Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoKR/24/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116224907 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116224907.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v konkurznej veci navrhovateľa: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420 proti dlžníkovi: MENDO - IN s.r.o., Stará baštová 967/1, 040 01 Košice, IČO: 36 600 547, právne zastúpený JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom, Krmanova 14, 040 01 Košice, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 24.1.2017 č.k. 31K/61/2016-101 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. II. Dlžníkovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zo dňa 24.1.2017 súd prvej inštancie zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi MENDO - IN s.r.o., Stará baštová 967/1, 040 01 Košice, IČO: 36 600 547 pre osvedčenie platobnej schopnosti a priznal dlžníkovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ podaním doručeným súdu prvej inštancie 24.10.2016 navrhol, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: MENDO-IN s.r.o., so sídlom: Stará baštová 967/1, 040 01 Košice, IČO: 36 600 547. Vo svojom návrhu uviedol skutočnosť, že dlžníkovi poskytol na základe Úverovej zmluvy č. UM-50737-2006 zo dňa 5.5.2006 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.12.2006 a Dodatku č. 2 zo dňa 29.4.2009 peňažné prostriedky ako úver v sume 431.520,94 eur pri pevnej úrokovej sadzbe vo výške 6,8% p.a., splatný podľa článku V. bod 5.1. Úverovej zmluvy č. UM-50737-2006 zo dňa 5.5.2006 ku dňu 21.2.2006. Navrhovateľ a dlžník uzavreli dňa 18.5.2011 Dohodu o splácaní splatného dlhu vyplývajúceho pre dlžníka z Úverovej zmluvy č. UM-50737-2006 zo dňa 5.5.2006, avšak dlžník svoj splatný dlh neplnil ani podľa podmienok dohody. Výška splatnej pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. UM-50737-2006 zo dňa 5.5.2006 je ku dňu 28.9.2016 vo výške 466.133,36 eur. Dlžník svoj záväzok z Úverovej zmluvy č. UM-50737-2006 zo dňa 5.5.2006 dňa 17.5.2016 písomne uznal čo do dôvodu a výšky vo forme Notárskej zápisnice K., pričom súhlasil s jej vykonateľnosťou. Navrhovateľ svoju pohľadávku preukázal Notárskou zápisnicou K. zo dňa 17.5.2006. Navrhovateľ písomným spôsobom vyzval dlžníka na zaplatenie pohľadávky, a to výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 2.2.2011, ktorú predložil spolu s doručenkou. Označil aj ďalšieho veriteľa, a to: B., a.s.“) s pohľadávkou viac ako 30 dní po lehote splatnosti. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že pohľadávka navrhovateľa, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi je sporná a pohľadávka ďalšieho označeného veriteľa VB. a.s. zanikla. Keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu ďalších veriteľov dlžníka a dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť, súd zastavil konkurzné konanie. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 19 písm.a/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 3 ods. 1 prvá veta, ZKR, § 3 ods. 3 ZKR, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 196 ZKR, § 236 CSP a § 199 ods. 1 ZKR. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil uznesenie tak, že na majetok dlžníka vyhlási konkurz. Uviedol, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm.d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. 6. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie s tým, že navrhovateľ má spornú pohľadávku voči dlžníkovi a ďalší označený veriteľ v návrhu neexistuje. Poukázal na to, že dlžník deklaroval ku dňu začatia konkurzného konania záväzok voči B. a.s. vo výške 307,36 eur. Predmetná pohľadávka bola dlžníkom uhradená po začatí konkurzného konania a nebola uhradená z peňažných prostriedkov dlžníka. Dlžník preukázateľne nedisponoval a nedisponuje peňažnými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali uhradenie pohľadávky veriteľa B., a.s. a pohľadávky navrhovateľa. Pokiaľ došlo k plneniu za dlžníka veriteľovi B. a.s. zo strany tretej osoby, svedčí tejto osobe nárok na vrátenie týchto peňažných prostriedkov od dlžníka (teda je táto osoba veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi). Vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa dlžník uviedol, že považuje túto pohľadávku za spornú a na osvedčenie jej spornosti predložil súdu žalobu podanú na Okresnom súde Košice I dňa 15.12.2016. Dlžník vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2016, ako aj v žalobe zo dňa 15.12.2016 a v žalobe zo dňa 6.11.2015 tvrdil, že mu žiadny záväzok voči navrhovateľovi z Úverovej zmluvy nevznikol, pretože údajne neboli splnené podmienky na poskytnutie úveru podľa bodu 4.1 a 3.1 Úverovej zmluvy. V ani jednom z uvedených troch podaní dlžníka dlžník nekonkretizuje, aké podmienky na poskytnutie úveru podľa bodu 4.1 a 3.1 Úverovej zmluvy údajne splnené neboli. Aj z tohto dôvodu sa navrhovateľ domnieva, že obe uvedené žaloby boli podané účelovo. 7. Navrhovateľ uviedol, že spornosť pohľadávky vyvracia tým, že navrhovateľ a dlžník dňa 18.5.2011 uzavreli Dohodu o splácaní splatného dlhu vyplývajúceho pre dlžníka z Úverovej zmluvy. Dlžník svoj záväzok z Úverovej zmluvy dňa 17.5.2006 písomne uznal čo do dôvodu a výšky vo forme Notárskej zápisnice K. pričom súhlasil s jej vykonateľnosťou a dlžník úver z úverovej zmluvy aj splácal. Predčasná splatnosť úveru z Úverovej zmluvy nastala dňa 2.2.2011. Navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade vyššie uvedenej notárskej zápisnice (dátum podania návrhu na vykonanie exekúcie, a teda dátum začatia exekučného konania vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 20.2.2014, sp.zn. EX 1915/2013, priloženého k návrhu na začatie konania, ako aj z exekučného príkazu zo dňa 7.4.2014, sp.zn. EX 1915/2013-32, doručeného krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 17.1.2017), teda ide o pohľadávku navrhovateľa voči dlžníkovi, ktorá je riadna, nesporná, nepremlčaná, existujúca a do dňa podania odvolania vymáhaná súdnym exekútorom. Dlžník tvrdil spornosť pohľadávky navrhovateľa a doložil ju najmä žalobou o určenie, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky, ktorá bola podaná na Okresný súd Košice I dňa 15.12.2016, teda v rovnaký deň, kedy dlžník podal vyjadrenie v predmetnej veci sp.zn. 31K/61/2016. Navrhovateľ má za to, že uvedená žaloba bola dlžníkom podaná účelovo práve s cieľom spochybniť pohľadávku navrhovateľa. 8. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 16.1.2017 označil a k nemu priložil exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola zo dňa 7.4.2014, sp.zn. EX 1915/2013-32, z ktorého je zrejmé, že peňažná pohľadávka súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola voči dlžníkovi predstavuje sumu vo výške 39.976,70 eur. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že pokiaľ má byť platobná schopnosť dlžníka preukázaná, je nevyhnutné mať informácie o aktuálnom stave exekučných konaní a vylúčiť tak neexistenciu peňažnej pohľadávky oprávnených a súdnych exekútorov voči dlžníkovi. Záverom navrhovateľ uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal resp. sa vôbec nevysporiadal so spornosťou pohľadávky, v rozpore s ustanoveniami ZKR preniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania platobnej neschopnosti dlžníka na navrhovateľa tiež súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil finančnú situáciu dlžníka. 10. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril dlžník, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I a priznal dlžníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 11. Uviedol, že námietku navrhovateľa ohľadne pohľadávky dlžníka voči B. a.s. považuje za nedôvodnú. ZKR nezakazuje dlžníkovi uhrádzať jeho záväzky po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a pokiaľ ide o otázku z akých zdrojov tieto dlžník uhradil, považuje dlžník za absolútne irelevantné. Čo sa týka pohľadávky navrhovateľa, dlžník uviedol, že navrhovateľ spornosť ním tvrdenej pohľadávky nevyvrátil a bude teda len na súdoch, aby s konečnou platnosťou posúdili spornosť pohľadávky. 12. Dlžník poukázal na to, že síce uznal svoj záväzok v Notárskej zápisnici na vrátenie úveru z úverovej zmluvy, avšak stalo sa tak ešte pred tým ako dlžník obdržal akékoľvek peňažné prostriedky od navrhovateľa a ešte pred tým ako vôbec dlžník mohol zistiť, že plnenie navrhovateľa v jeho prospech nebude plnením titulom úverovej zmluvy, ale titulom bezdôvodného obohatenia. Notárska exekučná zápisnica je osobitným tipom exekučného titulu, ktorý oprávňuje v notárskej zápisnici uvedenú oprávnenú osobu domáhať sa plnenia uvedeného v notárskej zápisnici bez uskutočnenia nachádzacieho konania pred príslušným súdom. Avšak skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, nevylučuje, aby sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť, resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť. Uvedené je dôsledkom toho, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Práve z uvedeného dôvodu, a teda že navrhovateľ sa domáha ním tvrdeného nároku v exekučnom konaní, v ktorom je vylúčené skúmanie hmotnoprávneho základu exekučným súdom, je dlžník nútený domáhať sa svojich práv podanou žalobou o určenie neexistencie navrhovateľom tvrdenej pohľadávky. Notárska exekučná zápisnica, na ktorú navrhovateľ poukazuje, preto nevyvracia spornosť ním tvrdenej pohľadávky, nakoľko sa na podklade žaloby podanej dlžníkom začalo súdne konanie, v ktorom sa bude skúmať hmotnoprávny základ notárskej exekučnej zápisnice a v prípade, že tento zistený nebude (o čom je dlžník presvedčený), exekúcia bude vyhlásená za neprípustnú a táto bude zastavená. 13. Tvrdenie navrhovateľa, že súd prvej inštancie sa nedostatočne, resp. nesprávne vysporiadal s existenciou štyroch exekučných konaní označených navrhovateľom v jeho podaní zo dňa 16.1.2017 a že navrhovateľ dôvodí, že ich označením preukázal ďalších veriteľov dlžníka považuje dlžník za nedôvodné. 14. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu ďalšieho navrhovateľom označeného veriteľa - súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, ktorý vedie exekúciu na podklade notárskej exekučnej zápisnice spísanej v prospech navrhovateľa ako oprávneného a táto pohľadávka súdneho exekútora predstavuje 39.976,70 eur, je nedôvodná. Súdny exekútor nepristúpil do konkurzného konania, napriek tomu, že uznesenie o jeho začatí bolo zverejnené v Obchodnom vestníku a že navrhovateľom označená pohľadávka predstavuje len trovy exekúcie, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky tvrdenej navrhovateľom - vymáhanej v exekučnom konaní na podklade notárskej exekučnej zápisnice. Ide vo svojej podstate o podmienenú pohľadávku, ktorá ešte ani nevznikla a nie je zrejmá ani jej výška, nakoľko súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny až z vymoženej sumy, k čomu ale doposiaľ nedošlo, nakoľko podľa vyjadrenia súdneho exekútora tento v exekúcii na pokyn navrhovateľa aktívne nepokračuje. Aj v prípade, že by hypoteticky došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka na podklade návrhu navrhovateľa, súdny exekútor by si navrhovateľom tvrdenú (nie však exekútorom) pohľadávku na náhradu trov exekúcie nemohol prihlásiť v konkurze, pretože v prípade vyhlásenia konkurzu dochádza k obligatórnemu zastaveniu exekučného konania a súdny exekútor má nárok iba na zv. zastavovacie trovy, ktoré uhrádza oprávnený a nie povinný - dlžník. 15. K námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie neprihliadol na ustanovenie § 3 ods. 2 ZKR, podľa ktorého, ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, predpokladá sa, že dlžník je platobne neschopný dlžník uviedol, že je nedôvodná, a to z dôvodu, že pokiaľ ust. § 3 ods. 2 ZKR hovorí o peňažnej pohľadávke, má na mysli existujúcu pohľadávku a nie pohľadávku nejestvujúcu, hoci napriek tomu vymáhanú v exekučnom konaní. 16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 17. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.11.2016 č.k. 31K/61/2016-48 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi: MENDO - IN s.r.o., Stará baštová 967/1, 040 01 Košice, IČO: 36 600 547. 18. Uznesením zo dňa 24.1.2017 súd prvej inštancie zastavil konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti. 19. V rámci osvedčenia platobnej schopnosti dlžník uviedol, že pohľadávka veriteľa B. a.s. neexistuje, čo potvrdil veriteľ B. a.s. s tým, že ku dňu 14.12.2016 pohľadávku dlžníka neeviduje. Dlžník súčasne spochybnil pohľadávku navrhovateľa a uviedol, že táto je sporná a na Okresnom súde Košice I bola dňa 15.12.2016 podaná žaloba o určenie, že W. a.s. nie je majiteľom pohľadávky. 20. Podľa § 12 ods. 2 zák.č. 7/2005 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak návrh na vyhlásenie konkurz podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. 21. Podľa § 17 ods. 1 ZKR, ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí všetkým účastníkom konkurzného konania. 22. Keďže dlžník preukázal, že do vyhlásenia konkurzu zanikla pohľadávka veriteľa B..s., ktorá založila oprávnenie navrhovateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorého označil navrhovateľ v návrhu ako ďalšieho veriteľa, mal odvolací súd za to, že nie je splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu v súlade s ust. § 12 ods. 2 ZKR. 23. Vzhľadom na uvedené bolo preto bezvýznamné zaoberať sa pohľadávkou navrhovateľa, ktorá bola právnym dôvodom podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. 24. V súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dlžník bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP) rešpektujúc § 251 CSP, v zmysle ktorého je možné priznať len odôvodnené a účelné trovy konania. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).