Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sa/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200943 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200943.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci žalobkyne: Y. K. P. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., štát. príslušnosť: L., bez dokladov totožnosti, zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, za účasti maloletých detí žalobkyne: 1/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, 3/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, 4/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, všetci štátna príslušnosť: L., všetci toho času umiestnení v Ú. W. D. W. E. B., A. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-154-032/2016-AV zo dňa 02.08.2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-154-032/2016-AV zo dňa 02.08.2016 žalovaný podľa ust. § 88 ods.1 písm.b) z.č. 404/2011 Z.z. (ďalej len „ZoPC“) rozhodol tak, že zaistil žalobkyňu aj s deťmi na čas nevyhnutne potrebný do 25.11.2016 a umiestnil ju do ÚPZC B.. Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 25.05.2016 v čase o 10.00 hod. bol účastník konania Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava prevzatý v rámci dublinského transferu z územia Rakúskej republiky na územie Slovenskej republiky. Po prevzatí bol účastník konania dňa 25.05.2016 v čase o 10.20 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Dňa 25.05.2016 bolo s účastníkom konania začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že mal na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Dňa 25.05.2016 bolo účastníkovi konania vydané rozhodnutie vo veci zaistenia č. PPZ-HCP- BA6-154-008/2016-AV podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, ktorým bol účastník konania zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov B.. Dňa 27.05.2016 účastník konania počas doby zaistenia vyhlásil žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Účastník konania dňa 12.07.2016 bol prepustený zo zaistenia z dôvodu, že Krajský súd Košice nariadil jeho bezodkladné prepustenie. Dňa 12.07.2016 bol opätovne účastník konania rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-227- 006/2016-AV podľa § 88a ods. 1 písm. c) zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov B. ako žiadateľ o udelenie azylu. Dňa 02.08.2016 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov B. zamestnanec Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyhlásil rozhodnutie č. MU-PO-118-15/2016-Ž zo dňa 19.07.2016 o zamietnutí žiadosti účastníka konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenej. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2016. Nakoľko konanie vo veci žiadosti o udelenie azylu bolo právoplatne ukončené neudelením azylu je potrebné pokračovať v začatom konaní vo veci administratívneho vyhostenia. Účastníkovi konania bolo dňa 2.8.2016 podľa § 82 ods. 1 písm.b) zákona o pobyte cudzincov vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení c. BA6-154-030/2016-AV z dôvodu, že účastník má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola účastníkovi konania určená lehota na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Z vyjadrení účastníka konania v zápisnici vedenej pod číslom písomnosti PPZ-HCP-BA6-154-031/2016-AV je nespochybniteľne preukázané, že účastník konania by tieto stanovené podmienky nevedel splniť a z tohto dôvodu správny orgán nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Správny orgán vychádzal zo skutočností ním zistených a účastník konania v predmetnej zápisnici tieto potvrdil. Z vyjadrenia účastníka konania je nepochybné, že správny orgán nemohol konať v zmysle § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán sa dôkladne zaoberal ustanovením § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov a dospel k dôvodnému záveru, že účastníkovi konania nemôže uložiť povinnosť v zmysle vyššie citovaného paragrafu, nakoľko tento by svoju povinnosť uloženú správnym orgánom nevedel reálne splniť, resp. vykonať. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. O uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje správny orgán dĺžku doby zaistenia do dňa 25.11.2016. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej správny orgán vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Správny orgán v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov B. bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky pričom v konkrétnom prípade pôjde hlavne o overenie totožnosti a zabezpečenie cestovného dokladu. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie čo v tomto konkrétnom prípade môže byť zabezpečené európskym fondom pre návrat a schválenie preplatenia nákladov taktiež podlieha určitému schvaľovaciemu procesu. Ďalej sa bude zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy účastníka konania. Doba zaistenia je z pohľadu správneho orgánu priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu účastníka konania do domovskej krajiny. Počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby účastníkovi konania nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území je v článku 7 uvedené, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. Ako už je vyššie uvedené vo vzťahu k účastníkovi konania nie je možne postupovať v zmysle odseku 1 predmetného článku 7 Smernice. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatuje, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie účastníka konania pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1, písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA6-154-030/2016- AV zo dňa 02.08.2016 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, v ktorom bol účastníkovi konania určený zákaz vstupu na územie všetkých členských krajín na dobu 4 (slovom štyri) roky. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca. Proti rozhodnutiu žalovaného zástupca žalobcu podal správnu žalobu v zákonnej lehote. Žalobné dôvody: Žalovaný ani v novom konaní o zaistení žalobkyne v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (potom, čo bolo jeho predošlé rozhodnutie o zaistení žalobkyne zrušené rozsudkom súdu, v ktorom súd zároveň vyjadril svoj právny názor ohľadom nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobkyne v súvislosti s dopadom zaistenia na maloleté detí) neodstránil súdom vytýkané nedostatky a dôvody nezákonnosti rozhodnutia o zaistení. Žalovaný sa opakovane ani v napadnutom rozhodnutí o zaistení žalobkyne a jej maloletých detí nezaoberal v odôvodnení dopadom rozhodnutia na záujmy a postavenie detí žalobkyne a ani tentokrát neposúdil prejednávaný prípad z hľadiska medzinárodných dohovorov týkajúcich sa práv dieťaťa, ani nezohľadnil ich postavenie ako zraniteľnej osoby v zmysle § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. V zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného v čase vynesenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/19/2016-20 ako aj Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016 je žalovaný viazaný právnym názorom súdu vysloveným v prejednávanej veci. Aj z tohto dôvodu v zmysle § 191 ods. 5 Správneho súdneho poriadku navrhujeme, aby súd napadnutého rozhodnutie žalovaného zrušil. Napadnutým rozhodnutím žalovaného boli dotknuté aj práva a záujmy maloletých detí žalobkyne. Pri rozhodovaní o obmedzení osobnej slobody cudzinca, musí správny orgán skúmať, či takýmto rozhodnutím nedôjde k obmedzeniu práv chránených aj inými právnymi predpismi. Podľa článku 3 bod I Dohovoru o právach dieťaťa Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Podľa článku 22 bod I Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o postavenie utečenca alebo, ktoré je ľ súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považované za utečenca, či už je v doprovode svojich rodičov, iných osôb alebo bez doprovodu. dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv stanovených týmto Dohovorom a inými dokumentárni v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, kde sú uvedené štáty zmluvnými stranami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa nezaoberal dopadom rozhodnutia na záujmy maloletých detí, a že sa nevysporiadal s príslušnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany maloletých detí, ktoré majú navyše prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov (napr. Dohovor o právach dieťaťa). Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s citovanými článkami Dohovoru o právach dieťa. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanom prípade sa jedná o pozbavenie osobnej slobody žalobkyne a štyroch maloletých cudzincov v nízkom veku, a teda napadnutým rozhodnutím a postupom odporcu boli dotknuté aj práva maloletých osôb, bolo povinnosťou žalovaného v konaní aplikovať Dohovor o právach dieťaťa a následne v odôvodnení rozhodnutia zaujať stanovisko, ako sa sním v konaní vysporiadal. Žalovaný tak nespravil, čím vážne pochybil. Jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. S ohľadom na záujmy maloletých detí žalobkyne navrhujeme, aby súd nariadil ich prepustenie zo zaistenia. Žalobkyňa je ako žiadateľka o azyl stále oprávnená zdržiavať sa v azylom zariadení, kde jej bude zabezpečené ubytovanie aj strava ako aj ďalšie potreby detí. Žalobkyňa podáva proti rozhodnutiu migračného úradu v jej azylovej veci správnu žalobu na príslušný súd, v ktorom zároveň žiada o priznanie odkladného účinku jej žalobe. V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. /.. o azyle v znení neskorších predpisov. Žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Žiadateľ nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo žiadosť o udelenie azylu podlá §11 ods. 1 písm. f) alebo § 12 ods. 2 písm. g). Žiadateľ, ktorý proti rozhodnutiu vydanému v konaní o azyle podá spolu so správnou žalobou na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku, je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o takomto návrhu okrem prípadu, ak ministerstvo zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. f) a rozhodlo, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátil bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu. Pri osobnej slobode je veľmi bezprostredne, priam na nerozlíšenie previazaný hmotnoprávny a procesnoprávny komponent. Nie je náhoda, že práve ochrana osobnej slobody je tak podrobne upravená v ústave a dohovore. Žalovaný napadnuté rozhodnutie založil iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov, pričom nepreskúmal a v rámci napadnutého rozhodnutia ani neodôvodnil, či je predmetný zásah v súlade s podmienkam, vyplývajúcimi z odseku 2 čl. 8 Dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná a má prednosť pred ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov. Napadnuté rozhodnutie zasahuje do práva žalobkyne na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného čl. 8 ods. 1 Dohovoru a nerešpektuje zásadu primeranosti medzi naliehavosťou sledovaného legitímneho cieľa a intenzitou, povahou a dôsledkami zásahu do tohto jeho práva. Žalobkyňa nespáchala žiadny trestný čin, nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a dôvody jej vyhostenia nie sú takej povahy, aby opodstatnili intenzitu napádaného zásahu do jej súkromného a rodinného života. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s čl. 8 Dohovoru ako aj vyššie citovanou judikatúrou ESĽP. Odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci s ohľadom na možný zásah do práva žalobkyne na zachovanie súkromného a rodinného života a následne vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie žalovaného z pohľadu jeho súladu s čl.8 Dohovoru je taktiež nepreskúmateľné pre absenciu akejkoľvek právnej úvahy v tomto smere. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že žalovaný nesprávne rozhodol o uložení zákazu vstupu žalobkyni na územie všetkých členských štátov EÚ. hoci na to neboli splnené zákonne podmienky, žalobkyňa napadá odvolaním aj rozhodnutie žalovaného o jej administratívnom vyhostení na územie Ukrajiny. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 11.8.2016, uviedol, že preskúmaním predmetnej správnej žaloby bolo zistené, že sa v nej právny zástupca žalobcu vo veľkej miere zaoberá Rozhodnutím o administratívnom vyhostení, konkrétne rodinným a súkromným životom žalobcu pričom poukazuje na viacero rozhodnutí ESĽP ako aj súdov Slovenskej republiky. Žalovaný ma za to, že súkromný a rodinný život žalobcu bol riadne preskúmaný a riadne odôvodnený v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Žalovaný nevidí dôvod prečo by mal byť rodinný a súkromný život odôvodňovaný aj počas zaistenia. Zaistenie je iba forma ktorého snahou je docieliť sledovaný účel čo v tomto konkrétnom prípade je odsun z územia Slovenskej republiky. Obdobne ako pri ukladaní väzby v trestnom stíhaní sa neodôvodňuje konkrétny trestný čin, jeho spáchanie resp. nespáchanie ale konkrétne dôvody na takéto opatrenie. Žalovaný taktiež poukazuje na fakt, že žalobca v prípade administratívneho vyhostenia do dňa spracovania tejto správy nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení z čoho je zrejmé, že rodinný a súkromný život ako aj ostatné skutočnosti odôvodnené v tomto rozhodnutí považuje za správne. V danom prípade stojí za uváženie prečo zásah do rodinného a súkromného života žalobcu tento nenapadá tam kde je to na mieste a to opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení ale napáda to v správnej žalobe proti rozhodnutiu o zaistení. V tomto prípade by bolo na mieste poukázať na súdne trovy ktoré žalobca, resp. jeho právny zástupca žiada v prípade úspechu v správnej žalobe pričom v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, kde sa jedná o druhostupňové správne konanie by si takéto trovy žiadať nemohol. Z uvedeného je možno sa domnievať, nie však konštatovať, že právny zástupca žalobcu nekoná výhradne v záujme žalobcu ale hlavne v záujme vlastného zisku. Žalobca by chcel v danom prípade taktiež poukázať na osobu účastníka konania, ktorý na území Slovenskej republiky žiadal o udelenie azylu až päť krát pričom ani v jednom prípade mu nebolo vyhovené. Taktiež účastník konania viac krát počas konania vo veci žiadosti o udelenie azylu opustil území Slovenskej republiky pričom bol až štyri krát vracaný na toto územie dublinským transferom. Súd v konaní podľa ust. § 221 a nasl. Správneho súdneho poriadku zistil, že žalobe nebolo možné vyhovieť. Podľa ust. § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Žalobca žiadal rozhodnúť o správnej žalobe podľa ust. § 221 ods. 1 SSP. V danej veci bolo správnym orgánom vydané rozhodnutie o vyhostení žalobcu, s poukazom na ust. § 77 ods. 1, v nadväznosti na ust. § 82 ods. 1 písm. b/ ZoPC dňa 2.8.2016. Žalobca v podanej žalobe sa odvolal na medzinárodné dohovory, judikatúru NS SR v azylovom konaní, ako aj vo veciach zaistenia a právnu argumentáciu týkajúcu sa ust. § 88 ods. 1 písm. b/, ZoPC. Súd k žalobným námietkam zaujal stanovisko, že aj napriek rozsiahlejšiemu odôvodneniu žalovaného vo veciach maloletých detí, teda Dohovoru o právach dieťaťa, súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné. V danom prípade žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/, § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa z dôvodu, že na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 2.8.2016 má byť z územia Slovenskej republiky vyhostená. Vyhostenie v tomto prípade by sa nemohlo realizovať bez zaistenia. Ukončenie azylového konania bolo právoplatne skončené. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V danom prípade prepustením zo zaistenia by sa mohlo opakovane zmariť konanie o administratívnom vyhostení, čo preukazuje samotné konanie žalobkyne. Dôvod pre zaistenie žalobkyne existuje a súd zdôrazňuje, že medzinárodná právna ochrana žalobkyne prichádza do úvahy vo veciach zaistenia iba v tom prípade, ak je preukázaná legalita pobytu utečenca na území cudzieho štátu a je dôvodné očakávať, že bude ukončené azylové konanie alebo iné konanie na základe ZoPC . Uvedené platí aj pre rodinných príslušníkov takto zaistených utečencov. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Účelom zaistenia, teda bolo realizovať rozhodnutie o administratívnom vyhostení, čo podľa názoru súdu zákonné ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC tomu neodporovalo. V V. T. a na L. nie je vojnový stav s rodinnými príslušníkmi bolo zaobchádzané v súlade s čl. 3, 8 DOHOVORU o právach dieťaťa. Utečenci nemajú žiadne finančné prostriedky pre inú alternatívnu riešenia pobytu na území SR. Dĺžka zaistenia je v danom prípade orientačná, bola riadne odôvodnená a preto súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v tomto smere nezistil. Z obsahu zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-154-031/2016-AV zo dňa 2.8.2016 vyplýva, že žalobkyňa nemá žiadne ubytovanie na Slovensku, nie je finančne zabezpečená, nič konkrétneho neuviedla. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že na území SR žiadala 5x o azyl, neúspešne. Chcela pôvodne ísť do Rakúska. Konanie žalobkyne je účelové, aby sa vyhla zaisteniu a mala pritom možnosť predísť administratívnemu vyhosteniu. Podľa ust. § 229 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol. Žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 167 ods.1, v spojení s § 175 ods.1 SSP. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.