Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/3/2017 z 26. 9. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. septembra 2017, sp. zn. 10Sa/3/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200040.3
Krajský súd Košice | 10Sa/3/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200040.3 | 2017-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 293 ods. 1 zákona č. 461/2013 Z. z., § 293 ods. 3 zákona č. 461/2013 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73eec6c1-6787-4603-8d18-e0ede235bafa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200040.3

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200040
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200040.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobkyne Z. K. T. G. F. G. K.
X. N. G. A. , H.. XX.XX.XXXX, C. N. A., E. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Jurko,
advokát, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Dominikánske nám. 11, za ktorú koná JUDr. Marcel Jurko, PhD.,
advokát, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava o preskúmanie
rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 11. 2016 č. XXX XXX XXXX X takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.11.2016 č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne  Ing. Ľubomír Vážny, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení zák. č. 677/2006 Z. z. (v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“)
vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 07.
2016 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie Z.  K. a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa potvrdil.  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že  žalovaná    prvostupňovým
rozhodnutím  č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. 07. 2016 zamietla podľa § 293dm, ods. 1 zákona
o sociálnom poistení žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok, proti ktorému rozhodnutiu účastníčka
konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené dňa 16. 09. 2016.  V odvolaní
tvrdila,  že v období od 06. 10. 1996 do 31. 10. 2014 jej prináležal status vdovy, preto žiada  o
prehodnotenie nároku na vdovský dôchodok.  Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací
orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj priloženú
spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu a dospel  k záveru, že postup Sociálnej
poisťovne, ústredie bol správny. Konštatoval, že účastníčka konania požiadala o priznanie vdovského
dôchodku po zomrelom A. Š. žiadosťou zo dňa 31. 03. 2016.  Pôvodne jej bol  priznaný vdovský
dôchodok od 06. 10. 1996 a vzhľadom na skutočnosť, že nepreukázala splnenie podmienok uvedených
v § 46 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov  (v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom
zabezpečení“),  vdovský  dôchodok  jej po uplynutí doby 1 roka od smrti manžela, t. j. od 06. 10. 1997
bol  odňatý a jeho výplata zastavená. Podmienku nároku na výplatu vdovského dôchodku uvedenú v
§ 46 ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení by účastníčka konania splnila dňa 08.06.2000,
t. j. až po uplynutí dvoch rokov od zániku nároku na vdovský dôchodok. Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne sa odvolal na ust. § 46 ods. 1, 7 zákona o sociálnom poistení a § 293dm ods. 1, 3 zákona o
sociálnom poistení, a konštatoval, že účastníčka konania dňa 31. 10. 2014 uzavrela ďalšie manželstvo.
V konaní o žiadosti o vdovský dôchodok bolo preukázané, že už nie je vdovou po zomrelom A. Š., H..
XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a nepreukázala nové rozhodné skutočnosti, nespĺňa
podmienku nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa § 293dm zákona o sociálnom poistení.



Ust. § 293dm ods. 3 zákona o sociálnom poistení neumožňuje výplatu vdovského dôchodku za obdobie
pred 01.01.2016, napriek skutočnosti, že účastníčka konania bola vdovou do 30.10.2014 a podmienky
nároku na vdovský dôchodok by splnila  (ak by neuzavrela nové manželstvo) 08.06.2000. Vo vzťahu
k námietke účastníčky konania o diskriminačnom charaktere napadnutého rozhodnutia sa odvolal na
ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených
Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené čl. 14
je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami
v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia
(pozri Thymenos v. Grécko č. 253735/94,  rozsudok zo dňa 06. 04. 2000, ods. 44).  Účastníčka konania
nepreukázala, že by s ňou žalovaná zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v
podobnej situácii. Po zhodnotení všetkých predložených dôkazov osobitne, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán  dospel  k záveru,  že odvolanie
účastníčky konania nie je dôvodné.

2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20. 01. 2017 doručenou Krajskému súdu v Košiciach
toho istého dňa sa žalobkyňa domáhala zrušenia preskúmavaného rozhodnutia  Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.11.2016 a rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.07.2016. Mala za to, že žalovaná sa pri svojom rozhodovaní
nedostatočne vysporiadala s jej žiadosťou o opätovné priznanie vdovského dôchodku, ako aj  tvrdeniami
uvedenými  v odvolaní  proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.  Vytýkala žalovanej, že
úplným a vyčerpávajúcim spôsobom nepreukázala, že  nie je oprávnená si nárokovať vyplácanie tohto
dôchodku za rozhodné obdobie. Žalovaná  nereagovala na konkrétnu argumentáciu a obmedzila sa
len na zopakovanie názoru  správneho orgánu prvého stupňa s poukazom, že uvedené vyplýva zo
znenia zákona.   Ďalej uviedla, že v roku 2004 bola prijatá novela zákona, v dôsledku ktorej sa vdovy
a vdovci rozdeľujú na dve skupiny, teda na tých, ktorí ovdoveli pred 01.01.2004 a stratili nárok na
vdovský dôchodok a jeho vyplácanie a tých, ktorí ovdoveli po 01.01.2004 a naďalej pretrvával ich
nárok. V dôsledku tejto skutočnosti znevýhodňujúcej určitú skupinu obyvateľstva bola zaradená do prvej
skupiny vdov a o nárok na vdovský dôchodok tak bola pripravená. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu uviedla, že síce dňa 31.10.2014 uzatvorila nové manželstvo, ale
žiadala žalovanú, aby sa pri rozhodovaní o priznaní jej nároku na vdovský dôchodok vysporiadala
s obdobím od smrti jej prvého manžela, teda od 06.10.1996 do uzavretia druhého manželstva dňa
30.10.2004. Vyhlásila, že nepopiera, že v súčasnosti jej už  status vdovy po nebohom A. Š. neprináleží,
žiadala  však o prehodnotenie  nároku za rozhodné obdobie, v ktorom bola vdovou.   Nebyť spomínanej
novely zákona, ktorá ju v značnej miere znevýhodnila oproti vdovám ovdoveným po 01.01.2004, bol by
jej odo dňa 08.06.2005 do 31.10.2014 opätovne vyplácaný vdovský dôchodok, pretože v tom čase by
spĺňala podmienku vzniku nároku, pretože dosiahla 50.  rokov veku a bola vdovou po nebohom.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2017 žiadala, aby  správny súd na nariadenom
pojednávaní žalobu  ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti o vdovský
dôchodok zo dňa 31.03. 2016 prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím
zo dňa 28.07.2016 č. 555 608 7119  0 rozhodla tak, že žalobkyni podľa § 293dm ods. 1 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 407/2015 Z. z. zamietla žiadosť o vdovský
dôchodok. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie
doručené dňa 16.09.2016, v ktorom nesúhlasila so zamietnutím žiadosti vzhľadom na skutočnosť, že
v období od 06.10.1997 do 31.10.2014 jej prináležal status vdovy. Odvolací orgán, Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 14.11.2016. V následnej správnej
žalobe žalobkyňa podľa žalovanej uvádza tie isté dôvody, ako uviedla v odvolaní proti rozhodnutiu v
správnom konaní. Konštatoval, že dňa 31.10.2014 žalobkyňa uzavrela ďalšie manželstvo a v konaní
o jej žiadosti o vdovský dôchodok bolo preukázané, že už nie je vdovou  po zomrelom A. Š..  V
odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové rozhodné skutočnosti, preto nespĺňa podmienku nároku
na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa § 293dm ods. 1 zákona o sociálnom poistení.  Žalovaná
zdôraznila, že označené ustanovenie zákona v ods. 3 zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok
po splnení zákonných podmienok najskôr od 01.01.2016. Uvedené ustanovenie zákona neumožňuje
výplatu vdovského dôchodku  pred týmto dátumom,  a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa bola vdovou
do 30.10.2014 a podmienky nároku na vdovský dôchodok by splnila (ak by neuzavrela nové manželstvo)
dňa 08.06.2000. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že je diskriminovaná, žalovaná opätovne poukázala na
ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (označenú v preskúmavanom rozhodnutí), s tým,



že nepreukázala, že žalovaná s ňou zaobchádzala odlišne, ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v
podobnej situácii.

4. V replike zo dňa 06.04.2017 žalobkyňa uviedla, že s argumentáciou žalovanej nesúhlasí a túto
považuje za účelovú v snahe uprieť jej právo na priznanie vdovského dôchodku. Žiadosť o priznanie
nároku na vdovský dôchodok si uplatnila dňa 31.03.2016 a žiadala o prehodnotenie  jej nároku po
nebohom manželovi A. Š.P..  Rozhodnutím zo dňa 21.08.1997 (podľa § 46 a 96 zákona o sociálnom
zabezpečení) jej bol odňatý vdovský dôchodok a zastavená jeho výplata odo dňa 06.10.1997 s
odôvodnením, že nesplnila ani jednu z podmienok trvania nároku na vdovský dôchodok. Žalovaná
nesúhlasila s názorom žalovanej vysloveným tak v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí
správneho orgánu prvého stupňa, pretože od smrti manžela A. Š. do uzavretia nového manželstva dňa
31.10. 2014 jej prináležal status vdovy, a preto jej mal prináležať aj vdovský dôchodok. Poukázala aj
na právny rámec tohto problému, keď v roku 2004 došlo k diskriminačnému rozdeleniu vdov na dve
skupiny, t. j. nárok na vdovský dôchodok  bol  priznaný iba tým ženám, ktoré ovdoveli po roku 2004.
Novelou zákona bola aj ona zaradená do tej skupiny vdov, ktorým nárok neprináležal a takto bola v
značnej miere diskriminovaná a znevýhodnená. V snahe odstrániť túto formu diskriminácie bola prijatá
novela zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2016, ktorou boli stanovené podmienky, za
akých prináleží vdove vdovský dôchodok -  a to stala sa invalidnou, vychovala aspoň tri deti, dosiahla
vek 45 rokov a vychovala dve deti alebo dosiahla vek 50 rokov. Práve z týchto dôvodov považovala
rozhodnutie žalovaného za nezákonné a zákonu odporujúce.

5. Správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s
rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov
vo veci konajúcich správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

6. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne ako odvolacieho orgánu vo veci rozhodovania o nároku žalobkyne na opätovné
priznanie vdovského dôchodku po jej nebohom manželovi A. Š., ktorý zomrel dňa 06. 10. 1996. Z obsahu
správnej žaloby, ako aj obsahu administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa uplatnila opätovný nárok
na priznanie vdovského dôchodku žiadosťou zo dňa 31.03.2016,  po tom, čo  dňa 31.10.2014 uzavrela
ďalšie manželstvo, t.j. stratila status vdovy.

7. V podanej správnej žalobe  žalobkyňa tvrdila, že výplata vdovského  dôchodku,  priznaného po smrti
prvého manžela   bola zastavená dňom  06.10.1997 a tento  dôchodok  jej bol odňatý  rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie,  zo dňa 21.08.1997 (podľa § 46 a 96  zákona o sociálnom zabezpečení).
Keďže až do  30.10.2014  bola vdovou,  od  08.06.2005   až  kým  neuzavrela  nové manželstvo  jej
mal byť opätovne vyplácaný vdovský dôchodok, pretože  týmto dátumom dosiahla vek 50. rokov a bola
vdovou po nebohom.  Žalobkyňa teda nežiadala o priznanie vdovského dôchodku po   01.01.2016,  ale
o jeho doplatenie za minulé obdobie a to až kým  nestratila status vdovy uzavretím nového manželstva.

8. Podľa § 293dm ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 407/2015 Z. z. vdova, ktorej manžel zomrel
pred 01.07.2003 a zanikol jej nárok na vdovský dôchodok má nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa
podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, na
lehotu dvoch rokov alebo piatich rokov podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sa neprihliada.

9. Podľa § 293dm ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 407/2015 Z. z. nárok na výplatu vdovského
dôchodku  vzniká najskôr od  01.01.2016.

10. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vdova
má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí doby uvedenej v
ods. 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok ak:
a/ sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
b/ ak vychovala aspoň 3 deti,
c/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala 2 deti,
d/ dosiahla vek 50 rokov,



e/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu
utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do 1. pracovnej kategórie alebo ktorý
zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.

11.  Podľa § 46 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak:
a/ sa splní niektorá z podmienok v ods. 2 do dvoch rokov od zániku predĺženého nároku na vdovský
dôchodok,
b/ vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.

12.   Podľa § 46 ods. 7 zák. č. 100/1988 Zb. nárok na vdovský dôchodok zaniká výdajom.

13. S poukazom na obsah  ust. § 2  ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa   ust. § 3 ods. 1 písm. b/  SSP  na účely tohto zákona sa  rozumie rozhodnutím orgánu
verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a
zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

15. Podľa ods.  5 ods. 2  SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

16.  Z vyššie  citovaných  ustanovení  Správneho súdneho poriadku  vyplýva, že   správny súd je
viazaný pri svojom rozhodovaní  príslušnými zákonnými ustanoveniami , ktoré súvisia  s preskúmavaním
predmetných rozhodnutí správnych orgánov, ktorými správne orgány rozhodovali o opätovnom nároky
žalobkyne  na vdovský dôchodok.

17.  V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa by splnila podmienku nároku  na výplatu vdovského
dôchodku  podľa §  46 ods. 2 písm. c/  zákona o sociálnom zabezpečení (t.j. podmienka dosiahnutia
veku 45 rokov a výchova dvoch detí)   dňa 08.06.2000,  a podmienku  podľa  písm. c/ (t.j. podmienku
dosiahnutia veku 50 rokov)  dňa 08.06.2005,   teda  v lehote, ktorá v oboch prípadoch  presahuje
zákonom stanovenú  dvojročnú lehotu   uvedenú v ust. §  46 ods. 4 písm. a/ zákona o sociálnom
zabezpečení,   na ktorú sa však podľa  ust. § 293dm ods. 1 neprihliada).

18.  Vzhľadom na to, že žalobkyni  bol v súlade s príslušnými ust. zákona o sociálnom zabezpečení
priznaný a vyplácaný  vdovský dôchodok,  na ktorý jej  v súlade s vtedy  platnými  právnymi predpismi
zanikol nárok, nie je možné ani v súčasnosti vzhľadom na teraz platný stav  vyplácať žalobkyni dôchodok
spätne - t.j. od   06.10.1997, resp. od  08.06.2005 (dosiahnutie veku 50 rokov života) až do uzavretia
jej  nového manželstva, tak ako to žalobkyňa žiadala v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, resp.  v správnej žalobe, pretože  právne predpisy účinné od 01.01.2016  umožňujú
po splnení  zákonom stanovených podmienok priznať  vdovský dôchodok  podľa § 293dm ods. 1 a 2
zákona o sociálnom zabezpečení  (v znení zákona č. 407/2015  Z.z.)  najskôr od 01.01.2016, ku ktorému
dátumu žalobkyňa už preukázateľne  nebola vdovou.  K uvedenému záveru možno dospieť z toho, že
nárok na vdovský dôchodok  a jeho výplatu  vzniká  od 01.01.2016, ak pred týmto dňom  vdova splnila
niektorú zo zákonných podmienok   nároku na vdovský dôchodok  po manželovi, ktorý zomrel  pred
01.07.2003 (t.j.  stala sa invalidnou,  vychovala aspoň tri deti,  dosiahla vek 45 rokov a vychovala  dve
deti alebo dosiahla vek 50 rokov), alebo  odo dňa splnenia  aspoň jednej z podmienok nároku na vdovský
dôchodok a jeho výplatu,  ak  bola táto podmienka splnená po 31. decembri 2015.  Žalobkyňa  však tým,
že  31.10.2014  uzavrela nové manželstvo, preukázateľne stratila status vdovy.

19.  Neobstojí ani námietka žalobkyne   uvedená v odvolaní proti rozhodnutiu  správneho orgánu prvého
stupňa,  spresnenú zástupcom žalobkyne  na pojednávaní správneho   súdu  o diskriminačnom prístupe
žalovanej k riešeniu jej nároku  na vdovský dôchodok,  pretože žalobkyňa nepreukázala  súdu, že
by žalovaná pri posudzovaní  jej nároku  postupovala  odlišne  ako s inými  osobami v analogických



situáciách,   a naviac  zástupca žalobkyne  vo svojom prednese sám pripustil, že  zrejme v zákone o
sociálnom poistení nie je žiadne  ustanovenie, o ktoré by bolo možné  oprieť nárok   žalobkyne  na
vdovský dôchodok  pred  01.01.2016. Vo vzťahu k posúdeniu  medzinárodných záväzkov  Slovenskej
republiky v tejto oblasti   neoznačil  ani žiadne konkrétne predpisy vyššej právnej sily, ktoré by bolo
možné zohľadniť pri posudzovaní nároku žalobkyne.

20. Správny súd  preskúmal napadnuté  rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového  správneho
orgánu  a dospel k záveru,  že žaloba nie je dôvodné,  pretože správne orgány  vo veci posúdenia nároku
žalobkyne na vdovský dôchodok  postupovali správne a v súlade so zákonom. S poukazom na ust. §
190  SSP  preto  správny súd žalobu žalobkyne zamietol.

21.  O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala  vo veci celkom a ani sčasti úspech,
preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej voči žalobkyni  nevznikli dôvodne vynaložené
dôvodné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu,  ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Košiciach (§ 443 ods.1 v spojení s § 444
ods.1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.