Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/488/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7194899476 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7194899476.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov: 1. J. R., Ť. XX, Q., X. R. P., I. XX, Q.S., X. Z. X., Ť. XX, Q., X. R. X., P. XX, Q., X. A. Š., J. XXXX, Č., Č. I., X. F. R., J. B. XX, Q., X. Y. X., A. XXX, X. I. X., A. XXX, zast. advokátom JUDr. Máriom Hollerom, Krmanova 6, Košice, proti žalovaným: 1. TJ VSŽ Košice, Mestský Park, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Veberom, Šoltésovej 5, Košice, 2. Mesto Košice, 3. TJ Športvýroba Košice, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Veberom, Šoltésovej 5, Košice,, o odstránenie neoprávnenej stavby a zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných v 1., 2. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 18C/417/1994-398 z 5. mája 2016 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením rozhodol súd prvej inštancie (ďalej len súd) tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal a že štát nemá právo na náhradu trov konania. 2. Za dôvody hodné osobitne pri trovách konania považoval súd povahu tohto konania a skutočnosť, že v čase podania žaloby, ale ešte aj dlho potom, nebola otázka vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných predpisov súdnou praxou riešená tak, ako bola napokon judikovaná, preto sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať, že sú v práve. Za daných okolností považoval súd za spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania svoje trovy konania znášal sám a vzhľadom na to, že trovy konania vznikli aj štátu v celkovej výške 336,38 Eur (priznané uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.3.2009 č.k. 18C/417/1994-308, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2009, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu), nepriznal náhradu trov konania ani štátu ani voči účastníkom konania. Okolnosť, že štátu vznikli trovy v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania, hoci znalecké dokazovanie v konečnom dôsledku nebolo použité, súvisí s tým, že právna prax súdov nebola jednoznačná, rozhodol vo veci samej rozsudok potvrdený 10.5.2011 vo veci sp. zn. 5Co/216/2009 odvolacím súdom. 3. V podanom odvolaní žalovaný v 1. rade žiadal zmeniť napadnuté uznesenie priznať mu trovy konania, t.j. 2.702,48 € a trovy odvolacieho konania 314,01 €. 4. V odvolaní namietal, že nesprávne veci posúdil súd prvej inštancie, lebo nemožno vychádzať v ústrety len žalobcom, výnimočnosť použitia tohoto ustanovenia i to, v čom sa vidí, že ide o prípade hodný zvláštneho zreteľa, musí súd náležíte odôvodniť. Zároveň pri svojej úvahe musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i tých účastníkov, ktorých majetková sféra by použitím výnimočného ustanovenia § 150 O.s.p. bola dotknutá. Možno teda povedať, že je treba zvažovať vždy okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj najmä na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či je totiž možné od neho spravodlivo požadovať, aby náklady konania niesol bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. S prihliadnutím na výnimočnú povahu tohto postupu súdu je pritom nutné, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z dokonale zisteného skutkového stavu a bolo riadne odôvodnené (Rozsudok NS SSR č. 3 Cz 22/87 zo dňa 30.04.1987); - účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nie je možné s odvolaním na § 150 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). 5. Neustále tzv. „vychádzanie v ústrety" žalobcom zo strany okresného súdu je už len ťažko komentovateľné. Od podanie žaloby boli zastúpení renomovanou advokátskou kanceláriou. V žiadnom prípade sa nejedná o komplikovaný súdny spor. Bolo by vhodné, keby okresný súd si všimol názor vyslovený Ústavným súdom SR v jeho náleze č. III. ÚS/ 16/2012 zo dňa 28.03.2012, že nielen vlastnícke právo žalobcov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú ochranu, ktorý záver prevzal NS SR do svojho uznesenia sp. zn. 1 Cdo 186/2013 (vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 15 C 806/1994). 6. V podanom odvolaní žalovaný v 3. rade, t.j. TJ Športvýroba, Košice, s.r.o. v zastúpení JUDr. Miroslavom Verebom žiadali tak isto zmeniť napadnuté uznesenie a priznať im trovy konania z tých istých dôvodov v obsahu cituje námietky odvolania ako aj žalovaný v 1. rade. 7. Žalované mesto nepodalo vyjadrenie k odvolaniu. 8. Žalobcovia v 1. až 7. rade navrhli potvrdiť uznesenie ako vecne správne, lebo práve žalovaný v 1. rade účelovo v priebehu sporu previedol sporný majetok na žalovaného v 3. rade a to zmluvou. Malo to dopad na 11 súdnych konaní a konania sa predlžovali o niekoľko rokov (je tam aj existencia zrejme personálna prepojenosť S.. J. T.Š. medzi žalovaným v 1. a 3. rade). 9. Navyše právny zástupca sa na úkonoch žalovaného v 1. rade (v mene ktorého stále koná tá istá fyzická osoba ako za žalovaného v 3. rade) reálne nezúčastňoval už niekoľko rokov. Konateľka žalovaného v 1. rade jeho neúčasť stále ospravedlňovala, a používala argumentáciu (resp. sa k nej slovne pripájala za žalovaného v 1. rade) prednášanú právnym zástupcom žalovaného v 3. rade. Keďže za žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade koná tá istá osoba (podľa informácií dostupným žalobcom), nie je zrejmé prečo každého z týchto žalovaných zastupoval v určitom štádiu sporu iný právny zástupca - uvedené určite nie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. 10. Odvolací súd konštatuje, že 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, podľa tohto ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti už podľa tohto zákona. Odvolania boli podané pred 1.7.2016, preto odvolací súd podmienky jeho prípustnosti (či ide o oprávnenú osobu alebo v zákonnej lehote) posudzoval podľa právneho stavu existujúceho v čase podaného odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p., dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 11. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď nepriznal náhradu trov konania v tejto veci, odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil v celom rozsahu, odvolanie nemá argumentačne relevanciu. 12. Treba súhlasiť so súdom prvej inštancie, že všetci účastníci konania aj keď ide o rozsiahlu a ťažkú výkladovú otázku reštitučných predpisov v súvislosti s všeobecnými právnymi predpismi a v priebehu 15 rokov štát sám musel znášať trovy konania, napr. pri znaleckom dokazovaní, nepriznaním náhrady trov konania sa ešte spor v ďalších konaniach nevyrieši a zrejme ani nebude ohrozená majetková sféra žalovaných v 1. a 3. rade, ktorí podali odvolanie, pretože mesto Košice odvolanie nepodalo. Štátu vznikli trovy v súvislosti s potrebou znaleckého dokazovania pri vyriešení sporu v tomto konaní, avšak nejednoznačnosť rozhodovania jednotlivých senátov v prvoinštančnom ako aj odvolacom konaní znamená, že ide o obtiažne právne posúdenie vo veciach, a to aj v súvislosti s viacerými uzneseniami ústavného súdu, nielen Najvyššieho súdu SR v Bratislave. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa obsahu spisu sú dané a odvolací súd poukazuje pri týchto trovách na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/5/2012 z 20.3.2012, podľa ktorého ust. § 150 ods. 1 O.s.p. použité súdom prvej inštancie dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania a k dôvodom hodných osobitného zreteľa môže dôjsť napokon vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Dôvod je teda daný charakterom tohto konania o vyriešenie dôležitej reštitučnej otázky, a i keď sú prípustné niekedy dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sa môžu týkať sociálnej situácie strán sporu, v riešenom spore treba pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať len na to, či majetková sféra žalovaných v 1. a 3. rade bude ohrozená alebo nie a vychádzajúc z toho, že osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery žalobcov nie sú také, aby nemohli zaplatiť trovy konania úspešnej strane sporu, majetková sféra použitím výnimočného ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súdom prvej inštancie ešte dňa 5.5.2016 nebola dotknutá. Okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku žalobcov s prihliadnutím na spravodlivosť reštitučných účastníkov v konaní ako aj postojov týchto žalobcov z hľadiska vyvolania príčinou vzniku sporu možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane sporu, t.j. žalovaným v 1. a 3. rade, súd náhradu trov konania nepriznal. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nikdy nebolo možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú aplikáciu, a to v zmysle svojvôle súdu, ale ide o ustanovenie podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, povaha sporu, charakter sporu pri stanovení povinnosti náhrady trov konania a výnimočne možno aplikovať v tomto riešenom spore (podobne uznesenie NS SR 7Cdo/5/2012, 7MCdo/5/2012). 13. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, a odvolacie trovy nepriznal podľa § 396 CSP. 14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.