{"guid": "85d974cd-4df0-4fe9-91f5-8c39c776878b:581fafdf-a7fc-4555-b96b-343f2e4ce144", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7111219032.2", "spisova_znacka": "6Co/408/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/408/2015 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. februára 2017, sp. zn. 6Co/408/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:7111219032.2", "identifikacne_cislo": "7111219032", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 961, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-961", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/581fafdf-a7fc-4555-b96b-343f2e4ce144", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7111219032.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7111219032.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7111219032.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/408/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111219032
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111219032.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu T Silver, a.s., so sídlom v Brekove č.
337, IČO: 36 458 911, zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Pražská
4, proti žalovanému D.. F. Š., bývajúcemu v A., V. Č. B. X, zastúpenému Mgr. Monikou Dunčákovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 15. júla 2015 č.k. 19C/230/2011-71 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

N e p r i z n á v a     stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 15. júla 2015
č.k. 19C/230/2011-71 rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov prvostupňového konania
právo. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 670,47 €, z
čoho suma  244,97 € predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 425,50 € predstavuje iné trovy, a
to na účet právnej zástupkyne žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 212,84 €, v lehote do 30  dní od právoplatnosti uznesenia
na účet okresného súdu.  Aj žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 212,84 € v lehote
do 30 dní na účet okresného súdu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodnou žalobou zo dňa 19. júna 2003 (konanie vedené pod sp.
zn. 9C/139/2003) sa žalobca popri istine vo výške 53.546,90 SK (1.777,44 €) domáhal tiež poplatku z
omeškania vo výške 2,5 promile zo sumy 16.083,80 Sk od 6. marca 2002 až do zaplatenia, zo sumy
19.297,10 Sk od 18. apríla 2003 až do zaplatenia, zo sumy 3.216,20 Sk od 18. apríla 2003 až do
zaplatenia, zo sumy 7.474,90 Sk od 18. apríla 2003 až do zaplatenia a zo sumy 7.474,90 Sk od 17.
apríla 2003 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

3. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8. apríla 2011 č.k. 9C/139/2003-191 bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.343,92 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie o zaplatenie istiny v prevyšujúcej časti 433,52 € zastavil. Žalobu v prevyšujúcej časti
uplatňovaných poplatkov z omeškania vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o
trovách celého konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1. júna 2011.

4. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 28. apríla 2015, č.k. 19C/230/2011-63 bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň
omeškania, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 1.075,76 € od 10.6.2011
do 20.9.2011 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaného



poplatku z omeškania zamietol. O trovách konania, vrátane trov štátu si súd vymienil rozhodnúť v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015.

5. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V pôvodnom konaní
vedenom pod sp. zn. 9C/139/2003 bol úspešný žalobca a v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/230/2011
bol úspešný žalovaný, a preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov prvostupňového
konania právo.

6. V súvislosti s trovami odvolacieho konania v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/230/2011 bol uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 sp. zn. 6Co/303/2012 zrušený rozsudok okresného
súdu z 29. júna 2012 č.k. 19C/230/2011-12 a žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu,
a preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 670,47 €. Trovy odvolacieho konania
pozostávali zo súdneho poplatku za odvolanie v sume 425,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške
244,97 € za 1 úkon právnej služby - odvolanie proti rozsudku okresného súdu vo výške 237,34 € +
7,63 € režijný paušál. Výpočtovým základom pre určenie odmeny bola suma 7.747,43 €. K vyčísleným
trovám právneho zastúpenia žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne (žalovaného) poukázal
súd na to, že za odvolacie konanie si uplatnila odmenu za 2 úkony právnej služby á 253,94 €, a to za
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 29. júna 2012 č.k. 19C/230/2011-12 a odvolanie
voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 10. septembra 2012 č.k. 19C/230/2011-22 a 2 x režijný
paušál á 7,63€. Pri vyčíslení výpočtového základu vychádzala právna zástupkyňa žalovaného zo sumy
8.890,91 €. Súd nepriznal žalovanému účtovaný úkon, a to odmenu za odvolanie proti uzneseniu zo
dňa 10. septembra 2012 č.k. 19C/230/2011-22, lebo z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovaný podal
(predmetné) odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. V spisovom elaboráte sa nachádza iba
odvolanie voči rozsudku. Výpočtový základ súd  určil odlišne od právnej zástupkyne žalovaného, lebo
právna zástupkyňa vychádzala z nesprávneho počtu omeškaných dní stanovením obdobia, ktoré sa
nezhoduje s napadnutým výrokom rozsudku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou §
142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p..

7. Súd rozhodol aj o náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Znalcovi za vypracovanie znaleckého
posudku bola priznaná odmena vo výške 425,68 €, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov, a to
na základe uznesenia zo dňa 27. októbra 2010 č.k. 9C/139/2003-180, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30. novembra 2010. Pretože v konaní (pôvodnom pod sp. zn.  9C/139/2003 a v predmetnom
19C/230/2011) súd konštatoval skoro rovnaký úspech a neúspech oboch účastníkov konania, a tak ich
súd zaviazal k povinnosti nahradiť  trovy štátu rovnakým dielom, každého v1/2 zo sumy 425,68 €, t.j.
každá strana sporu je povinná nahradiť trovy štátu vo výške á 212,84 €.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Napadnuté uznesenie považoval za nesprávne a
nezákonné. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ale napadnuté rozhodnutie
neobsahuje náležité odôvodnenie. Žalobca žalobou zo dňa 19. júna 2003 sa domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 1.777,43 € (53.546,90 Sk) spolu s poplatkom z omeškania zo súm špecifikovaných
v žalobe. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8. apríla 2011 č.k. 9C/139/2003-191bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.343,92 € a konanie o zaplatenie istiny vo
výške 433,52 € zastavil. Žalobu v prevyšujúcej časti uplatnených poplatkov z omeškania vylúčil súd na
samostatné konanie, v ktorom si vymienil rozhodnúť aj o trovách celého konania. Žalobca sa domáhal
zaplatenia istiny spolu s príslušenstvom, ktoré nikdy neurobil samostatným predmetom konania. Po
zrušení rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29. júna 2012 č.k. 19C/230/2011-12 uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 č.k. 6Co/303/2012-33 pre procesné vady, ktorých
sa súd prvej inštancie dopustil, vydal okresný súd ďalšie rozhodnutie. Rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 28. apríla 2015 č.k. 19C/230/2011-63 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 € za každý aj
začatý mesiac omeškania zo sumy 1.075,76 € od 10. júna 2011 do 20. septembra 2011, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatňovaného poplatku z omeškania žalobu zamietol.
Vyslovil názor, že súd vylúčil rozhodovanie poplatku z omeškania na samostatné konanie bez zákonného
dôvodu. V čase podania žaloby uplatnil žalobca istinu s príslušenstvom a na základe toho zaplatil aj
súdny poplatok (§ 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.). Žalobca príslušenstvo nikdy neurobil samostatným
predmetom konania. Nevedno prečo žalovaný zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 425,50 €.
Podľa žalobcu nebol dôvod na platenie takéhoto súdneho poplatku.



9. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií ako
základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/18/2008. Právna zástupkyňa žalovaného prevzala právne
zastúpenie v roku 2003, a predmetom jej právnej služby bola pohľadávka žalobcu vo výške 1.777,43 €
(53.546,90 Sk), ktorej zodpovedá tarifná odmena vo výške 81,33 € a nie vo výške 253,94 €. Žalobca
každý úkon súdu v tomto konaní do rozhodnutia o veci považoval za neúčelný, pojednávanie bolo
vedené ako zmätočné, nedôvodne vedené a žalobcom nezapríčinené. Nepriznanie náhrady trov konania
žalobcovi, ktorý mal 75 % podiel úspešnosti v konaní o zaplatenie istiny, a priznanie náhrady trov konania
žalovanému za čiastočný úspech v rozhodnutí o (ne)priznaní príslušenstva, je podľa žalobcu nesprávne
a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V konaní o zaplatenie istiny
vedenom pod sp. zn. 9C/139/2003 bol žalobca úspešný v rozsahu 75 % a žalovaný v rozsahu 25 %,
teda žalobca mal v konaní nesporne úspech oproti žalovanému. Ak by súd v čase rozhodovania o istine
bol rozhodol aj o príslušenstve (čo mal a mohol), neboli by vznikli trovy ďalšieho konania. Ak súd nebral
do úvahy úspech žalobcu v pôvodnom konaní o istine, nemôže byť správne ani rozhodnutie o povinnosti
hradiť trovy konania v konaní o platení príslušenstva, nakoľko aj v danom konaní boli čiastočne úspešní
obaja účastníci. Výška náhrady súdneho poplatku je v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb., a výška trov
právneho zastúpenia nemá oporu vo vyhl. č. 655/2004 Z.z. Rozhodnutie o náhrade trov konania nie je v
súlade s ustanoveniami O.s.p., zvlášť, ak žalobca príslušenstvo v žalobe nevyčíslil, a nikdy ho neurobil
samostatným predmetom konania.

10. Žalovaný sa k odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnej zástupkyni nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15. júla 2015 a odvolanie
proti uzneseniu bolo podané dňa 7. augusta 2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesno - právnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania doručeného súdu dňa 7.
augusta 2015, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní v odvolacom konaní
sa v prípade tohto odvolania nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke
a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri
odvolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL ÚS 36/1995).

17. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
ohľadom náhrady trov prvoinštančného konania berúc do úvahy, že v pôvodnom konaní vedenom pod
sp. zn. 9C/139/2003 mal prevažný úspech žalobca a v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/203/2011 bol
v prevažnej miere úspešný žalovaný.



18. K odvolacej námietke žalobcu o (ne)úspešnosti strán sporu - žalobcu v konaní o zaplatenie istiny a
neúspechu žalobcu v konaní o príslušenstve, odvolací súd poznamenáva, že procesný úspech žalobcu
v časti týkajúcej sa istiny a jeho neúspech (iba) v príslušenstve žalovanej istiny (poplatky z omeškania)
nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech
v pomere nepatrnej časti“ podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ale za „čiastočný úspech“ v zmysle § 142 ods.
2 O.s.p.

19. V tomto konaní rozhodol súd prvej inštancie len o náhrade trov odvolacieho konania, lebo žalovaný
mal v odvolacom konaní plný úspech, a tak má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Na
základe odvolania žalovaného bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 č.k.
6Co/303/2012-33 zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

20. Žalobca v odvolaní opakovane namietal tú skutočnosť, že počas konania na súde prvej inštancie
žalobca „neurobil“ príslušenstvo istiny samostatným predmetom konania.

21. Toto tvrdenie žalobcu nie je ale pravdivé, lebo o opaku svedčí obsah spisu Okresného súdu
Košice I sp. zn. 9C/139/2003 (viď č.l. 179 spisu) a prednesy zástupkyne žalobcu na pojednávaní
dňa 29. júna 2012 (v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/230/2011), kde
špecifikovala poplatok z omeškania, od dátumu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, s tým, že
omeškanie malo trvať len do 21. septembra 2011, kedy žalovaný zaplatil prisúdené istiny. To, že žalobca
urobil príslušenstvo istiny samostatným predmetom konania, svedčí aj obsah spisu 19C 230/2011, a
osobitne uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 sp. zn. 6Co/303/2012, v ktorom
odvolací súd vyčítal súdu prvej inštancie procesné pochybenia, keď nerozhodol o niekoľkých čiastočných
späťvzatiach žaloby, a taktiež o niekoľkých zmenách žaloby zo strany žalobcu.

22. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania bola tak pohľadávka
žalobcu reprezentovaná (v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/303/2012) príslušenstvom istín žalobcu v
sume 7.747,43 €.  Správne súd prvej inštancie vypočítal výšku príslušenstva a stanovil odmenu za 1
úkon právnej služby v sume 237,34 €, a taktiež režijný paušál, ktorý žalovaný žiadal v sume 7,63 €.

23. Pokiaľ žalobca vyčíta aj výšku súdneho poplatku, odvolací súd poznamenáva, že uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 17. septembra 2012 č.k. 19C/203/2011-25 bol žalovanému vyrubený
súdny poplatok za odvolanie v sume 425,50 €, ktorý žalovaný aj zaplatil.

24. Neopodstatnená je argumentácia žalobcu, že zaplatil (iba) súdny poplatok z návrhu (len zo žalovanej
istiny), a tak vyrubený súdny poplatok žalovanému za odvolanie bol podľa žalobcu nesprávne určený.

25. Nad rámec odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mal  dovyrubiť
žalobcovi súdny poplatok potom, čo špecifikoval a kapitalizoval príslušenstvo pohľadávok - poplatok z
omeškania zo žalovaných istín.

26. Nepatričné sú aj výčitky žalobcu, že trovy konania stranám sporu boli spôsobené nesprávny
postupom súdu prvej inštancie.

27. Z obsahu spisových elaborátov totiž vyplýva, že žalobca má najväčší podiel na prieťahoch v
konaní, lebo niekoľkokrát počas konania upravoval petit žaloby, čiastočne bral žalobu späť, a taktiež
navrhoval zmenu žaloby, špecifikáciou v niekoľkých podaniach, ohľadom príslušenstva z istín - poplatkov
z omeškania a podobne.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací
súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.



30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/230/2011", "guid": "bc270deb-3874-4c53-951f-54e5250d2a06:bc89676b-6cf8-4c17-a624-b39276b972dd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "d12b071c-ed6f-4995-8039-92b99ee0cdce:cd6fb873-1793-48d2-ad66-5773d59ab425", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5112233797.1", "spisova_znacka": "19XCdo/155/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19XCdo/155/2016 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5112233797.1"}]}