2004 a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred
týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu. Z tohto znenia nevyplýva žiadna výnimka
a niet dôvodu, prečo by malo byť aplikované tak, že sa nevzťahuje len na výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z hľadiska použitia hodnoty 1 bodu na určenie sumy tejto náhrady. Práve
naopak, ak by zákonodarca chcel, aby náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzovala
podľa zákona č. 437/2004 Z. z., potom by takéto vymedzenie jednoznačne v zákone uviedol. Keďže v
zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. došlo k pracovnému úrazu pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, t. j. pred 01.08.2004 a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená
pred týmto dňom, vzťahujú sa doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. K poistnej udalosti
došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu
zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., sa pri stanovení



hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia, vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky,
postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Keďže sa pracovný úraz stal za účinnosti vyhlášky č.
32/1965 Zb., výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za 1 bod.

15. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016
príslušná pobočka podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov priznala žalobcovi v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21.02.1999 nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200 Eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb..
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vychádzala z týchto dokladov (Oznámenie poistnej udalosti spísané dňa
XX.XX.XXXX, Záznamu o úraze, Zápisnice z prerokovania pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX,
Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa XX.XX.XXXX
posudzujúcim lekárom MUDr. H. S., opraveným Lekárskym posudkom vypracovaným podľa vyhlášky
č. 32/1965 Zb. zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámením o predlžení lehoty kontroly bodového hodnotenia
posudkovým lekárom sociálneho poistenia vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť pobočky na
účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX). Vo svojom odôvodnení
poukazovala na znenie ustanovenia § 11 zákona č. 437/2004 Z. z., ako aj § 4 ods. 1 vyhlášky č.
32/1965 Zb. a doplnila, že pevne ustanovené sumy v slovenských korunách (platné k 31.12.2008) po
ich prepočte konverzným kurzom k 01.01.2009 predstavujú 2 Eur (60,-Sk). Keďže pracovný úraz vznikol
u poškodeného dňa XX.XX.XXXX (následne správne opravené dodatkom Upovedomením o oprave
rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX), výška odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, t. j. 60 Sk za 1 bod (2 Eurá). Pobočka doplnila, ako
dospela k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200 Eurá, ktorá bola určená ako súčin
uvedeného počtu bodov v lekárskom posudku zo dňa XX.XX.XXXX, kde bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia u žalobcu ohodnotené na 100 bodov a sumy 2 Eurá za 1 bod.

16. Správny súd v preskúmavanej právnej veci konštatoval splnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku
bez nariadenia pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku.

17. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení, Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a)

18. K Poznámke 60a) je uvedené - Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia“).

19. Podľa § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,
V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Na
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

21. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

22. Podľa § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia
zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,



b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo
rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady
na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s
liečením.

23. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku
1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec
Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

24. Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti sociálnej poisťovne.

25. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, súd právne uzatvára:

26. Právna problematiky v posudzovanej právnej veci je upravená jednak vo vyhláške č. 32/1965
Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej
rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (Vyhláška) a v zákone
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov (zákon).

27. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovanej, podľa ktorého má byť poskytnutá náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu
pracovného úrazu (XX.XX.XXXX) a teda jeho nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
aj nesprávne právne posúdila. Rovnako namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

28. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia správny súd poukazuje nato, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej „NS SR“) sa problematikou posudzovania bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia
a náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia najmä v súvislosti s aplikáciou
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach. Pre
posúdenie danej právnej veci treba poukázať na jeho ostatnú rozhodovaciu činnosť, a to rozsudok sp.
zn. 1Sžso27/2015 z 27.07.2015, ako aj sp. zn. 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015. V neposlednom rade
treba spomenúť závery uvedené v rozsudku NS SR č. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009.

29. V predmetnom rozsudku NS SR uviedol, že zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a
poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady
na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach
potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely
tohto zákona, ako sú poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, posudzujúci lekár (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7 a § 8), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a
zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska
systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to,
ak by sa podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada
za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení



výslovne uvedené. Znenie citovaného § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa
doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich
hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

30. Rovnako treba uviesť, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí dňa
13.11.2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009 v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého
právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť
a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1
zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom
č. 437/2004 Z.z.“ (Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010).

31. Z daného zároveň vyplýva, že žalobca, keďže utrpel pracovný úraz (XX.XX.XXXX) treba podľa
doterajších predpisov, t.j. vyhlášky č. 32/1965 Zb., posudzovať bolesť a sťaženie spoločného uplatnenia.
V danom prípade takto žalovaná postupovala, keďže vyzvala lekárku (MUDr. H. S.), ktorá vypracovala
lekársky posudok predložený žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX, aby tento opravila v danom smere, čo
následne táto aj urobila posudkom zo dňa XX.XX.XXXX (opravený lekársky posudok). Teda žalovaná
postupovala vo veci správne a náležite za účelom zistenia úplného skutkového stavu. Ohľadne
posudzovania bolesti a sťaženia spoločného uplatnenia mal byť, a v konečnom dôsledku aj bol zo strany
žalovanej, použitý správny právny predpis t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb..

32. Nemožno sa teda stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav
veci, nakoľko vo veci v konečnom dôsledku akceptovala predložený opravený lekársky posudok zo dňa
XX.XX.XXXX, v ktorom posudzujúca lekárka ohodnotila podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. sťaženie
spoločenského uplatnenia u žalobcu rovnako počtom bodov 100, ako pri posudku zo dňa XX.XX.XXXX.
Teda žalovaná pri svojom rozhodovaní následne aj z tohto posudku a ním stanoveného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu aj vychádzala. Žalobca ani danú skutočnosť,
ani bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (vo výške 100 bodov) nespochybňoval.

33. Rovnako neobstojí ani námietka, že zo strany žalovanej mala byť zohľadnená aj tá skutočnosť,
že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/678/2000-580 zo dňa 19.02.2016 bola zvýšená
základná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 43-násobok, nakoľko
okresný súd pri rozhodovaní o určení 43-násobku vychádzal pri určení výšky sťaženia spoločenského
uplatnenia u žalobcu zo zákonných ustanovení vyhlášky č. 32/1967 Zb.. K danému súd dodáva, že
žalovaná posudzovala nárok žalobcu na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
zmysle § 99 ZoSP v zmysle ktoré sa tieto nároky posudzujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon
č. 437/2004 Z.z.. Z ustanovenia § 5 ods. 5 tohto zákona vyplýva, že súd môže náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Teda
právo na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje nie v rámci
správneho konania (v konaní pred žalovanou), ale v rámci uplatnenia si tohto nároku (mimoriadneho
zvýšenia) v občianskoprávneho konania.

34. Na druhej strane však možno zhrnúť, že podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý v prechodnom
ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, ktorý právny predpis sa má použiť na bolesť a na sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom.

35. Na základe vyššie uvedeného sa správny súd stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR
vysloveným v jeho ostatnej rozhodovacej činnosti, že pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia
a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné
a preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, t.j. vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale výška náhrady za
bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadia zákonom č. 437/2004 Z. z.. V danom



prípade treba žalobcovi poskytnúť výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa predpisu
účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, teda podľa zákona č. 437/2004 Z.z..

36. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených
v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku preskúmavané rozhodnutie žalovanej Sociálna
poisťovňa, ústredie č. 26794-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice č. 50010-79/2016-KEM zo dňa 15.12.2016 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je
žalovaná viazaná právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP).

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.



Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.