Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/408/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111219032 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111219032.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu T Silver, a.s., so sídlom v Brekove č. 337, IČO: 36 458 911, zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti žalovanému D.. F. Š., bývajúcemu v A., V. Č. B. X, zastúpenému Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 15. júla 2015 č.k. 19C/230/2011-71 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 15. júla 2015 č.k. 19C/230/2011-71 rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov prvostupňového konania právo. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 670,47 €, z čoho suma 244,97 € predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 425,50 € predstavuje iné trovy, a to na účet právnej zástupkyne žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 212,84 €, v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet okresného súdu. Aj žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 212,84 € v lehote do 30 dní na účet okresného súdu. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodnou žalobou zo dňa 19. júna 2003 (konanie vedené pod sp. zn. 9C/139/2003) sa žalobca popri istine vo výške 53.546,90 SK (1.777,44 €) domáhal tiež poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile zo sumy 16.083,80 Sk od 6. marca 2002 až do zaplatenia, zo sumy 19.297,10 Sk od 18. apríla 2003 až do zaplatenia, zo sumy 3.216,20 Sk od 18. apríla 2003 až do zaplatenia, zo sumy 7.474,90 Sk od 18. apríla 2003 až do zaplatenia a zo sumy 7.474,90 Sk od 17. apríla 2003 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 3. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8. apríla 2011 č.k. 9C/139/2003-191 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.343,92 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie istiny v prevyšujúcej časti 433,52 € zastavil. Žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaných poplatkov z omeškania vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1. júna 2011. 4. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 28. apríla 2015, č.k. 19C/230/2011-63 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 1.075,76 € od 10.6.2011 do 20.9.2011 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaného poplatku z omeškania zamietol. O trovách konania, vrátane trov štátu si súd vymienil rozhodnúť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015. 5. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/139/2003 bol úspešný žalobca a v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/230/2011 bol úspešný žalovaný, a preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov prvostupňového konania právo. 6. V súvislosti s trovami odvolacieho konania v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/230/2011 bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 sp. zn. 6Co/303/2012 zrušený rozsudok okresného súdu z 29. júna 2012 č.k. 19C/230/2011-12 a žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu, a preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 670,47 €. Trovy odvolacieho konania pozostávali zo súdneho poplatku za odvolanie v sume 425,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 244,97 € za 1 úkon právnej služby - odvolanie proti rozsudku okresného súdu vo výške 237,34 € + 7,63 € režijný paušál. Výpočtovým základom pre určenie odmeny bola suma 7.747,43 €. K vyčísleným trovám právneho zastúpenia žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne (žalovaného) poukázal súd na to, že za odvolacie konanie si uplatnila odmenu za 2 úkony právnej služby á 253,94 €, a to za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 29. júna 2012 č.k. 19C/230/2011-12 a odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 10. septembra 2012 č.k. 19C/230/2011-22 a 2 x režijný paušál á 7,63€. Pri vyčíslení výpočtového základu vychádzala právna zástupkyňa žalovaného zo sumy 8.890,91 €. Súd nepriznal žalovanému účtovaný úkon, a to odmenu za odvolanie proti uzneseniu zo dňa 10. septembra 2012 č.k. 19C/230/2011-22, lebo z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovaný podal (predmetné) odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. V spisovom elaboráte sa nachádza iba odvolanie voči rozsudku. Výpočtový základ súd určil odlišne od právnej zástupkyne žalovaného, lebo právna zástupkyňa vychádzala z nesprávneho počtu omeškaných dní stanovením obdobia, ktoré sa nezhoduje s napadnutým výrokom rozsudku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p.. 7. Súd rozhodol aj o náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku bola priznaná odmena vo výške 425,68 €, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov, a to na základe uznesenia zo dňa 27. októbra 2010 č.k. 9C/139/2003-180, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. novembra 2010. Pretože v konaní (pôvodnom pod sp. zn. 9C/139/2003 a v predmetnom 19C/230/2011) súd konštatoval skoro rovnaký úspech a neúspech oboch účastníkov konania, a tak ich súd zaviazal k povinnosti nahradiť trovy štátu rovnakým dielom, každého v1/2 zo sumy 425,68 €, t.j. každá strana sporu je povinná nahradiť trovy štátu vo výške á 212,84 €. 8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Napadnuté uznesenie považoval za nesprávne a nezákonné. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ale napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležité odôvodnenie. Žalobca žalobou zo dňa 19. júna 2003 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.777,43 € (53.546,90 Sk) spolu s poplatkom z omeškania zo súm špecifikovaných v žalobe. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8. apríla 2011 č.k. 9C/139/2003-191bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.343,92 € a konanie o zaplatenie istiny vo výške 433,52 € zastavil. Žalobu v prevyšujúcej časti uplatnených poplatkov z omeškania vylúčil súd na samostatné konanie, v ktorom si vymienil rozhodnúť aj o trovách celého konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny spolu s príslušenstvom, ktoré nikdy neurobil samostatným predmetom konania. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29. júna 2012 č.k. 19C/230/2011-12 uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 č.k. 6Co/303/2012-33 pre procesné vady, ktorých sa súd prvej inštancie dopustil, vydal okresný súd ďalšie rozhodnutie. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 28. apríla 2015 č.k. 19C/230/2011-63 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 € za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 1.075,76 € od 10. júna 2011 do 20. septembra 2011, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatňovaného poplatku z omeškania žalobu zamietol. Vyslovil názor, že súd vylúčil rozhodovanie poplatku z omeškania na samostatné konanie bez zákonného dôvodu. V čase podania žaloby uplatnil žalobca istinu s príslušenstvom a na základe toho zaplatil aj súdny poplatok (§ 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.). Žalobca príslušenstvo nikdy neurobil samostatným predmetom konania. Nevedno prečo žalovaný zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 425,50 €. Podľa žalobcu nebol dôvod na platenie takéhoto súdneho poplatku. 9. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/18/2008. Právna zástupkyňa žalovaného prevzala právne zastúpenie v roku 2003, a predmetom jej právnej služby bola pohľadávka žalobcu vo výške 1.777,43 € (53.546,90 Sk), ktorej zodpovedá tarifná odmena vo výške 81,33 € a nie vo výške 253,94 €. Žalobca každý úkon súdu v tomto konaní do rozhodnutia o veci považoval za neúčelný, pojednávanie bolo vedené ako zmätočné, nedôvodne vedené a žalobcom nezapríčinené. Nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý mal 75 % podiel úspešnosti v konaní o zaplatenie istiny, a priznanie náhrady trov konania žalovanému za čiastočný úspech v rozhodnutí o (ne)priznaní príslušenstva, je podľa žalobcu nesprávne a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V konaní o zaplatenie istiny vedenom pod sp. zn. 9C/139/2003 bol žalobca úspešný v rozsahu 75 % a žalovaný v rozsahu 25 %, teda žalobca mal v konaní nesporne úspech oproti žalovanému. Ak by súd v čase rozhodovania o istine bol rozhodol aj o príslušenstve (čo mal a mohol), neboli by vznikli trovy ďalšieho konania. Ak súd nebral do úvahy úspech žalobcu v pôvodnom konaní o istine, nemôže byť správne ani rozhodnutie o povinnosti hradiť trovy konania v konaní o platení príslušenstva, nakoľko aj v danom konaní boli čiastočne úspešní obaja účastníci. Výška náhrady súdneho poplatku je v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb., a výška trov právneho zastúpenia nemá oporu vo vyhl. č. 655/2004 Z.z. Rozhodnutie o náhrade trov konania nie je v súlade s ustanoveniami O.s.p., zvlášť, ak žalobca príslušenstvo v žalobe nevyčíslil, a nikdy ho neurobil samostatným predmetom konania. 10. Žalovaný sa k odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnej zástupkyni nevyjadril. 11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 12. Uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15. júla 2015 a odvolanie proti uzneseniu bolo podané dňa 7. augusta 2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesno - právnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania doručeného súdu dňa 7. augusta 2015, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní v odvolacom konaní sa v prípade tohto odvolania nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 36/1995). 17. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ohľadom náhrady trov prvoinštančného konania berúc do úvahy, že v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/139/2003 mal prevažný úspech žalobca a v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/203/2011 bol v prevažnej miere úspešný žalovaný. 18. K odvolacej námietke žalobcu o (ne)úspešnosti strán sporu - žalobcu v konaní o zaplatenie istiny a neúspechu žalobcu v konaní o príslušenstve, odvolací súd poznamenáva, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa istiny a jeho neúspech (iba) v príslušenstve žalovanej istiny (poplatky z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomere nepatrnej časti“ podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ale za „čiastočný úspech“ v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. 19. V tomto konaní rozhodol súd prvej inštancie len o náhrade trov odvolacieho konania, lebo žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, a tak má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Na základe odvolania žalovaného bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 č.k. 6Co/303/2012-33 zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. Žalobca v odvolaní opakovane namietal tú skutočnosť, že počas konania na súde prvej inštancie žalobca „neurobil“ príslušenstvo istiny samostatným predmetom konania. 21. Toto tvrdenie žalobcu nie je ale pravdivé, lebo o opaku svedčí obsah spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 9C/139/2003 (viď č.l. 179 spisu) a prednesy zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 29. júna 2012 (v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/230/2011), kde špecifikovala poplatok z omeškania, od dátumu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, s tým, že omeškanie malo trvať len do 21. septembra 2011, kedy žalovaný zaplatil prisúdené istiny. To, že žalobca urobil príslušenstvo istiny samostatným predmetom konania, svedčí aj obsah spisu 19C 230/2011, a osobitne uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 sp. zn. 6Co/303/2012, v ktorom odvolací súd vyčítal súdu prvej inštancie procesné pochybenia, keď nerozhodol o niekoľkých čiastočných späťvzatiach žaloby, a taktiež o niekoľkých zmenách žaloby zo strany žalobcu. 22. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania bola tak pohľadávka žalobcu reprezentovaná (v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/303/2012) príslušenstvom istín žalobcu v sume 7.747,43 €. Správne súd prvej inštancie vypočítal výšku príslušenstva a stanovil odmenu za 1 úkon právnej služby v sume 237,34 €, a taktiež režijný paušál, ktorý žalovaný žiadal v sume 7,63 €. 23. Pokiaľ žalobca vyčíta aj výšku súdneho poplatku, odvolací súd poznamenáva, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 17. septembra 2012 č.k. 19C/203/2011-25 bol žalovanému vyrubený súdny poplatok za odvolanie v sume 425,50 €, ktorý žalovaný aj zaplatil. 24. Neopodstatnená je argumentácia žalobcu, že zaplatil (iba) súdny poplatok z návrhu (len zo žalovanej istiny), a tak vyrubený súdny poplatok žalovanému za odvolanie bol podľa žalobcu nesprávne určený. 25. Nad rámec odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mal dovyrubiť žalobcovi súdny poplatok potom, čo špecifikoval a kapitalizoval príslušenstvo pohľadávok - poplatok z omeškania zo žalovaných istín. 26. Nepatričné sú aj výčitky žalobcu, že trovy konania stranám sporu boli spôsobené nesprávny postupom súdu prvej inštancie. 27. Z obsahu spisových elaborátov totiž vyplýva, že žalobca má najväčší podiel na prieťahoch v konaní, lebo niekoľkokrát počas konania upravoval petit žaloby, čiastočne bral žalobu späť, a taktiež navrhoval zmenu žaloby, špecifikáciou v niekoľkých podaniach, ohľadom príslušenstva z istín - poplatkov z omeškania a podobne. 28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).