Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200375 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu CREO ART s.r.o., so sídlom Košice, Werferova 1, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou B&B, s.r.o., Košice, Rázusova 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102594070/2016 z 22.02.2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Daňového úradu Košice z 09.11.2015 č. 21205949/2015 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 62.586,00 eur. 2. Rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 bol žalobcovi vyrubený na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol zo dňa 01.10.2015 č. 20915667/2015. 3. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 neuznal za daňové výdavky náklady týkajúce sa: - 12 faktúr od dodávateľa HORADSTAV s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, vystavené na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 30.03.2012 a jej dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2012 v celkovej sume 201.200,-- eur bez DPH za revíznu údržbu LED obrazoviek v S. S. Y. F. a v S. G. Y. Ž., - dvoch faktúr od dodávateľa OVOS s.r.o., Jesenského 2131/17, Zvolen, vystavené za revíznu údržbu LED obrazoviek v S. S. Y. F. a v S. G. Y. Ž. na základe zmluve o spolupráci zo dňa 12.12.2011 v celkovej sume 117.000,-- eur bez DPH, - 12 faktúr od dodávateľa HORVÁTH-SHOP s.r.o. v celkovej sume 11.200,-- eur bez DPH vystavené za nasadenie a správu spotov na LED obrazovkách v S. S. F. a v S. G. Ž.. 4. Správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že daňové doklady, ktoré vystavili spoločnosti HORADSTAV s.r.o., OVOS s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o., nedokazujú skutočnosť, že došlo k reálnemu dodaniu služieb s týmito dodávateľky pre žalobcu. Spoločnosť OVOS s.r.o. nemá v predmete činnosti revíznu údržbu technických zariadení, a ani sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, a správca dane bol toho názoru, že túto činnosť nemôže ani vykonávať. Vykonaným dokazovaním správca dane dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal v zmysle § 24 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z týchto dôvodov správca dane po vykonanom daňovej kontrole zvýšil základ dane žalobcovi v súlade s ustanovením § 17 ods.2 písm.a) zákona č. 595/2013 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) o sumu 320.400,-- eur, ktoré neuznal za daňové výdavky v zmysle ustanovenia § 2 písm.i) zákona o DPH. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona o DPH a Daňového poriadku. Žalobca poukazoval na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil svoje tvrdenie, že fakturované práce neboli dodané osobami, ktoré ich fakturovali, ale obmedzil sa iba na citáciu právnych predpisov. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že svoju dôkaznú povinnosť voči správcovi dane splnil tým, že predložil všetky doklady, ktoré mal povinnosť predložiť, a zúčastnil sa na ústnych pojednávaniach a podal vysvetlenia. Z predložených faktúr a dokladov vyplýva, že v priebehu roku 2012 boli žalobcovi poskytnuté služby spočívajúce v revízii LED obrazoviek umiestnených v S. G. Ž. a v S. S. F., ktoré žalobca prevádzkuje. Žalobcovi boli doručené faktúry, ktoré obsahovali všetky náležitosti. Tie boli uhradené v hotovosti, o čom boli predložené príjmové doklady podpísané žalobcom a dodávateľmi. Pri daňovej kontrole predložil ďalšie doklady, a preto žalobca považoval takéto preukázanie výdavkov za dostatočné. V súvislosti s preukazovaním daňových poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 6Sžf/9/2012. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že v prípade, ak správca dane mal za to, že žalobca porušil svoje povinnosti, bol povinný toto tvrdenie preukázať a za tým účelom bolo vhodné vypočuť dodávateľov predmetných služieb, prípadne vyžiadať doklady. Ak by tieto subjekty nepotvrdili dodanie služieb, bol by záver správcu dane, že tieto práce neboli dodané osobami uvedenými ako dodávatelia, odôvodnený. K takému preukázaniu nedošlo z dôvodu nekontaktnosti dodávateľov prác, a tá nemôže byť na ťarchu žalobcovi a viesť k zhoršeniu jeho postavenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2011 a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. 6. Žalovaný rozhodnutím z 22.02.2016 č. 102594070/2016 odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil. 7. V odôvodnení žalovaný uviedol, že žalobca dňa 02.04.2013 podal riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012, v ktorom vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 6.811,57 eur, základ dane po odpočítaní daňovej straty a výslednú daňovú povinnosť vo výške 0,00 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012, pri ktorej zistil, že žalobca zaúčtoval v rozpore s ustanoveniami § 17 a § 21 zákona o dani z príjmov do nákladov 12 dodávateľských faktúr od dodávateľa HORADSTAV s.r.o. Bratislava, Betliarska 12, na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 30.03.2012 a jej dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2012 za revíznu údržbu LED obrazoviek v S. S. Y. F. a S. G. Y. Ž. v celkovej sume 201.200,-- eur bez DPH, dve faktúry od dodávateľa OVOS s.r.o., Jesenského 2131/17, Zvolen, za revíznu údržbu LED obrazoviek v S. S. Y. F. a v S. G. Y. Ž. na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 12.12.2011 v celkovej sume 117.000,-- eur bez DPH a 12 faktúr od dodávateľa HORVÁTH-SHOP s.r.o. v celkovej sume 11.200,-- eur bez DPH vystavené za nasadenie a správu spotov na LED obrazovkách v S. S. F. a S. G. Ž.. 8. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods.1, ods.6, § 24 ods.1, ods.4, § 45 ods.2 písm.e) Daňového poriadku a podľa ustanovení § 2 ods.1, § 21 ods.1 a § 17 ods.2 písm.a) zákona o dani z príjmov. Správca dane z dôvodu pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov nevychádzal z faktúr, ale vykonal v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku ďalšie úkony (výsluchy svedkov, miestne zisťovanie) smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. 9. Žalovaný z predloženého materiálu zistil, že: - žalobca nepredložil k svojim tvrdeniam žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil zistenia správcu dane, že vykonané práce - údržbu LED obrazoviek, nasadenie a správu spotov dodali dodávatelia uvedení na sporných faktúrach - HORADSTAV s.r.o., OVOS s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o., - spoločnosť HORADSTAV s.r.o. a spoločnosť HORVÁTH-SHOP s.r.o. boli v júni roku 2012 odpredané jedinému spoločníkovi a konateľovi maďarskému občanovi C. P. D. N. X, L., H., ktorý zásielky nepreberal (adresát neznámy), - bol rozpor vo výpovediach konateľa žalobcu H. H., ktorý najprv do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02.09.2015 uviedol, že konateľa spoločnosti HORADSTAV s.r.o. C. P. videl iba raz, alebo dvakrát a komunikovali iba prostredníctvom e-mailu a telefónov, a následne v zápisnici zo dňa 30.09.2012 k úhradám za faktúry uviedol, že tieto preberal od neho osobne C. P. v sídle žalobcu, - žalobca má zaúčtované v majetku spoločnosti v roku 2012 dve LED obrazovky zaobstarané formou leasingu v sume 57.180,-- eur, spolu 114.360,-- eur, pričom na ich údržbu v roku 2012 zaúčtoval náklady celkom vo výške 318.200,-- eur, - príjmové pokladničné doklady nie sú podpísané dodávateľmi, tak ako to tvrdil žalobca v odvolaní, - na všetkých faktúrach a príjmových pokladničných dokladoch vystavených spoločnosťami HORADSTAV s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o. je uvedené súčasné obchodné meno a sídlo dotknutých spoločností, pričom k zmene sídla a obchodného mena, ako aj konateľa, ktorý doklady vystavil, došlo až v júni 2012, - konateľ žalobcu nepredložil doklady (zmluvy, objednávky, súpis vykonaných prác, e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou HORVÁTH-SHOP s.r.o., keďže práce vykonával pomocou internetu na diaľku), napriek tomu, že v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.03.2015 uviedol, že tieto doklady predloží v lehote do 07.04.2015. 10. Žalovaný dospel k záveru, že dôkazy zabezpečené správcom dane dostatočne preukazujú, že daňové subjekty HORADSTAV s.r.o., OVOS s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o. nemohli byť a neboli dodávateľmi objednaných prác na LED obrazovkách pre žalobcu, preto výdavky (náklady) vynaložené žalobcom na vykonanie prác a služieb na LED obrazovkách nie sú výdavkami v súlade s ustanovením § 2 písm.i) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že žalobca svoje tvrdenie dostatočne nepreukázal, lebo vystavenie faktúr a ich zaúčtovanie v účtovníctve spoločnosti nie je dôkazom, že práce boli skutočne dodané dodávateľmi uvedenými na predmetných faktúrach, pretože tvrdenia žalobcu neboli doložené dôkazmi. Žalobca ako dôkaz prijatia prác a služieb predložil iba faktúry za práce a služby, ktoré mali byť vykonané, ale žiadne iné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie prác a služieb nepredložil. Ďalšími dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k dodaniu prác na LEC obrazovkách a k nasadeniu a správe spotov, tak ako je uvedené na faktúre, sú doklady preukazujúce priebeh dodania prác a služieb s dokladovaním, kto tieto práce reálne vykonával, vrátane dokladov preukazujúcich dodanie prác (objednávky, zmluvy, súpis prác, resp. osôb realizujúcich predmetné práce, písomnú alebo e-mailovú, resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru vykonávaných prác). Iba tvrdenie žalobcu o dodaní fakturovaných prác a vysvetlenie spôsobu komunikácie s dodávateľmi na uplatnenie predmetných výdavkov (nákladov) do daňových nákladov nepostačuje, faktúry a príjmové doklady boli správcom dane spochybnené, pričom aj vyjadrenie konateľa žalobcu k dodaniu týchto prác pri všetkých ústnych pojednávaniach boli nejasné, rozporuplné a nepodložené žiadnymi dôkazmi. 11. K poukazovaniu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 6Sžf/10/2012, ako aj Súdneho dvora EÚ č. C-354/03, C-355/03 a C-484/04 žalovaný uviedol, že závery uvedené v týchto rozsudkoch sa vecne netýkajú záverov správcu dane v predmetnom rozhodnutí, ale odpočtov dane z pridanej hodnoty. Správca dane nežiadal od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré sa týkali vzťahov dodávateľov a ich prípadných subdodávateľov, pretože tieto skutočnosti si sám zabezpečoval vypočutím svedkov. Pretože žalobca zistenia správcu dane žiadnym relevantným dôkazom nevyvrátil, až na základe týchto skutočností správca dane prijal záver, na základe ktorého neuznal predmetné výdavky za daňové výdavky. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav v posudzovaných prípadoch (rozsudkov súdov) je totožný so skutkovým stavom v danom prípade. Žalobca poukázal na tie časti uvedených rozsudkov, ktoré sa týkajú vyčerpania dôkazného bremena daňového subjektu a dôkazného bremena správcu dane, ale žalovaný konštatoval, že aj keby žalobca vyčerpal dôkazné bremeno v zmysle uvedených rozsudkov, správcovi dane nič nebránilo v preverovaní ďalších skutočností, aby zisťoval, kto v skutočnosti vykonal práce na LED obrazovkách v S. S. F. a S. G. Y. Ž.. 12. Žalovaný konštatoval, že v danej veci bolo rozhodujúce, že žalobca nepreukázal, že práce na LED obrazovkách boli vykonané subjektmi, ktorí boli uvedení ako dodávatelia na sporných faktúrach. Tvrdenie žalobcu, že si svoje dôkazné bremeno riadne splnil, nie je pravdivé, pretože z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že žalobca nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia predmetných výdavkov do daňových výdavkov. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, nevychádzal len z predložených faktúr, ale zisťoval dôkazy o tom, či uvedený dodávatelia sporné práce pre žalobcu aj vykonali. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že je to žalobca, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania prác, aby bol jeho nárok uznaný ako oprávnený. Z týchto dôvodov považoval jeho odvolacie námietky za neopodstatnené. 13. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu a navrhol, aby súd obe tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 14. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach z dôvodu, že v predmetnej veci nesprávne ustálil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, čím dospel k nezákonnému rozhodnutiu. Žalobca má za to, že v priebehu daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu týchto rozhodnutí, ako aj v priebehu samotného daňového konania neboli naplnené zákonné predpoklady na neuznanie výdavkov žalobcu ako daňových výdavkov a dodatočné vyrubenie rozdielu dane z príjmov. Žalobca má tiež za to, že v postupe žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu došlo k postupu v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku, a teda obe rozhodnutia sú nezákonné. 15. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správca dane, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach v súvislosti so spoločnosťami HORADSTAV s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o. neodôvodnili svoj záver, na základe ktorého neuznali služby fakturované týmito spoločnosťami žalobcovi, a ktoré boli riadne dodané a bolo za ne zaplatené za opodstatnené daňové výdavky. Žalovaný iba uviedol, že oba subjekty sú nekontaktné a za zdaňovacie obdobie 2012 nepodali daňové priznanie. Žalobca však má za to, že predložením faktúr a výdavkových pokladničných dokladov, ako aj predložením ostatnej účtovnej evidencie, v ktorej je prijatie týchto služieb riadne vedené, preukázal dostatočným spôsobom prijatie týchto služieb. Za účelom ich dodania boli s uvedenými spoločnosťami uzavreté zmluvy a zaslané objednávky. Keďže však celková komunikácia prebiehala hlavne cez internet e-mailami, ktoré si žalobca nearchivuje, nemohol tieto skutočnosti žalovanému preukázať v písomnej forme. Na uzavretie takýchto zmlúv sa však ani písomná forma nevyžaduje, a preto zjednodušenie komunikácie prebiehala len ústne, resp. prostredníctvom e- mailu. Ak by však žalovaný vypočul konateľa oboch spoločností C. P., potvrdil by mu existenciu týchto obchodných vzťahov, rovnako ako konateľ žalobcu. Skutočnosť, že sa správcovi nepodarilo kontaktovať konateľa dodávateľských spoločností, nemôže byť na ťarchu žalobcu a nemôže to viesť k záverom, že nepreukázal prijatie predmetných služieb týmto subjektom. 16. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal aj na skutočnosť, že vo všetkých faktúrach a príjmových pokladničných dokladoch sú uvedené aktuálne údaje o konateľoch, obchodnom mene a sídlach subjektov, ku zmene ktorých došlo až v júni 2012. Žalobca to nepovažuje z problém vzhľadom na to, že súčasnému konateľovi C. P. vznikla funkcia ku 10.04.2012, a teda bol konateľom počas trvania obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťami HORADSTAV s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o. Skutočnosť, že k zverejneniu zápisu o obchodnom mene a sídle došlo až 14.06., resp. 15.06.2012, nebráni platnosti vykonaných právnych úkonov, pokiaľ to tretia osoba, konkrétne žalobca, nenamietal, keďže platí, že účinky deklaratórnych zápisov do obchodného registra môžu nastať už dňom, kedy zapísaná osoba rozhodla o zmene určitej skutočnosti a oznámila túto skutočnosť tretej osobe, prípadne tretia osoba sa o zmene dozvedela zo zbierky listín. Ak žalovaný namietal tieto nedostatky, mal zistiť, či žalobca ako tretia osoba bol oboznámený s týmito skutočnosťami, avšak vzhľadom na to, že žalobca prijal faktúry od spoločnosti HORADSTAV s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o., a tie aj zaplatil, je tu predpoklad, že s uvedenými zmenami bol oboznámený. Tieto nedostatky však žalobcovi neboli vytýkané počas daňovej kontroly, a neboli ani obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly, ani v rozhodnutí Daňového úradu Košice, preto sa žalobca k týmto skutočnostiam nemohol vyjadriť. Tým došlo zo strany správcu dane k porušeniu ustanovenia § 45 ods.1 písm.f) a § 46 ods.5 Daňového poriadku. 17. V súvislosti s tretím dodávateľom žalobcu spoločnosťou OVOS s.r.o., žalovaný nesprávne identifikoval konateľa spoločnosti, ktorým je Š. Š., zatiaľ do H. Š. je spoločníkom spoločnosti, pričom konateľ nebol správcom dane ani len predvolaný ako svedok. Správca dane predvolal ako svedka bývalého konateľa spoločnosti OVOS s.r.o. Š. Š., ktorý bol konateľom do 27.02.2012, a nie ako nesprávne uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, do 26.03.2012. Uvedený svedok sa na predvolanie nedostavil, a iba písomne oznámil správcovi dane, že žalobcu nepozná a nie je si vedomý spolupráce medzi spoločnosťou OVOS s.r.o. a žalobcom. Žalobca namietal v tejto súvislosti postup správcu dane, ako aj žalovaného, keďže tieto skutočnosti neboli obsiahnuté ani v protokole z daňovej kontroly, ani v rozhodnutí Daňového úradu Košice, čím správca dane opätovne porušil ustanovenia § 45 ods.1 a § 46 ods.5 zákona o správe daní. Navyše, o takomto oznámení bol správca dane povinný urobiť úradný záznam v zmysle § 19 ods.1 Daňového poriadku, čím boli porušené základné práva žalobcu ako daňového subjektu vyplývajúce zo zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom v priebehu daňového konania, spočívajúce v práve daňového subjektu byť komplexne oboznámený so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly, možnosti vyjadriť sa k týmto zisteniam, či pochybnostiam už počas daňovej kontroly. Navyše, tieto oznámenia aj tak nepreukazuje neexistenciu obchodných vzťahov medzi spoločnosťou OVOS s.r.o. a žalobcom, keďže v rozhodnom období, kedy spolupráca prebiehala, bol konateľom spoločnosti už Š. Š., ktorého správca dane nevypočul. 18. Žalobca napokon tvrdil, že okrem preukázania formálnych náležitostí vynaloženia výdavkov, akými sú faktúry, príjmové doklady a pod., preukázal aj vecnú stránku týchto výdavkov. Sám správca dane v záveroch z daňovej kontroly uviedol, že nespochybňuje vykonanie samotných prác. Žalobca prevádzkuje LED obrazovky v nákupných centrách, a tieto obrazovky vyžadujú údržbu, a takisto sa prostredníctvom nich uverejňujú reklamné spoty. Dodávatelia predmetných prác poskytujú práve tieto služby. Z toho dôvodu má za to, že predložením požadovaných dokladov, a podaním vysvetlení žalobcom na ústnom pojednávaní, naplnil možnosti dokazovania a svoje dôkazné bremeno v tomto konaní. Predmetné výdavky boli vynaložené v súvislosti so zdaniteľným príjmom, boli riadne preukázané a zaúčtované v účtovníctve žalobcu. 19. Hlavným dôvodom, prečo správca dane a žalovaný neuznali žalobcom uplatnené daňové výdavky, je nekontaktnosť a nespolupráca dodávateľských subjektov. Táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu, keďže jeho dodávatelia vykonávajú svoju obchodnú činnosť nezávisle na ňom, a žalobca nemôže reálne ovplyvniť ich správanie, ani preukazovať skutočnosti týkajúce sa týchto subjektov. 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.06.2016 uviedol, že žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť. 21. K žalobnej námietke týkajúcej sa zistených nedostatkov na faktúrach spoločnosti HORADSTAV s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o., žalovaný uviedol, že tieto nezrovnalosti zistil zo spisového materiálu predloženého správcom dane, a tieto zistenia uviedol v rozhodnutí o odvolaní ako jeden z podporných dôkazov pre prijatie záveru, že dodávateľmi predmetných prác neboli dodávatelia uvedení na vystavených faktúrach. Žalobca sám predložil tieto faktúry ako dôkaz k uznaniu fakturovaných súm pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. Tieto skutočnosti dopĺňajú zistenia správcu dane o tom, že predmetné služby neboli poskytnuté dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach (fiktívne faktúry). 22. K žalobnej námietke nesprávnej identifikácie konateľa spoločnosti OVOS s.r.o. žalovaný uviedol, že zo strany správcu dane došlo k omylu pri písaní, keďže súčasným konateľom spoločnosti OVOS s.r.o. je Š. Š. a H. Š. je jediným spoločníkom tejto spoločnosti s rovnakými adresami trvalého pobytu, na ktorú bolo predvolanie na výsluch svedka správcom dane zaslané. Predvolanie bolo zasielané konateľovi spoločnosti. Žalobca však túto námietku neuplatnil v rámci odvolacieho konania. Žalovaný má za to, že týmto omylom správcu dane nesprávnym uvedením krstného mena konateľa na predvolaní nebol žalobca ukrátený na svojich právach. 23. K nesprávnemu uvedeniu dátumu, dokedy bol Š. Š. konateľom spoločnosti OVOS s.r.o., žalovaný uvádza, že pri uvedení dátumu vychádzal z výpisu z obchodného registra spoločnosti OVOS s.r.o., a z predloženého vyjadrenia Š. Š., ktorý uviedol, že obchodný podiel predaj dňa 27.03.2012. 24. K námietke, že písomné oznámenie od bývalého konateľa spoločnosti OVOS s.r.o. nebolo obsiahnuté v protokole, ani v rozhodnutí správcu dane, žalovaný uviedol, že túto odpoveď na predvolanie ako svedka, žalovaný uviedol ako svoje zistenie z predloženého spisového materiálu a považuje ho za podporný dôkaz k zisteniam správcu dane. Žalobca sám v žalobe uvádza, že toto oznámenie nepreukazuje neexistuje obchodných vzťahov medzi spoločnosťou OVOS s.r.o. a žalobcom, keďže v rozhodnom období, kedy prebiehala spolupráca, bol konateľom spoločnosti Š. Š.. H. Š. predvolanie za účelom jeho vypočutia ako svedka neprevzal - adresát neznámy. Všetky dôkazy, pre ktoré boli faktúry vystavené spoločnosťou OVOS s.r.o. neuznané správcom dane, sú uvedené v protokole a v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. 25. K žalobnej námietke, ktorá sa týka tvrdenia žalobcu, že k dodaniu sporných služieb dodávateľmi OVOS s.r.o., HORADSTAV s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o. došlo, a to v súvislosti s podnikaním žalobcu, že tieto služby boli fakturované a bolo za ne zaplatené, čo bolo žalobcom aj preukázané, žalovaný uviedol, že z dôvodu rešpektovania ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa správne orgány zaoberali jednak otázkou súvislostí výdavkov s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov v nadväznosti na základné kritériá pre uznanie výdavkov, t.j. splnenie troch podmienok súčasne, a na základe zistení prijali záver, že predmetné práce - služby neboli poskytnuté dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach. 26. Žalovaný ďalej konštatoval, že zákonným kritériom pre uznanie výdavkov (nákladov) v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov, sú v žalobe spomínané tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Je podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené, zabezpečenie a udržanie príjmov), podmienka preukázateľnosti (daňový subjekt musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Podmienka preukázateľnosti nebola žalobcom splnená, a preto nebolo možné tieto výdavky (náklady) považovať za daňový výdavok v zmysle ustanovenia § 2 písm.i) zákona o dani z príjmov. 27. Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch, upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania alebo preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov a boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov a Daňového poriadku. 28. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 29. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a Daňového úradu Košice, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 30. Medzi žalobcom a žalovaným je spornou otázkou to, či výdavky žalobcu, ktoré boli vyfakturované spoločnosťami HORADSTAV s.r.o., HORVÁTH-SHOP s.r.o. a OVOS s.r.o., sú odrazom reálneho plnenia, a teda či sú alebo nie sú daňovými výdavkami. 31. Dôvodom vydania rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 62.586,-- eur bolo neuznanie daňových výdavkov žalobcu správcom dane, lebo po vykonaní dokazovania ohľadom obchodných vzťahov medzi žalobcom a dodávateľskými organizáciami neboli získané dôkazy o reálnom dodaní prác, resp. služieb. Žalobca napriek opakovaným výzvam zo strany správcu dane okrem faktúr, pokladničných dokladov a účtovných dokladov, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by uniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní. 32. Pri daňovej kontrole bolo zistené, že žalobca má v majetku zaúčtované LED obrazovky, ktoré sú umiestnené v S. S. F. a S. G. Ž., obstarané formou leasingu v celkovej sume 114.360,-- eur, na údržbu ktorých v roku 2012 vynaložil sumu 318.200,-- eur. Dodávateľmi týchto prác boli obchodné spoločnosti HORADSTAV s.r.o., HORVÁTH-SHOP s.r.o. a OVOS s.r.o., ktoré podľa zistenia správcu dane sú nekontaktné a za rok 2012 nepodali daňové priznanie. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu s uvedenými spoločnosťami jednal prevažne prostredníctvom e-mailov, ktoré si však nearchivoval, preto ich nemohol predložiť ako dôkaz. 33. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 02.09.2015 uviedol, že bol ohľadom údržby LED obrazoviek v S. S. F. a S. G. Ž. bol oslovený firmou HORADSTAV s.r.o., bol spísaný návrh zmluvy, ale či ju obdržal poštou, uviesť nevedel. S konateľom spoločnosti C. P. sa stretol raz alebo dvakrát, ale objednávky boli zasielané e-mailom, ktoré nevie predložiť, nevedel predložiť správcovi dane ani zmluvu uzavretú 20.03.2012 a dodatok č. 1 zo dňa 20.05.2012. Žalobca uhrádzal prijaté faktúry od spoločnosti HORADSTAV s.r.o. v hotovosti, platby od konateľa žalobcu preberal za spoločnosť HORADSTAV s.r.o. C. P. v sídle žalobcu. Konateľ spoločnosti HORADSTAV s.r.o. C. P. bol predvolaný správcom dane za účelom vypočutia ako svedka, konateľ poštu neprevzal a zásielka sa vrátila s poznámkou „Adresát neznámy“. 34. Konateľ žalobcu sa k faktúram vystaveným spoločnosťou HORVÁTH-SHOP s.r.o., ktorá fakturovala žalobcovi nasadzovanie a vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách v S. S. F. a S. G. Ž., uviedol, že jednal s konateľom spoločnosti C. P., služby boli dodané pravdepodobne v subdodávkach a úhrady uskutočnené v hotovosti v sídle žalobcu, komunikácia a preberanie faktúr sa uskutočňovalo e- mailom. Vzhľadom na to, že konateľ oboch spoločností HORVÁTH-SHOP s.r.o. a HORADSTAV s.r.o. je nekontaktný a obe spoločnosti za rok 2012 nepodali daňové priznanie, neboli vyvrátené pochybnosti správcu dane o tom, či tieto obchodné spoločnosti aj reálne fakturované práce, resp. služby aj žalobcovi dodali. Žalobca okrem faktúr a príjmových pokladničných dokladov nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť obchodnej transakcie. Podľa názoru súdu ak žalobca komunikoval so svojimi obchodnými partnermi prostredníctvom e-mailu, mal si túto e-mailovú komunikáciu archivovať, pretože vzhľadom na svoje postavenie podnikateľa mohol predpokladať, že v prípade daňovej kontroly bude potrebné predkladať okrem faktúr a pokladničných dokladov aj iné dôkazy na preukázanie svojich daňových výdavkov. Námietka žalobcu, že žalovaný ani správca dane dostatočne neodôvodnil záver, na základe čoho neuznali služby fakturované za opodstatnené daňové výdavky, sú podľa názoru súdu neodôvodnené. Žalobca okrem už spomínaných faktúr a pokladničných dokladov nevedel správcovi dane predložiť žiadne dôkazy o tom, že fakturované práce vykonala tá obchodná spoločnosť, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ. 35. Ohľadom ďalšieho dodávateľa žalobcu OVOS s.r.o. Zvolen sa konateľ žalobcu vyjadril tak, že ho pravdepodobne táto spoločnosť oslovila e-mailom, s tým, že on sám určil práce, ktoré potrebuje. Práce zadával konateľ žalobcu a rokoval s konateľom firmy OVOS s.r.o., ktorého meno si nepamätal. Uviedol, že konateľa tejto spoločnosti videl asi raz alebo dvakrát. Objednávku na vykonanie prác predložiť nevedel, pretože boli uskutočnené e-mailom, a tieto už v čase daňovej kontroly nemal k dispozícii. Faktúry od uvedenej spoločnosti neboli podpísané a neobsahovali žiadne konkrétne údaje o tom, aké práce boli vykonané. Konateľ žalobcu uviedol, že komunikácia bola aj s touto spoločnosťou uskutočnená e-mailom. Tieto e-maily nearchivoval a nevedel predložiť správcovi dane ani zmluvu o vzájomnej spolupráci zo dňa 12.12.2011. Správca dane zistil, že OVOS s.r.o. nebol evidovaný na daňovom úrade na dani zo závislej činnosti, a ani v predmete činnosti nemal oprávnenie na vykonávanie alebo sprostredkovanie služieb uvedených vo faktúre. Táto obchodná spoločnosť ani nepodala daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2012. Správca dane preverovaním v daňovom systéme ISFS zistil, že spoločnosť OVOS s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nijako nekomunikuje, nepreberá poštové zásielky a obálky sa vracajú s poznámkou poštového doručovateľa „Adresát neznámy“. Správca dane zaslal konateľovi spoločnosti OVOS s.r.o. predvolanie na výsluch svedka na deň 26.08.2015, a zároveň upovedomil o vypočutí tohto svedka aj žalobcu. Žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil a poštová zásielka adresovaná konateľovi OVOS s.r.o. sa vrátila s poznámkou „Adresát neznámy“. Vzhľadom na tieto skutočnosti námietka žalobcu, že na predvolaní, ktoré bolo zaslané konateľovi obchodnej spoločnosti OVOS s.r.o. správca dane uviedol nesprávne meno konateľa H. Š., namiesto Š. Š., podľa názoru súdu nemá vplyv na záver správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal vecnú stránku faktúr vyhotovených touto spoločnosťou. Jediným spoločníkom OVOS s.r.o. je podľa výpisu z obchodného registra H. Š., ktorý má rovnakú adresu bydliska ako konateľ spoločnosti Š. Š.. Poštová zásielka sa vrátila s poznámkou „Adresát neznámy“. Skutočnosť, že sa správca dane pomýlil pri uvedení mena konateľa, podľa názoru súdu nemá žiaden vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, ani na správnosť záveru správcu dane, že žalobca nepreukázal reálne dodanie fakturovaných prác a služieb. 36. Skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol aj písomné vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti OVOS s.r.o., napriek tomu, že nebol uvedený ani v protokole z daňovej kontroly a v rozhodnutí daňového úradu podľa názoru súdu nemal za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože jeho obsah nemal vplyv na skutkový záver o tom, že žalobca nepreukázal reálnosť obchodnej transakcie so spoločnosťou OVOS s.r.o. 37. Podľa § 2 ods.1 písm.i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods.1 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods.1 citovaného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 38. Podľa § 3 ods.1, 3, 6 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa § 24 ods.1, 2 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 39. Podľa názoru súdu žalobca nepredložil riadne preukázanie uplatnených výdavkov (dodanie tovarov a služieb od spoločnosti HORADSTAV s.r.o. HORVÁTH-SHOP s.r.o. a OVOS s.r.o. v súlade s citovaným ustanovením § 2 písm.i) zákona o dani z príjmov, a preto nemohli byť uznané za oprávnené náklady (výdavky). Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Iba splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov. Pretože žalobca tieto zákonné podmienky nesplnil, bol správca dane a žalovaný oprávnený tieto daňové výdavky neuznať. 40. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/119/2013 zo 06.05.2013, 5Sžf/84/2013 z 30.10.2010 a rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/78/2011-17 23.02.2011, ktorý v súvislosti s otázkou dôkazného bremena (v prípade týkajúcom sa DPH) uviedol: „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 41. Súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia daňového úradu a žalovaného, ktorý hodnotili dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a ich záver, ku ktorému dospeli, je v súlade s vykonaným dokazovaním a nie je v rozpore so zásadami logického myslenia a uvažovania. Žalobca aj podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sumy uhradené na základe predložených a účtovne spracovaných faktúr spĺňajú podmienky pre uznanie za odpočítateľné výdavky v zmysle § 2 písm.i) zákona o dani z príjmov. Správca dane preto postupoval v súlade so zákonom, keď vzhľadom na výsledok daňovej kontroly rozhodol o vyrubení rozdielu dane. Pretože žalobné námietky súd nepovažoval za dôvodné, žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 42. Žalobcovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že nebol v konaní úspešný (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). 43. Rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správny súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.