Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/98/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200911 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015200911.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: Nemocnica Košice - Šaca, a.s. 1. Súkromná nemocnica, Lúčna 57, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 168 165, zast. JUDr. N. D.G., R. F. X, XXX XX L., proti žalovanej: Predsedníčke úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. ZS 804/00002/2015/R z 25.05.2015, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. ZS 804/00002/2015/R z 25.05.2015 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.07.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25.05.2015, č. konania ZS 804/00002/2015/ R, číslo spisu 50065/35214/2015/923, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Nemocnica Košice - Šaca a.s., 1. súkromná nemocnica, Lúčna 57, 040 15 Košice, IČO: 36 168 165 predsedníčka úradu zamietla a rozhodnutie č. ZS 804/00002/2015 o uložení pokuty vo výške 2 000,- eur (slovom: dvetisíc eur) vydané dňa 18.03.2015 úradom, pobočkou Košice predsedníčka úradu zmenila na základe § 23 ods. 1, písm. e/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 581/2004 Z. z.) a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že úrad uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2 000,- eur (slovom: dvetisíc eur) za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.), t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne nebohému pánovi F. G., nar. XXXX, naposledy bytom C.. T. X, XXX XX G. U. R. (ďalej len „pacient“). Porušenie spočívalo v tom, že manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas hospitalizácie pacienta na Chirurgickej klinike účastníka konania v období od 31.01.2014 do 01.02.2014 nebol realizovaný v dostatočnom rozsahu. Pri zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej symptomatológie bol pacientovi neštandardne podaný opiát. Pri prewarfarinizácii mal pacient ordinovaný Fragmin, pričom nebola vykonaná kontrola koagulácie. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia nebola u pacienta dňa 01.02.2014 realizovaná v súlade s platnými odbornými odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu (ERC) z roku 2010. 2. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 18.03.2015 (nesprávne je na tomto rozhodnutí uvedené zo dňa 18.03.2014) uložil podľa § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. a § 47 Správneho poriadku poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Nemocnica Košice - Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica, Lúčna 57, 040 15 Košice, IČO: 36 168 165 pokutu 2 000,- eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 19.06.2014 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti neb. F. G., nar. XXXX, naposledy bytom C.. T. X, XXX XX G. U. R. (ďalej len „pacient“). Porušenie spočívalo v tom, že manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas jeho hospitalizácie na Chirurgickej klinike poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 31.01.2014 do 01.02.2014 nebol realizovaný v dostatočnom rozsahu. Pri zhoršení stavu a zvýraznení bolestí neboli realizované kontrolné doplňujúce vyšetrenia. Pri zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej symptomatológie bol pacientovi neštandardne podaný opiát. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia nebola u pacienta dňa 01.02.2014 realizovaná v súlade s platnými odbornými odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu (ERC) z roku 2010. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad realizoval dňa 17.02.2014 výkon dohľadu priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalobcu. Počas výkonu dohľadu sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacienta súvisiacou so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období od 01.12.2013 do 01.02.2014, vrátane obrazových nálezov zobrazovacích vyšetrení, s písomným vyjadrením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 18.02.2014, so stanoviskom doc. MUDr. K. D., CSc. zo dňa 04.04.2014, odborníka v medicínskom odbore chirurgia, so stanoviskom MUDr. K. Š., PhD. zo dňa 19.05.2014, odborníčky v medicínskom odbore anesteziológia a intenzívna medicína a s pitevným nálezom z pitvy pacienta vykonanej dňa 04.02.2014. Z takto vykonaného dohľadu zistil, že pacient - neb. F. G. - bol dňa 30.01.2014 privezený posádkou rýchlej zdravotníckej pomoci Falck Záchranná a.s. na chirurgickú ambulanciu Ústavnej pohotovostnej služby žalobcu pre bolesti ľavej polovice brucha trvajúce od rána uvedeného dňa. O 23:03 bol vyšetrený chirurgom, bola mu zdokumentovaná lieková anamnéza a boli mu realizované laboratórne vyšetrenia krvi a moču, tiež USG brušných orgánov, natívna snímka brucha v stoji, RTG vyšetrenie hrudníka a interné vyšetrenie. Stav pacienta bol hodnotený ako dg: „K57.9 Diverticulitis acuta“ a následne bol prijatý na Chirurgickú kliniku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalobcu dňa 31.01.2014 o 01:07 hod. Dňa 31.01.2014 bol pacient priebežne sledovaný, avšak bez výraznejšej zmeny zdravotného stavu. Dňa 01.02.2014 v čase o 02:45 hod začal pacient udávať bolesti brucha vľavo a bol mu podaný Algifen v infúzii. Po stečení infúzie bol klinický obraz nemenný, preto mu bol pre pretrvávajúce bolesti podaný Dolsin v infúzii. V čase o 04:00 hod došlo k akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu, zástave dýchania, pulz nemerateľný. Bola zahájená kardiopulmonálna resuscitácia, podaný Antropin a privolaný lekár OAIM, ktorý pokračoval v kardiopulmonálnej resuscitácii. Napriek resuscitačnej starostlivosti bola liečba neúspešná a o 04:15 hod bol konštatovaný exitus letalis. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci a všetkých vykonaných úkonov prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne, a teda zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Z vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. 157/2014 o vykonanom dohľade zo dňa 29.05.2014, ktorý bol žalobcovi preukázateľne doručený dňa 13.06.2014. Žalobca podal proti Protokolu námietky zo dňa 25.06.2014 a 04.07.2014. Prvostupňový správny orgán podané námietky dôkladne preskúmal, v spolupráci s prizvanými odborníkmi doc. G.. K. D., CSc., odborníkom v medicínskom odbore chirurgia a G.. K. Š., PhD., odborníčkou v medicínskom odbore anestéziológia a intenzívna medicína ich vyhodnotil a následne dňa 13.08.2014 prerokoval aj so samotným žalobcom. O prerokovaní námietok bola dňa 13.08.2014 vyhotovená Zápisnica č. 157/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade. Po čiastočnom akceptovaní podaných námietok prvostupňový správny orgán v Zápisnici ako nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi uviedol zistenie, podľa ktorého manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas hospitalizácie na Chirurgickej klinike poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebol realizovaný v dostatočnom rozsahu. Pri zhoršovaní stavu a zvýraznení bolestí neboli realizované kontrolné doplňujúce vyšetrenia. Pri zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej symptomatológie bol pacientovi neštandardne podaný opiát. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia nebola u pacienta dňa 01.02.2014 realizovaná v súlade s platnými odbornými odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu (ERC) z roku 2010. Na základe vyššie uvedených zistení vykonaného dohľadu začal prvostupňový správny orgán voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako účastníkovi konania dňa 10.02.2015 správne konanie o uložení pokuty za úradom zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Dňa 10.02.2015 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania. Podkladmi pre začatie správneho konania, ako aj podkladmi pre rozhodnutie, bol Protokol vrátane písomných námietok žalobcu proti protokolu zo dňa 25.06.2014 a 04.07.2014, Rozhodnutie č. 923/00027/2014 o nevylúčení osoby oprávnenej na výkon dohľadu z výkonu dohľadu zo dňa 09.06.2014, Zápisnica, odborné stanovisko MUDr. K. Š., PhD. zo dňa 04.08.2014 k námietkam žalobcu, odborné stanovisko G.. K. D., CSc. zo dňa 14.07.2014 k námietkam žalobcu a vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.02.2015 k upovedomeniu o začatí správneho konania. V tomto žalobca trval na úkonoch a spôsobe ich vykonania a tvrdil, že prešetrovaná skutočnosť nebola zo strany správneho orgánu dostatočne a správne objektivizovaná a správny orgán odmietol bez vecnej argumentácie návrhy poskytovateľa na objektívne posúdenie skutku. Žalobca zdôraznil, že si je „vedomý náročnosti úlohy posúdiť správnosť postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo predstavuje bezpochyby multidisciplinárny erudovaný prístup práve v kontexte so zákonnou definíciou správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti tak, ako to definuje § 3 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. Práve preto odborné profesijné spoločnosti a zoskupenia vydávajú len usmernenie a doporučenia na postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nie kogentné normy správania sa zdravotníckych pracovníkov, nakoľko ich aplikácia v praxi môže byť individuálna a rozdielna bez toho, aby zakladala nesprávnosť postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj preto je poskytovateľ toho názoru, že pri zohľadnení konkrétnych okolností posudzovaného prípadu nie je možné hodnotiť jeho postup ako postup non lege artis a postup v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Pre prípad neosvojenia si poskytovateľom uvedenej odbornej argumentácie si dovolil za účelom kvalifikovaného vysporiadania sa s rozpormi pri posudzovaní prípadu nechať vypracovať kontrolné odborné posúdenia odborníkmi v danej oblasti, optimálne osobami so zákonnou povinnosťou nestrannosti a odbornosti posudzovania, a to súdnymi znalcami z dotknutých medicínskych odborov.“ Prvostupňový správny orgán konštatoval, že so všetkými námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podanými v procese výkonu dohľadu sa prvostupňový správny orgán prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad podrobne zaoberal a vysporiadal. Do vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neuviedol žiadne nové, resp. ďalšie skutočnosti takého charakteru (vrátane medicínskeho), ktoré by neboli do vydania tohto rozhodnutia známe, ktoré by zistenia prvostupňového správneho orgánu a ním prizvaných odborníkov v medicínskom odbore chirurgia a anesteziológia a intenzívna medicína vyvrátili alebo také, ktoré by dávali dôvod na doplnenie doteraz zisteného a objasneného skutkového stavu veci. Z vyššie uvedených dôvodov neexistuje objektívny dôvod, pre ktorý by mal prvostupňový správny orgán opätovne preskúmavať námietky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a skutkový stav veci považuje za úplne a správne zistený. Prvostupňový správny orgán konštatuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v rámci doplnených námietok navrhol vypracovať kontrolné odborné posúdenie veci súdnymi znalcami z dotknutých medicínskych odborov. Prvostupňový správny orgán sa rozhodol nevyhovieť návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nariadiť znalecké dokazovanie formou súdnych znalcov z príslušného medicínskeho odboru z dôvodu, že po opakovanom preskúmaní skutkového stavu veci a všetkých podkladov pre rozhodnutie mal za dostatočne a náležite preukázaný skutkový stav veci, spočívajúci v pochybení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a ako je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.“ Poukázal pri tom na ust. § 34 Správneho poriadku, v ktorom sú dôkazné prostriedky uvedené len príkladmo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. „Správny poriadok nevylučuje, aby si prvostupňový správny orgán o odbornej - medicínskej otázke urobil úsudok na základe zadováženého odborného stanoviska erudovaného odborníka z príslušnej medicínskej oblasti, ktorým v danom prípade bol prizvaný odborník doc. MUDr. K. D., CSc. odborník v medicínskom odbore chirurgia a prizvaná odborníčka MUDr. K. Š., PhD. odborníčka v medicínskom odbore anesteziológia a intenzívna medicína. Prvostupňový správny orgán je toho názoru, že ak by aj prizval do konania znalca, tento by vychádzal iba z tých skutočností uvedených v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré boli známe aj lekárovi - odborníkovi v danom medicínskom odbore a ktoré boli podkladom pre vypracovanie jeho odborného stanoviska v danej veci. Žiaden právny predpis neustanovuje, že znalecké posudky majú vyššiu odbornú hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu ako odborné stanoviská lekárov v príslušnom medicínskom odbore, ktorí boli v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. prizvaní k výkonu dohľadu.“ Vzhľadom na uvedené prvostupňový správny orgán v celom rozsahu akceptoval vyššie uvedené odborné stanoviská. Nakoľko prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebol v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., konštatoval porušenie povinnosti žalobcu týmto zákonným ustanovením. V zmysle § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. potom žalobcovi za nesplnenie povinnosti uložil pokutu vo výške 2 000,- eur. 3. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal dňa 02.04.2015 žalobca Rozklad. V tomto namietal, že v rámci dohľadu, ale aj v rámci správneho konania predložil správnemu orgánu celý rad podložených odborných argumentácií, ktoré podrobne opisovali a zdôvodňovali správnosť jeho postupu v posudzovanom prípade. Zdôraznil, že aj pitevný protokol potvrdil raritný nález u pacienta - kongenitálna cievna anomália sleziny (najpravdepodobnejšie arteriovenóznamalformácia) sintraparechymatóznym hematómom. Priamo úmerne tejto anomálii sa u pacienta vyvíjala aj symptomatológia ťažkostí pacienta. Od tejto skutočnosti je potrebné rozvíjať všetky ďalšie názory a odborné stanoviská o správnosti, resp. nesprávnosti voľby postupov pri diagnostike a liečbe pacienta F. G.. Žalobca mal za to, že správny orgán, ani odborní konzultanti, neprihliadali na túto závažnú a podstatnú okolnosť prípadu. Za ďalšiu podstatnú skutočnosť, majúcu význam na priebeh hospitalizácie pacienta, považoval samotnú dĺžku jej trvania (27 hodín), ako aj nočnú dobu, v ktorej došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Správny orgán by mal v takýchto komplikovaných prípadoch zisťovať, či na riešenie zdravotného stavu pacienta existuje v odbornej obci jednotný názor a pokiaľ nie, ktorému z viacerých názorov je prisudzovaná vyššia miera relevancie. Žalobca v rozklade tiež poukázal na skutočnosť, že pri objektivizácii prípadu sa stretli rôzne odborné stanoviská odborníkov s medicínskym vzdelaním, so získanou identickou špecializáciou, teda odborných konzultantov verzus stanoviská vedúcich oddelení poskytovateľa. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szd/2/2013 stanovisko odborného konzultanta ÚDZS nemá vyššiu právnu ani odbornú váhu ako stanovisko akéhokoľvek lekára so špecializáciou v rovnakom medicínskom odbore ako získal odborný konzultant ÚDZS. Preto žalobcovi nebolo jasné, prečo sa prvostupňový správny orgán snažil vyporiadať s odbornou argumentáciou poskytovateľa jedine tak, že ju konfrontoval s názorom toho istého konzultanta. Na rozdiel od znalca, odborný konzultant nemusí zo zákona spĺňať žiadne špeciálne podmienky, prizýva si ho na jeho posúdenie správny orgán pre prípady v posudzovanej medicínskej oblasti, ktorá sa zhoduje s jeho odbornou špecializáciou. Žalobca mal za to, že nevykonaním navrhovaných úkonov pri zisťovaní skutkového stavu veci došlo k odopretiu jeho práva na obranu a náležité objasnenie veci. Žiadal, aby správny orgán odložil konanie o rozhodnutí o tomto rozklade do momentu doručenia znaleckého posudku, ktorý si poskytovateľ nechal vypracovať na svoju obranu. Žalobca tiež nesúhlasil s tým, aby si správny orgán osvojil akékoľvek stanovisko MUDr. K. Š., PhD. Namietal, že väčšina jej vyjadrení nespadá do kompetencie rozsahu jej odbornosti, navyše jej konštatovanie o nesprávnosti vykonanej KPCR bolo v rozpore so zákonným vymedzením postupu non lege artis vychádzajúc z § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Správny orgán poskytovateľovi vyčítal, že pri KPCR nepostupoval v súlade s odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu z roku 2010. Žalobca zdôraznil, že sa jedná len o odporúčania, ktoré nepredstavujú nemennú a striktnú normu správania sa zdravotníckeho pracovníka. Tiež poukázal na skutočnosť, že správny orgán v konaní navyše nezohľadnil súčasné poznatky lekárskej vedy v oblasti KPCR, ktoré sú obsiahnuté v publikácii z roku 2013 v Lance Medical Journal, autor Dr. Zachary Goldberger (Univerzita Washington). Posudok MUDr. K. Š., PhD. považoval za nekorektný aj z dôvodu, že bol napísaný výrazne prospešným spôsobom, urážajúci a ironicky spochybňujúci postup na inom pracovisku. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby správny orgán predmetné správne konanie voči nemu zastavil. 4. Po preskúmaní rozhodnutia č. ZS 804/00002/2015 prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že účastník konania v rozklade neuviedol žiadne skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, preto nemohol rozkladu v rámci autoremedúry v plnom rozsahu vyhovieť. V súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku zaslal rozklad listom zo dňa 22.04.2015 na druhostupňové správne konanie. 5. Druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 25.05.2015, č. konania ZS 804/00002/2015/R, číslo spisu 50065/35214/2015/923 po konštatácii skutkového stavu veci k rozkladu žalobcu uviedol nasledovné: Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nespochybnila závery uvedené v pitevnom náleze určujúce skutočnú diagnózu pacienta. Zdôraznila však, že tieto neboli predmetom správneho konania o uložení pokuty. Správny orgán posudzoval predovšetkým medicínske postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, konštatoval nedostatky v rámci diagnostického postupu, t. j. pri zhoršovaní stavu pacienta a terapeutického postupu a taktiež podanie opiátu pri nejednoznačnej brušnej symptomatológii. Konštatovala, že KPR nebola vedená podľa najnovších odporúčaní Európskej rady pre resuscitáciu z roku 2010. K námietke žalobcu, že profesijné štandardy nepredpisujú nevyhnutne jeden spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti ako jediný možný a ponechávajú tak určitú voľnosť pri voľbe metód a techník uviedla, že na Slovensku sú v rámci špecializovaných odborov a usmernení odborných spoločností vydávané odborné usmernenia, ktoré sú sprístupňované na odborných lekárskych stretnutiach, v odbornej literatúre a vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR. Ich účelom je odborne usmerňovať s cieľom zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti správne a v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy. Preto nie je možné akceptovať spochybňovanie odporúčania postupu KPR podľa ECR z roku 2010. Uvedené postupy sú aj v súčasnosti základom výučby KPR Slovenskej spoločnosti pre anesteziológiu a intenzívnu medicínu a sú akceptované odbornou spoločnosťou. Legislatíva pre začatie a ukončenie KPR neexistuje. Riešenie celej problematiky zostáva na osobnom svedomí, miere zodpovednosti a stupni etického zmýšľania lekára. V posudzovanom prípade bola KPR vykonávaná 15 minút, čo by bolo v prípade kardiálneho, pľúcneho alebo iného náhleho ochorenia nedostatočné. V prípade vykrvácania, ako to bolo u pacienta F. G., by síce ani dlhšia KPR nebola úspešná, avšak v čase jej vykonávania informácia o ruptúre sleziny nebola známa, preto je dĺžka vykonávania KPR sporná. Záchrana života pacienta s dvojdobou ruptúrou sleziny vyžaduje urgentný chirurgický výkon. Žalobca v podanom rozklade spochybnil aj právne postavenie odborných konzultantov v procese výkonu dohľadu a v správnom konaní, na čo žalovaný poukázal na ust. § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z., ktoré predpokladá a umožňuje využitie odborníkov z príslušných medicínskych odborov pre zistenie a objektívne posúdenie skutkového stavu veci. „Prizvaní konzultanti spĺňali požiadavky na vypracovanie odborných stanovísk, mali odbornú spôsobilosť v medicínskom odbore, ktorý hodnotili a ich miesto pracoviska bolo mimo sídla účastníka konania s cieľom maximalizovať objektivitu hodnotenia. Odborné stanoviská boli koncipované jasne, s argumentáciou a zdôvodnením jednotlivých konštatovaní, neobsahovali diskrepantné alebo nejednoznačné vyjadrenia, preto nebol zo strany správneho orgánu dôvod prizývať na ich potvrdenie, resp. vyvrátenie ďalších odborných konzultantov. Predsedníčka úradu sa nestotožňuje s vyjadrením účastníka konania, že konzultantke z odboru anesteziológia a intenzívna medicína MUDr. K. Š., PhD. chýbala vecná argumentácia a jej odborné stanoviská boli urážajúce. Práve podrobným popisom a etiopatogenézou jednotlivých urgentných stavov a spôsobov ich riešenia v zmysle odporúčanej KPR konzultantka argumentovala svoje odborné stanovisko, ktoré bolo úradom akceptované. Navyše správny orgán svojím rozhodnutím č. 923/00027/2014 zo dňa 09.06.2014 v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo nevylúčil G.. K. Š., PhD. z procesu dohľadu. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s tvrdením, že jej odborné stanovisko bolo vypracované v rozpore so zákonom. Úrad postupoval pri výkone dohľadu a pri prizývaní konzultantov v súlade s platnými právnymi normami.“ V súvislosti s prípadným nariadením znaleckého dokazovania žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2009, sp. Zn. 4 Sžso 10/2008, podľa ktorého ak by aj žalovaný prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na ustálenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. K požiadavke žalobcu o „odklad konania o rozhodnutí“ do momentu doručenia znaleckého posudku, ktorý si nechal vypracovať žalovaný uviedol, že účastník konania bol oboznámený so zistenými pochybeniami uvedenými v Protokole dňa 13.06.2014 a so závermi uvedenými v Zápisnici dňa 13.08.2014. O začatí správneho konania sa dozvedel z Upovedomenia preukázateľne mu doručeného dňa 10.02.2015. Vzhľadom na uvedené mal podľa žalovaného dostatočný časový priestor na doplnenie dokazovania do vydania rozhodnutia. Tiež uviedol, že v zmysle platných ustanovení Správneho poriadku nemá zákonnú možnosť „odložiť konanie o rozhodnutí“, keďže Správny poriadok tento inštitút nepozná. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ust. § 18 a § 50 ods. 2, písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z., § 2 ods. 1 a ods. 10 a § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a § 32, § 34 ods. 4 a § 59 Správneho poriadku. Záverom konštatoval, že „účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by po medicínskej stránke preukázali správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi. Skutkový stav veci bol zistený úplne a správne, a preto predsedníčka úradu považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, zrozumiteľné a v dostatočnom rozsahu odôvodnené.“ Uviedla, že „zdravotná starostlivosť pacientovi nebola účastníkom konania poskytnutá štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne.“ Naopak, „prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, jeho zistenia sú preukázané a pokuta je primeraná a odôvodnená. Prvostupňový správny orgán dostatočne objektívne vyhodnotil všetky predložené dôkazy a námietky a sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je adekvátna za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti. Predsedníčka úradu považuje pokutu za výchovnú a preventívnu, a nie za likvidačnú.“ Zároveň konštatovala, že „ani zmena výroku nemá vplyv na výšku pokuty uloženej prvostupňovým správnym orgánom.“ 6. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu doručenú Krajskému súdu v Košiciach dňa 31.07.2015, nakoľko sa domnieval, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodnutia, nezistil dostatočne a správne skutkový stav, čo ho viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca poukázal na to, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2015 k Upovedomeniu o začatí správneho konania vo veci poskytnutia zdravotnej starostlivosti neb. F. G. zo dňa 05.02.2014, trval na úkonoch a spôsobe ich vykonania tak ako to bolo uvedené v Zápisnici č. 157/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu. Tvrdil, že „prešetrovaná skutočnosť nebola zo strany správneho orgánu dostatočne a správne objektivizovaná a vytýka správnemu orgánu, že odmieta bez vecnej argumentácie návrhy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na objektívne posúdenie skutku.“ Žalobca v Zápisnici č. 157/2014 ďalej argumentoval, že „pri zohľadnení konkrétnych okolností posudzovaného prípadu nie je možné hodnotiť jeho postup ako postup non lege artis a postup v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Pre prípad neosvojenia si poskytovateľom uvedenej odbornej argumentácie si dovoľujeme za účelom kvalifikovaného vysporiadania sa s rozpormi pri posudzovaní prípadu nechať vypracovať kontrolné odborné posúdenie odborníkmi v danej oblasti, optimálne osobami so zákonnou povinnosťou nestrannosti a odbornosti posudzovania, a to súdnymi znalcami z dotknutých medicínskych odborov. Na nákladoch s vypracovaním znaleckých posudkoch sme ochotní sa spolupodieľať.“ Žalobca sa predovšetkým domnieval, že správny orgán si nesprávne osvojil stanoviská odborných konzultantov ÚDZS Doc. MUDr. K.U. D., CSc., ako aj MUDr. K. Š., PhD., voči ktorej žalobca podal námietku zaujatosti, ktorej však správny orgán nevyhovel, a to Rozhodnutím o nevylúčení osoby oprávnenej na výkon dohľadu z výkonu dohľadu zo dňa 09.06.2014, číslo rozhodnutia 923/00027/2014. Žalobca mal za to, že rozhodnutie o nevylúčení odborného konzultanta z konania je nedostatočné. Navyše, v čase, keď bolo žalobcovi doručené oznámenie správneho orgánu o prizvaní MUDr. K. Š., PhD., odborníka v špecializačnom odbore anesteziológia a intenzívna medicína, do skupiny vykonávajúcej dohľad spolu s oznámením o možnosti podať písomné námietky voči nezaujatosti jej osoby, už ÚDZS disponoval vypracovaným odborným posudkom týmto odborným konzultantom, čo náhodne zistila splnomocnená osoba žalobcu v rámci nahliadnutia do spisu dňa 27.05.2014. Z uvedeného mal žalobca za to, že akokoľvek odôvodnené námietky zaujatosti by neboli správnym orgánom akceptované, nakoľko si správny orgán odborné stanovisko u odborného konzultanta objednal a zaplatil zaň oveľa skôr, ako počkal na zákonnú lehotu, v ktorej sa účastník konania vyjadril k zaujatosti osoby prizvanej k výkonu dohľadu. V napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.03.2014, číslo konania ZS 804/00002/2015, číslo spisu 35214/2015/804 prvostupňový správny orgán podobne nespochybnil stanoviská menovaných odborníkov, čo žalobca namietal. Tvrdil, že od začiatku výkonu dohľadu „spochybňuje odbornú erudovanosť prizvaných konzultantov, a to odborne predloženými rozdielnymi názormi na posudzované otázky. ... je prirodzené, že jediný odborný názor nezvykne garantovať správnosť posúdenia prípadu. Účastníkovi konania nie je známe, prečo správny orgán ignoroval a nevysporiadal sa s odlišnými odbornými názormi predloženými účastníkom konania než ako mu boli poskytnuté prizvanými konzultantmi. Tak isto odmietnutie navrhovaného znaleckého dokazovania, ktoré by mohlo dostatočne objektivizovať skutočný stav posudzovanej zložitej veci, považuje účastník konania za konanie v rozpore so zákonom, konkrétne § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Rozpor v tvrdeniach správneho orgánu a účastníka konania je zrejmý a uvedený v týchto dokumentoch, ktorými sa snažil účastník presvedčiť správny orgán o tom, že zdravotnú starostlivosť pacientovi G. poskytol v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy, a teda v súlade s podmienkami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.“ Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca Rozklad zo dňa 02.04.2015, v ktorom sa nestotožňuje so závermi správneho orgánu a v ktorom konkrétne a detailne rozvádza dôvody, prečo nesúhlasí s predmetným rozhodnutím. Ďalej sa v rozklade venuje dôvodom, prečo žiada a považuje znalecké dokazovanie za adekvátny inštitút pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a porovnáva výpovednú hodnotu znaleckého posudku a výrokov odborných konzultantov prizvaných ÚDZS. Podrobnejšie je obsah rozkladu žalobcu uvedený vyššie v tomto rozsudku správneho súdu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že medzi doručením Rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty zo dňa 18.03.2015, doručeného žalobcovi dňa 20.03.2015, a Výzvou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.04.2015, doručenej žalobcovi dňa 04.05.2015, v ktorej správny orgán konštatoval kompletnosť zhromaždených podkladov a dôkazov na vydanie rozhodnutia, uplynul neprimerane a neobvykle krátky čas, v ktorom by si žalobca mohol zadovážiť relevantný listinný dôkaz v podobe znaleckého posudku. Preto žalobca požiadal správny orgán o odklad vydania rozhodnutia vo veci žiadosťou zo dňa 04.05.2015. Napriek snahe žalobcu presvedčiť správny orgán o potrebe objektivizácie prípadu aj inak, ako osvojením si jediného názoru vypracovaného odborným konzultantom, správny orgán vydal dňa 25.05.2015 Rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu zamietol a uložil mu pokutu vo výške 2 000,- eur. Žalobca videla porušenie zákona predovšetkým v tom, že „správny orgán sa s jeho argumentáciou nevysporiadal dostatočne a tým si nesplnil povinnosť uvedenú v § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ktorou je povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.“ Napriek snahe žalobcu sa správnemu orgánu nepodarilo odstrániť rozpor v odborných názorov účastníkov správneho konania, a to buď pribratím ďalšieho odborného konzultanta alebo znalca z príslušného odboru. Ďalej videl žalobca porušenie zákona zo strany správneho orgánu v tom, že „ten neakceptoval námietku zaujatosti voči pribratému odbornému konzultantovi napriek tomu, že podľa neho existovali dôvody pre vylúčenie takejto osoby z výkonu dohľadu, nakoľko MUDr. K. Š., PhD. napísala posudok spôsobom, ktorý neeticky a urážlivo hodnotí a zosmiešňuje postup účastníka konania, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čím došlo ku konaniu v rozpore s etickými normami vzájomného správania zdravotníckych pracovníkov zakotvenými v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu zákona č. 578/2004 Z. z.“ V neposlednom rade žalobca namietal neposkytnutie primeranej lehoty na doloženie dôkazu, a to znaleckého posudku. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby Krajský súd v Košiciach zrušil Rozhodnutie zo dňa 25.05.2015, číslo konania ZS 804/00002/2015/R, číslo spisu 50065/35214/2015/923 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 7. K žalobe žalobcu sa podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 03.09.2015 vyjadril aj žalovaný. Namietal, že „všetky vyjadrenia žalobcu, vrátane námietok a pripomienok,, ako pri výkone dohľadu, tak aj v štádiu správneho konania, boli brané do úvahy, žalovaný sa s nimi náležite a podrobne zaoberal a vysporiadal. Čiastočné akceptovanie vznesených námietok v procese výkonu dohľadu je riadne odôvodnené v zápisnici a následne aj v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí o uložení pokuty. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný ignoroval a nevysporiadal sa s jeho odlišnými odbornými názormi, námietkami v procese výkonu dohľadu a v správnom konaní. Zápisnica obsahuje úplne znenie námietok žalobcu a následne aj podrobné a zrozumiteľné stanovisko a závery žalovaného k týmto námietkam. Následne na str. 8 až 17 prvostupňového rozhodnutia a na str. 7 až 10 druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný s námietkami a tvrdeniami uplatnenými v procese výkonu dohľadu a v správnom konaní riadne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje závery. Vznesené námietky žalobcu však zistený skutkový stav nijako nemenili.“ Zdôraznil, že skutkový stav mal za dostatočne preukázaný a objasnený na základe odborných stanovísk predložených doc. MUDr. K.Í. D., CSc. a MUDr. K. Š., PhD. ako osôb prizvaných do procesu výkonu dohľadu podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na už vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2009, sp. zn. 4 Sžso 10/2008. Žalovaný bol toho názoru, že v žiadnom právnom predpise nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti týmto prizvaným odborníkom, resp. že by mali znalecké posudky vyššiu dôkaznú silu ako iné listinné dôkazy zaobstarané správnym orgánom. Čo sa týka námietky zaujatosti vznesenej žalobcom voči osobe MUDr. K. Š., PhD. žalovaný zastával názor, že subjektívny pocit žalobcu o neetickom, resp. urážlivom znení odborného posudku tejto konzultantky nie sú relevantnými skutočnosťami, ktoré mali u žalovaného vyvolať pochybnosti o jej zaujatosti v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., teda pre jej vzťah „k veci“, „k žalobcovi“ a „k zamestnancom žalobcu“. O námietke zaujatosti vznesenej žalobcom bolo rozhodnuté Rozhodnutím zo dňa 09.06.2014 o nevylúčení osoby oprávnenej na výkon dohľadu a v ďalšom priebehu konania už žalobca nevzniesol námietku zákonnosti voči tomuto rozhodnutiu. Žalovaný považoval za irelevantnú tiež námietku žalobcu, v zmysle ktorej si žalovaný zaobstaral odborný posudok ešte pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie námietky zaujatosti voči MUDr. K. Š., PhD., a to z dôvodu, že neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému zaobstarať si odborný posudok len v určitom časovom okamihu. K neposkytnutiu primeranej lehoty na doloženie dôkazu, a to znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že dňa 27.05.2014 žalovaný odovzdal žalobcovi fotokópie odborného posudku doc. MUDr. K. D., PhD. a MUDr. K. Š., PhD. a od tohto dňa, až do ukončenia procesu výkonu dohľadu, t. j. do 13.08.2014, mal žalobca možnosť zabezpečiť si vlastný znalecký posudok. Rovnako mal takúto možnosť aj v konaní pred druhostupňovým správnym orgánom, a to od 10.02.2015 do 25.05.2015, kedy bolo vydané konečné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného mal žalovaný za to, že správny orgán v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Krajský súd v Košiciach žalobu v celom rozsahu zamietol. 8. Dňa 05.10.2016 doručil žalobca správnemu súdu doplnenie žaloby spolu zo Znaleckým posudkom číslo 48/2016 vo veci posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pánovi F. G.Š., nar. XXXX, a to vypracovaný spoločnosťou Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znalecká organizácia v odbore Zdravotníctvo a farmácia, so sídlom Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava. Podľa žalobcu tento znalecký posudok na odbornej báze vyvracia závery o pochybení žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi F. G.. Poukázal predovšetkým na časť tohto posudku, kde znalecká organizácia za plne opodstatnený a indikovaný považovala postup žalobcu pri podaní lieku Dolsin ako opiátu pacientovi za účelom zmenšenia miery pociťovanej bolesti. „Podanie tohto lieku nemalo žiaden vplyv na jeho smrť.“ Čo sa týka zhodnotenia správnosti postupu žalobcu pri vykonávaní KPR znalecká organizácia uviedla, že aj keď tento postup bol postupom non lege artis, „zvolená medikamentózna terapia počas resuscitácie pacienta nepoškodila. Ani exaktne vedená kardiopulmonálna resuscitácia by v prípade pána F. G. neviedla k zvráteniu nepriaznivého stavu. U pacienta nedošlo pri resuscitačnom úsilí k obnove krvného obehu.“ Záverom znalecká organizácia zhodnotila, že vstupné vyšetrenia realizované pánovi F. G. boli v danom čase postačujúce, žiadny výsledok vstupných vyšetrení nebol špecifický a nepoukazoval a ani neurčoval podozrenie na krvácanie zo sleziny. Za daných okolností preto nebolo možné predpokladať krvácanie a aktuálny zdravotný stav považovať za hemoragický šok. „Kongenitálnu cievnu malformáciu v slezine nie je možné predpokladať a obyčajne je klinicky asymptomatická (neprejavuje sa žiadnym príznakom) a zistí sa náhodne, napr. pri splenoportografii (zobrazovacie vyšetrenie zamerané na oblasť cievneho zásobenia sleziny). Jeho výskyt je raritný, väčšinou diagnostikovaný až pri pitve pacienta.“ Na podporu svojich tvrdení žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 05.10.2016 poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 150/2009, v zmysle ktorého „znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.“ Tiež citoval z rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 25.02.1997, sp. zn. 6 A 139/1994, v ktorom je uvedené, že „správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov (§ 34 ods. 5 spr. ř.) najprv po vyčerpaní možnosti odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Ak sa potom rozpory odstrániť nepodarí, je nevyhnutné, aby správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, v čom rozpor spočíval, čo bolo urobené pre jeho odstránenie, prečo sa to nepodarilo a ku ktorým dôkazom sa nakoniec pri svojom hodnotení prichýlil a ktoré dôkazy odmietol a prečo.“ 9. K predloženému znaleckému posudku sa vyjadril aj žalovaný v podaní doručenom správnemu súdu dňa 16.12.2016. Zdôraznil, že znalecký posudok je zameraný prevažne na hodnotenie príčinnej súvislosti medzi realizovanou diagnostikou a liečbou a úmrtím pacienta. Avšak otázka príčinnej súvislosti a otázka poškodenia pacienta nie sú zákonnými podmienkami ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktorého naplnenie má žalovaný právo kontrolovať. Žalovaný hodnotil pochybenie v rámci postupov diagnostiky a liečby, ktoré neboli u pacienta realizované správne, čo znalecký posudok medicínsky nevyvracia. Navyše, tento znalecký posudok nebol žalovanému predložený v procese výkonu dohľadu, teda ho v priebehu správneho konania nemohol hodnotiť či posudzovať. 10. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2017 na Krajskom súde v Košiciach právny zástupcovia žalobcu a žalovaného zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci. K predloženému znaleckému posudku právny zástupca žalovaného poukázal na platnú procesnoprávnu úpravu vyplývajúcu z Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zo Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorej rozsah žalobných námietok nie je možné rozšíriť po uplynutí dvojmesačnej lehoty. Preto navrhol, aby súd neuznal argumentáciu obsiahnutú v tomto znaleckom posudku, ako aj v rozsudku Vrchného súdu v Prahe. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2015, sp. zn. 9Szd/2/2013, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca v procese výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou môže uplatniť svoje námietky iba v lehote na podanie námietok a na ďalšie prípadné námietky správny orgán už prihliadať nemôže. Právny zástupca žalobcu k tomu uviedol, že v priebehu výkonu dohľadu, ako aj v priebehu administratívneho konania, žalobca opakovane žiadal o to, aby došlo k odbornej konfrontácii podaním znaleckého posudku, pričom tejto jeho požiadavke nebolo vyhovené. V dôsledku toho bol znalecký posudok zadovážený až v priebehu súdneho konania. 11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v súlade s ustanoveniami § 177 a nasl. SSP (správna žaloba), aplikujúc prechodné ustanovenie podľa § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP), ako aj podľa právnych kritérií správnej žaloby vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnení ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané (§ 5 ods. 2, 3, 4, 10 SSP). 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 16. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 17. Podľa článku 142 ods. 1, druhá veta Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. 18. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). 19. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 1, 5 Správneho poriadku). Podľa § 36 uvedeného zákona (Znalci) ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 20. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). 21. Právne požiadavky na obsah odôvodnenia administratívneho rozhodnutia ako jeho podstatnej časti vychádzajú zo zdôraznenia zmyslu a účelu odôvodnenia rozhodnutia, ktorými je nevyhnutná potreba zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy. Aj vo vzťahu k účastníkmi konania navrhovaným dôkazom musí teda správny orgán v odôvodnení administratívneho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom uviesť skutkovú a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa na danú právnu vec, ktorou objasní, na základe akých východiskových zistených skutočností a právnych úvah dospel k záveru, že dôkazné návrhy účastníkov konania presahovali dôkazný rámec zvolený správnym orgánom pre spoľahlivé zistenie veci, a to v súlade s hore citovanými ustanoveniami Ústavy SR a Správneho poriadku. 22. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonávajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. 23. Podľa § 77 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 43 ods. 11 uvedeného zákona). Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) uvedeného zákona (výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou) úrad v rámci výkonu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti a dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. 24. Ako to vyplýva z obsahu zákonných ustanovení citovaných v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku, na administratívne konanie, záverom ktorého bolo vydanie preskúmavaného rozhodnutia v danej právnej veci, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.). Uvedený procesnoprávny predpis sa nevzťahuje iba na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, nie však na administratívne konanie začaté na základe poznatkov vyplývajúcich z vykonávania predmetného dohľadu. 25. Správny súd v preskúmavanej právnej veci predovšetkým uznal dôvodnosť žaloby v tej časti, v ktorej žalobca poukazoval na dôkazné postupy orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného pri hodnotení námietok žalobcu odbornej povahy, odmietnutie dôkazných návrhov žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie postupu žalobcu pri výkone lekárskej starostlivosti v konfrontácii so stanoviskami osôb prizvaných k podaniu odborného stanoviska konzultanta prvostupňovým správnym orgánom, a napokon aj pre nedostatok dôvodov v odôvodnení rozhodnutia žalovanej, v ktorých by sa žalovaná dôsledne vysporiadala s návrhom žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania a dôvodmi odmietnutia takéhoto dôkazného návrhu. 26. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Košice, na základe podnetu Mgr. L. L., dcéry nebohého pacienta F. G., správny orgán prvého stupňa postupujúc podľa zákona č. 581/2004 Z. z. realizoval výkon dohľadu na mieste u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalobcu) s predmetom výkonu dohľadu - prešetrenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti nebohému F. G. za obdobie od 01.12.2013 do 01.02.2014. Žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa písomné stanovisko z 18.02.2014 k obsahu protokolu č. PO 292/2014 o vykonanom dohľade zo dňa 06.02.2014 týkajúce sa prešetrenia správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi F. G., v ktorom zdôvodnil postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uvedenému pacientovi. V ďalšom priebehu výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou v danej veci Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice 23.04.2014 vystavil objednávku na vypracovanie odborného stanoviska konzultanta na MUDr. K. Š., PhD. ako lekárky s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore anestéziológia a intenzívna medicína a s rovnakým dátumom expedoval uvedenej prizvanej osobe aj žiadosť o konzultačnú činnosť. Predovšetkým odborné stanovisko MUDr. K. Š., PhD., prednostky Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice Trnava z 19.05.2014 žalobca v ďalšom priebehu výkonu dohľadu napadol tak z obsahových, ako aj z procedurálnych dôvodov, keďže uvedené odborné stanovisko bolo predložené správnemu orgánu prvého stupňa prv, než bol žalobca vyzvaný, aby sa ako účastník konania vyjadril k možnej zaujatosti osoby prizvanej k výkonu dohľadu. Žalobca z daného procesnoprávneho stavu vyvodil konštatovanie, že „akokoľvek odôvodnené námietky zaujatosti by neboli správnym orgánom akceptované, nakoľko si správny orgán odborné stanovisko u odborného konzultanta objednal a zaplatil zaň oveľa skôr, než počkal na zákonnú lehotu, v ktorej sa účastník konania vyjadruje k zaujatosti osoby prizvanej výkonom dohľadu“. 27. Žalobca následne doručil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice podanie z 03.06.2016, v ktorom namietal zaujatosť MUDr. K. Š., PhD., poukazujúc pritom na obsah jej posudku, pričom žalovaný správny orgán rozhodnutím z 09.06.2014 rozhodol o nevylúčení osoby oprávnenej na výkon dohľadu z výkonu dohľadu so zdôvodnením, že účastník konania nepreukázal v súlade s § 44 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. skutočnosti, ktoré by so zreteľom na vzťah osoby k veci, k dohliadanému subjektu, alebo k jej zamestnancom mohli vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti. Odborné závery vyplývajúce z posudku MUDr. K. Š., PhD. tak boli následne popri iných dôkazoch skutkovým základom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi. 28. Súčasťou administratívneho spisu sú aj námietky žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole č. 157/2014 o vykonanom dohľade adresované správnemu orgánu prvého stupňa 25.06.2014, obsahom ktorých v bode 2 (námietky voči nedostatkom vytýkaným v časti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v oblasti anesteziológie a resuscitácie) žalobca odborne argumentoval odbornými poznatkami z oblasti lekárskej vedy (publikácia názoru Dr. Zachary Goldberger (Univerzita Washington - Lanced Medical Journal, 2013). Obsažným spôsobom tak žalobca reagoval na závery, ktoré priznaná odborná konzultantka formulovala vo vzťahu k jej tvrdenému nesprávnemu postupu pri anestéze a resuscitácii liečeného pacienta. 29. V rozklade z 02.04.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu č. ZS 804/00002/2015 z 18.03.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- eur žalobca okrem iného uviedol: „Poskytovateľ sa domnieva, že nevykonaním navrhovaných úkonov pre zisťovanie skutkového stavu veci došlo k odopretiu jeho práva na obranu a náležité objasnenie veci. Zároveň týmto žiada správny orgán o odklad konania o rozhodnutí o tomto rozklade do momentu doručenia znaleckého posudku, ktorý si poskytovateľ nechal vypracovať na svoju obranu a potvrdenie svojich stanovísk.“ 30. V reakcii na žalobcom vznesenú požiadavku v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí z 25.05.2015 uviedla: „V súvislosti s prípadným nariadením znaleckého dokazovania, predsedníčka úradu poukazuje na jej právo ako správneho orgánu rozhodnúť o priebehu dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a rovnako poukazuje aj na existujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžso/10/2008 zo dňa 26.02.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10S/207/2006-50. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že ak by aj žalovaný prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, ten by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na ustálenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Postup úradu pre zisťovanie skutkového stavu predpisujú ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. a vychádzajúc z týchto ustanovení zákon počíta s odbornými posudkami konzultantov, ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní.“ 31. Vychádzajúc z dikcie § 34 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý sa vzťahuje ako procesnoprávny predpis na dané konanie, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny poriadok v demonštratívnom výpočte dôkazných prostriedkov uvádza v ustanovení § 34 ods. 1 aj znalecký posudok ako jeden z nich. Ide o právne prepojenie s ustanovením § 36 Správneho poriadku (Znalci), podľa obsahu ktorého znalecký posudok má zadovážiť správny orgán v prípade potreby odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie. 32. Ako to vyplýva z predchádzajúceho obsahu odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca od samotného počiatku výkonu dohľadu reagoval na obsah záverov prizvaných odborných konzultantov konkrétnymi námietkami odbornej povahy, opierajúcimi sa o aktuálne poznatky lekárskej vedy, čo konkrétne špecifikoval vo svojich jednotlivých podaniach adresovaných správnemu orgánu prvého stupňa a žalovanému. Požiadavka žalobcu v podanom rozklade s 02.04.2015 na danie možnosti pre zadováženie znaleckého posudku na vlastné náklady pritom nebola žalovanou akceptovaná, podľa názoru správneho súdu v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 Správneho poriadku ukladajúcim správnym orgánom povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. 33. Pokiaľ ide o východiskové právne požiadavky na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v oblasti administratívneho trestania, je potrebné podľa názoru správneho súdu vychádzať aj z právnej procesnej pozície správneho orgánu prvého stupňa, ktorý je na základe výsledkov inšpekčných, resp. kontrolných zistení podľa osobitnej právnej úpravy po začatí správneho konania žalobcom a zároveň spolu so správnym orgánom druhého stupňa aj v pozícii „sudcu“ v správnom administratívnom procese. Ak v tomto procese vystupujú v rámci dokazovania a hodnotenia jeho výsledkov do popredia otvorené dôkazné otázky, účastníkom konania namietané dôkazné postupy a zároveň predkladanie zákonom dovolených (predpokladaných) nárokov smerujúcich k celkovej objektivizácii dôkazných zistení, je povinnosťou správnych orgánov vo sfére správneho trestania reagovať na ne zákonom daným spôsobom. 34. V konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa právnych podmienok uvedených v zákonoch č. 576/2004 Z. z., č. 581/2004 Z. z. v procesnoprávnom rámci zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení je navyše posudzovanie právnych podmienok pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti za prípadné porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov poznamenané obsahovým charakterom takéhoto typu správneho konania. Ide totiž o posúdenie často vysoko odborných otázok vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej poskytovateľmi, ktorými sú zdravotnícke zariadenia rôzneho typu a úrovne, nevynímajúc teda aj v praxi uznávané ústavy (nemocnice) vysokej odbornej úrovne a reputácie. 35. Ak v konaní o administratívnom trestaní takéhoto subjektu dochádza k aktívnej obrane účastníka administratívneho konania vznášaním konkrétnych námietok a odborných protiargumentov a jeho otvorenej, nepredstieranej snahe o objektivizáciu východiskových dôkazných zistení a „obvinení“ je potom podľa názoru správneho súdu namieste ústretový, dôkazný postoj správneho orgánu vo vzťahu k predkladaným návrhom na dokazovanie, tak ako mu to správne prikazujú horecitované ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku v právnom prepojení na ustanovenia § 34 ods. 1, 5, § 36 a § 47 ods. 3 uvedeného zákona. 36. Žalobcom namietaný časovo nesúladný spôsob nominovania odbornej konzultantky pre oblasť anesteziológie, minimálny časový priestor daný žalobcovi žalovanou v štádiu odvolacieho konania na oboznámenie sa s obsahom konania a možnosť predloženia dôkazov v odvolacom konaní a predovšetkým odmietnutie ďalšieho dôkazného postupu vo veci ustanovením znalca, prípadne prizvaním ďalšieho odborného konzultanta (v záujme objektívneho zistenia stavu veci) priamo vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, predstavujú porušenie princípov spravodlivosti administratívneho konania a práva účastníka na taký obsah a priebeh konania pred správnym orgánom, ktorý zodpovedá aj hore citovaným ustanoveniam Ústavy SR. 37. Správny súd v právnej nadväznosti na hore uvedenú právnu argumentáciu pritom zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry NS SR a ÚS SR nie je úlohou súdu v rozhodovacom procese pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 a rozsudky NS SR č. k. 6 Sžo/84/2007, 6 Sžo/98/2008, 1 Sžo/33/2008 atď.). 38. Vychádzajúc z hore uvedenej skutkovej a právnej argumentácie správny súd konštatuje, že judikatúra Najvyššieho súdu SR vzťahujúca sa na kontrolnú činnosť úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri jej poskytovaní podľa zákona č. 576/2004 Z. z. a zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a s ňou súvisiace administratívne konania podľa procesno-právnych podmienok uvedených v správnom poriadku reaguje opakovane, s prihliadnutím na individuálnosť a špecifiká každej preskúmavanej právnej veci pred správnym súdom, aj na danú veľmi citlivú právnu tému požiadavky účastníka konania v rámci administratívneho konania na znalecké dokazovanie. Závery správneho súdu tak často reagujú napr. na dôkaznú pasivitu žalobcu v priebehu administratívneho konania, nespornosť odborných záverov v odborných posudkoch - stanoviskách v administratívnom konaní, ale aj na nedostatočne zistený skutkový stav súvisiaci s vyvodením administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zohľadňujúc aj uvedenú judikatúru (napr. rozsudky NS SR č. k. 3 Sad/12/2009 z 18.02.2010, 10 Sžso/21/2014 z 15.04.2015, 4 Szd/1/2009 z 28.04.2010, 10 Sžso/51/2014 zo 17.06.2015, 1 Szd/2/2013 z 18.03.2014 a iné) súd konštatoval v preskúmavanej právnej veci dôvodnosť žalobných námietok. 39. Potvrdením záverov správneho súdu v preskúmavanej právnej veci sú najmä dôvody obsiahnuté v rozsudku NS SR č. k. 1Szd/2/2013, v ktorom Najvyšší súd SR v obsahovo obdobnej právnej veci uviedol nasledovné: „Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu v oblasti medicínskych postupov Najvyšší súd ďalej dodáva, že ide o oblasť mimoprávneho poznania, t.j. že je popisovaná terminológiou vlastnou pre jednotlivé odbory lekárskej vedy (viď napríklad Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky). Preto aj tu platí základné procesné pravidlo súdneho konania, že ak súdu na posúdenie rozhodných skutočností, ktoré vychádza z odborných znalostí, jeho znalosti nepostačujú, potom musí vychádzať z odborných podkladov zadovážených najmä účastníkom konania (analogicky ustanovenie § 127 ods. 1v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.). V oblasti správneho súdnictva je však uvedený procesný prístup modifikovaný v prospech odborne (technicky) zisteného skutkového stavu, t.j. každý správny orgán v oblasti verejnej správy mu zverenej zákonom do pôsobnosti súčasne pôsobí ako odborník pre vymedzenie skutkového stavu a pre jeho následný prevod do právnej terminológie. Pre riadnu aplikáciu skutkovej podstaty obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. spočívajúcu v tom, že žalobkyňa nevykonala všetky zdravotné úkony, aby splnila postup lege artis, je popri vymedzení subjektu, subjektívnej stránky a objektu deliktu veľký dôraz kladený na objektívnu stránku tohto deliktu, t.j. konanie, ktorého dôsledkom je nezvratný záver o tom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá hore opísaným spôsobom. V procese hľadania odpovede na otázku, či zdravotná starostlivosť bola pacientke v prejednávanej veci poskytnutá postupom lege artis, je nutné preverovať celý postup žalobkyne, t.j. samotný spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti v súvislosti s miestom a časom. V zmysle § 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 576/2004 Z. z.“). Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. v znení účinnom v posudzovanom období (t.j. od 18.08.2008 do 15.10.2008) zdravotnou starostlivosťou je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je nepochybné, že v tomto konaní proti sebe stoja dva odborné názory, t.j. prezentované skupinou odborníkov - konzultantov a nemenej renomovaných odborníkov pôsobiacich v oblasti praxe. Navyše žalobkyňa je prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia označeného ako fakultná nemocnica, na čo aj správne poukazuje žalovaný, t.j. v zmysle zákona ide o inštitúciu zameranú na získanie potrebnej lekárskej odbornej spôsobilosti, ktorá by mala prezentované najnovšie poznatky lekárskej vedy presadzovať do odbornej medicínskej praxe. Podľa § 7 ods. 13 in fine zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov fakultná nemocnica uskutočňuje praktickú výučbu vo vysokoškolských študijných odboroch, v špecializačných odboroch a v certifikovaných pracovných činnostiach v zdravotníckych povolaniach okrem zdravotníckeho povolania lekár. Potom v samotnom spore sa od správneho súdnictva požaduje, aby s vysokou pravdepodobnosťou, ktorá takmer hraničí s istotou vyslovil, kto má pri obhajovaní svojich medicínskych postupov pravdu. Takto sformulovaný úkon je pre Najvyšší súd nesplniteľný, lebo z jeho strany ide o poskytnutie prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. vrátane samotného procesu zisťovania skutkového stavu a jeho výsledku. Je nepochybné, že tento výsledok, t.j. presné a úplné zistenie skutkového stavu je medzi účastníkmi súdneho konania po odbornej stránke sporné a jeho spornosť mal najneskôr žalovaný odstrániť mu dostupnými právnymi prostriedkami. Podľa § 32 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v horeplatnom znení správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Takisto ani žalobkyňa nevyužila svoje právo možného zadávateľa v zmysle zákona č. 382/2004Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nepožiadala znaleckú autoritu v lekárskych vedách (napríklad znalecký ústav), aby objektivizovaným postupom ako nezávislý prvok v uvedenom spore o ustálenie skutkového stavu, predložil svoj záver na zisťovaný skutkový stav veci. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa odseku 1 písm. a) vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu (ďalej len "zadávateľ"). Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie bezdôvodne odmietnuť vykonať úkon. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie. Preto Najvyšší súd dospel k záveru, že nakoľko žalovaný neodstránil rozpory v zistení skutkového stavu, potom nenaplnil podmienku o kumulatívnom splnení všetkých štyroch prvkov skutkové podstaty pri tvrdenom porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z., čím predčasne vyslovil svoj záver o vine žalobkyne a predčasne rozhodol o uložení sankcie. Podľa § 46 Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v hore platnom znení rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ 40. Obsahom hore uvedenej argumentácie vyplývajúcej aj z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 1Szd/2/2013 z 18.03.2014 sa správny súd v preskúmavanej právnej veci vyporiadal aj s námietky uvedenými zástupcami účastníkov konania na pojednávaní 12.10.2017, a nimi zdôrazňovaný obsah judikatúry slovenských a českých súdov dotýkajúcej sa obsahovo preskúmavanej právnej veci. 41. Na pojednávaní 12.10.2017 zároveň poverený zástupca žalovaného namietal povinnosť aplikácie tzv. koncentračnej zásady v danom type administratívneho konania s nemožnosťou aplikácie predpisu o správnom konaní. Reagujúc na uvedenú námietku správny súd poukazuje na dikciu § 77 zákona č. 581/2004 Z. z. a z nej vyplývajúce procesnoprávne závery o povinnom procesnom uplatnení správneho poriadku na konanie aj podľa uvedeného zákona pri ukladaní sankcií za porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Z obsahu administratívneho spisu navyše vyplýva, že žalobca naplnil koncentračnú právnu zásadu vznesením námietok proti prvotným zisteniam, ktoré boli podkladom pre začatie správneho konania podľa správneho poriadku, teda už v štádiu pred začatím administratívneho konania. 42. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení uvedených v žalobe jednak predložil v prílohe podania doručeného Krajskému súdu v Košiciach 05.10.2016 (podanie z 29.09.2016 na č.l. 28 a nasl. súdneho spisu) posudok č. 48/2016 vo veci posúdenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti F. G. podaný Inštitútom forezných medicínskych expertíz forestic.sk z 23.02.2016, ale aj judikatúru vzťahujúcu sa na preskúmavanú právnu vec (rozsudok NS SR č. k. 6Sžo/150/2009 z 18.05.2010 na č.l. 51 a nasl. spisu). Pri vysvetľovaní obsahu svojich námietok a stanovísk žalobca pokračoval aj na pojednávaní 12.10.2017. Takýto postup účastníka súdneho preskúmavacieho konania žalobcu nie je porušením zásady pôvodne obsiahnutej v § 250b ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 249 ods. 2 O. s. p. premietnutej aj do Správneho poriadku (§ 181 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e), § 183 SSP) a znamenajúcej povinnosť vzniesť žalobné námietky v lehote do dvoch mesiacov od oznámenia preskúmavaného administratívneho rozhodnutia. Ustálená judikatúra správnych súdov v Slovenskej republiky totiž zásadne rozlišuje uvádzanie nových žalobných námietok v priebehu súdneho preskúmavacieho konania na jednej strane a konkretizáciu už vznesených žalobných námietok na strane druhej, ako tomu bolo v tomto prípade. 43. Závery znaleckého posudku č. 48/2016 predloženého žalobcom v priebehu súdneho konania len potvrdzujú potrebu kontroly a objektivizácie dôkazného stavu veci, z ktorého vychádzal správny orgán prvého stupňa pri formulovaní svojich dôkazných záverov a ktoré si osvojil aj žalovaný bez akceptovania dôkazných návrhov žalobcu a náležitého odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia aj v tej časti, v ktorej odmietol ďalšie dokazovanie vo veci. Pokiaľ totiž žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí z 25.05.2015 (v časti citovanej v bode 30. odôvodnenia tohto rozsudku) uviedla argumenty, pre ktoré odmietla vykonať vo veci znalecké dokazovanie, išlo iba o všeobecnú argumentáciu poukazujúcu na istú časť judikatúry NS SR k preskúmavanej právnej problematike, nie však o vyčerpávajúci spôsob vysporiadania sa s dôkaznými návrhmi žalobcu. 44. Správny súd na podklade hore uvedených právnych záverov opierajúcich sa o obsah administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. d), e), g) SSP. 45. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej v súlade s dôvodmi zrušenia jeho rozhodnutia z 25.05.2015 a ich povinnej akceptácii (§ 191 ods. 6 SSP) po preskúmaní podmienok vyvodenia administratívno-právnej zodpovednosti súvisiacich s plynutím lehôt (subjektívnej a objektívnej) pre daný typ administratívneho konania vydať vo veci nové rozhodnutie, pri rešpektovaní právnych záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku v celom ich rozsahu. 46. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).