Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201269 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201269.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Y. P. E. D. A. Á. H., bytom X. XXX, O., F. Q., Česká republika, zastúpený: Prosman a Pavlovič, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava - advokát JUDr. Maroš Prosman, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/1358383-2/2016 zo dňa 20. septembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1700401/1358383-2/2016 z 20.09.2016 , ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 928345/2016 zo dňa 26.05.2016, ktorým námietka premlčania podľa § 238 ods. 3 v spojení s ods. 1 Colného zákona č. 618/1992 z. z. bola zamietnutá. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že colný úrad rozhodnutím o dovyrubení colného dlhu zn. zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.20101 uložil žalobcovi povinnosť uhradiť sumu colného dlhu vo výške 2.633.753,00 Sk. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručované na známu adresu v Českej republike, ale zásielka sa vrátila s poznámkou, že nebolo vyzdvihnuté v odbernej lehote, následne rozhodnutie bolo doručované žalobcovi prostredníctvom Celního úřadu Praha V, ktoré rozhodnutie žalobca osobne prevzal 03.05.2001. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.05.2001. 3. Dňa 12.12.2005 požiadal colný úrad prostredníctvom Colného riaditeľstva SR v zmysle zákona č. 446/2002 Z. z. o vymáhanie pohľadávky vo výške 2.666.753,00 Sk. Colnému úradu 02.05.2006 bolo doručené podanie žalobcu, ktorým žiadal o zrušenie rozhodnutia pod zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001, Colné riaditeľstvo SR podaním z 27.02.2007 č. 40915/06/1410 žalobcovi oznámilo, že rozhodnutie colného úradu z 15.01.2001 o dovymeraní colného dlhu je právoplatné a v rámci mimo odvolacieho konania nemôže zrušiť alebo zmeniť ho po uplynutí troch rokov od jeho právoplatnosti. Žalobca 20.11.2009 podal na Krajskú prokuratúru v Košiciach podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutie č. 66/2001-KE-M/NC z 15.01.2004, ale prokurátor nevzniesol vo veci protest prokurátora. Žalobca dňa 05.11.2012 podal podnet o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2004 aj na Generálnu prokuratúru SR, ale ani generálny prokurátor vo veci nepodal protest prokurátora. Žalobca podaním z 27.02.2013 požiadal o zastavenie exekučného konania začatého na podklade rozhodnutia č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001. Colný úrad oznámením zo 04.06.2013 oznámil žalobcovi, že nevyhovuje jeho návrhu na vydanie rozhodnutia vo veci zastavenia exekučného konania. Žalobca 02.10.2013 podal žalobu na Krajský súd v Košiciach na uloženie povinnosti Colnému úradu vydať rozhodnutie v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. vo veci návrhu na zastavenie exekučného konania. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/216/2013-46 zo 16.04.2014 návrh zamietol s odôvodnením, že colný úrad daňové konanie nezačal, preto nemohol rozhodnúť o návrhu na zastavenie daňového exekučného konania formou rozhodnutia. Žalobca opätovne 27.06.2014 doručil colnému úradu podanie a to opakovaný návrh na zastavenie exekučného konania začatého na podklade rozhodnutia č. 66/2001/ KE-M/NC z 15.01.2001. Colný úrad v oznámení zo 04.07.204 naďalej trval na právom názore, ktorý uviedol v oznámení č. 9005631/1/271040/2013 zo 04.06.2013. Žalobca podal žalobu na krajský súd o preskúmanie uvedeného uznesenia a krajský súd uznesením zo dňa 05.05.2016 žalobu zamietol (ide o rozhodnutie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/91/2014, ktorá vec z dôvodu podaného odvolania sa nachádza na Najvyššom súde SR, ktorý zatiaľ vo veci nerozhodol). 4. Žalobca dňa 21.09.2015 colnému úradu doručil námietku premlčania colného dlhu vo výške 87.424,58 Eur (2.633.753,00 Sk) vymeraného rozhodnutím č. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001. Colný úrad rozhodnutím zn. 1764963/2015 z 10.12.2015 námietku premlčania colného dlhu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a odvolací orgán - FR SR rozhodnutím zn. 11000901/61730/2016 z 21.03.2016 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. colného úradu zrušilo, vec mu vrátilo na nové konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v doplnení odvolania z 29.02.2016 vzniesol novú námietku premlčania podľa § 238 zákona č. 618/1992 Zb. a rozšíril rozsah uplatnenej námietky o nové skutočností, uviedol nové námietky týkajúce sa preklúzie colného dlhu v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z.. Na rozhodnutie vo veci námietky premlčania v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. a v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci zároveň na posúdenie premlčania práva vybrať a vymáhať clo v zmysle § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. a premlčania práva vybrať a vymáhať clo v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb.. 5. Na základe takto zisteného stavu prvostupňový správny orgán - Colný úrad Košice rozhodnutím zn. 928345/2016 z 26.05.2016 podľa § 238 ods. 3 v spojení s ods. 1 Colného zákona č. 618/1992 Zb. námietku premlčania vznesenú žalobcom zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v uvedenom prípade netvorí celá suma colného dlhu vzniknutá v jednotlivých colných konaniach uvedených účastníkov konania v námietke premlčania, ale len časť colného dlhu dovymeraná rozhodnutím zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001, ktorá bola dodatočne dovymeraná za účinnosti Colného zákona č. 180/1996 Z. z., takže za účinnosti tohto zákona bola uvedená suma oznámená žalobcovi ako povinnému dlžníkovi a nastala aj splatnosť tejto sumy. Prechodné ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. sa týka aj lehôt na uplatnenie práva, ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi aj keď začnú plynúť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Uvedené prechodné ustanovenie nie je možné aplikovať v danom prípade, keďže akékoľvek práva vzťahujúce sa k tejto dodatočne vymeranej sume cla sa z vyššie uvedených dôvodov (vymeranie, oznámenie a splatnosť) dodatočne vymeranej sumy colného dlhu v zmysle zákona č. 180/1996 Z. z. nemôžu spájať s predchádzajúcou právnou úpravou, t. j. zákon č. 618/1992 Zb. Tento zákon neupravoval premlčaciu lehotu, v ktorej možno dovymerať colný dlh. Aplikácia premlčacích lehôt práva vybrať a vymáhať nedoplatok cla podľa zákona č. 618/1992 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. nie je možná. Premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok dodatočne vymeranej sumy colného dlhu v danom prípade je možné posudzovať len podľa zákona č. 180/1996 Z. z. a premlčuje sa právo vybrať alebo vymáhať už vymeraný colný dlh. Ustanovenie § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. striktne uvádza, že prekluzívna lehota v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje len na sumu cla podľa § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z., t. j. len na sumu dodatočne vymeraného cla, nie na celkový colný dlh. Lehota v § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z., to znamená sumu cla, ktorá sa dodatočne vymeriava prvýkrát, takže táto lehota sa počíta od skončenia následnej kontroly (v zmysle § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z. má byť táto suma vymeraná do troch kalendárnych dní odo dňa, v ktorom sa colný úrad o tejto skutočnosti dozvedel). V predmetnom prípade bolo možné sumu cla prvýkrát vymerať v roku 1998 (skončenie následnej kontroly), takže prekluzívna lehota v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. uplynula ku dňu 31.12.2001. Z toho je zrejmé, že rozhodnutie č. 66/2001/KE-M/Nc z 15.01.2001 bolo vydané včas, pretože žalobca prevzal toto rozhodnutie 03.05.2001, v zákonom stanovenej lehote nepodal odvolanie, takže právoplatnosť nadobudlo 18.05.2001. Preklúzia práva dodatočne vymerať colný dlh, mal účastník konania možnosť namietať v odvolaní proti rozhodnutiu o dovymeraní colného dlhu alebo prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov podaných v stanovenej lehote. V prípade prekluzívnej lehoty v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. totiž nejde o lehotu na vybratie alebo vymáhanie dlžnej sumy, ale je to lehota na dodatočné vymeranie colného dlhu, to znamená, na plynutie tejto lehoty je povinný colný úrad prihliadať už pri vydávaní samotného rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 1700401/1358383-2/2016 z 20.09.2016 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 928345/2016 zo dňa 26.05.2016. 7. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s názorom colného úradu, že v danej veci nie je možné akceptovať námietku premlčania vznesenú podľa § 238 zákona č. 618/1992 Zb.. V súlade so všeobecnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy je potrebné vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako i právne účinky, ktoré z nich vyplývajú posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Premlčacie lehoty začínajú plynúť a až do ich skončenia plynú podľa práva platného v čase začatia ich plynutia. Rozhodnutím zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 bol žalobcovi dodatočne vymeraný colný dlh vo výške 87.424,58 Eur (2.633.753,00 Sk) v zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.05.2001. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. je suma cla splatná do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V tejto súvislosti uvádza, že nedoplatok v predmetom prípade tvorí len suma colného dlhu, ktorá bola dodatočne vymeraná rozhodnutím zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z., kedy bola uvedená suma oznámená žalobcovi a nastala aj splatnosť tejto sumy. Keďže v momente splatnosti nedoplatku dovymeranej sumy colného dlhu bol účinný zákon č. 180/1996 Z. z., na plynutie premlčacej lehoty na právo vybrať a vymáhať predmetný nedoplatok je potrebné aplikovať ustanovenie § 230 zákona č. 180/1996 Z. z., nie § 238 zákona č. 618/1992 Zb.. Aplikácia premlčacích lehôt práva vybrať a vymáhať nedoplatok cla podľa zákona č. 618/1992 Zb. nie je možná ani v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z.. Prechodné ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. sa týka aj lehôt na uplatnenie práv, ktoré sa spájajú s doterajším predpisom, t. j. zákona č. 618/1992 Zb., aj keď začnú plynúť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Lehota na premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok sa viaže len na právnu úpravu účinnú v čase splatnosti nedoplatku dodatočne vymeraného colného dlhu, to znamená v danom prípade na zákon č. 180/1996 Z. z.. 8. K námietke týkajúcej sa výroku prvostupňového správneho orgánu uviedol, že predmetné konanie bolo v danom prípade začaté na návrh žalobcu a je ním vznesená námietka premlčania podľa § 238 zákona č. 618/1992l Zb.. Podľa tohto ustanovenia sa na premlčanie prihliada len vtedy, ak to dlžník namieta a iba v rozsahu uplatňovanej námietky. Je všeobecne ustálená právna formulácia, že vznesené námietky príslušné orgány buď akceptujú, t. j. vyhovujú im alebo ich neakceptujú, t. j. zamietajú ich. Colný úrad v danej veci na základe návrhu žalobcu rozhodoval len o vznesenej námietke premlčania a nie o tom, či v danom prípade došlo k premlčaniu práva vybrať a vymáhať nedoplatok. Premlčanie práva je právna skutočnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona a nepodlieha rozhodnutiu colného úradu. 9. K námietke, že colné predpisy nerozlišujú vymeranú sumu cla a dodatočne vymeranú sumu cla uviedol, že nie je to pravdou, pretože colné predpisy obsahujú ustanovenia, ktoré je možné aplikovať len na vymeranie colného dlhu a na druhej strane niektoré ustanovenia colných predpisov sa týkajú len dodatočne vymeranej sumy colného dlhu (napr. § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z.). Rozlíšenie nedoplatku je v danom prípade nevyhnutné práve z dôvodu, že plynutie lehoty na premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok je viazané na okamih splatnosti príslušnej sumy nedoplatku. Splatnosť dodatočne vymeranej sumy colného dlhu nastáva v inom okamihu ako splatnosť príslušnej sumy dlhu, teda splatnosť dodatočne vymeranej sumy colného dlhu nastáva neskôr, ako splatnosť vymeranej sumy colného dlhu. Pri rozhodovaní o námietke premlčania práva vybrať a vymáhať nedoplatok cla je podstatný okamih splatnosti nedoplatku, ktorý je iný v prípade vymeranej a iný v prípade dovymeranej sumy cla, keďže závisí od okamihu doručenia rozhodnutia. Je preto v súlade s princípom právnej istoty, že lehota na premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok sa viaže len na právnu úpravu účinnú v čase splatnosti nedoplatku dodatočne vymeraného colného dlhu. Lehota v danom prípade začala plynúť za účinnosti zákona č. 180/1996, nie za účinnosti zákona č. 618/1992 Zb., preto ani nie je dôvod na aplikáciu prechodného ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z.. 10. K námietke, že právo na dodatočné vymeranie colných dlhov v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z., ktoré boli vymerané v roku 1993 zaniklo 31.12.1996, v roku 1994 zaniklo 31.12.1997 a v roku 1995 zaniklo 31.12.1998 uviedol, že ustanovenie § 220 ods. 5 zákona č. 1801996 Z. z. striktne uvádza, že prekluzívna lehota v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje len na sumu cla podľa § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z., to znamená len na sumu dodatočne vymeraného cla, nie na celkový colný dlh. Lehota podľa § 220 ods. 5 zákona sa počíta od konca roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa § 220 ods. 4 zákona, to znamená suma cla, ktorá sa dodatočne meriava, prvýkrát vymerať, takže táto lehota sa počíta od skončenia následnej kontroly, a preto v danej prípade bolo možné sumu cla prvýkrát vymerať v roku 1998, t. j. po skončená následnej kontroly, takže prekluzívna lehota v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. uplynula k 31.12.2001. Preto námietku týkajúcu sa preklúzie považuje za neopodstatnenú. 11. K námietke týkajúcej sa vznesenia námietky premlčania podľa § 230 zákona č. 180/1996 Z. z. a podľa § 238 zákona č. 618/1992 Zb. žalovaný uviedol, že každé podanie účastníka konania sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pretože účastník vzniesol dve námietky premlčania podľa rôznych právnych predpisov považuje za správne a zákonné vydanie dvoch samostatných rozhodnutí, keďže vydanie rozhodnutia o dvoch námietkach premlčania vznesených podľa dvoch rôznych právnych úprav s odlišnou lehotou premlčania by jedným rozhodnutím spôsobilo zmätočnosť výroku rozhodnutia, i zmätočnosť poučenia o odvolaní. 12. Žalobca podanou žalobou navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 1700401/1358383-2/2016 z 20.09.2016, ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice č. 928345/2016 z 26.05.2016 zrušiť a vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. V dôvodoch žaloby uviedol, že hlavný dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vidí v právnom názore, nesprávnom právnom posúdení veci, v nezrozumiteľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Pridržiava sa obsahu odvolania, ako aj jeho doplnenia proti rozhodnutiu prvostupňového správneho úradu a uvádza ďalej, že lehotu na dodatočné určenie cla ustanovil až Colný zákon č. 180/1996 Z. z. v § 220 ods. 5, podľa ktorého colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa ods. 4 prvýkrát vymerať. Suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom podľa ods. 4 bolo pritom možné prvýkrát vymerať v čase jeho vzniku, t. j. pri prepustení tovaru do voľného obehu v rokoch 1993 až 1995. Podľa tohto zákona a za jeho účinnosti bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho úradu, ktorým bol dovyrubený colný dlh. Išlo o novú lehotu zavedenú v colných predpisov podľa vzoru európskej colnej legislatívy, ktorá lehota sa mala aplikovať na všetky prípady dovymerania cla od účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z.. Ako kľúčové pre právne posúdenie danej veci sa javia dva základné body: 1. ako sa má vykladať ustanovenie § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z., podľa ktorého colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa ods. 4 prvýkrát vymerať, či tak, že lehota troch rokov plynie od momentu ukončenia následnej kontroly alebo tak, že lehota troch rokov plynutie od momentu vzniku colného dlhu zo zákona, 2. či možno v danom prípade na colné dlhy, ktoré vznikli za platnosti zákona č. 618/1992 Zb., ktorý neobsahoval lehotu na dodatočné určenie cla, použiť § 220 ods. 5 zákona č. 1801996 Z. z. a aplikovať trojročnú lehotu na dodatočné vymeranie sumy cla. 14. Žalovaný mylne vychádzal z predpokladu, že prvýkrát bolo možné sumu cla vymerať až po ukončenie následnej kontroly. Takýto moment začatia plynutia lehoty sa však v zákone neuvádza a nemožno k nemu dospieť ani výkladom. Takýto výklad by pripúšťal absurdnú situáciu, že by bolo možné vykonať následnú kontrolu aj po 50 rokoch podľa svojvôle colného úradu a viazať začatie plynutia 3 ročnej lehoty až na moment ukončenia takejto kontroly. Na zdôraznenie chybnosti argumentácie žalovaného, že k zisteniu, že sa vymerala suma cla nižšia, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom, môže colný orgán dospieť aj mimo inštitútu následnej kontroly, napr. v krátkom čase po prepustení tovaru do voľného obehu, kedy má ešte k dispozícii všetky potrebné doklady pre takéto zistenie a nepotrebuje oprávnenia vyplývajúce z inštitútu následných kontrol, čo sa podľa názoru v praxi často využíva. 3 ročná lehota na dodatočný výmer cla sa do nášho zákonodarstva dostala jednoznačne v procese harmonizácie našich predpisov s predpismi Európskych spoločenstiev, konkrétne s nariadením Rady č. 2913/1992 - Colný kódex Spoločenstva (Colný kódex). Podľa článku 221 ods. 1 platného Colného kódexu ako náhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi. Podľa ods. 3 uvedeného článku oznámenie dlžníkovi sa neuskutoční po ukončení obdobia troch rokov od dátumu, keď vznikol colný dlh. Toto obdobie sa predlžuje od času, keď sa podá odvolanie v zmysle článku 243 na obdobie odvolacieho konania. Táto nová lehota podľa § 220 ods. 4 a 5 zákona č. 180/1990 Z. z. bola naformulovaná tak, že colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa ods. 4 prvýkrát vymerať. Pri použití jazykového výkladu je potrebné si všimnúť, že v ods. 5 uvedeného ustanovenia sa ustanovuje, že colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov odkedy bolo možné sumu cla podľa ods. 4 prvýkrát vymerať. Ak by sa prijal taký výklad, aký urobil žalovaný, potom na naskytá otázka, prečo zákonodarca nepoužil formuláciu: „colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od skončenia následnej kontroly“.“ Ustanovenie § 220 ods. 5 treba vykladať tak, že slovné spojenie „sumu cla podľa ods. 4“ v tomto ustanovení obsiahnuté znamená sumu cla, ktorá zodpovedá colným predpisom, teda suma cla dlžná zo zákona, čo je jednak v súlade s odkazom v ods. 5, obsahom ods. 4 a v súlade s jazykovým a logickým výkladom. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Sžf/12/2009 z 26.02.2009 „colný dlh nezákonným odňatím spod colného dohľadu vzniká ex lege fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných skutočností (§ 198 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z.). Preto rozhodnutia colného úradu túto skutočnosť iba deklarujú a formou rozhodnutia colný dlh dlžníkovi oznamujú. Tento princíp o to viac platí pri prepustení zahraničného tovaru do colného režimu voľný obeh, kedy takisto vzniká colný dlh zo zákona, v jeho zákonnej výške. 15. Je si vedomý aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžf/93/2008 z 19.11.2008 a 6Sžf/ 66/2012 z 30.10.2013, podľa ktorých „začiatok plynutia prekluzívnej lehoty nemožno stotožniť s oznámením colného orgánu o začatí konania o colnom dlhu, čoho sa domáhal žalovaný, prekluzívna lehota začala plynúť dňom ukončenia následnej kontroly (až vtedy bolo možné sumu cla dodatočne vymerať).“ 16. Použitím § 220 ods. 5, 4 zákona č. 180/1996 Z. z. na colné dlhy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy podľa jeho názoru v danom prípade nejde o zakázanú pravú retroaktivitu, ale ide o dovolenú, nepravú retroaktivitu, kedy sa nezhoršuje postavenie účastníkov konania a zavádza sa nové pravidlo vzniknuté za platnosti predchádzajúceho zákona, pričom toto pravidlo (trojročná prekluzívna lehota na oznámenie/vymeranie colného dlhu) platí v slovenskej colnej legislatíve a následne európskej colnej legislatíve platnej v Slovenskej republike po vstupe do Európskej únie až dodnes. 17. Na záver uviedol, že pri všetkých colných dlhoch, ktoré boli podkladom pre vydanie exekučného titulu rozhodnutia Colného úradu Košice a ktoré vznikli v rokoch 1993 až 1995, pri týchto colných dlhoch právo na ich dodatočné vymeranie zaniklo najneskôr dňa 31.12.1998 a teda rozhodnutie colného úradu zn. 66/2001/KE-M/NC (exekučný titul) bolo vydané a doručené po uplynutí lehoty na zánik práva dodatočne oznámiť dlžnú sumu cla a teda ako také bolo toto rozhodnutie nezákonné, pretože colný úrad mal na zánik práva v daných prípadoch prihliadnuť ex offo. Z uvedeného dôvodu zamietnutie námietky premlčania/preklúzie je v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na skutočností uvedené v žalobe, ktoré sú v podstate totožné so skutočnosťami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zastáva právny názor, že rozhodnutie jeho, ako aj Colného úradu Košice, ako prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, námietky vznesené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto navrhuje v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe v podstate poukázal na skutočností, ktoré vyplývajú z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí ohľadne doručovania rozhodnutí colného úradu ohľadne colného dlhu a dovyrubenia colného dlhu a preberania uvedených rozhodnutí. V závere uviedol, že má vážne pochybnosti o tom, či mu bolo rozhodnutie colného úradu zn. 66/2001/KE-M/NC zo dňa 15.01.2001 riadne doručené v čase, kedy ešte bolo možné colný dlh dodatočne určiť, a preto žiada, aby aj v tomto rozsahu súd preskúmal rozhodnutie. 20. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Colný úrad Košice rozhodnutím zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 rozhodol o dovyrubení colného dlhu podľa § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z. (Colný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný v čase vydania tohto rozhodnutia. Týmto rozhodnutím dodatočne vymeral žalobcovi ako povinnému dlžníkovi sumu colného dlhu vo výške 2.633.753,00 Sk. O dodatočnom vymeraní colného dlhu rozhodol colný úrad z dôvodu, že v colných konaniach uskutočnených v rokoch 1993, 1994 a 1995 o dovyrubení colného dlhu nebola do colnej hodnoty tovaru - nahraté videokazety započítaná cena za autorské práva, ktoré žalobca ako deklarant v každom prípade dovozu zaplatil. Cena za autorské práva predstavovala pripočítateľnú položku k cene skutočne platenej alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť v súlade s § 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/1992 Zb. (Colný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný v čase colných konaní. V dôsledku nepripočítania uhradenej ceny za autorské práva k cene skutočne zaplatenej za tovar došlo v colných konania k vymeraniu colného dlhu v nižšej výške, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom, čo bol zákonný dôvod v zmysle § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z. na dovymeranie colného dlhu. Skutočnosť, že žalobca ako deklarant v predmetných colných konaniach nepredložil k písomným colným vyhláseniam faktúru za autorské práva a do colnej hodnoty nebola zahrnutá cena za autorské práva, bola zistená vykonanou následnou kontrolou v zmysle § 86 zákona č. 180/1996 Z. z. v roku 1998. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.20l01 a vykonateľnosť uplynutím 10 dňovej lehoty na zaplatenie colného dlhu dňa 13.05.2001. Colný dlh zo strany žalobcu nebol uhradený v zákonom stanovenej lehote, preto Colný úrad Košice požiadal listom z 12.12.2005 zn. 48186/2005-5631 prostredníctvom Colného riaditeľstva SR v zmysle zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok o zabezpečení vymáhania pohľadávky voči žalobcovi v Českej republike. 22. Žalobca doručeným podaním colnému úradu 21.09.2015 vzniesol podľa § 230 zákona č. 180/1996 Z. z. námietku premlčania colného dlhu vymeraného rozhodnutím Colného úradu Košice zn. 66/2001/ KE-M/NC z 15.01.2001. Colný úrad rozhodnutím zn. 1764963/2015 z 10.12.2015 námietku premlčania zamietol, proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie a v doplnení odvolania z 29.02.2016 vzniesol novú námietku premlčania podľa § 238 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb.. Touto žalobou žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného zn. 1700401/1358383-2/2016 z 20.09.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 928345/2016 zo dňa 26.05.2016, ktorým colný úrad podľa § 238 ods. 3 v spojení s ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. zamietol námietku premlčania práva vybrať a vymáhať nedoplatok cla vymeraného rozhodnutím Colného úradu Košice zn. 66/2001/KE-M/ NC z 15.01.2001. Vo vznesenej námietke premlčania žalobcom podaním doučeným prvostupňovému správnemu orgánu 21.09.2015 podľa § 230 zákona č. 180/1996 Zb. správny orgán rozhodol osobitným rozhodnutím, ktoré rozhodnutie nie je predmetom tohto preskúmavania (rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 928275/2008 z 27.05.2016). 23. Úlohou správneho súdu v tomto konaní je predovšetkým posúdiť, či názor colného úradu ako aj žalovaného, že prekluzívna lehota stanovená v § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. začína plynúť od konca roku, v ktorom bola ukončená následná kontrola alebo tak, ako to tvrdí žalobca, že uvedená lehota by sa mala počítať od konca roku, v ktorom vznikol colný dlh. 24. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 618/1992 Zb. sa na premlčanie prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta a iba v rozsahu uplatňovanej námietky. V danej právnej veci ani podľa názoru správneho súdu nie je možné akceptovať námietku premlčania vznesenú podľa § 238 zákona č. 618/1992 Zb.. Totiž v súlade so všeobecnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy je potrebné vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Premlčacie lehoty začínajú plynúť a až do ich skončenia plynú podľa práva platného v čase, kedy začala premlčacia lehota plynúť. V danom prípade rozhodnutím zn. 66/2001/KE-M /NC zo dňa 15.01.2001 bol žalobcovi ako fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie dodatočne vymeraný colný dlh vo výške 2.633.753,00 Sk (87.424,58 Eur) v zmysle § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z., ktoré žalobca osobne prevzal 03.05.2001 a právoplatnosť nadobudlo po uplynutí odvolacej lehoty 18.05.2001. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. je suma celá splatná do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Uvedeným rozhodnutím žalobcovi teda bola dodatočne vymeraná len suma colného dlhu a to už za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z., a preto na plynutie premlčacej lehoty na právo vybrať a vymáhať predmetný nedoplatok je potrebné aplikovať ustanovenie § 230 zákona č. 180/1996 z. z.. Napokon takúto námietku premlčania žalobca aj uviedol, vzniesol vo svojom podaní, ktoré bolo colnému úradu doručené dňa 21.09.2015 a o ktorom colný úrad rozhodol osobitným rozhodnutím. Z tohto dôvodu nie je možné v danom prípade na námietku premlčania aplikovať ustanovenie § 238 zákona č. 618/1992 Zb.. Aplikácia premlčacích lehôt práva vybrať a vymáhať nedoplatok cla podľa zákona č. 618/1992l Zb. v danom prípade nie je možná ani v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z., lebo prechodné ustanovenie § 274 ods. 1 sa týka aj lehôt na uplatnenie práv, ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, avšak lehota na premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok sa viaže len na právnu úpravu účinnú v čase splatnosti nedoplatku dodatočne vymeraného colného dlhu a to v danom prípade, keďže dodatočné vymeranie colného dlhu bolo na základe rozhodnutia zn. 66/200/KE-M/NC zo dňa 15.01.2001 teda už za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z.. Predmetné konanie pred colným úradom bolo začaté na návrh žalobcu a predmetom konania je ním vznesená námietka premlčania podľa § 238 zákona č. 618/1992 Zb.. Ak podľa § 238 ods. 3 zákona č. 618/1992 Zb. sa na premlčanie prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta a iba v rozsahu uplatňovanej námietky, preto vznesené námietky príslušné orgány buď akceptujú, t. j. vyhovejú im alebo ich neakceptujú, t. j. ich zamietnu. Colný úrad na základe vznesenej námietky premlčania môže len posúdiť, či zákonom stanovené podmienky právo vybrať a vymáhať nedoplatok bolo, resp. nebolo premlčané. 25. Žalobca v žalobe tvrdí, že trojročná lehota na dodatočný výmer cla sa do colných predpisov dostala v procese harmonizácie slovenských predpisov s predpismi európskych spoločenstiev, konkrétne s nariadením Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992, ktorým sa stanovuje colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a predpisov. K uvedenému je potrebné uviesť, že lehoty stanovené v § 220 ods. 4 a § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. boli skutočne zavedené do Slovenského colného práva až od 01.07.1996, t. j. od účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z. a v rovnakom znení tento zákon platil až do 30.06.2001, pretože dňom 01.07.2001 nadobudol účinnosť zákon č. 238/2001 Z. z., ktorým bol nahradený zákon č. 180/1996 Z. z.. Do zákona č. 180/1996 Z. z. nebola prevzatá prekluzívna trojročná lehota v zmysle článku 221 ods. 3 Colného kódexu na oznámenie colného dlhu plynúceho odo dňa vzniku colného dlhu, ale zákonom č. 180/1996 Z. z. bola zavedená prekluzívna trojročná lehota na dodatočné vymeranie colného dlhu plynúca od konca roku, v ktorom bolo možné dodatočnú sumu cla prvýkrát vymerať. Prekluzívna trojročná lehota na oznámenie colného dlhu tak, ako je upravená v ustanovení článku 221 ods. 3 Colného kódexu bola do colného práva Slovenskej republiky zavedená až zákonom č. 464/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. a nadobudol účinnosť 01.12.2003 a to novelou § 410 ods. 3 zákona č. 238/2001 Z. z.. Ak bolo aj snahou zákonodarcu prevziať, prípadne upraviť v slovenskom colnom práve prekluzívnu trojročnú lehotu na vymeranie colného dlhu tak, ako bola ustanovená v článku 221 ods. 3 Colného kódexu, nedošlo k tomu na základe zákona č. 180/1996 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.07.1996 a bol účinný do 30.06.2001, ale až na základe už uvedeného zákona č. 464/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.12.2003. 26. Ustanovenie § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. jednoznačne uvádza, že prekluzívna lehota v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje len na sumu cla podľa § 220 ods. 4 uvedeného zákona a to znamená len na sumu dodatočne vymeraného cla. Lehota uvedená v § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. sa počíta od konca roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa § 220 ods. 4, t. j. ktorá sa dodatočne vymeriava prvýkrát vymerať, takže táto lehota sa v predmetnom prípade počíta od skončenia následnej kontroly (v zmysle § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z. má byť táto suma vymeraná do troch kalendárnych dní odo dňa, v ktorom sa colný úrad o tejto skutočnosti dozvedel). V súlade s ustanovením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto aplikácia logického, jazykového alebo historického výkladu právnej normy, analógie alebo správnej úvahy prichádza do úvahy až v prípade nejasnej alebo neexistujúcej právnej normy, čo v danom prípade neprichádza v úvahu, nakoľko ustanovenie § 220 ods. 4, 5 zákona č. 180/1996 Z. z. má jasné, zrozumiteľné a presné znenie. Lehota podľa § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. sa má v danom prípade počítať od skončenia následnej kontroly, ktorá bola vykonaná v roku 1998, ktorý právny názor vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 6Sžf/66/2012 z 30.10.2013 a sp. zn. 3Sžf/93/2008 z 19.11.2008 vydaných v obdobných právnych veciach. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/93/2008 z 19.11.2008 uvádza: „Až po zistení správnych údajov bola splnená podmienka pre začatie plynutia trojročnej lehoty určenej podľa § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z., t. j. až vtedy bolo možné sumu cla podľa ods. 4 prvýkrát vymerať.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Sžf/66/2012 z 30.10.2013 uvádza: „Prekluzívna lehota začala plynúť ... dňom ukončenia následnej kontroly.“ Námietka žalobcu, že pri takom výklade začiatku plynutia premlčacej lehoty, ako uvádza žalovaný sa môže stať, že dovymeraniu colného dlhu by došlo aj po 50 rokoch, v danom prípade nie je už opodstatnená, lebo s účinnosťou od 01.07.2001 už neplatí trojročná prekluzívna lehota na dodatočné vymeranie colného dlhu v takom znení, v akom ju upravovalo ustanovenie § 220 ods. 5 zákona č. 150/1996 Z. z.. 27. K námietke žalobcu, že ako sa mala vypočítať prekluzívna lehota stanovená v § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. v prípade, ak nedošlo k následnej kontrole, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/93/2008 z 19.11.2008, v ktorom najvyšší súd uvádza, že predmetná prekluzívna lehota by v takýchto prípadoch začala plynúť až po zistení správnych údajov potrebných na dodatočné vymeranie colného dlhu, keďže až vtedy je možné sumu cla podľa § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z. prvýkrát vymerať. V danom prípade k vykonaniu následnej kontroly v zmysle § 86 zákona č. 180/1996 Z. z. došlo, takže prekluzívna lehota v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. začala plynúť dňom ukončenia následnej kontroly. Ak by k vykonaniu následnej kontroly nedošlo, zrejme by ani nebol zistený colný dlh, z ktorého dôvodu by ani v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. nezačala plynúť žiadna prekluzívna lehota. 28. Správny súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, ako aj colného úradu, že v danom prípade o dodatočnom vymeraní colného dlhu v colných konaniach v rokoch 1993, 1994 a 1995 mohol colný úrad v zmysle § 220 ods. 4 zákona č. 180/1996 Z. z. rozhodnúť až po zisteniach vykonaných následnou kontrolou v zmysle § 86 zákona č. 180/1996, ktorá bola skončená v roku 1998. Teda bolo možné dovyrubiť colný dlh a prvýkrát ho vymerať v roku 1998, kedy bola skončená dodatočná kontrola, takže potom prekluzívna lehota v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. uplynula ku dňu 31.12.2001. Rozhodnutie colného úradu o dovyrubení colného dlhu zn. 66/2001/KE-M/NC zo dňa 15.01.2001 teda bolo vydané včas. Žalobca toto rozhodnutie osobne prevzal 03.05.2001, ale v zákonom stanovenej lehote nepodal odvolanie, takže nadobudlo právoplatnosť uplynutím 15 dňovej lehoty, t. j. l8.05.2001. Preto počítanie plynutia prekluzívnej lehoty spôsobom ako to uvádza žalobca, že právo na dodatočné vymeranie colného dlhu, ktoré bolo dodatočne vymerané za rok 1993 zaniklo 31.12.1996, za rok 1994 zaniklo 31.12.1997 a za rok 1995 zaniklo 31.12.1998, by nebolo v súlade s ustanovením § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z.. V danom prípade nedoplatok netvorí celá suma colného dlhu, ale len dovymeraná časť colného dlhu, ktorá bola dodatočne vymeraná rozhodnutím colného úradu zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z.. Za účinnosti tohto zákona bola táto suma oznámená aj žalobcovi ako dlžníkovi a nastala aj splatnosť tejto sumy. Prechodné ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z., na ktoré poukazuje žalobca sa týka aj lehôt na uplatnenie práv, ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V danom konkrétnom prípade však toto ustanovenie nie je možné použiť, aplikovať, lebo akékoľvek práva vzťahujúce sa k tejto dodatočne vymeranej sume cla (vymeranie, oznámenie a splatnosť dodatočne vymeranej sumy colného dlhu bolo za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z.) nemôžu už žiadnym spôsobom spájať s predchádzajúcou právnou úpravou, t. j. zákon č. 618/1992 Z. z.. Prekluzívna lehota upravená v § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. sa týka len dodatočne vymeranej sumy cla podľa § 220 ods. 4 uvedeného zákona, a preto sa počíta od konca roka, v ktorom bolo možné dodatočne určenú sumu cla prvýkrát vymerať a prvýkrát bolo možné sumu cla v danom prípade dovymerať až po ukončení následnej kontroly, ktorá bola v roku 1998, takže prekluzívna lehota uplynula ku dňu 31.12.2001. 29. Žalobca vo všetkých svojich písomných podaniach výkladom ustanovenia § 220 ods. 5 zákona č. 180/1996 Z. z. a počítaním prekluzívnych lehôt od vzniku pôvodných colných dlhov v roku 1993, 1994, 1995 v podstate napáda zákonnosť rozhodnutia colného úradu zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 o dodatočnom vymeraní colného dlhu a v podstate tvrdí, že toto rozhodnutie bolo vydané po uplynutí prekluzívnej lehoty. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodnutie colného úradu zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 o dodatočnom vymeraní colného dlhu mal žalobca možnosť namietať v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, prípadne pri uplatnení niektorého z mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu zn. 66/2001/KE-M/NC z 15.01.2001 v zákonom stanovenej lehote nepodal, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca zrušenia uvedeného rozhodnutia sa domáhal až mimo odvolacieho konania na Colnom riaditeľstve SR, ktoré mu oznámilo, že uvedené rozhodnutie mimo odvolacieho konania už nemožno zrušiť, ani zmeniť, pretože uplynula trojročná prekluzívna lehota od právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež žalobca bol neúspešný s podávaním podnetov na Krajskú prokuratúru v Košiciach a Generálnu prokuratúru SR, pretože ani v jednom prípade prokurátor nepodal protest. 30. K námietke žalobcu, ktorú uviedol v replike o preverenie, či rozhodnutie colného úradu zn. 66/2001/ KE-M/NC z 15.01.2001 mu bolo skutočne riadne doručené a teda, či toto rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť, správny súd uvádza: predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručované na v tom čase známu adresu Q. XX, F., Česká republika, ale žalobca si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Následne toto rozhodnutie prostredníctvom Celního úřadu Praha V bolo žalobcovi doručované a žalobca si rozhodnutie osobne prevzal dňa 03.05.2001. Proti rozhodnutiu colného úradu žalobca odvolanie nepodal, z ktorého dôvodu colný úrad správne na rozhodnutí vyznačil právoplatnosť uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie odvolania dňa 18.05.2001 a vykonateľnosť uplynutím 10 dňovej lehoty na zaplatenie dlhu dňa 13.05.2001. 31. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu námietok vznesených žalobcom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 32. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol. 33. Vo veci rozhodol krajský súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.