Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/76/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213617 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112213617.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. R. C., Ul. F. XX, lok. XX-XXX Y., J., A.: XXX XXX XXX zastúpený H.. F. O., advokátom, F. XX, L. proti žalovanému: R. SK, s.r.o., Z. G. XXXX/X, J., A.: XX XXX XXX zastúpenému E.. E. V., advokátom, O. 2, J. o povinnosti zdržať sa zasahovania do práv majiteľa dizajnu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.2.2015 č. k. 29CbPv/2/2012-114, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : R. prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur do XX dní od právoplatnosti rozsudku na účet E.. E. V., C. kancelária, O. 2, J.. V rozhodnutí súd prvého stupňa uviedol, že po zmene žaloby, ktorú pripustil uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCbPv/X/XXXX-XX, žiadal žalobca, aby žalovaný bol povinný zdržať sa ponúkania, propagácie, uvádzania na trh a používania alebo pre tieto účely skladovania a dovážania na územie Slovenskej republiky kovaní v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: - je povinný stiahnuť z obchodnej siete všetky kovania v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: - je povinný odstrániť zo všetkých reklamných, propagačných, ponukových a obchodných materiálov kovania v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, lebo dizajn kovaní používa dlhodobo a predložil fotografie, na ktorých je zobrazený dizajn kovania žalobcu a kovaní žalovaného, ktoré sa postupne menili a prispôsobovali, a z ktorého je zrejmé, že nejde o zhodný dizajn. S poukazom na rozsudok súdneho dvora z XX.XX.XXXX č. C-XXX/XX P vo veci J./D. J. H. D. uviedol, že informovaný užívateľ nepozná vstavanú skriňu a jej príslušenstvo tak dokonale, aby vedel rozlíšiť dizajn kovania, ktorý sa na skrini nachádza, a preto nedochádza k nebezpečenstvu zámeny. Žalovaný vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu zastával názor, že existujú určité časti kovania, ktoré sa pri jeho výrobe musia dodržať, aby kovanie spĺňalo svoju funkciu, preto čiastočná zhodnosť určitých častí kovania nemôže znamenať úplnú zhodu, ktorá nie je evidentná. Súd prvého stupňa zistil, že žalobca je majiteľom platného komunitárneho dizajnu č. XXXXXXXXX- XXXX, dizajnu č. XXXXXXXXX-XXXX a dizajnu č. XXXXXXXXX-XXXX. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá dováža a ponúka posuvný systém R. a je výrobcom vstavaných skríň a šatníkov R. z rôznych druhov materiálov. Súčasťou ponuky žalovaného sú aj rôzne druhy kovaní, medzi inými aj hliníkové kovania master, vector a hliníkové kovanie zatvorené, všetky druhy kovaní ponúkané žalovaným sú zobrazené na jeho internetovej stránke. Citujúc čl. 3 písm. a/ nariadenia Rady ES č. 6/2002 (ďalej len „nariadenie“) súd prvého stupňa uviedol, že dizajnom je vonkajšia úprava akéhokoľvek priemyselného alebo remeselného výrobku, a teda aj vonkajšia úprava kovaní používaných v súvislosti s montážou vstavaných skríň a šatníkov. S poukazom na čl. 10 ods. 1, čl. 19 a čl. 89 nariadenia súd prvého stupňa zastával názor, že z predloženej žaloby a listinných dôkazov nie je jednoznačne preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný používa zhodný dizajn na kovaniach a že táto zhoda vyvoláva u informovaného užívateľa dojem zhody. Uviedol, že toto svoje tvrdenie žalobca ničím nepodložil a nebolo preukázané ani nebezpečenstvo zámeny. Zdôraznil, že tvrdenie o porušovaní hospodárskej súťaže žalovaným, ktorý koná v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné konkretizovať, v čom sa vidí tento rozpor, nestačí len konštatovať, že určité konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal, že žalovaný klame verejnosť, v čom to vidí, neboli predložené dôkazy a tiež nepredložil dôkazy o tom, že žalovaný získava výhody na úkor iného súťažiteľa, aké, kedy, ako, v čom ich získava. Uviedol, že žalobca mal preukázať, že mu mohla vzniknúť ujma materiálna, imateriálna, prípadne obe, pritom žalobca nepreukázal, že mu objektívne mohol žalovaný spôsobiť ujmu. Z týchto dôvodov preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur podľa § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 6 úkonov právnej služby (prevzatia a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, písomné podanie súdu, účasť na dvoch pojednávaniach) v sume XXX,XX eur (za úkony roku XXXX 5x po XX,XX eur a za úkon v roku XXXX v sume XX,XX eur), z režijného paušálu 5x po X,XX eur a 1x X,XX eur; z náhrady za stratu času v sume XXX,XX eur (za deň XX.X.XXXX a XX.X.XXXX vo výške XX,XX eur za 2x po X polhodiny + za deň XX.X.XXXX v sume XX,XX eur x X polhodiny) a cestovné autobusom z J. do F. a späť v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX v sume XX,XX eur (6x po X,XX eur), pretože žalovaný nepredložil fotokópiu technického preukazu, preto mu nebolo možné priznať náhradu za použitie osobného motorového vozidla. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p. s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, lebo nespĺňa atribúty stanovené § 157 ods. 2 O. s. p., keďže z neho nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k svojmu rozhodnutiu, nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce a vôbec sa nevyporiadal s tvrdeniami žalobcu, ktoré nie sú v rozsudku ani uvedené. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa sa obmedzil len na konštatovanie, že nebolo preukázané nebezpečenstvo zámeny, a pritom sa nevyporiadal s tvrdeniami žalobcu a predloženými dôkazmi, okrem iného ani s rozhodnutiami súdneho dvora. Tvrdil, že týmto postupom súdu prvého stupňa - neodôvodnením rozsudku - bola žalobcovi upretá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca poukázal na odôvodnenie svojho nároku uplatneného žalobou a svoje vyjadrenia vo veci a uviedol, že je majiteľom platných a riadne registrovaných dizajnov Spoločenstva, ktorých vyobrazenie predložil do súdneho spisu. Citujúc ustanovenia čl. 10 ods. 1 a čl. 19 nariadenia Rady ES č. 6/2002 uviedol, že ako majiteľ dizajnu je oprávnený zakázať tretím osobám využívať jeho dizajn, resp. akýkoľvek iný dizajn, ktorý u informovaného používateľa nevyvoláva celkový odlišný dojem. Porovnaním dizajnov žalobcu a označených kovaní žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že sú takmer identické. Uviedol, že k porovnaniu dizajnov a posúdeniu ich zhodnosti môže dochádzať priamo, ale v zmysle platnej judikatúry nie je vylúčené ani porovnanie dizajnov na základe nedokonalého vnemu, kedy informovaný užívateľ nie je schopný porovnať dva dizajny priamo, ale porovnáva ich len na základe nedokonalého vnemu, ktorý si uchová v pamäti, a teda v prípade dizajnov žalobcu a žalovaného nie je vzhľadom na ich podobnosť až identickosť schopný odlíšiť. Žalobca tvrdil, že používaním dizajnov v prevedení ako ich používa žalovaný dochádza aj k nekalosúťažnému konaniu podľa § 47 písm. c/ Obchodného zákonníka - použitím takmer identických dizajnov zo strany žalovaného je naplnená skutková podstata vyvolania nebezpečenstva zámeny. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že len skutočnosť, že žalobca je majiteľom platných a registrovaných dizajnov spoločenstva ešte nepostačuje na odôvodnenie žaloby, pretože je potrebné preukázať najmä to, že k zámene došlo a rovnako aj zodpovednosť žalovaného, čo v konaní nebolo preukázané. Citoval z odôvodnenia 14 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002, podľa ktorého „posúdenie, či dizajn má osobitý charakter, by malo vychádzať z toho, či celkový dojem, ktorý nadobudne informovaný užívateľ skúmajúci dizajn, sa jasne odlišuje od dojmu, ktorý nadobudne z existujúceho dizajnu, pričom sa zohľadní povaha výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého patrí a miera tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe dizajnu“. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podanou žalobou sa žalobca domáha proti žalovanému ochrany svojich práv zo zapísaného dizajnu spoločenstva a ochrany proti nekalosúťažnému konaniu žalovaného z dôvodu, že žalovaný ponúka, propaguje, uvádza na trh a používa kovanie s označením master, vector a uzavreté kovanie, ktoré sú prakticky totožné s kovaním žalobcu, ktoré má žalobca chránené platným komunitárnym dizajnom. Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že z predloženej žaloby a listinných dôkazov nie je jednoznačne preukázané tvrdenie žalobcu o zhodnosti dizajnu kovaní účastníkov konania a že to vyvoláva u informovaného užívateľa dojem zhody, tiež nebolo preukázané nebezpečenstvo zámeny a žalobca mal preukázať, že mu mohla konaním žalovaného vzniknúť ujma. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) považoval vykonaným dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom za preukázané a ktoré nie, príp. ktoré z nich považoval za bezvýznamné pre rozhodnutie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) musí súd stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov vychádzal a ako tieto dôkazy podľa § 132 až § 135 O. s. p. hodnotil, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) musí súd premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (§ 153 ods.1 O. s. p.), ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z akých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal a dôvody, pre ktoré pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav a ako ho vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola vec rozhodnutá. Rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok podľa kritérií uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 neodôvodnil, pretože nie je z neho zrejmé, na základe akých skutočností, dôkazov, príp. vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že nie je jednoznačne preukázané tvrdenie žalobcu o zhodnosti dizajnu na kovaniach účastníkov konania, z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť ani dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa považoval za nepreukázané žalobcom tvrdené nebezpečenstvo zámeny týchto kovaní, nemožno zistiť, ako súd prvého stupňa hodnotil dôkazy predložené účastníkmi konania a z odôvodnenia nevyplýva ani právne posúdenie veci vzhľadom na zistený skutkový stav. Z judikatúry súdov vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci a sú sporné. V posudzovanej veci teda napadnuté rozhodnutie malo predovšetkým jasne a zrozumiteľne objasniť dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nepovažoval tvrdenie žalobcu o zhodnosti dizajnov na kovaniach účastníkov konania za pravdivé a na základe akých skutočností a dôkazov dospel k tomuto záveru. Účelom odôvodnenia v zmysle § 157 O. s. p. je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku a umožniť kontrolu správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd), spôsobuje, že konanie je zaťažené inou vadou (§205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Vo veci samej odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca v konaní predložil výpis z príslušného registra osvedčujúci, že je majiteľom troch platných komunitárnych dizajnov okenných a dverových profilov, ktoré sú podľa tvrdenia žalobcu totožné s kovaním používaným žalovaným pod označením master, vector a zatvorené kovanie a domáhal sa ochrany svojho dizajnu podľa nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva. Podľa čl. 3 písm. a/ nariadenia „dizajn“ znamená vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/ alebo materiálov samotného výrobku b/ alebo jeho zdobenia. „Výrobok“ znamená akýkoľvek priemyselný alebo remeselný predmet vrátane (okrem iného) častí určených na zloženie do výsledného zloženého výrobku, balenia, úpravy, grafických symbolov a typografického písma, s výnimkou počítačových programov (čl. 3 písm. b/ nariadenia). Podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. Z ustanovenia čl. 19 ods. 1 nariadenia vyplýva, že majiteľ zapísaného dizajnu spoločenstva má výlučné právo využívať ho a brániť akejkoľvej tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas, aby dizajn využívala. Vyššie uvedené využívanie sa vzťahuje najmä na vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený, alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely. To znamená, že majiteľ zapísaného dizajnu môže využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby bránil tretej osobe, ktorá nemá jeho súhlas, aby takýto dizajn, na ktorý majiteľ vynaložil neraz nemalé náklady a úsilie, využívala. Z definície dizajnu v nariadení vyplýva, že ochrana je poskytovaná vzhľadu výrobku spočívajúcom najmä v znakoch línií, obrysov, farieb, tvarov, štruktúry alebo materiálov samotného výrobku alebo jeho zobrazenia. Ide teda o vizuálne vnímateľnú vlastnosť výrobku, nie o jeho napríklad technickú alebo konštrukčnú podstatu, aj keď dizajnérske riešenie, grafika bez konkrétneho výrobku sama osebe nemôže existovať. Rozsah ochrany je v prípade dizajnu daný vyobrazením podľa zápisu v príslušnom registri. Pokiaľ však v predmetnej veci žalobca tvrdí, že žalovaným používané, propagované a ponúkané označené kovania sú zhodné s kovaniami žalobcu, ktoré má chránené dizajnom spoločenstva, podľa názoru odvolacieho súdu žalobca musí rozpísať jednotlivé podstatné zhodné znaky porovnávaných dizajnov jednotlivých profilov. Osobitý charakter má dizajn vtedy, ak jeho vzhľad predstavuje taký súhrn vonkajších znakov, ktorý ako celok pri porovnaní s dizajnom žalovaného vyvoláva u hodnotiteľa, ktorým má byt informovaný užívateľ, odlišný celkový dojem. Neprihliada sa pritom na tie prvky, ktoré sú nevyhnuté pre technickú funkciu výrobku alebo plynú z povahy tohto výrobku, v ktorom je chránený dizajn stelesnený. Profily žalobcu tak, ako sú zobrazené vo výpise z registra K., zrejme nie sú samostatne využiteľné (samy osebe neplnia žiadnu funkciu), ale slúžia ako súčasť iného výrobku (skríň, dverí, okien) Vzhľadom na to, že rozsah ochrany, ktorú udeľuje dizajn spoločenstva, zahrňuje akýkoľvek dizajn, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem ( čl. 10 ods. 1 nariadenia), podľa názoru odvolacieho súdu by mal žalobca uviesť umiestnenie týchto profilov v konečnom výrobku a či ide o viditeľnú súčasť počas bežného užívania výrobku (čl. 4 nariadenia), pretože z ochrany sú vylúčené tie znaky dizajnu, ktoré nie sú viditeľné počas bežného užívania výrobku. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa musí zaoberať aj tvrdením žalovaného, že označené kovania používal predtým, ako si dal žalobca zapísať chránený dizajn a tvrdil, že používané kovania postupne menil a prispôsoboval, čo by mal nepochybne preukázať, ak toto tvrdenie súvisí s využívaním nezapísaného dizajnu spoločenstva (čl. 19 ods. 2). Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené v predmetnej veci nedostatočne zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z ktorých by vyplývala súvislosť medzi vykonanými dôkazmi a tvrdeniami účastníkov konania, hodnotením dôkazov a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vychádzať z právneho názoru a pokynov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení (§ 226 O. s. p.), najmä vyzve žalobcu, aby rozpísal jednotlivé zhodné znaky porovnávaných dizajnov, vyzve žalovaného na preukázanie tvrdení o skoršom využívaní a zrejme vývoji používaných profilov a na základe vykonaného dokazovania, vrátane ďalších dôkazov, ktoré bude považovať za potrebné vo veci vykonať pre objasnenie veci a na základe stanovísk účastníkov konania k vykonaným dôkazom posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou jednak vo vzťahu k uplatnenej ochrane dizajnu ako aj vo vzťahu k nárokom žalobcu z nekalosúťažného konania žalovaného. Rozsudok odôvodní postupom podľa § 157 ods. 2 O. s. p., t. j. stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.