Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/111/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215239 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614215239.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia a.s., Karadžičova 8 , Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovaným 1) Y. Y., X) D. Y., B. H. I., C. XXX/XX Z. X) J. H., H. Y. XXX, zast. AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o. Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 9133,77 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11C/231/2014-94 z 11. decembra 2014 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaných 1-3 trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 1375,11 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že podľa žaloby pri úvere prvá splátka stanovená bola 20.4.2006 a posledná na 20.2.2016. RPMN činila 5,08%. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaní svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky, istiny a úrokov úveru neplnili riadne a včas, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy podľa ustanovenia 7.6 bod 7.6.1 písmena a Všeob. obchodných podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaných s platením právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 19.2.2013 mimoriadnu splatnosť úveru čím sa stala splatnou pohľadávka z úverovej zmluvy v celom rozsahu. V dôsledku uvedeného žalobca eviduje ku dňu mimoriadneho vyhlásenia splatnosti úveru, t.j. k 19.2.2013, voči žalovaným peňažný záväzok vo výške 9507,94 €. Tento pozostáva z istiny 7850,25 €, nesplatených úrokov vo výške 1232,69 € a nezaplatených poplatkov vo výške 50,83 € a nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 370,10 € a nesplatených zákonných úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyzval žalovaných na okamžitú úhradu dlžnej sumy 9507,94 € s prísl. v lehote 10 dní odo dňa doručenia oznámenia. Toto im bolo doručené dňa 1.3.2013. Pohľadávka bola zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného v 3. rade v písomnej dohode o ručení. Žalobca poukázal na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 54/2007, zo dňa 17.6.2008. Ďalej poukázal na to, že v zmluve o splátkovom úvere je uvedená v čl. I., bod 1. RPMN 5,08%, pričom táto reálne podľa ich prepočtu dosiahla viac ako dvojnásobok. Uvedená nesprávnosť ma v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a to z toho dôvodu, že nesprávne uvedenie RPMN ma rovnaké následky ako jeho neuvedenie. Preto je teda zrejme, že nárok uplatnený žalobcom je uplatnený v nesprávnej výške a žalovaní by mali vrátiť iba istinu. Súd sa oboznámil so žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č. 0523052985 zo dňa 10.3.2006, dohodou o ručení zo dňa 10.3.2006, oznámeniami o postúpení pohľadávky, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výpisom obratov na úverovej zmluve, rozpisom platieb - výpisom z úverového účtu, Sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP a.s. a Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s., ostatným spisovým materiálom a zistil zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0523052985 zo dňa 10.3.2006 zistil, že žalobca poskytol žalovaným 1,2 úver vo výške 9958,17 € (300000,- Sk). Žalovaní sa zaviazali úver splácať v 119- tich mesačných splátkach po 135,73 € s 10,10%-tným ročným úrokom v deň uzavretia zmluvy, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.4.2006 a poslednej na 20.2.2016. RPMN činila 5,08%. Títo možnosť čerpania úveru využili, avšak žalobcovi v lehote splatnosti jednotlivé splátky neplnili a z Dohody o ručení zo dňa 10.3.2006 súd zistil, že žalovaný v 3. rade vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa za žalovaných 1,2 ak tak neučinia oni, po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.2.2013 súd zistil, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.2.2013, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň boli dlžníci i ručiteľ vyzvaní na jej úhradu v sume 9507,94 € v lehote 10 dní. Súd citoval §§ 52, 54 ods. 1, 2 OZ, §§ 101, 103 OZ a dôvode, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, bola dňa 10.3.2006 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemali žalovaní možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzavreli žalovaní ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Žalovaný v 3. rade podpísal dohodu o ručení za úver žalovaných 1,2. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského úveru je otázne či žalovaní mali dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy vrátane zmluvných dojednaní a pochopiť význam podmienok v nej uvedených, ako aj samostatne uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach vydaných bankou, (ďalej len VOP) ktoré boli súčasťou zmluvy a ktoré predstavujú mnohostránkový elaborát, písaný malými písmenami, navyše obsahujúci množstvo odborných ekonomických a právnych termínov, ťažko pochopiteľný osobám bez príslušného vzdelania. Práve všeobecné obchodné podmienky obsahujú i dojednania týkajúce sa sankcií pre prípad porušenia rôznych povinností zo strany klientov (vrátane bodu 7.6.1. písm a VOP), kde je veriteľovi jednostranne ponechaná možnosť rozhodnutia o zosplatnení úveru v neprospech spotrebiteľa. Je teda na vôli veriteľa, či úver zosplatní a kedy sa tak stane, čím mu je daná možnosť jednostrannej manipulácie s inštitútom premlčania dlhu , ako aj zaťaženia spotrebiteľa sankčnými úrokmi a poplatkami. Tu teda možno konštatovať, že žalobca konal v rozpore s ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Dokazovaním mal tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalovaným 1, 2 poskytnutý úver vo výške 9958,17 €, z ktorého, ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu i výpisu obratov, žalovaní úver uhradili vo výške 7839,01 €. Dostali sa však do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a to ku dňu 19.2.2013. Túto skutočnosť žalovaným oznámil v Oznámeniach o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a vyzval ich k úhrade dlžnej sumy do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia. V predmetných oznámeniach absentuje údaj na základe nezaplatenia ktorej zo splátok došlo k mimoriadnej splatnosti úveru. Je v ňom iba uvedené, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 19.2.2013, pričom žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2014 konštatoval, že konečný zostatok úveru bol zúčtovaný ku dňu 30.9.2011 a tento činí 7850,25 € titulom neuhradenej časti úveru, pozostávajúcej z nesplatenej istiny, nezaplatených riadnych úrokov za obdobie od uzavretia zmluvy do 30.9.2011 a tiež nezaplatených poplatkov za úver k tomuto dátumu. Ďalej uplatňoval nesplatené riadne úroky vo výške 1232,69 € od 1.10.2011 do 19.2.2013 a nesplatené poplatky za správu úveru. Prezumoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo na základe nezaplatenia prvej v poradí nezaplatenej splátky. Touto bola splátka splatná dňa 20.11.2008, takže od tohto momentu začala plynúť trojročná premlčacia doba u žalobcom následne zosplatneného úveru. Keďže žaloba bola podaná až 3.9.2014 bol súd toho názoru, že nárok žalobcu sa po uplynutí premlčacej doby premlčal. Ak žalobca, argumentuje, že na prípad je potrebné i čo sa týka premlčania aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, je nutné konštatovať, že i za aplikácie ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, (štvroročná premlčacia lehota) by bol nárok žalobcu premlčaný, preto žalobu zamietol. V závere súd konštatoval, že RPMN úveru, ktorá je uvedená v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 10.3.2006 ako 5,08%, je uvedená nesprávne, pretože pri jej prepočte súdom interaktívnou RPMN kalkulačkou, RPMN pri tomto úvere činí 11,16%. Uvedená nesprávnosť ma rovnaké následky ako keby tento údaj obligatórne požadovaný ust. § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, absentoval úplne, čo má za následok, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože nesprávne uvedenie RPMN ma rovnaké následky ako jej neuvedenie. Preto je teda zrejme, že nárok uplatnený žalobcom je uplatnený v nesprávnej výške a žalovaní by mali vrátiť časť nezaplatenej istiny. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, preto priznal 107,20 € (výšku odmeny aj s cestovným, odôvodnil § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Žalobca proti rozsudku podal odvolanie, ktorým podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. predmetný rozsudok v celom rozsahu žiadali, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť tak, že zaviaže žalovaných v 1.. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného 3. rade zaplatiť žalobcovi istinu 9133,77 €, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 7850,25 € od 12.3.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom zaplatených súdnych poplatkov a trovy právneho zastúpenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3.rade a plnením žalovaného v 3. ráde zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti na uvedený právny vzťah založený úverovou zmluvou ako absolútnym obchodom nie je dôvod na použitie ustanovení občianskeho práva o premlčaní, bez ohľadu na súdom 1. stupňa uvádzaný spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy. V tomto odkazujeme na zásadné uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. ztt. 6MCdo/4/2012, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že na záväzkové vzťahy z úverovej zmluvy vrátane otázky premlčania sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Odvolateľ žiada odvolací súd, aby pri rozhodovaní prihliadal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí súdu vyššej inštancie. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v zmysle ust. § 8 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z. dbať o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Premlčanie pôsobí voči obom rovnako; z komplexnej úpravy premlčania v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku nie je možné lén niektoré ustanovenia považovať za výhodnejšie pre spotrebiteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ Obchodný zákonník obsahuje kogentnú a ucelenú úprava premlčania, tak na absolútny obchodný vzťah, ktorým úverový vzťah je bez ohľadu na povahu účastníkov je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka pri posúdení premlčania, pretože právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku nebola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa. Zmyslom ochrany spotrebiteľa nie je dosiahnutie stavu, že spotrebiteľ nebude musieť svoj záväzok pre uplynutie času splniť. Za potrebné považujeme vyjadriť sa aj k deklarovanej nesprávnosti uvedenia výšky RPMN. Výška RPMN v úverovej zmluve je uvedená správne v súlade s v tom čase platným právom. Úverová zmluva uzavretá našim právnym predchodcom so žalovanými spĺňa všetky náležitosti kladené pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere z.č, 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, obsahuje zákonný údaj o výške RPMN vypočítanej podľa záväzného vzorca ( príloha zákona č. 258/2001 Z.z. vo vtedy platnom znení, tj. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 10.3.2006). Výpočet RPMN podľa tohto vzorca a jeho uvedenie v úverovej zmluve je splnením zákonnej povinnosti zakotvenej v § 4 z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. § 4 ods. 2 písm. g) z č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy určoval úver za bezúročný jedine v prípade, že údaj o RPMN nie je v zmluve uvedený. Je pravdou, že príloha z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahoval chybou zákonodarcu chybný vzorec pre výpočet RPMN. Správny vzorec na výpočet RPMN spôsobom, ktorý zohľadňuje skutočné náklady na úver v čase jeho poskytnutia bol zavedený až novelou zákona o spotrebiteľských úveroch č. 264/2006 Z.z.. platnou od 1.7.2006. Z tohto dôvodu neobstojí ani argumentácia súdu prvého stupňa o zistení odlišnej výšky RPMN pri dosadení veličín do „interaktívnej kalkulačky" pre výpočet RPMN. Súd prvého stupňa len stroho odkázal na údaje z interaktívnej kalkulačky bez riadneho odôvodnenia a vysvetlenia výpočtu rozdielne zistenej RPMN, pričom z odôvodnenia nie je možné zistiť aký vzorec pre výpočet RPMN súd prvého stupňa použil, či vzorec podľa právneho stavu platného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy alebo vzorec pre výpočet RPMN platný od 1.7.2006. Takisto nie je možné zistiť aké veličiny do vzorca dosadil a akým výpočtom dospel k tvrdeniu o nesprávne vyčíslenej RPMN. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti považujeme v celom rozsahu za nepreskúmateľné. Žalovaní sa nevyjadrili k odvolaniu. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vo výroku vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie je daný. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. K výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku odvolací súd dodáva: Občiansky súdny poriadok upravuje celý súbor procesných oprávnení účastníka vrátane navrhovania dôkazov podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré musí tieto dôkazy a skutočnosti označiť pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na súde a v prípade žalobcu tieto procesné práva na spravodlivý súdny proces boli zaručené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa mal možnosť vyjadriť k odporu žalovaných, mohol preniesť svoj návrh na pojednávaní, žalobca však nemal ďalšie návrhy na dokazovanie a nevyužil svoje procesné práva. Kľúčovou otázkou bolo posúdiť, či pohľadávka podľa zmluvy o splátkovom úvere č. 0523052985 uzavretej dňa 10.3.2006 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalovanými v 1., 2. a 3. rade, predstavujúca zaplatenie 9.133,77 € s prísl., bola premlčaná alebo nie, keďže žalobca poukazoval na právny záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp. zn. 4 Obo/54/2007 zo dňa 17.6.2008. Súd posúdil riešenú vec správne a zákonne, lebo žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, právny predchodca žalobu vyhlásil v súlade s bodom 7.6.1 písm. a) VOP mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, a to ku dňu 19.2.2013, žalovaným to oznámil v Oznámeniach o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a vyzval ich k úhrade dlžnej sumy do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia. V týchto oznámeniach však absentuje údaj, na základe nezaplatenia ktorej zo splátok došlo k mimoriadnej splatnosti úveru, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 19.2.2013, ale žalobca vo svojom písomnom vyjadrení už zo dňa 6.11.2014 konštatuje, že konečný zostatok úveru bol zúčtovaný ku dňu 30.9.2011 a ten predstavuje 7.850,25 € z dôvodu neuhradenej časti úveru, pozostávajúcej z nesplatenej istiny, nezaplatených úrokov za obdobie od uzavretia zmluvy do 30.9.2011 a tiež nezaplatených poplatkov za úver k uvedenému dátumu. Argumentácia žalovaných bola presvedčivá, pretože v súlade s § 54 ods. 2 OZ súd posúdil v prípade pochybnosti spotrebiteľské vzťahy v prospech spotrebiteľov, teda žalovaných, lebo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo na základe nezaplatenia prvej v poradí nezaplatenej splátky, táto bola splátka splatná dňa 20.11.2008 a už od tohto momentu začala plynúť trojročná premlčacia doba pri zosplatnení úveru tak ako ho vyčíslil žalobca. Žaloba bola podaná nesporne až 3.9.2014, preto nárok žalobcu je premlčaný a žalovaní v 1., 2. a 3. rade práve argumentovali námietkou premlčania tak istiny ako aj úrokov. Odvolací súd konštatuje, že i pri aplikácii Obchodného zákonníka je o. i. po použití § 397 Obch. zák. pri štvorročnej premlčacej lehote tento nárok tiež premlčaný. Ročná percentuálna miera nákladov pri úvere predstavovala 11,16 % podľa súdu, avšak žalobca nesprávne vypočítal RPMN úveru pri splátkovom úvere zo dňa 10.3.2006 vo výške 5,08 %. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy, tento údaj absentoval, preto možno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov z hľadiska favorizácie spotrebiteľa a nesprávne uvedenie RPMN má rovnaké následky ako keby nebol uvedený žiaden údaj. Ročná percentuálna miera nákladov na príslušný spotrebiteľský úver bola posúdená súdom prvého stupňa zákonne, keď vychádzal z ustálenej súdnej praxe, keď môže vnútroštátny súd použiť vo vnútroštátnom práve ustanovenia Smernice 87/102/EHS stanovujúce, že neexistencia údajov RPMN v spotrebiteľskej zmluve o úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (pozri uznesenie SD EÚ zo 16. novembra 2010 vo veci C-76/2010 Pohotovosť, Zb. 2010 s. 1 - 11557, b. 77). V súlade s inými skutkovými okolnosťami riešenej veci nebolo možné aplikovať uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 o záväzkových vzťahoch z úverovej zmluvy vrátane otázky premlčania. Ani námietka žalobcu, že úprava premlčania nie je otázkou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa, nie je relevantná. O. i. aj spomínané rozhodnutie NS ČR 32Cdo/3337/2010 ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/40/2012 nemožno aplikovať na riešenú vec. V odvolaní žalobca namieta aj počiatok plynutia premlčacej doby dňa 20.11.2008 bez presvedčivého zdôvodnenia súdu (cituje aj rozsudok NS SR 4Obo/54/2007), t.j. pri neplnení platobných povinností žalovaných, títo sa mali dostať do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru deň nasledujúci po dátume splatnosti úveru, t.j. 12.3.2013. V obsahu odvolania o. i. sa namieta aj nesprávnosť uvedenia výšky RPMN, lebo podľa žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy určoval sa úver za bezúročný jedine v prípade, že údaj o RPMN nie je v zmluve uvedený. Iste aj príloha zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahovala chybou zákonodarcu chybný vzorec pre výpočet RPMN, ale správny vzorec na výpočet RPMN pri zohľadnení skutočných nákladov na úver v čase jeho poskytnutia bol zavedený až novelou Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 264/2006 Z.z. platnou od 1.7.2006, a že súd však neuviedol aký vzorec pre výpočet RPMN použil, preto jeho rozhodnutie nie je správne. K týmto námietkam žalobcu v odvolaní je treba uviesť, že v každom prípade pri aplikácii ust. § 101 a § 103 OZ je nárok žalobcu premlčaný. Podľa VOP bod 7.6.1. písm. a) veriteľ má viac práv ako spotrebiteľ, lebo je mu jednostranne ponechaná možnosť rozhodnutia o zosplatnení úveru v neprospech spotrebiteľa. Favorizácia spotrebiteľov na žalovanej strane sporu znamená to, že nemožno dovoliť jednostrannú manipuláciu s inštitútom premlčania dlhu ako aj zaťažovania spotrebiteľa sankčnými úrokmi a poplatkami. Žalobca konal v rozpore s § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platných v čase uzavretia úverovej zmluvy, dokazovaním bolo preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo na základe nezaplatenia prvej v poradí nezaplatenej splátky a táto splátka bola splatná už dňa 20.11.2008, týmto momentom začala plynúť trojročná premlčacia doba pri vyčíslenom a následne zosplatnenom úvere žalobcom, žaloba bola podaná až 3.9.2014 a preto odvolací súd považuje námietky žalobcu uvedené v odvolaní za neopodstatnené, rozsudok preto potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1, § 142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu neúspechu žalobcu. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.