Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/453/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214299 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213214299.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci žalobcu doc. I.. J. X., C.. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Ul. J. č. XXX/X v K., zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom so sídlom v Apollo business Certre blok B na Prievozskej ul. č. 2/B v Bratislave proti žalovaným v 1. rade Mgr. D. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Z. ul. č. X v Y. v 2. rade V.. M. Y. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu na I. ul. č. XXX/XX v Y. zastúpených advokátom JUDr. Martinom Fabiánom so sídlom Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a v 3. rade mal. W. N. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie otcovstva o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17.12.2013 č.k. 25C/117/2013-103 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o určenie otcovstva k maloletému a o neplatnosť právneho úkonu - súhlasnému vyhláseniu žalovanej v prvom rade a žalovaného v druhom rade o určení otcovstva k mal. W. N.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, eventuálne zruší rozsudok a vec vráti na ďalšie konanie. Vytkol konajúcemu súdu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu ako aj určení otcovstva k maloletému, napriek tomu jeho žalobu zamietol bez toho, aby vykonal navrhované dôkazy. Vyslovil presvedčenie, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, pretože podľa jeho názoru je napadnutý právny úkon neplatný absolútne a nie relatívne, nakoľko obchádza zákon. Konštatoval, že už samotné dôkazy predložené súdu aj bez vykonania testu DNA preukazujú, že je otcom maloletého. Súhlasné vyhlásenie žalovaných v prvom a druhom rade označil za obchádzajúce zákon, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu o obchádzaní zákona spočívajúcom v zámernom použití prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný. Vyslovil presvedčenie, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom . Poukázal na to, že lehota na podanie návrhu o zapretie otcovstva maloletým dieťaťom je ohraničená uplynutím lehoty žalovaných v prvom a druhom rade, ktorá uplynie až keď bude mať maloletý štyri roky. V tejto súvislosti konštatoval, že dlho trvajúce súdne konanie a samotné plynutie času spôsobuje, že si maloletý k nemu bude ťažšie hľadať cestu. Žalovaní v prvom a druhom rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že podľa ich názoru súd prvého stupňa správne rozhodol vo veci a dôsledne zistil skutkový stav. Vyslovili presvedčenie, že žalobca sa svojim podaním snaží obísť zákon, pretože zapretie otcovstva je možné len podľa Zákona o rodine. Žiadali, aby im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania 83,89 eur. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Košiciach, vychádzajúc z konštatácie súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, že žalobca preukázal právny záujem na veci, uznesením z 30.9.2014 č.k. 8CoP/90/2014-163 vrátil vec súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého posudku metódou DNA. Odvolací súd tak rozhodol v záujme preukázania biologického otcovstva k maloletému dieťaťu podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zdôrazňuje právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov, po oboznámení sa s obsahom spisu, kde žalobca preukazoval indície, ktoré sa javili ako dôvodné skutočnosti potvrdzujúce jeho biologické otcovstvo. Napriek nariadeniu súdu o vykonanie dôkazu o otcovstve metódou DNA, na základe ktorej by mohlo dôjsť k potvrdeniu, alebo vyvráteniu otcovstva, matka nespolupracovala, neposkytla súčinnosť, preto tento dôkaz nemohol byť vykonaný. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd mohol rozhodnúť už len na základe vykonaných dôkazov a predovšetkým rodným listom maloletého dieťaťa ktorý v priebehu konania o určenie otcovstva č.k. 23P 160/2012 z 30.4.2013 Okresného súdu Košice II matka predložila a kde je označený ako otec žalovaný v druhom rade Mgr. M. Y.. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade, ani dôkaz metódou testu DNA by nemohol byť relevantným dôkazom na zmenu, zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale mohol byť dôkazom na ďalší zákonný postup pre určenie, alebo zapretie otcovstva podľa príslušných zákonných ustanovení. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vyporiadal s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a žalobca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že podľa platnej právnej úpravy otcovstvo k dieťaťu môže byť určené len na základe jednej z domnienok otcovstva, ktoré pripúšťa Zákon o rodine. Zdôrazňuje, že právoplatne určené otcovstvo k dieťaťu môžu zaprieť len zákonom taxatívne vymenované aktívne legitimované osoby, t.j. matka, otec a dotknuté dieťa, za predpokladu, že na zapretie otcovstva boli splnené podmienky, ktoré ustanovuje zákon. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o právnom úkone, ktorým je súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve k maloletému dieťaťu, nie je možné riadne a zákonne rozhodnúť v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa Občianskeho súdneho poriadku, pretože platnosť resp. neplatnosť tohto právneho úkonu je predmetom konania o zapretie otcovstva podľa zákonných ustanoví Zákona o rodine, ktorý je špeciálnou právnou úpravou k Občianskemu súdnemu poriadku, s poukazom na zásadu „lex specialis derogat legi generali“. V opačnom prípade by tak došlo k nezákonnému obchádzaniu špeciálnej právnej úpravy postupom podľa všeobecnej právnej úpravy. Odvolací súd po dôslednom posúdení všetkých relevantných skutočností, s prihliadnutím na taxatívnu úpravu aktívne legitimovaných osôb v konaní o zapretie otcovstva, s dôrazom na právo dieťaťa poznať svoju rodinu, rodičov a právo s nimi žiť, udržiavať kontakt, stretávať sa s nimi a budovať si vzájomné vzťahy upravené v Dohovore o právach dieťaťa, dáva do pozornosti, že vzhľadom na preukázanie skutočnosti ohľadom prítomnosti žalobcu pri pôrode maloletého a následnú komunikáciu medzi ním a matkou maloletého ohľadom jeho možného otcovstva k maloletému, je možné predpokladať pochybnosti ohľadom skutočného otcovstva otca. Je v záujme maloletého, aby bolo jednoznačne preukázané, kto je jeho biologickým otcom s prihliadnutím aj na to, že od súhlasného vyhlásenia otcovstva k nemu neuplynula taká dlhá doba, ktorá by odôvodňovala konštatovanie, že uplynutím času a vznikom silných citových väzieb medzi maloletým a právnym otcom je v jeho záujme, aby právne otcovstvo malo prednosť pred biologickým otcovstvom, čo však nebolo možné preukázať v tomto konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, o ktorých rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. samostatným uznesením. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.