{"guid": "507f4a5c-7f88-41b3-ba54-b14afc5221e4:6c623c42-f0f5-4eaa-ba3d-fae10e975c66", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7015200911.3", "spisova_znacka": "7S/98/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/98/2015 z 26. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. októbra 2017, sp. zn. 7S/98/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:7015200911.3", "identifikacne_cislo": "7015200911", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2017-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/41/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 41/1967 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/41/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/41-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-77"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/41#paragraf-47", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c623c42-f0f5-4eaa-ba3d-fae10e975c66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7015200911.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7015200911.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7015200911.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/98/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200911
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015200911.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: Nemocnica Košice - Šaca,
a.s. 1. Súkromná nemocnica, Lúčna 57, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 168 165, zast. JUDr. N. D.G.,
R. F. X, XXX XX L., proti žalovanej: Predsedníčke úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so
sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. ZS 804/00002/2015/R z
25.05.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e   rozhodnutie  žalovanej  č. ZS 804/00002/2015/R   z 25.05.2015   a  vec v r a c i a
žalovanej na ďalšie konanie.

II.  Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.07.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedníčky
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25.05.2015, č. konania ZS 804/00002/2015/
R, číslo spisu 50065/35214/2015/923, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozklad poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti Nemocnica Košice - Šaca a.s., 1. súkromná nemocnica, Lúčna 57, 040 15 Košice, IČO:
36 168 165 predsedníčka úradu zamietla a rozhodnutie č. ZS 804/00002/2015 o uložení pokuty
vo výške 2 000,- eur (slovom: dvetisíc eur) vydané dňa 18.03.2015 úradom, pobočkou Košice
predsedníčka úradu zmenila na základe § 23 ods. 1, písm. e/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 581/2004 Z. z.) a podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že úrad uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2
000,- eur (slovom: dvetisíc eur) za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.), t.
j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne nebohému pánovi F. G., nar.
XXXX, naposledy bytom C.. T. X, XXX XX G. U. R. (ďalej len „pacient“). Porušenie spočívalo v
tom, že manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas hospitalizácie pacienta
na Chirurgickej klinike účastníka konania v období od 31.01.2014 do 01.02.2014 nebol realizovaný
v dostatočnom rozsahu. Pri zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej symptomatológie bol
pacientovi neštandardne podaný opiát. Pri prewarfarinizácii mal pacient ordinovaný Fragmin, pričom
nebola vykonaná kontrola koagulácie. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia nebola u pacienta dňa
01.02.2014 realizovaná v súlade s platnými odbornými odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu
(ERC) z roku 2010.



2. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán
rozhodnutím zo dňa 18.03.2015 (nesprávne je na tomto rozhodnutí uvedené zo dňa 18.03.2014) uložil
podľa § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 581/2004
Z. z. a § 47 Správneho poriadku poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Nemocnica Košice - Šaca a.s.
1. súkromná nemocnica, Lúčna 57, 040 15 Košice, IČO: 36 168 165 pokutu 2 000,- eur za porušenie § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.
Porušenie bolo zistené dňa 19.06.2014 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej
starostlivosti neb. F. G., nar. XXXX, naposledy bytom C.. T. X, XXX XX G. U. R. (ďalej len „pacient“).
Porušenie spočívalo v tom, že manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas jeho
hospitalizácie na Chirurgickej klinike poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 31.01.2014
do 01.02.2014 nebol realizovaný v dostatočnom rozsahu. Pri zhoršení stavu a zvýraznení bolestí
neboli realizované kontrolné doplňujúce vyšetrenia. Pri zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej
symptomatológie bol pacientovi neštandardne podaný opiát. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia
nebola u pacienta dňa 01.02.2014 realizovaná v súlade s platnými odbornými odporúčaniami Európskej
rady pre resuscitáciu (ERC) z roku 2010.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prostredníctvom skupiny
vykonávajúcej dohľad realizoval dňa 17.02.2014 výkon dohľadu priamo u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti - žalobcu. Počas výkonu dohľadu sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacienta
súvisiacou so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období
od 01.12.2013 do 01.02.2014, vrátane obrazových nálezov zobrazovacích vyšetrení, s písomným
vyjadrením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 18.02.2014, so stanoviskom doc. MUDr. K.
D., CSc. zo dňa 04.04.2014, odborníka v medicínskom odbore chirurgia, so stanoviskom MUDr. K. Š.,
PhD. zo dňa 19.05.2014, odborníčky v medicínskom odbore anesteziológia a intenzívna medicína a s
pitevným nálezom z pitvy pacienta vykonanej dňa 04.02.2014.

Z takto vykonaného dohľadu zistil, že pacient - neb. F. G. - bol dňa 30.01.2014 privezený posádkou
rýchlej zdravotníckej pomoci Falck Záchranná a.s. na chirurgickú ambulanciu Ústavnej pohotovostnej
služby žalobcu pre bolesti ľavej polovice brucha trvajúce od rána uvedeného dňa. O 23:03 bol vyšetrený
chirurgom, bola mu zdokumentovaná lieková anamnéza a boli mu realizované laboratórne vyšetrenia
krvi a moču, tiež USG brušných orgánov, natívna snímka brucha v stoji, RTG vyšetrenie hrudníka a
interné vyšetrenie. Stav pacienta bol hodnotený ako dg: „K57.9 Diverticulitis acuta“ a následne bol prijatý
na Chirurgickú kliniku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalobcu dňa 31.01.2014 o 01:07 hod.
Dňa 31.01.2014 bol pacient priebežne sledovaný, avšak bez výraznejšej zmeny zdravotného stavu. Dňa
01.02.2014 v čase o 02:45 hod začal pacient udávať bolesti brucha vľavo a bol mu podaný Algifen v
infúzii. Po stečení infúzie bol klinický obraz nemenný, preto mu bol pre pretrvávajúce bolesti podaný
Dolsin v infúzii. V čase o 04:00 hod došlo k akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu, zástave dýchania,
pulz nemerateľný. Bola zahájená kardiopulmonálna resuscitácia, podaný Antropin a privolaný lekár
OAIM, ktorý pokračoval v kardiopulmonálnej resuscitácii. Napriek resuscitačnej starostlivosti bola liečba
neúspešná a o 04:15 hod bol konštatovaný exitus letalis.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci a všetkých vykonaných úkonov prvostupňový
správny orgán dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne, a teda zo strany
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Z
vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. 157/2014 o vykonanom dohľade zo dňa 29.05.2014,
ktorý bol žalobcovi preukázateľne doručený dňa 13.06.2014. Žalobca podal proti Protokolu námietky zo
dňa 25.06.2014 a 04.07.2014. Prvostupňový správny orgán podané námietky dôkladne preskúmal, v
spolupráci s prizvanými odborníkmi doc. G.. K. D., CSc., odborníkom v medicínskom odbore chirurgia a
G.. K. Š., PhD., odborníčkou v medicínskom odbore anestéziológia a intenzívna medicína ich vyhodnotil
a následne dňa 13.08.2014 prerokoval aj so samotným žalobcom. O prerokovaní námietok bola
dňa 13.08.2014 vyhotovená Zápisnica č. 157/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k
protokolu o vykonanom dohľade. Po čiastočnom akceptovaní podaných námietok  prvostupňový správny
orgán v Zápisnici ako nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi uviedol zistenie,
podľa ktorého manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas hospitalizácie na
Chirurgickej klinike poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebol realizovaný v dostatočnom rozsahu.
Pri zhoršovaní stavu a zvýraznení bolestí neboli realizované kontrolné doplňujúce vyšetrenia. Pri
zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej symptomatológie bol pacientovi neštandardne podaný



opiát. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia nebola u pacienta dňa 01.02.2014 realizovaná v súlade
s platnými odbornými odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu (ERC) z roku 2010.

Na základe vyššie uvedených zistení vykonaného dohľadu začal prvostupňový správny orgán voči
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako účastníkovi konania dňa 10.02.2015 správne konanie o
uložení pokuty za úradom zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Dňa 10.02.2015
bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania. Podkladmi pre začatie správneho
konania, ako aj podkladmi pre rozhodnutie, bol Protokol vrátane písomných námietok žalobcu proti
protokolu zo dňa 25.06.2014 a 04.07.2014, Rozhodnutie č. 923/00027/2014 o nevylúčení osoby
oprávnenej na výkon dohľadu z výkonu dohľadu zo dňa 09.06.2014, Zápisnica, odborné stanovisko
MUDr. K. Š., PhD. zo dňa 04.08.2014 k námietkam žalobcu, odborné stanovisko G.. K. D., CSc. zo dňa
14.07.2014 k námietkam žalobcu a vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.02.2015 k upovedomeniu o začatí
správneho konania.

V tomto žalobca trval na úkonoch a spôsobe ich vykonania a tvrdil, že prešetrovaná skutočnosť nebola
zo strany správneho orgánu dostatočne  a správne objektivizovaná a správny orgán odmietol bez
vecnej argumentácie návrhy poskytovateľa na objektívne posúdenie skutku. Žalobca zdôraznil, že si
je „vedomý náročnosti úlohy posúdiť správnosť postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo
predstavuje bezpochyby multidisciplinárny erudovaný prístup práve v kontexte so zákonnou definíciou
správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti tak, ako to definuje § 3 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.
z. Práve preto odborné profesijné spoločnosti a zoskupenia vydávajú len usmernenie a doporučenia
na postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nie kogentné normy správania sa zdravotníckych
pracovníkov, nakoľko ich aplikácia v praxi môže byť individuálna a rozdielna bez toho, aby zakladala
nesprávnosť postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj preto je poskytovateľ toho názoru, že
pri zohľadnení konkrétnych okolností posudzovaného prípadu nie je možné hodnotiť jeho postup ako
postup non lege artis a postup v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Pre prípad neosvojenia
si poskytovateľom uvedenej odbornej argumentácie si dovolil za účelom kvalifikovaného vysporiadania
sa s rozpormi pri posudzovaní prípadu nechať vypracovať kontrolné odborné posúdenia odborníkmi v
danej oblasti, optimálne osobami so zákonnou povinnosťou nestrannosti a odbornosti posudzovania, a
to súdnymi znalcami z dotknutých medicínskych odborov.“

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že so všetkými námietkami poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti podanými v procese výkonu dohľadu sa prvostupňový správny orgán prostredníctvom
skupiny vykonávajúcej dohľad podrobne zaoberal a vysporiadal. Do vydania rozhodnutia
prvostupňového orgánu „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neuviedol žiadne nové, resp. ďalšie
skutočnosti takého charakteru (vrátane medicínskeho), ktoré by neboli do vydania tohto rozhodnutia
známe, ktoré by zistenia prvostupňového správneho orgánu a ním prizvaných odborníkov v
medicínskom odbore chirurgia a anesteziológia a intenzívna medicína vyvrátili alebo také, ktoré
by dávali dôvod na doplnenie doteraz zisteného a objasneného skutkového stavu veci. Z vyššie
uvedených dôvodov neexistuje objektívny dôvod, pre ktorý by mal prvostupňový správny orgán opätovne
preskúmavať námietky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a skutkový stav veci považuje za úplne
a správne zistený. Prvostupňový správny orgán konštatuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v
rámci doplnených námietok navrhol vypracovať kontrolné odborné posúdenie veci súdnymi znalcami
z dotknutých medicínskych odborov. Prvostupňový správny orgán sa rozhodol nevyhovieť návrhu
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nariadiť znalecké dokazovanie formou súdnych znalcov z
príslušného medicínskeho odboru z dôvodu, že po opakovanom preskúmaní skutkového stavu veci
a všetkých podkladov pre rozhodnutie mal za dostatočne a náležite preukázaný skutkový stav veci,
spočívajúci v pochybení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a ako je uvedené v odôvodnení tohto
rozhodnutia.“ Poukázal pri tom na ust. § 34 Správneho poriadku, v ktorom sú dôkazné prostriedky
uvedené len príkladmo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutkový stav a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. „Správny poriadok nevylučuje, aby si
prvostupňový správny orgán o odbornej - medicínskej otázke urobil úsudok na základe zadováženého
odborného stanoviska erudovaného odborníka z príslušnej medicínskej oblasti, ktorým v danom prípade
bol prizvaný odborník doc. MUDr. K. D., CSc. odborník v medicínskom odbore chirurgia a prizvaná
odborníčka MUDr. K. Š., PhD. odborníčka v medicínskom odbore anesteziológia a intenzívna medicína.
Prvostupňový správny orgán je toho názoru, že ak by aj prizval do konania znalca, tento by vychádzal
iba z tých skutočností uvedených v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré boli známe aj lekárovi -



odborníkovi v danom medicínskom odbore a ktoré boli podkladom pre vypracovanie jeho odborného
stanoviska v danej veci. Žiaden právny predpis neustanovuje, že znalecké posudky majú vyššiu odbornú
hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu ako odborné stanoviská lekárov v príslušnom medicínskom odbore,
ktorí boli v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. prizvaní k výkonu dohľadu.“  Vzhľadom na uvedené
prvostupňový správny orgán v celom rozsahu akceptoval vyššie uvedené odborné stanoviská.

Nakoľko prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti nebol v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., konštatoval porušenie povinnosti
žalobcu týmto zákonným ustanovením. V zmysle § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. potom
žalobcovi za nesplnenie povinnosti uložil pokutu vo výške 2 000,- eur.

3. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal dňa 02.04.2015 žalobca Rozklad. V tomto
namietal, že v rámci dohľadu, ale aj v rámci správneho konania predložil správnemu orgánu celý rad
podložených odborných argumentácií, ktoré podrobne opisovali a zdôvodňovali správnosť jeho postupu
v posudzovanom prípade. Zdôraznil, že aj pitevný protokol potvrdil raritný nález u pacienta - kongenitálna
cievna anomália sleziny (najpravdepodobnejšie arteriovenóznamalformácia) sintraparechymatóznym
hematómom. Priamo úmerne tejto anomálii sa u pacienta vyvíjala aj symptomatológia ťažkostí pacienta.
Od tejto skutočnosti je potrebné rozvíjať všetky ďalšie názory a odborné stanoviská o správnosti, resp.
nesprávnosti voľby postupov pri diagnostike a liečbe pacienta F. G.. Žalobca mal za to, že správny orgán,
ani odborní konzultanti, neprihliadali na túto závažnú a podstatnú okolnosť prípadu. Za ďalšiu podstatnú
skutočnosť, majúcu význam na priebeh hospitalizácie pacienta, považoval samotnú dĺžku jej trvania (27
hodín), ako aj nočnú dobu, v ktorej došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Správny orgán by
mal v takýchto komplikovaných prípadoch zisťovať, či na riešenie zdravotného stavu pacienta existuje
v odbornej obci jednotný názor a pokiaľ nie, ktorému z viacerých názorov je prisudzovaná vyššia miera
relevancie.

Žalobca v rozklade tiež poukázal na skutočnosť, že pri objektivizácii prípadu sa stretli rôzne
odborné stanoviská odborníkov s medicínskym vzdelaním, so získanou identickou špecializáciou, teda
odborných konzultantov verzus stanoviská vedúcich oddelení poskytovateľa. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szd/2/2013 stanovisko odborného konzultanta ÚDZS nemá vyššiu právnu
ani odbornú váhu ako stanovisko akéhokoľvek lekára so špecializáciou v rovnakom medicínskom odbore
ako získal odborný konzultant ÚDZS. Preto žalobcovi nebolo jasné, prečo sa prvostupňový správny
orgán snažil vyporiadať s odbornou argumentáciou poskytovateľa jedine tak, že ju konfrontoval s
názorom toho istého konzultanta. Na rozdiel od znalca, odborný konzultant nemusí zo zákona spĺňať
žiadne špeciálne podmienky, prizýva si ho na jeho posúdenie správny orgán pre prípady v posudzovanej
medicínskej oblasti, ktorá sa zhoduje s jeho odbornou špecializáciou. Žalobca mal za to, že nevykonaním
navrhovaných úkonov pri zisťovaní skutkového stavu veci došlo k odopretiu jeho práva na obranu a
náležité objasnenie veci. Žiadal, aby správny orgán odložil konanie o rozhodnutí o tomto rozklade do
momentu doručenia znaleckého posudku, ktorý si poskytovateľ nechal vypracovať na svoju obranu.

Žalobca tiež nesúhlasil s tým, aby si správny orgán osvojil akékoľvek stanovisko MUDr. K. Š.,
PhD. Namietal, že väčšina jej vyjadrení nespadá do kompetencie rozsahu jej odbornosti, navyše jej
konštatovanie o nesprávnosti vykonanej KPCR bolo v rozpore so zákonným vymedzením postupu non
lege artis vychádzajúc z § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Správny orgán poskytovateľovi
vyčítal, že pri KPCR nepostupoval v súlade s odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu z roku
2010. Žalobca zdôraznil, že sa jedná len o odporúčania, ktoré nepredstavujú nemennú a striktnú
normu správania sa zdravotníckeho pracovníka. Tiež poukázal na skutočnosť, že správny orgán v
konaní navyše nezohľadnil súčasné poznatky lekárskej vedy v oblasti KPCR, ktoré sú obsiahnuté v
publikácii z roku 2013 v Lance Medical Journal, autor Dr. Zachary Goldberger (Univerzita Washington).
Posudok MUDr. K. Š., PhD. považoval za nekorektný aj z dôvodu, že bol napísaný výrazne prospešným
spôsobom, urážajúci a ironicky spochybňujúci postup na inom pracovisku.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby správny orgán predmetné správne konanie voči nemu
zastavil.

4. Po preskúmaní rozhodnutia č. ZS 804/00002/2015 prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že
účastník konania v rozklade neuviedol žiadne skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie
povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, preto nemohol rozkladu v rámci autoremedúry



v plnom rozsahu vyhovieť. V súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku zaslal rozklad listom zo dňa
22.04.2015 na druhostupňové správne konanie.

5. Druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 25.05.2015, č. konania ZS
804/00002/2015/R, číslo spisu 50065/35214/2015/923 po konštatácii skutkového stavu veci k rozkladu
žalobcu uviedol nasledovné:

Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nespochybnila závery uvedené v
pitevnom náleze určujúce skutočnú diagnózu pacienta. Zdôraznila však, že tieto neboli predmetom
správneho konania o uložení pokuty. Správny orgán posudzoval predovšetkým medicínske postupy pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, konštatoval nedostatky v rámci diagnostického postupu, t. j. pri
zhoršovaní stavu pacienta a terapeutického postupu a taktiež podanie opiátu pri nejednoznačnej brušnej
symptomatológii. Konštatovala, že KPR nebola vedená podľa najnovších odporúčaní Európskej rady
pre resuscitáciu z roku 2010.

K námietke žalobcu, že profesijné štandardy nepredpisujú nevyhnutne jeden spôsob poskytovania
zdravotnej starostlivosti ako jediný možný a ponechávajú tak určitú voľnosť pri voľbe metód a techník
uviedla, že na Slovensku sú v rámci špecializovaných odborov a usmernení odborných spoločností
vydávané odborné usmernenia, ktoré sú sprístupňované na odborných lekárskych stretnutiach, v
odbornej literatúre a vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR. Ich účelom je odborne usmerňovať s
cieľom zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti správne a v súlade s najnovšími poznatkami
lekárskej vedy. Preto nie je možné akceptovať spochybňovanie odporúčania postupu KPR podľa ECR
z roku 2010. Uvedené postupy sú aj v súčasnosti základom výučby KPR Slovenskej spoločnosti
pre anesteziológiu a intenzívnu medicínu a sú akceptované odbornou spoločnosťou. Legislatíva pre
začatie a ukončenie KPR neexistuje. Riešenie celej problematiky zostáva na osobnom svedomí, miere
zodpovednosti a stupni etického zmýšľania lekára. V posudzovanom prípade bola KPR vykonávaná
15 minút, čo by bolo v prípade kardiálneho, pľúcneho alebo iného náhleho ochorenia nedostatočné. V
prípade vykrvácania, ako to bolo u pacienta F. G., by síce ani dlhšia KPR nebola úspešná, avšak v čase
jej vykonávania informácia o ruptúre sleziny nebola známa, preto je dĺžka vykonávania KPR sporná.
Záchrana života pacienta s dvojdobou ruptúrou sleziny vyžaduje urgentný chirurgický výkon.

Žalobca v podanom rozklade spochybnil aj právne postavenie odborných konzultantov v procese výkonu
dohľadu a v správnom konaní, na čo žalovaný poukázal na ust. § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004
Z. z., ktoré predpokladá a umožňuje využitie odborníkov z príslušných medicínskych odborov pre
zistenie a objektívne posúdenie skutkového stavu veci. „Prizvaní konzultanti spĺňali požiadavky na
vypracovanie odborných stanovísk, mali odbornú spôsobilosť v medicínskom odbore, ktorý hodnotili a
ich miesto pracoviska bolo mimo sídla účastníka konania s cieľom maximalizovať objektivitu hodnotenia.
Odborné stanoviská boli koncipované jasne, s argumentáciou a zdôvodnením jednotlivých konštatovaní,
neobsahovali diskrepantné alebo nejednoznačné vyjadrenia, preto nebol zo strany správneho orgánu
dôvod prizývať na ich potvrdenie, resp. vyvrátenie ďalších odborných konzultantov. Predsedníčka úradu
sa nestotožňuje s vyjadrením účastníka konania, že konzultantke z odboru anesteziológia a intenzívna
medicína MUDr. K. Š., PhD. chýbala vecná argumentácia a jej odborné stanoviská boli urážajúce.
Práve podrobným popisom a etiopatogenézou jednotlivých urgentných stavov a spôsobov ich riešenia
v zmysle odporúčanej KPR konzultantka argumentovala svoje odborné stanovisko, ktoré bolo úradom
akceptované. Navyše správny orgán svojím rozhodnutím č. 923/00027/2014 zo dňa 09.06.2014 v
dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo nevylúčil G.. K. Š., PhD. z procesu dohľadu.
Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s tvrdením, že jej odborné stanovisko bolo vypracované v
rozpore so zákonom. Úrad postupoval pri výkone dohľadu a pri prizývaní konzultantov v súlade s
platnými právnymi normami.“

V súvislosti s prípadným nariadením znaleckého dokazovania žalovaný poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2009, sp. Zn. 4 Sžso 10/2008, podľa ktorého ak by aj žalovaný
prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z
tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich
odborných záverov vo veci. Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé
dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na ustálenie odbornej
otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu.



K požiadavke žalobcu o „odklad konania o rozhodnutí“ do momentu doručenia znaleckého posudku,
ktorý si nechal vypracovať žalovaný uviedol, že účastník konania bol oboznámený so zistenými
pochybeniami uvedenými v Protokole dňa 13.06.2014 a so závermi uvedenými v Zápisnici dňa
13.08.2014. O začatí správneho konania sa dozvedel z Upovedomenia preukázateľne mu doručeného
dňa 10.02.2015. Vzhľadom na uvedené mal podľa žalovaného dostatočný časový priestor na doplnenie
dokazovania do vydania rozhodnutia. Tiež uviedol, že v zmysle platných ustanovení Správneho poriadku
nemá zákonnú možnosť „odložiť konanie o rozhodnutí“, keďže Správny poriadok tento inštitút nepozná.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ust. § 18 a § 50 ods. 2, písm. a/ zákona č.
581/2004 Z. z., § 2 ods. 1 a ods. 10 a § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a § 32, § 34 ods. 4 a § 59
Správneho poriadku.

Záverom konštatoval, že „účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by po medicínskej
stránke preukázali správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi. Skutkový stav veci bol
zistený úplne a správne, a preto predsedníčka úradu považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné,
zrozumiteľné a v dostatočnom rozsahu odôvodnené.“ Uviedla, že „zdravotná starostlivosť pacientovi
nebola účastníkom konania poskytnutá štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne.“
Naopak, „prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, jeho zistenia sú preukázané
a pokuta je primeraná a odôvodnená. Prvostupňový správny orgán dostatočne objektívne vyhodnotil
všetky predložené dôkazy a námietky a sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu je adekvátna za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti. Predsedníčka úradu považuje pokutu
za výchovnú a preventívnu, a nie za likvidačnú.“ Zároveň konštatovala, že „ani zmena výroku nemá
vplyv na výšku pokuty uloženej prvostupňovým správnym orgánom.“

6. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu doručenú Krajskému
súdu v Košiciach dňa 31.07.2015, nakoľko sa domnieval, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu predmetného rozhodnutia, nezistil dostatočne a správne skutkový stav, čo ho viedlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žalobca poukázal na to, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2015 k Upovedomeniu o začatí
správneho konania vo veci poskytnutia zdravotnej starostlivosti neb. F. G. zo dňa 05.02.2014, trval
na úkonoch a spôsobe ich vykonania tak ako to bolo uvedené v Zápisnici č. 157/2014 o prerokovaní
námietok dohliadaného subjektu. Tvrdil, že „prešetrovaná skutočnosť nebola zo strany správneho
orgánu dostatočne a správne objektivizovaná a vytýka správnemu orgánu, že odmieta bez vecnej
argumentácie návrhy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na objektívne posúdenie skutku.“ Žalobca
v Zápisnici č. 157/2014 ďalej argumentoval, že „pri zohľadnení konkrétnych okolností posudzovaného
prípadu nie je možné hodnotiť jeho postup ako postup non lege artis a postup v rozpore s § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z. z. Pre prípad neosvojenia si poskytovateľom uvedenej odbornej argumentácie
si dovoľujeme za účelom kvalifikovaného vysporiadania sa s rozpormi pri posudzovaní prípadu nechať
vypracovať kontrolné odborné posúdenie odborníkmi v danej oblasti, optimálne osobami so zákonnou
povinnosťou nestrannosti a odbornosti posudzovania, a to súdnymi znalcami z dotknutých medicínskych
odborov. Na nákladoch s vypracovaním znaleckých posudkoch sme ochotní sa spolupodieľať.“

Žalobca sa predovšetkým domnieval, že správny orgán si nesprávne osvojil stanoviská odborných
konzultantov ÚDZS Doc. MUDr. K.U. D., CSc., ako aj MUDr. K. Š., PhD., voči ktorej žalobca podal
námietku zaujatosti, ktorej však správny orgán nevyhovel, a to Rozhodnutím o nevylúčení osoby
oprávnenej na výkon dohľadu z výkonu dohľadu zo dňa 09.06.2014, číslo rozhodnutia 923/00027/2014.
Žalobca mal za to, že rozhodnutie o nevylúčení odborného konzultanta z konania je nedostatočné.
Navyše, v čase, keď bolo žalobcovi doručené oznámenie správneho orgánu o prizvaní MUDr. K.
Š., PhD., odborníka v špecializačnom odbore anesteziológia a intenzívna medicína, do skupiny
vykonávajúcej dohľad spolu s oznámením o možnosti podať písomné námietky voči nezaujatosti
jej osoby, už ÚDZS disponoval vypracovaným odborným posudkom týmto odborným konzultantom,
čo náhodne zistila splnomocnená osoba žalobcu v rámci nahliadnutia do spisu dňa 27.05.2014. Z
uvedeného mal žalobca za to, že akokoľvek odôvodnené námietky zaujatosti by neboli správnym
orgánom akceptované, nakoľko si správny orgán odborné stanovisko u odborného konzultanta objednal
a zaplatil zaň oveľa skôr, ako počkal na zákonnú lehotu, v ktorej sa účastník konania vyjadril k zaujatosti
osoby prizvanej k výkonu dohľadu.



V napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.03.2014, číslo konania ZS 804/00002/2015, číslo spisu
35214/2015/804 prvostupňový správny orgán podobne nespochybnil stanoviská menovaných
odborníkov, čo žalobca namietal. Tvrdil, že od začiatku výkonu dohľadu „spochybňuje odbornú
erudovanosť prizvaných konzultantov, a to odborne predloženými rozdielnymi názormi na posudzované
otázky. ... je prirodzené, že jediný odborný názor nezvykne garantovať správnosť posúdenia prípadu.
Účastníkovi konania nie je známe, prečo správny orgán ignoroval a nevysporiadal sa s odlišnými
odbornými názormi predloženými účastníkom konania než ako mu boli poskytnuté prizvanými
konzultantmi. Tak isto odmietnutie navrhovaného znaleckého dokazovania, ktoré by mohlo dostatočne
objektivizovať skutočný stav posudzovanej zložitej veci, považuje účastník konania za konanie v rozpore
so zákonom, konkrétne § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Rozpor v tvrdeniach správneho orgánu a
účastníka konania je zrejmý a uvedený v týchto dokumentoch, ktorými sa snažil účastník presvedčiť
správny orgán o tom, že zdravotnú starostlivosť pacientovi G. poskytol v súlade s najnovšími poznatkami
lekárskej vedy, a teda v súlade s podmienkami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.“

Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca Rozklad zo dňa 02.04.2015, v ktorom sa nestotožňuje
so závermi správneho orgánu a v ktorom konkrétne a detailne rozvádza dôvody, prečo nesúhlasí s
predmetným rozhodnutím. Ďalej sa v rozklade venuje dôvodom, prečo žiada a považuje znalecké
dokazovanie za adekvátny inštitút pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a porovnáva
výpovednú hodnotu znaleckého posudku a výrokov odborných konzultantov prizvaných ÚDZS.
Podrobnejšie je obsah rozkladu žalobcu uvedený vyššie v tomto rozsudku správneho súdu.

Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že medzi doručením Rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu o uložení pokuty zo dňa 18.03.2015, doručeného žalobcovi dňa 20.03.2015, a Výzvou Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.04.2015, doručenej žalobcovi dňa 04.05.2015, v ktorej
správny orgán konštatoval kompletnosť zhromaždených podkladov a dôkazov na vydanie rozhodnutia,
uplynul neprimerane a neobvykle krátky čas, v ktorom by si žalobca mohol zadovážiť relevantný
listinný dôkaz v podobe znaleckého posudku. Preto žalobca požiadal správny orgán o odklad vydania
rozhodnutia vo veci žiadosťou zo dňa 04.05.2015. Napriek snahe žalobcu presvedčiť správny orgán
o potrebe objektivizácie prípadu aj inak, ako osvojením si jediného názoru vypracovaného odborným
konzultantom, správny orgán vydal dňa 25.05.2015 Rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu zamietol a
uložil mu pokutu vo výške 2 000,- eur.

Žalobca videla porušenie zákona predovšetkým v tom, že „správny orgán sa s jeho argumentáciou
nevysporiadal dostatočne a tým si nesplnil povinnosť uvedenú v § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ktorou
je povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie.“ Napriek snahe žalobcu sa správnemu orgánu nepodarilo odstrániť rozpor v odborných
názorov účastníkov správneho konania, a to buď pribratím ďalšieho odborného konzultanta alebo znalca
z príslušného odboru.

Ďalej videl žalobca porušenie zákona zo strany správneho orgánu v tom, že „ten neakceptoval námietku
zaujatosti voči pribratému odbornému konzultantovi napriek tomu, že podľa neho existovali dôvody pre
vylúčenie takejto osoby z výkonu dohľadu, nakoľko MUDr. K. Š., PhD. napísala posudok spôsobom,
ktorý neeticky a urážlivo hodnotí a zosmiešňuje postup účastníka konania, poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, čím došlo ku konaniu v rozpore s etickými normami vzájomného správania zdravotníckych
pracovníkov zakotvenými v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu zákona č.
578/2004 Z. z.“

V neposlednom rade žalobca namietal neposkytnutie primeranej lehoty na doloženie dôkazu, a to
znaleckého posudku.

Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby Krajský súd v Košiciach zrušil Rozhodnutie zo
dňa 25.05.2015, číslo konania ZS 804/00002/2015/R, číslo spisu 50065/35214/2015/923 a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

7. K žalobe žalobcu sa podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 03.09.2015 vyjadril aj
žalovaný.



Namietal, že „všetky vyjadrenia žalobcu, vrátane námietok a pripomienok,, ako pri výkone dohľadu, tak
aj v štádiu správneho konania, boli brané do úvahy, žalovaný sa s nimi náležite a podrobne zaoberal
a vysporiadal. Čiastočné akceptovanie vznesených námietok v procese výkonu dohľadu je riadne
odôvodnené v zápisnici a následne aj v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí o uložení pokuty.
Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný ignoroval a nevysporiadal sa s jeho odlišnými odbornými
názormi, námietkami v procese výkonu dohľadu a v správnom konaní. Zápisnica obsahuje úplne znenie
námietok žalobcu a následne aj podrobné a zrozumiteľné stanovisko a závery žalovaného k týmto
námietkam. Následne na str. 8 až 17 prvostupňového rozhodnutia a na str. 7 až 10 druhostupňového
rozhodnutia sa žalovaný s námietkami a tvrdeniami uplatnenými v procese výkonu dohľadu a v správnom
konaní riadne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje závery. Vznesené námietky žalobcu
však zistený skutkový stav nijako nemenili.“

Zdôraznil, že skutkový stav mal za dostatočne preukázaný a objasnený na základe odborných stanovísk
predložených doc. MUDr. K.Í. D., CSc. a MUDr. K. Š., PhD. ako osôb prizvaných do procesu výkonu
dohľadu podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na už vyššie
citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2009, sp. zn. 4 Sžso 10/2008. Žalovaný bol
toho názoru, že v žiadnom právnom predpise nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti
týmto prizvaným odborníkom, resp. že by mali znalecké posudky vyššiu dôkaznú silu ako iné listinné
dôkazy zaobstarané správnym orgánom.

Čo sa týka námietky zaujatosti vznesenej žalobcom voči osobe MUDr. K. Š., PhD. žalovaný zastával
názor, že subjektívny pocit žalobcu o neetickom, resp. urážlivom  znení odborného posudku tejto
konzultantky nie sú relevantnými skutočnosťami, ktoré mali u žalovaného vyvolať pochybnosti o jej
zaujatosti v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., teda pre jej vzťah „k veci“, „k žalobcovi“ a
„k zamestnancom žalobcu“. O námietke zaujatosti vznesenej žalobcom bolo rozhodnuté Rozhodnutím
zo dňa 09.06.2014 o nevylúčení osoby oprávnenej na výkon dohľadu a v ďalšom priebehu konania už
žalobca nevzniesol námietku zákonnosti voči tomuto rozhodnutiu. Žalovaný považoval za irelevantnú
tiež námietku žalobcu, v zmysle ktorej si žalovaný zaobstaral odborný posudok ešte pred uplynutím
zákonnej lehoty na podanie námietky zaujatosti voči MUDr. K. Š., PhD., a to z dôvodu, že neexistuje
zákonné ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému zaobstarať si odborný posudok len v určitom
časovom okamihu.

K neposkytnutiu primeranej lehoty na doloženie dôkazu, a to znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že
dňa 27.05.2014 žalovaný odovzdal žalobcovi fotokópie odborného posudku doc. MUDr. K. D., PhD. a
MUDr. K. Š., PhD. a od tohto dňa, až do ukončenia procesu výkonu dohľadu, t. j. do 13.08.2014, mal
žalobca možnosť zabezpečiť si vlastný znalecký posudok. Rovnako mal takúto možnosť aj v konaní pred
druhostupňovým správnym orgánom, a to od 10.02.2015 do 25.05.2015, kedy bolo vydané konečné
rozhodnutie vo veci.

Z uvedeného mal žalovaný za to, že správny orgán v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti
dôležité pre jeho rozhodnutie a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky
zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom
pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Krajský súd v Košiciach žalobu
v celom rozsahu zamietol.

8. Dňa 05.10.2016 doručil žalobca správnemu súdu doplnenie žaloby spolu zo Znaleckým posudkom
číslo 48/2016 vo veci posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pánovi F. G.Š., nar. XXXX, a
to vypracovaný spoločnosťou Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znalecká organizácia v
odbore Zdravotníctvo a farmácia, so sídlom Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava.

Podľa žalobcu tento znalecký posudok na odbornej báze vyvracia závery o pochybení žalobcu pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi F. G.. Poukázal predovšetkým na časť tohto posudku,
kde znalecká organizácia za plne opodstatnený a indikovaný považovala postup žalobcu pri podaní
lieku Dolsin ako opiátu pacientovi za účelom zmenšenia miery pociťovanej bolesti. „Podanie tohto
lieku nemalo žiaden vplyv na jeho smrť.“ Čo sa týka zhodnotenia správnosti postupu žalobcu pri
vykonávaní KPR znalecká organizácia uviedla, že aj keď tento postup bol postupom non lege artis,
„zvolená medikamentózna terapia počas resuscitácie pacienta nepoškodila. Ani exaktne vedená
kardiopulmonálna resuscitácia by v prípade pána F. G. neviedla k zvráteniu nepriaznivého stavu. U



pacienta nedošlo pri resuscitačnom úsilí k obnove krvného obehu.“ Záverom znalecká organizácia
zhodnotila, že vstupné vyšetrenia realizované pánovi F. G. boli v danom čase postačujúce, žiadny
výsledok vstupných vyšetrení nebol špecifický a nepoukazoval a ani neurčoval podozrenie na krvácanie
zo sleziny. Za daných okolností preto nebolo možné predpokladať krvácanie a aktuálny zdravotný stav
považovať za hemoragický šok. „Kongenitálnu cievnu malformáciu v slezine nie je možné predpokladať
a obyčajne je klinicky asymptomatická (neprejavuje sa žiadnym príznakom) a zistí sa náhodne, napr.
pri splenoportografii (zobrazovacie vyšetrenie zamerané na oblasť cievneho zásobenia sleziny). Jeho
výskyt je raritný, väčšinou diagnostikovaný až pri pitve pacienta.“

Na podporu svojich tvrdení žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 05.10.2016 poukázal
aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 150/2009, v zmysle ktorého „znalecký posudok je
jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom
však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym
orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným
posúdením skutočnosti z odbornej stránky.“ Tiež citoval z rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe zo dňa
25.02.1997, sp. zn. 6 A 139/1994, v ktorom je uvedené, že „správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu
dôkazov (§ 34 ods. 5 spr. ř.) najprv po vyčerpaní možnosti odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Ak sa
potom rozpory odstrániť nepodarí, je nevyhnutné, aby správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysvetlil, v čom rozpor spočíval, čo bolo urobené pre jeho odstránenie, prečo sa to nepodarilo a ku
ktorým dôkazom sa nakoniec pri svojom hodnotení prichýlil a ktoré dôkazy odmietol a prečo.“

9. K predloženému znaleckému posudku sa vyjadril aj žalovaný v podaní doručenom správnemu
súdu dňa 16.12.2016. Zdôraznil, že znalecký posudok je zameraný prevažne na hodnotenie príčinnej
súvislosti medzi realizovanou diagnostikou a liečbou a úmrtím pacienta. Avšak otázka príčinnej súvislosti
a otázka poškodenia pacienta nie sú zákonnými podmienkami ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z., ktorého naplnenie má žalovaný právo kontrolovať. Žalovaný hodnotil pochybenie v
rámci postupov diagnostiky a liečby, ktoré neboli u pacienta realizované správne, čo znalecký posudok
medicínsky nevyvracia. Navyše, tento znalecký posudok nebol žalovanému predložený v procese
výkonu dohľadu, teda ho v priebehu správneho konania nemohol hodnotiť či posudzovať.

10. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2017 na Krajskom súde v Košiciach právny zástupcovia žalobcu
a žalovaného zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci. K predloženému znaleckému
posudku právny zástupca žalovaného poukázal na platnú procesnoprávnu úpravu vyplývajúcu z
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zo Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorej rozsah
žalobných námietok nie je možné rozšíriť po uplynutí dvojmesačnej lehoty. Preto navrhol, aby súd
neuznal argumentáciu obsiahnutú v tomto znaleckom posudku, ako aj v rozsudku Vrchného súdu v
Prahe. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2015, sp. zn. 9Szd/2/2013,
z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca v procese výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou môže
uplatniť svoje námietky iba v lehote na podanie námietok a na ďalšie prípadné námietky správny orgán
už prihliadať nemôže. Právny zástupca žalobcu k tomu uviedol, že v priebehu výkonu dohľadu, ako aj v
priebehu administratívneho konania, žalobca opakovane žiadal o to, aby došlo k odbornej konfrontácii
podaním znaleckého posudku, pričom tejto jeho požiadavke nebolo vyhovené. V dôsledku toho bol
znalecký posudok zadovážený až v priebehu súdneho konania.

11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v súlade s ustanoveniami § 177 a nasl. SSP (správna
žaloba), aplikujúc prechodné ustanovenie podľa § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak nie je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1
písm. e/ SSP), ako aj podľa právnych kritérií správnej žaloby vo veciach správneho trestania (§ 194 a
nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.) v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.



13. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a
ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny
súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade
s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnení ich právnej sily a v súlade so základnými
princípmi tohto zákona. Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci
viazané (§ 5 ods. 2, 3, 4, 10 SSP).

14.  Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo  opatrenia vo veci samej.

16. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

17. Podľa článku 142 ods. 1, druhá veta Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

18. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania,  zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia
a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov).

19. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav
veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky,
listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú
mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 1, 5 Správneho
poriadku). Podľa § 36 uvedeného zákona (Znalci) ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých
pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

20. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

21. Právne požiadavky na obsah odôvodnenia administratívneho rozhodnutia ako jeho podstatnej časti
vychádzajú zo zdôraznenia zmyslu a účelu odôvodnenia rozhodnutia, ktorými je nevyhnutná potreba
zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny
orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy. Aj vo vzťahu k účastníkmi
konania navrhovaným dôkazom musí teda správny orgán v odôvodnení administratívneho rozhodnutia
vyčerpávajúcim spôsobom uviesť skutkovú a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa na danú právnu vec,
ktorou objasní, na základe akých východiskových zistených skutočností a právnych úvah dospel k
záveru, že dôkazné návrhy účastníkov konania presahovali dôkazný rámec zvolený správnym orgánom
pre spoľahlivé zistenie veci, a to v súlade s hore citovanými ustanoveniami Ústavy SR a Správneho
poriadku.



22. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonávajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo  zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy.

23.  Podľa § 77 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie a
rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní (§ 43 ods. 11 uvedeného zákona). Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) uvedeného zákona (výkon
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou) úrad v rámci výkonu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva
dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti a dohľad na
mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

24. Ako to vyplýva z obsahu zákonných ustanovení citovaných v predchádzajúcom bode odôvodnenia
tohto rozsudku, na administratívne konanie, záverom ktorého bolo vydanie preskúmavaného
rozhodnutia v danej právnej veci, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.
71/1967 Zb.). Uvedený procesnoprávny predpis sa nevzťahuje iba na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou, nie však na administratívne konanie začaté na základe poznatkov vyplývajúcich z
vykonávania predmetného dohľadu.

25.  Správny súd v preskúmavanej právnej veci predovšetkým uznal dôvodnosť žaloby v tej časti, v
ktorej žalobca poukazoval na dôkazné postupy orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného pri
hodnotení námietok žalobcu odbornej povahy, odmietnutie dôkazných návrhov žalobcu na vykonanie
znaleckého dokazovania na posúdenie postupu žalobcu pri výkone lekárskej starostlivosti v konfrontácii
so stanoviskami osôb prizvaných k podaniu odborného stanoviska konzultanta prvostupňovým
správnym orgánom, a napokon aj pre nedostatok dôvodov v odôvodnení rozhodnutia žalovanej, v
ktorých by sa žalovaná dôsledne vysporiadala s návrhom žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania
a dôvodmi odmietnutia takéhoto dôkazného návrhu.

26. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa - Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Košice, na základe podnetu Mgr. L. L., dcéry
nebohého pacienta F. G., správny orgán prvého stupňa postupujúc podľa zákona č. 581/2004 Z. z.
realizoval výkon dohľadu na mieste u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalobcu) s predmetom
výkonu dohľadu - prešetrenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti nebohému F. G. za obdobie od
01.12.2013 do 01.02.2014. Žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa písomné stanovisko z
18.02.2014 k obsahu protokolu č. PO 292/2014 o vykonanom dohľade zo dňa 06.02.2014 týkajúce sa
prešetrenia správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi F. G., v ktorom zdôvodnil postup
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uvedenému pacientovi. V ďalšom priebehu výkonu dohľadu nad
zdravotnou starostlivosťou v danej veci Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice
23.04.2014 vystavil objednávku na vypracovanie  odborného stanoviska konzultanta na MUDr. K. Š.,
PhD. ako lekárky s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore
anestéziológia a intenzívna medicína a s rovnakým dátumom expedoval uvedenej prizvanej osobe aj
žiadosť o konzultačnú činnosť. Predovšetkým odborné stanovisko MUDr. K. Š., PhD., prednostky Kliniky
anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice Trnava z 19.05.2014 žalobca v ďalšom
priebehu výkonu dohľadu napadol tak z obsahových, ako aj z procedurálnych dôvodov, keďže uvedené
odborné stanovisko bolo predložené správnemu orgánu prvého stupňa prv, než bol žalobca vyzvaný,
aby sa ako účastník konania vyjadril k možnej zaujatosti osoby prizvanej k výkonu dohľadu. Žalobca z
daného procesnoprávneho stavu vyvodil konštatovanie, že „akokoľvek odôvodnené námietky zaujatosti
by neboli správnym orgánom akceptované, nakoľko si správny orgán odborné stanovisko u odborného
konzultanta objednal a zaplatil zaň oveľa skôr, než počkal na zákonnú lehotu, v ktorej sa účastník konania
vyjadruje k zaujatosti osoby prizvanej výkonom dohľadu“.



27. Žalobca následne doručil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice podanie
z 03.06.2016, v ktorom namietal zaujatosť MUDr. K. Š., PhD., poukazujúc pritom na obsah jej posudku,
pričom žalovaný správny orgán rozhodnutím z 09.06.2014 rozhodol o nevylúčení osoby oprávnenej
na výkon dohľadu z výkonu dohľadu so zdôvodnením, že účastník konania nepreukázal v súlade s
§ 44 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. skutočnosti, ktoré by so zreteľom na vzťah osoby k veci, k
dohliadanému subjektu, alebo k jej zamestnancom mohli vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti. Odborné
závery vyplývajúce z posudku MUDr. K. Š., PhD. tak boli následne popri iných dôkazoch skutkovým
základom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi.

28. Súčasťou administratívneho spisu sú aj námietky žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole č.
157/2014 o vykonanom dohľade adresované správnemu orgánu prvého stupňa 25.06.2014, obsahom
ktorých v bode 2 (námietky voči nedostatkom vytýkaným v časti poskytovanej zdravotnej starostlivosti
v oblasti anesteziológie a resuscitácie) žalobca odborne argumentoval odbornými poznatkami z
oblasti lekárskej vedy (publikácia názoru Dr. Zachary Goldberger (Univerzita Washington - Lanced
Medical Journal, 2013). Obsažným spôsobom tak žalobca reagoval na závery, ktoré priznaná odborná
konzultantka formulovala vo vzťahu k jej tvrdenému nesprávnemu postupu pri anestéze a resuscitácii
liečeného pacienta.

29. V rozklade z 02.04.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu č. ZS 804/00002/2015 z 18.03.2015,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- eur žalobca okrem iného uviedol: „Poskytovateľ
sa domnieva, že nevykonaním navrhovaných úkonov pre zisťovanie skutkového stavu veci došlo k
odopretiu jeho práva na obranu a náležité objasnenie veci. Zároveň týmto žiada správny orgán o odklad
konania o rozhodnutí o tomto rozklade do momentu doručenia znaleckého posudku, ktorý si poskytovateľ
nechal vypracovať na svoju obranu a potvrdenie svojich stanovísk.“

30. V reakcii na žalobcom vznesenú požiadavku v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná
v preskúmavanom rozhodnutí z 25.05.2015 uviedla: „V súvislosti s prípadným nariadením znaleckého
dokazovania, predsedníčka úradu poukazuje na jej právo ako správneho orgánu rozhodnúť o priebehu
dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a rovnako poukazuje aj na existujúce
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžso/10/2008 zo dňa 26.02.2009, ktorým bol potvrdený
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10S/207/2006-50. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že ak by aj
žalovaný prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, ten by vychádzal iba
z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich
odborných záverov vo veci. Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé
dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na ustálenie odbornej
otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Postup úradu pre zisťovanie
skutkového stavu predpisujú ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. a vychádzajúc z
týchto ustanovení zákon počíta s odbornými posudkami konzultantov, ako dôkaznými prostriedkami v
správnom konaní.“

31. Vychádzajúc z dikcie § 34 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý sa vzťahuje ako procesnoprávny predpis
na dané konanie, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny poriadok v demonštratívnom
výpočte dôkazných prostriedkov uvádza v ustanovení § 34 ods. 1 aj znalecký posudok ako jeden z
nich. Ide o právne prepojenie s ustanovením § 36 Správneho poriadku (Znalci), podľa obsahu ktorého
znalecký posudok má zadovážiť správny orgán v prípade potreby odborného posúdenia skutočností
dôležitých pre rozhodnutie.

32. Ako to vyplýva z predchádzajúceho obsahu  odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca od samotného
počiatku výkonu dohľadu reagoval na obsah záverov prizvaných odborných konzultantov konkrétnymi
námietkami odbornej povahy, opierajúcimi sa o aktuálne poznatky lekárskej vedy, čo konkrétne
špecifikoval vo svojich jednotlivých podaniach adresovaných správnemu orgánu prvého stupňa a
žalovanému. Požiadavka žalobcu v podanom rozklade s 02.04.2015 na danie možnosti pre zadováženie
znaleckého posudku na vlastné náklady pritom nebola žalovanou akceptovaná, podľa názoru správneho
súdu v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 Správneho poriadku ukladajúcim správnym orgánom povinnosť
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania.



33. Pokiaľ ide o východiskové právne požiadavky na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v
oblasti administratívneho trestania, je potrebné podľa názoru správneho súdu vychádzať aj z právnej
procesnej pozície správneho  orgánu prvého stupňa, ktorý je na základe výsledkov  inšpekčných,
resp. kontrolných zistení podľa osobitnej právnej úpravy po začatí správneho konania žalobcom a
zároveň spolu so správnym orgánom druhého stupňa aj v pozícii „sudcu“ v správnom administratívnom
procese. Ak v tomto procese vystupujú v rámci dokazovania a hodnotenia jeho výsledkov do popredia
otvorené dôkazné otázky, účastníkom konania namietané dôkazné postupy a zároveň predkladanie
zákonom dovolených (predpokladaných) nárokov smerujúcich k celkovej objektivizácii dôkazných
zistení, je povinnosťou správnych orgánov vo sfére správneho trestania reagovať na ne zákonom daným
spôsobom.

34. V konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa právnych podmienok
uvedených v zákonoch č. 576/2004 Z. z., č. 581/2004 Z. z. v procesnoprávnom rámci zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení je navyše posudzovanie právnych podmienok pre
vyvodenie administratívnej zodpovednosti za prípadné porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov poznamenané obsahovým charakterom takéhoto typu správneho konania.
Ide totiž o posúdenie často vysoko odborných otázok vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému pri
poskytovaní  zdravotnej starostlivosti jej poskytovateľmi, ktorými sú zdravotnícke zariadenia rôzneho
typu a úrovne, nevynímajúc  teda aj v praxi uznávané ústavy (nemocnice) vysokej odbornej úrovne a
reputácie.

35. Ak v konaní o administratívnom trestaní takéhoto subjektu dochádza k aktívnej obrane účastníka
administratívneho konania vznášaním konkrétnych námietok a odborných protiargumentov a jeho
otvorenej, nepredstieranej snahe o objektivizáciu východiskových dôkazných zistení a „obvinení“ je
potom podľa názoru správneho súdu namieste ústretový, dôkazný postoj správneho orgánu vo vzťahu
k predkladaným návrhom na dokazovanie, tak ako mu to správne prikazujú horecitované ustanovenia
§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku v právnom prepojení na ustanovenia § 34 ods. 1, 5, § 36 a § 47
ods. 3 uvedeného zákona.

36. Žalobcom namietaný časovo nesúladný spôsob nominovania odbornej konzultantky pre oblasť
anesteziológie, minimálny časový priestor daný žalobcovi žalovanou v štádiu odvolacieho konania
na oboznámenie sa s obsahom konania a možnosť predloženia dôkazov v odvolacom konaní
a predovšetkým odmietnutie ďalšieho dôkazného postupu vo veci ustanovením znalca, prípadne
prizvaním ďalšieho odborného konzultanta (v záujme objektívneho zistenia stavu veci) priamo
vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, predstavujú porušenie princípov spravodlivosti
administratívneho konania a práva účastníka na  taký obsah a priebeh konania pred správnym orgánom,
ktorý zodpovedá aj hore citovaným ustanoveniam Ústavy SR.

37. Správny súd v právnej nadväznosti na hore uvedenú právnu argumentáciu pritom zdôrazňuje, že
podľa ustálenej judikatúry NS SR a ÚS SR nie je úlohou súdu v rozhodovacom procese pri výkone
správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich
postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy (napr. nález
Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 a rozsudky NS SR č. k. 6 Sžo/84/2007, 6 Sžo/98/2008, 1
Sžo/33/2008 atď.).

38. Vychádzajúc z hore uvedenej skutkovej a právnej argumentácie správny súd konštatuje, že
judikatúra Najvyššieho súdu SR vzťahujúca sa na kontrolnú činnosť úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou pri jej poskytovaní podľa zákona č. 576/2004 Z. z. a zákona č. 581/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov a s ňou súvisiace administratívne konania podľa procesno-právnych podmienok
uvedených v správnom poriadku reaguje opakovane, s prihliadnutím na individuálnosť a špecifiká každej
preskúmavanej právnej veci pred správnym súdom, aj na danú veľmi citlivú právnu tému požiadavky
účastníka konania v rámci administratívneho konania na znalecké dokazovanie. Závery správneho
súdu tak často reagujú napr. na dôkaznú pasivitu žalobcu v priebehu administratívneho konania,
nespornosť odborných záverov v odborných posudkoch - stanoviskách v administratívnom konaní, ale
aj na nedostatočne zistený skutkový stav súvisiaci s vyvodením administratívno-právnej zodpovednosti
voči žalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zohľadňujúc aj uvedenú judikatúru (napr.
rozsudky NS SR č. k. 3 Sad/12/2009 z 18.02.2010, 10 Sžso/21/2014 z 15.04.2015, 4 Szd/1/2009



z 28.04.2010, 10 Sžso/51/2014 zo 17.06.2015, 1 Szd/2/2013 z 18.03.2014 a iné) súd konštatoval v
preskúmavanej právnej veci dôvodnosť žalobných námietok.

39. Potvrdením záverov správneho súdu v preskúmavanej právnej veci sú najmä dôvody obsiahnuté v
rozsudku NS SR č. k. 1Szd/2/2013, v ktorom Najvyšší súd SR v obsahovo obdobnej právnej veci uviedol
nasledovné:

„Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu v oblasti medicínskych postupov Najvyšší súd ďalej dodáva,
že ide o oblasť mimoprávneho poznania, t.j. že je popisovaná terminológiou vlastnou pre jednotlivé
odbory lekárskej vedy (viď napríklad Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky
z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky).
Preto aj tu platí základné procesné pravidlo súdneho konania, že ak súdu na posúdenie rozhodných
skutočností, ktoré vychádza z odborných znalostí, jeho znalosti nepostačujú, potom musí vychádzať z
odborných podkladov zadovážených najmä účastníkom konania (analogicky ustanovenie § 127 ods. 1v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.).
V oblasti správneho súdnictva je však uvedený procesný prístup modifikovaný v prospech odborne
(technicky) zisteného skutkového stavu, t.j. každý správny orgán v oblasti verejnej správy mu zverenej
zákonom do pôsobnosti súčasne pôsobí ako odborník pre vymedzenie skutkového stavu a pre jeho
následný prevod do právnej terminológie.
Pre riadnu aplikáciu skutkovej podstaty obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.
spočívajúcu v tom, že žalobkyňa nevykonala všetky zdravotné úkony, aby splnila postup lege artis,
je popri vymedzení subjektu, subjektívnej stránky a objektu deliktu veľký dôraz kladený na objektívnu
stránku tohto deliktu, t.j. konanie, ktorého dôsledkom je nezvratný záver o tom, že zdravotná starostlivosť
nebola poskytnutá hore opísaným spôsobom.
V procese hľadania odpovede na otázku, či zdravotná starostlivosť bola pacientke v prejednávanej
veci poskytnutá postupom lege artis, je nutné preverovať celý postup žalobkyne, t.j. samotný spôsob
poskytovania zdravotnej starostlivosti v súvislosti s miestom a časom.
V zmysle § 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák.
č. 576/2004 Z. z.“).
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. v znení účinnom v posudzovanom období (t.j. od 18.08.2008
do 15.10.2008) zdravotnou starostlivosťou je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki
pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom
predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len \"osoba\"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja
budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu,
biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení zdravotný výkon je ucelená činnosť
zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Je nepochybné, že v tomto konaní proti sebe stoja dva odborné názory, t.j. prezentované skupinou
odborníkov - konzultantov a nemenej renomovaných odborníkov pôsobiacich v oblasti praxe.
Navyše žalobkyňa je prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia označeného ako fakultná
nemocnica, na čo aj správne poukazuje žalovaný, t.j. v zmysle zákona ide o inštitúciu zameranú na
získanie potrebnej lekárskej odbornej spôsobilosti, ktorá by mala prezentované najnovšie poznatky
lekárskej vedy presadzovať do odbornej medicínskej praxe.
Podľa § 7 ods. 13 in fine zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov fakultná nemocnica uskutočňuje praktickú výučbu vo vysokoškolských študijných
odboroch, v špecializačných odboroch a v certifikovaných pracovných činnostiach v zdravotníckych
povolaniach okrem zdravotníckeho povolania lekár.
Potom v samotnom spore sa od správneho súdnictva požaduje, aby s vysokou pravdepodobnosťou,
ktorá takmer hraničí s istotou vyslovil, kto má pri obhajovaní svojich medicínskych postupov pravdu.
Takto sformulovaný úkon je pre Najvyšší súd nesplniteľný, lebo z jeho strany ide o poskytnutie prieskumu
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. vrátane samotného procesu zisťovania skutkového stavu a
jeho výsledku.
Je nepochybné, že tento výsledok, t.j. presné a úplné zistenie skutkového stavu je medzi účastníkmi
súdneho konania po odbornej stránke sporné a jeho spornosť mal najneskôr žalovaný odstrániť mu
dostupnými právnymi prostriedkami.



Podľa § 32 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v
horeplatnom znení správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Takisto ani žalobkyňa nevyužila svoje právo možného zadávateľa v zmysle zákona č. 382/2004Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nepožiadala
znaleckú autoritu v lekárskych vedách (napríklad znalecký ústav), aby objektivizovaným postupom ako
nezávislý prvok v uvedenom spore o ustálenie skutkového stavu, predložil svoj záver na zisťovaný
skutkový stav veci.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalec, tlmočník alebo
prekladateľ podľa odseku 1 písm. a) vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú
osobu alebo právnickú osobu (ďalej len \"zadávateľ\").
Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie
bezdôvodne odmietnuť vykonať úkon.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké
a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti
zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch
vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.
Preto Najvyšší súd dospel k záveru, že nakoľko žalovaný neodstránil rozpory v zistení skutkového
stavu, potom nenaplnil podmienku o kumulatívnom splnení všetkých štyroch prvkov skutkové podstaty
pri tvrdenom porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z., čím predčasne vyslovil svoj záver
o vine žalobkyne a predčasne rozhodol o uložení sankcie.
Podľa § 46 Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v hore platnom znení
rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“

40. Obsahom hore uvedenej argumentácie vyplývajúcej aj z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR
č. k. 1Szd/2/2013 z 18.03.2014 sa správny súd v preskúmavanej právnej veci vyporiadal aj s námietky
uvedenými zástupcami účastníkov konania na pojednávaní 12.10.2017, a nimi zdôrazňovaný obsah
judikatúry slovenských a českých súdov dotýkajúcej sa obsahovo preskúmavanej právnej veci.

41. Na pojednávaní 12.10.2017 zároveň poverený zástupca žalovaného namietal povinnosť aplikácie
tzv. koncentračnej zásady v danom type administratívneho konania s nemožnosťou aplikácie predpisu
o správnom konaní. Reagujúc na uvedenú námietku správny súd poukazuje na dikciu  § 77 zákona č.
581/2004 Z. z. a z nej vyplývajúce procesnoprávne závery o povinnom procesnom uplatnení správneho
poriadku na konanie aj podľa uvedeného zákona pri ukladaní sankcií za porušenie povinnosti poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.  Z obsahu administratívneho
spisu navyše vyplýva, že žalobca naplnil koncentračnú právnu zásadu vznesením námietok proti
prvotným zisteniam, ktoré boli podkladom pre začatie správneho konania podľa správneho poriadku,
teda už v štádiu pred začatím administratívneho konania.

42. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení
uvedených v žalobe jednak predložil v prílohe podania doručeného Krajskému súdu v Košiciach
05.10.2016 (podanie z 29.09.2016 na č.l. 28 a nasl. súdneho spisu) posudok č. 48/2016 vo veci
posúdenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti F. G. podaný Inštitútom forezných medicínskych expertíz
forestic.sk z 23.02.2016, ale aj judikatúru vzťahujúcu sa na preskúmavanú právnu vec (rozsudok NS SR
č. k. 6Sžo/150/2009 z 18.05.2010 na č.l. 51 a nasl. spisu). Pri vysvetľovaní obsahu svojich námietok
a stanovísk žalobca pokračoval aj na pojednávaní 12.10.2017. Takýto postup účastníka súdneho
preskúmavacieho konania žalobcu nie je porušením zásady pôvodne obsiahnutej v § 250b ods. 1 O.
s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 249 ods. 2 O. s. p. premietnutej aj do Správneho poriadku (§ 181
ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e), § 183 SSP) a znamenajúcej povinnosť vzniesť žalobné námietky v lehote
do dvoch mesiacov od oznámenia preskúmavaného administratívneho rozhodnutia. Ustálená judikatúra
správnych súdov v Slovenskej republiky totiž zásadne rozlišuje uvádzanie nových žalobných námietok v
priebehu súdneho preskúmavacieho konania na  jednej strane a konkretizáciu už vznesených žalobných
námietok na strane druhej, ako tomu bolo v tomto prípade.

43. Závery znaleckého posudku č. 48/2016 predloženého žalobcom v priebehu súdneho konania len
potvrdzujú potrebu kontroly a objektivizácie dôkazného stavu veci, z ktorého vychádzal správny orgán
prvého stupňa pri formulovaní svojich dôkazných záverov a ktoré si osvojil aj žalovaný bez akceptovania



dôkazných návrhov žalobcu a náležitého odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia aj v tej časti,
v ktorej odmietol ďalšie dokazovanie vo veci. Pokiaľ totiž žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí z
25.05.2015 (v časti citovanej v bode 30. odôvodnenia tohto rozsudku) uviedla argumenty, pre ktoré
odmietla vykonať vo veci znalecké dokazovanie, išlo iba o všeobecnú argumentáciu poukazujúcu na
istú časť judikatúry NS SR k preskúmavanej právnej problematike, nie však o vyčerpávajúci spôsob
vysporiadania sa s dôkaznými návrhmi žalobcu.

44. Správny súd na podklade hore uvedených právnych záverov opierajúcich sa o obsah
administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov zrušil preskúmavané rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191
ods. 1 písm. d), e), g) SSP.

45. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej v súlade s dôvodmi zrušenia jeho rozhodnutia z
25.05.2015 a ich povinnej akceptácii (§ 191 ods. 6 SSP) po preskúmaní podmienok vyvodenia
administratívno-právnej zodpovednosti súvisiacich s plynutím lehôt (subjektívnej a objektívnej) pre daný
typ administratívneho konania vydať vo veci nové rozhodnutie, pri rešpektovaní právnych záverov
správneho súdu uvedených v tomto rozsudku v celom ich rozsahu.

46. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,



f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "49bd6beb-0e45-4c6f-941a-44f68dc62df7:9ebcb500-09f4-456a-8418-6349d39b1308", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2011200205.1", "spisova_znacka": "1Szd/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szd/2/2013 z 17. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200205.1"}], "citovane_v": []}