Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/571/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110202943 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110202943.2 DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Y. I., X. X., U. XX, zast. JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, Mičinská cesta 35, Banská Bystrica za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká č. 16, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zast. Mgr. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 20C/10/2010-77 zo 7.5.2012 v spojení s uznesením č.k. 20C/10/2010-84 zo 7.5.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : M e n í uznesenie zo 7.5.2012 tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením zo 7.5.2012 rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť trovy tohto konania vedľajšiemu účastníkovi (ďalej len VÚ) právnemu zástupcovi Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS JUDr. Ambrózovi Motykovi sumu 159,17 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (správne uznesenia, pozn. odv. súdu). V odôvodnení o. i. uviedol, že rozsudkom sp. zn. 20C/10/2010-77 rozhodol o návrhu žalobcu o zrušení rozsudku a to tak, že rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., č.k. TP 5647/2008 zo 17.12.2009 zrušil, že 23.11.2011 mu VÚ oznámil, že vstupuje do konania na strane žalobcu ako VÚ konania podľa § 93 ods.2 O.s.p. Poukázal na to, že rozsudkom, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní konanom 7.5.2012 nerozhodol o trovách VÚ o týchto trovách rozhodol podľa § 167 ods. 1 O.s.p. (ktorého znenie citoval). VÚ, ktorý v konaní vystupoval na strane žalobcu, ktorý bol v tomto konania úspešný, mu priznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že VÚ si uplatnil náhradu trov konania za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v hodnote 58,69 eur a za vyjadrenie zo 3.5.2012 vo výške 58,69 eur a 2x režijný paušál á 7,63 eur a DPH 20 %, čo predstavovalo 26,53 eur, teda odmena spolu s DPH predstavovala sumu 159,17 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že VÚ zastupoval účastníka, ktorý v tomto konaní bol úspešný priznal mu náhradu trov tohto konania v uvedenej výške. Proti rozsudku vo veci samej žalovaný podal v zákonnej lehote, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolanie, ktorého súčasťou bolo aj odvolanie voči trovám VÚ, ktoré odôvodnil nasledovne: Rovnako namietal proti rozhodnutiu, ktorým súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi (ďalej len VÚ) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval § 93 ods.1,2, § 142 ods.1, §146 ods.2 O.s.p. a uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal VÚ náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na oznámenie VÚ o vstupe do konania, v ktorom jednoznačne uviedol, že vstupuje na podporu žalovaného. V rozhodnutí o trovách VÚ súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že VÚ zastupoval účastníka, ktorý v tomto konaní bol úspešný súd mu priznal náhradu trov. Na náhradu trov VÚ súd zaviazal žalovaného, na ktorého podporu VÚ vstúpil do konania. Cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie") je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3, ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii VÚ (§ 93 ods.2 O.s.p.). Nevidí význam v právnom zastúpení VÚ, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia VÚ. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca VÚ vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. VÚ je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Ako už bolo skôr uvedené, účelom združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii VÚ (§ 93 ods.2 O.s.p.). Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Samotné ustanovenie Stanov Združenia (§9) konštatuje, že výdavkami združenia sú výdavky na financovanie účelu združenia a výdavky na správu združenia. V zmysle uvedeného je zrejmé, že združenie disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje) musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, v ktorom odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyslovil právny názor, podľa ktorého: „Úvaha navrhovateľa (pozn. občianske združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľa), že vzhľadom na cieľ - ochrana spotrebiteľa, ktorý sleduje, má mať nárok na automatické ustanovenia zástupcov z radov advokátov je však celkom mylná, nakoľko musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach." Uvedený právny názor Krajský súd v Bratislave doplnil a rozvinul v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011 z ktorého citoval. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo, reflektujúc k vyššie spomínaným stanovám, prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Skutočnosť, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore je nehospodárne. Je toho názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., vzhľadom na to, že VÚ vstúpil do konania na strane žalobcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, ten bol však v konaní riadne zastúpený advokátom. Zo žiadneho podania nevyplýva, či bol právny zástupca VÚ v kontakte so žalobcom alebo jeho právnym zástupcom. Zastáva názor, že nebolo potrebné ochraňovať záujmy žalobcu, keď tieto boli chránené už tým, že sám žalobca si zvolil advokáta, ktorý dostatočne hájil jeho práva. V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21 C/ 68/2011. Konaním VÚ v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím § 150 O.s.p. a VÚ náhradu trov konania nepriznať. V tejto súvislosti si poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 13Co/105/2012 a citoval z neho. Rovnako poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03, z ktorého tiež citoval. Poukázal aj na to, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, nakoľko z oznámenia o vstupe VÚ je zrejmé, že nemal vedomosť o tom do akého konania vstupuje. Navyše, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu) a opäť zdôraznil, že má za to, že takéto úkony má prioritne vykonávať samotný VÚ. Na uvedené poukázal vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd Bratislava II sp. zn. 13C/14/2012, z ktorého citoval. K odvolaniu sa vyjadril VÚ, a to I. vo veci samej, v ktorom poukázal na § 23a ods.1 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods.4 písm. r), § 53ods.1 O. z. v znení účinnom od 1.1.2008 (ktorých znenie citoval) a do pozornosti dal rozsudok európskeho Súdneho dvora c-106/98 vo veci Marleasing SA proti La Comercial Internationále de Alimentation SA a II. k trovám VÚ uviedol, že súdu je jeho argumentácia k náhrade trov konania známa. Poukázal na č. konaní, z ktorých jednoznačne vyplýva právo VÚ na náhradu trov konania a, že v súčasnej dobe sa proti SR vedie Európskou komisiou konanie pre porušenie práva EÚ č. 2012/4165. Žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Podľa § 166 O. s. p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Odvolací súd v rozhodnutí z 8.9.2015 nerozhodol o celom odvolaní žalobcu, preto postupom podľa § 166 O. s. p. rozhodol o napadnutom uznesení zo 7.5.2012 dopĺňacím rozsudkom. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a napadnuté uznesenie zmenil podľa § 220 O. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani zrušenie ( § 221 ods. 1) a VÚ nepriznal náhradu trov konania. Podľa § 150 ods.1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z § 150 O.s.p. vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležíte odôvodniť. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Z rozhodovacej činnosti súdov týkajúcej sa priznávania trov právneho zastúpenia VÚ je zrejmý právny názor, že trovy vynaložené VÚ, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že VÚ - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný VÚ je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. VÚ má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má VÚ rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup VÚ do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ VÚ, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako VÚ a na svoje zastupovanie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.