Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sa/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200040 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200040.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobkyne Z. K. T. G. F. G. K. X. N. G. A. , H.. XX.XX.XXXX, C. N. A., E. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Jurko, advokát, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Dominikánske nám. 11, za ktorú koná JUDr. Marcel Jurko, PhD., advokát, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 11. 2016 č. XXX XXX XXXX X takto r o z h o d o l : I. Žalobu zamieta. II. Právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.11.2016 č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ing. Ľubomír Vážny, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 677/2006 Z. z. (v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 07. 2016 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie Z. K. a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. 07. 2016 zamietla podľa § 293dm, ods. 1 zákona o sociálnom poistení žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok, proti ktorému rozhodnutiu účastníčka konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené dňa 16. 09. 2016. V odvolaní tvrdila, že v období od 06. 10. 1996 do 31. 10. 2014 jej prináležal status vdovy, preto žiada o prehodnotenie nároku na vdovský dôchodok. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny. Konštatoval, že účastníčka konania požiadala o priznanie vdovského dôchodku po zomrelom A. Š. žiadosťou zo dňa 31. 03. 2016. Pôvodne jej bol priznaný vdovský dôchodok od 06. 10. 1996 a vzhľadom na skutočnosť, že nepreukázala splnenie podmienok uvedených v § 46 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom zabezpečení“), vdovský dôchodok jej po uplynutí doby 1 roka od smrti manžela, t. j. od 06. 10. 1997 bol odňatý a jeho výplata zastavená. Podmienku nároku na výplatu vdovského dôchodku uvedenú v § 46 ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení by účastníčka konania splnila dňa 08.06.2000, t. j. až po uplynutí dvoch rokov od zániku nároku na vdovský dôchodok. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne sa odvolal na ust. § 46 ods. 1, 7 zákona o sociálnom poistení a § 293dm ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení, a konštatoval, že účastníčka konania dňa 31. 10. 2014 uzavrela ďalšie manželstvo. V konaní o žiadosti o vdovský dôchodok bolo preukázané, že už nie je vdovou po zomrelom A. Š., H.. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a nepreukázala nové rozhodné skutočnosti, nespĺňa podmienku nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa § 293dm zákona o sociálnom poistení. Ust. § 293dm ods. 3 zákona o sociálnom poistení neumožňuje výplatu vdovského dôchodku za obdobie pred 01.01.2016, napriek skutočnosti, že účastníčka konania bola vdovou do 30.10.2014 a podmienky nároku na vdovský dôchodok by splnila (ak by neuzavrela nové manželstvo) 08.06.2000. Vo vzťahu k námietke účastníčky konania o diskriminačnom charaktere napadnutého rozhodnutia sa odvolal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia (pozri Thymenos v. Grécko č. 253735/94, rozsudok zo dňa 06. 04. 2000, ods. 44). Účastníčka konania nepreukázala, že by s ňou žalovaná zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Po zhodnotení všetkých predložených dôkazov osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné. 2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20. 01. 2017 doručenou Krajskému súdu v Košiciach toho istého dňa sa žalobkyňa domáhala zrušenia preskúmavaného rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.11.2016 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.07.2016. Mala za to, že žalovaná sa pri svojom rozhodovaní nedostatočne vysporiadala s jej žiadosťou o opätovné priznanie vdovského dôchodku, ako aj tvrdeniami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Vytýkala žalovanej, že úplným a vyčerpávajúcim spôsobom nepreukázala, že nie je oprávnená si nárokovať vyplácanie tohto dôchodku za rozhodné obdobie. Žalovaná nereagovala na konkrétnu argumentáciu a obmedzila sa len na zopakovanie názoru správneho orgánu prvého stupňa s poukazom, že uvedené vyplýva zo znenia zákona. Ďalej uviedla, že v roku 2004 bola prijatá novela zákona, v dôsledku ktorej sa vdovy a vdovci rozdeľujú na dve skupiny, teda na tých, ktorí ovdoveli pred 01.01.2004 a stratili nárok na vdovský dôchodok a jeho vyplácanie a tých, ktorí ovdoveli po 01.01.2004 a naďalej pretrvával ich nárok. V dôsledku tejto skutočnosti znevýhodňujúcej určitú skupinu obyvateľstva bola zaradená do prvej skupiny vdov a o nárok na vdovský dôchodok tak bola pripravená. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu uviedla, že síce dňa 31.10.2014 uzatvorila nové manželstvo, ale žiadala žalovanú, aby sa pri rozhodovaní o priznaní jej nároku na vdovský dôchodok vysporiadala s obdobím od smrti jej prvého manžela, teda od 06.10.1996 do uzavretia druhého manželstva dňa 30.10.2004. Vyhlásila, že nepopiera, že v súčasnosti jej už status vdovy po nebohom A. Š. neprináleží, žiadala však o prehodnotenie nároku za rozhodné obdobie, v ktorom bola vdovou. Nebyť spomínanej novely zákona, ktorá ju v značnej miere znevýhodnila oproti vdovám ovdoveným po 01.01.2004, bol by jej odo dňa 08.06.2005 do 31.10.2014 opätovne vyplácaný vdovský dôchodok, pretože v tom čase by spĺňala podmienku vzniku nároku, pretože dosiahla 50. rokov veku a bola vdovou po nebohom. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2017 žiadala, aby správny súd na nariadenom pojednávaní žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti o vdovský dôchodok zo dňa 31.03. 2016 prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 28.07.2016 č. 555 608 7119 0 rozhodla tak, že žalobkyni podľa § 293dm ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 407/2015 Z. z. zamietla žiadosť o vdovský dôchodok. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené dňa 16.09.2016, v ktorom nesúhlasila so zamietnutím žiadosti vzhľadom na skutočnosť, že v období od 06.10.1997 do 31.10.2014 jej prináležal status vdovy. Odvolací orgán, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 14.11.2016. V následnej správnej žalobe žalobkyňa podľa žalovanej uvádza tie isté dôvody, ako uviedla v odvolaní proti rozhodnutiu v správnom konaní. Konštatoval, že dňa 31.10.2014 žalobkyňa uzavrela ďalšie manželstvo a v konaní o jej žiadosti o vdovský dôchodok bolo preukázané, že už nie je vdovou po zomrelom A. Š.. V odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové rozhodné skutočnosti, preto nespĺňa podmienku nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa § 293dm ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná zdôraznila, že označené ustanovenie zákona v ods. 3 zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok po splnení zákonných podmienok najskôr od 01.01.2016. Uvedené ustanovenie zákona neumožňuje výplatu vdovského dôchodku pred týmto dátumom, a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa bola vdovou do 30.10.2014 a podmienky nároku na vdovský dôchodok by splnila (ak by neuzavrela nové manželstvo) dňa 08.06.2000. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že je diskriminovaná, žalovaná opätovne poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (označenú v preskúmavanom rozhodnutí), s tým, že nepreukázala, že žalovaná s ňou zaobchádzala odlišne, ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. 4. V replike zo dňa 06.04.2017 žalobkyňa uviedla, že s argumentáciou žalovanej nesúhlasí a túto považuje za účelovú v snahe uprieť jej právo na priznanie vdovského dôchodku. Žiadosť o priznanie nároku na vdovský dôchodok si uplatnila dňa 31.03.2016 a žiadala o prehodnotenie jej nároku po nebohom manželovi A. Š.P.. Rozhodnutím zo dňa 21.08.1997 (podľa § 46 a 96 zákona o sociálnom zabezpečení) jej bol odňatý vdovský dôchodok a zastavená jeho výplata odo dňa 06.10.1997 s odôvodnením, že nesplnila ani jednu z podmienok trvania nároku na vdovský dôchodok. Žalovaná nesúhlasila s názorom žalovanej vysloveným tak v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pretože od smrti manžela A. Š. do uzavretia nového manželstva dňa 31.10. 2014 jej prináležal status vdovy, a preto jej mal prináležať aj vdovský dôchodok. Poukázala aj na právny rámec tohto problému, keď v roku 2004 došlo k diskriminačnému rozdeleniu vdov na dve skupiny, t. j. nárok na vdovský dôchodok bol priznaný iba tým ženám, ktoré ovdoveli po roku 2004. Novelou zákona bola aj ona zaradená do tej skupiny vdov, ktorým nárok neprináležal a takto bola v značnej miere diskriminovaná a znevýhodnená. V snahe odstrániť túto formu diskriminácie bola prijatá novela zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2016, ktorou boli stanovené podmienky, za akých prináleží vdove vdovský dôchodok - a to stala sa invalidnou, vychovala aspoň tri deti, dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti alebo dosiahla vek 50 rokov. Práve z týchto dôvodov považovala rozhodnutie žalovaného za nezákonné a zákonu odporujúce. 5. Správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov vo veci konajúcich správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 6. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako odvolacieho orgánu vo veci rozhodovania o nároku žalobkyne na opätovné priznanie vdovského dôchodku po jej nebohom manželovi A. Š., ktorý zomrel dňa 06. 10. 1996. Z obsahu správnej žaloby, ako aj obsahu administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa uplatnila opätovný nárok na priznanie vdovského dôchodku žiadosťou zo dňa 31.03.2016, po tom, čo dňa 31.10.2014 uzavrela ďalšie manželstvo, t.j. stratila status vdovy. 7. V podanej správnej žalobe žalobkyňa tvrdila, že výplata vdovského dôchodku, priznaného po smrti prvého manžela bola zastavená dňom 06.10.1997 a tento dôchodok jej bol odňatý rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 21.08.1997 (podľa § 46 a 96 zákona o sociálnom zabezpečení). Keďže až do 30.10.2014 bola vdovou, od 08.06.2005 až kým neuzavrela nové manželstvo jej mal byť opätovne vyplácaný vdovský dôchodok, pretože týmto dátumom dosiahla vek 50. rokov a bola vdovou po nebohom. Žalobkyňa teda nežiadala o priznanie vdovského dôchodku po 01.01.2016, ale o jeho doplatenie za minulé obdobie a to až kým nestratila status vdovy uzavretím nového manželstva. 8. Podľa § 293dm ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 407/2015 Z. z. vdova, ktorej manžel zomrel pred 01.07.2003 a zanikol jej nárok na vdovský dôchodok má nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, na lehotu dvoch rokov alebo piatich rokov podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sa neprihliada. 9. Podľa § 293dm ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 407/2015 Z. z. nárok na výplatu vdovského dôchodku vzniká najskôr od 01.01.2016. 10. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí doby uvedenej v ods. 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok ak: a/ sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, b/ ak vychovala aspoň 3 deti, c/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala 2 deti, d/ dosiahla vek 50 rokov, e/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do 1. pracovnej kategórie alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách. 11. Podľa § 46 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak: a/ sa splní niektorá z podmienok v ods. 2 do dvoch rokov od zániku predĺženého nároku na vdovský dôchodok, b/ vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa. 12. Podľa § 46 ods. 7 zák. č. 100/1988 Zb. nárok na vdovský dôchodok zaniká výdajom. 13. S poukazom na obsah ust. § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 15. Podľa ods. 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 16. Z vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že správny súd je viazaný pri svojom rozhodovaní príslušnými zákonnými ustanoveniami , ktoré súvisia s preskúmavaním predmetných rozhodnutí správnych orgánov, ktorými správne orgány rozhodovali o opätovnom nároky žalobkyne na vdovský dôchodok. 17. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa by splnila podmienku nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa § 46 ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení (t.j. podmienka dosiahnutia veku 45 rokov a výchova dvoch detí) dňa 08.06.2000, a podmienku podľa písm. c/ (t.j. podmienku dosiahnutia veku 50 rokov) dňa 08.06.2005, teda v lehote, ktorá v oboch prípadoch presahuje zákonom stanovenú dvojročnú lehotu uvedenú v ust. § 46 ods. 4 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, na ktorú sa však podľa ust. § 293dm ods. 1 neprihliada). 18. Vzhľadom na to, že žalobkyni bol v súlade s príslušnými ust. zákona o sociálnom zabezpečení priznaný a vyplácaný vdovský dôchodok, na ktorý jej v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi zanikol nárok, nie je možné ani v súčasnosti vzhľadom na teraz platný stav vyplácať žalobkyni dôchodok spätne - t.j. od 06.10.1997, resp. od 08.06.2005 (dosiahnutie veku 50 rokov života) až do uzavretia jej nového manželstva, tak ako to žalobkyňa žiadala v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, resp. v správnej žalobe, pretože právne predpisy účinné od 01.01.2016 umožňujú po splnení zákonom stanovených podmienok priznať vdovský dôchodok podľa § 293dm ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení (v znení zákona č. 407/2015 Z.z.) najskôr od 01.01.2016, ku ktorému dátumu žalobkyňa už preukázateľne nebola vdovou. K uvedenému záveru možno dospieť z toho, že nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu vzniká od 01.01.2016, ak pred týmto dňom vdova splnila niektorú zo zákonných podmienok nároku na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel pred 01.07.2003 (t.j. stala sa invalidnou, vychovala aspoň tri deti, dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti alebo dosiahla vek 50 rokov), alebo odo dňa splnenia aspoň jednej z podmienok nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu, ak bola táto podmienka splnená po 31. decembri 2015. Žalobkyňa však tým, že 31.10.2014 uzavrela nové manželstvo, preukázateľne stratila status vdovy. 19. Neobstojí ani námietka žalobkyne uvedená v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, spresnenú zástupcom žalobkyne na pojednávaní správneho súdu o diskriminačnom prístupe žalovanej k riešeniu jej nároku na vdovský dôchodok, pretože žalobkyňa nepreukázala súdu, že by žalovaná pri posudzovaní jej nároku postupovala odlišne ako s inými osobami v analogických situáciách, a naviac zástupca žalobkyne vo svojom prednese sám pripustil, že zrejme v zákone o sociálnom poistení nie je žiadne ustanovenie, o ktoré by bolo možné oprieť nárok žalobkyne na vdovský dôchodok pred 01.01.2016. Vo vzťahu k posúdeniu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti neoznačil ani žiadne konkrétne predpisy vyššej právnej sily, ktoré by bolo možné zohľadniť pri posudzovaní nároku žalobkyne. 20. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodné, pretože správne orgány vo veci posúdenia nároku žalobkyne na vdovský dôchodok postupovali správne a v súlade so zákonom. S poukazom na ust. § 190 SSP preto správny súd žalobu žalobkyne zamietol. 21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom a ani sčasti úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené dôvodné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Košiciach (§ 443 ods.1 v spojení s § 444 ods.1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.