Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201403 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015201403.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: W. I., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť W. B. Ľ. X., trvale bytom W. S., Q. W., D. E., W. B. Ľ. X., cestovný doklad číslo T. XXXXXXXX, toho času umiestnený v Ú. Z. Y. Z. T., I. XX, XXX XX S., zastúpený: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné, Nemocničná 1, 066 01 Humenné, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-20-001/2015 zo dňa 24.11.2015, takto
r o z h o d o l :
I./ Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-20-001/2015 zo dňa 24.11.2015 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III./ N a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie navrhovateľa W. I., E. XX.XX.XXXX, Š. Z. W. B. Ľ. X., zo zaistenia z Ú. Z. Y. Z. T. K. S..
o d ô v o d n e n i e :
Odporca napadnutým rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-20-001/2015 zo dňa 24.11.2015 na základe tej skutočnosti, že účastník konania požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zaistil navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. V zmysle § 88 ods. 4 ZoPC zaistil navrhovateľa na čas nevyhnute potrebný, najviac do 24.02.2016 a umiestnil ho v Ú. Z. Y. Z. T. S. (ďalej len „Ú. S.“) /§ 88 ods. 5 ZoPC/. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa 23.11.2015 o 11:30 hod. bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Prešov z Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh, kde s ním bolo začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia (ďalej len „AV“) z územia Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ktoré bolo prerušené z dôvodu žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle § 77 ods. 4 ZoPC. Následne bol prevezený dňa 23.11.2015 o 23:00 na oddelenie odporcu, ktoré je príslušné na prijatie vyhlásenia žiadosti o udelenie azylu na území SR, kde bolo zistené, že navrhovateľ vstúpil do Schengenského priestoru dňa 16.12.2014 na základe udeleného víza typ C platného od 03.12.2014 do 03.03.2015 na MULTI vstup s dĺžkou pobytu 30 dní, ktoré bolo udelené na M. D. L.Y. X. v meste R. v W. B. Ľ. X. (ďalej len „W.“).
Konštatoval, že po uplynutí platnosti víza sa navrhovateľ na území schengenského priestoru zdržiaval neoprávnene. Správny orgán mal za to, že v prípade účastníka konania reálne existuje riziko úteku z územia SR s prihliadnutím na skutočnosť, že tento nepodal žiadosť o udelenie azylu na území SR bezprostredne po príchode na územie SR, ani počas celej doby pobytu na území SR, ale až po predvedení na Oddelenie cudzineckej polície PZ v Prešove. Na Slovensko pricestoval za priateľkou asi pred mesiacom a pol autobusom z Z. do Z. a nemá skutočný záujem na udelenie azylu na území SR, nakoľko ak by tento mal, mohol podať žiadosť o udelenie azylu na území SR už počas svojho terajšieho pobytu. V ďalšom správny orgán poukazoval na riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorým sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky, pričom navrhovateľ nemá na území SR udelený žiaden pobyt podľa ZoPC. Na území SR sa zdržiava neoprávnene, za čo môže podľa ustanovenia § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC policajný útvar uložiť zákaz vstupu podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC na jeden až päť rokov. Vzhľadom k tomu, že požiadal o udelenie azylu na území SR, bolo mu dňa 23.11.2015 Oddelením cudzineckej polície PZ v Prešove vydané rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení podľa ustanovenia §77 ods. 4 ZoPC pod č.p. PPZ-HCP-PO8-ZVC-15-010/2015. Podotkol, že v konaní sa riadil aj výrokom Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) č. 8Sža 52/2008, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že žiadosť o udelenie azylu nezakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia o zaistení. Preto po preskúmaní okolnosti veci zistil, že sú splnené podmienky uvedené v § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC a podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom konanie podľa zákona o azyle s poukázaním na vyššie uvedený výrok NS SR nie je dotknuté. Pri vydaní rozhodnutia o zaistení sa opieral o dôkazné prostriedky, ktoré vyplývali najmä zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania na Oddelení cudzineckej polície PZ v Prešove a zo zápisnice o jeho vyjadrení na Oddelení azylu Policajného zboru v Humennom, z výsledkov lustrácie v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Mal za to, že existuje reálne vysoké riziko a dôvodná obava, že účastník konania sa pokúsi o odchod z územia SR. Prehodnocoval aj skutočnosti ohľadom účelu zaistenia, t. j. či trvá riziko úteku účastníka konania, pričom z uvedených skutočností mu vyplýva, že účastník konania v minulosti porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o pobyte cudzincov a nevycestoval najneskôr v posledný deň oprávneného pobytu zo schengenského priestoru. Ďalej správny orgán uviedol, že navrhovateľ svojou žiadosťou o azyl má za cieľ zlegalizovať svoj pobyt na území SR vyhnúc sa administratívnemu vyhosteniu a má snahu dostať sa do azylového zariadenia s voľným režimom pohybu, ktorý by následne vzápätí využil na svoj odchod. Preto po zhodnotení dôkaznej situácie, na základe uvedených skutočností usúdil, že reálne riziko úteku účastníka konania v konaní o udelenie azylu trvá a že existuje dôvodné podozrenie, že sa účastník konania pokúsi o odchod z územia SR. Podotkol, že sa zaoberal aj možnosťou uplatnenia alternatív zaistenia podľa § 89 ods. 1 ZoPC, preskúmal všetky možnosti a dospel k záveru, že uložením povinnosti hlásenia pobytu by bol ohrozený účel zaistenia. Takisto skúmal jeho ekonomickú situáciu a dospel k záveru, že nemá žiadne finančné prostriedky, nedisponuje žiadnym majetkom, na území SR nemá žiadne rodinné väzby, ale iba priateľku. Z toho dôvodu neuložil povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko vzhľadom na osobu zaisteného a jeho osobné pomery nie je možné z jeho strany zložiť finančnú záruku. Pokiaľ sa týka doby zaistenia, správny orgán poukazoval na ustanovenie § 88 ods. 4 ZoPC, v zmysle ktorého cudzinca možno zaistiť na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 6 mesiacov, pričom v zmysle § 20 zákona o azyle ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 90 dní od začatia konania a voči jeho rozhodnutiu v prípade neudelenia azylu, o odňatí azylu a nepredlžení doplnkovej ochrany a zrušení doplnkovej ochrany možno podať opravný prostriedok do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Rovnako poukazoval na znenie § 88a ods. 2, v zmysle ktorého žiadateľ môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody uvedené v odseku 1 § 88a, pričom celkový čas jeho zaistenia, vzhľadom na zaistenie podľa písmena b), nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Preto správny orgán stanovil dĺžku zaistenia do 24.02.2016 a stanovil ju po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania aplikačnej praxe Migračného úradu Slovenskej republiky, keďže táto doba je potrebná na rozhodnutie v žiadosti o udelenie azylu na území SR, ako aj informácie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove k dĺžke návratovej procedúry štátnych príslušníkov Alžírskej republiky zo dňa 18.06.2015. Mal za to, že počas tejto doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (ďalej len „MÚ MV SR“) skúmať jednotlivé dôvody, ktorými účastník konania odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu na území SR, pričom táto doba na zaistenie na obdobie troch mesiacov je postačujúca. Zdôraznil, že zaistením
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý požiadal o azyl, jeho konanie o azyle nie je týmto dotknuté (§ 88 ods. 3). Záverom správny orgán konštatoval, že zaistenie navrhovateľa je v súlade aj s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko zaistenie účastníka konania na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, a to najmä ak existuje riziko jeho úteku, je zákonným pozbavením slobody osoby, pričom policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či tento účel zaistenia trvá (§ 90 ods. 1 písm. d/). Preto správny orgán mal za to, že sú splnené podmienky podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. - Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu zo dňa 24.11.2015 a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V opravnom prostriedku uviedol, že odporca v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 32 ods. 1 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí odporca dospel k záveru, že v jeho prípade existuje riziko jeho úteku z územia SR, nakoľko nepodal žiadosť o udelenie azylu bezprostredne po príchode na územie SR, ani počas celej doby pobytu na území SR, ale až po predvedení na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Prešove a podľa jeho názoru nemá navrhovateľ skutočný záujem o udelenie azylu na území SR a žiadosťou o azyl chce iba zlegalizovať pobyt na území SR a vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu, pričom má snahu dostať sa do azylového zariadenia s voľným režimom pohybu, ktorý by následne opustil. S takýmito závermi odporcu nesúhlasil. Mal za to, že v prípade navrhovateľa nebola zo strany odporcu preukázaná dôvodná obava alebo priama hrozba, že navrhovateľ ujde alebo sa bude skrývať, pričom navrhovateľ počas svojho doterajšieho pobytu na území SR, ani predtým na území ČR, sa nikde neukrýval, nebol nikdy kontrolovaný policajnými orgánmi, na územie SR pricestoval so svojou snúbenicou, s ktorou sa tu plánuje zosobášiť. Za týmto účelom navštívili aj miestnu matriku, kde podali žiadosť o uzavretie manželstva. Na územie schengenského priestoru pricestoval tiež legálne, nakoľko mal záujem o štúdium na vysokej škole. Nebolo mu zrejmé, na základe akých skutočností a akých dôkazov prijal odporca v konaní záver o riziku jeho úteku. Keď odporca tvrdí, že navrhovateľ nepožiadal o azyl bezprostredne po jeho príchode na územie SR, k uvedenému považoval za potrebné uviesť, že navrhovateľ sa na území SR zdržiaval iba krátku dobu, a to necelé dva mesiace, než bol zaistený policajnými orgánmi a nepociťoval bezprostrednú hrozbu z návratu do Alžírska. Po uzavretí manželstva so svojou snúbenicou chce zostať na území Slovenska, pričom požiadal o udelenie azylu na území po prvýkrát a preto z toho dôvodu nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel odporca k záveru, že v jeho prípade existuje riziko úteku z azylového zariadenia, keďže tam doposiaľ nikdy nebol umiestnený. Tieto tvrdenia a závery odporcu preto zostávajú v rovine dôkazmi nepodložených a nedôvodných hypotéz, ktoré sú ale nepostačujúce na to, aby správny orgán rozhodol o pozbavení osobnej slobody jednotlivca. Zdôraznil, že už v priebehu konania o administratívnom vyhostení, ako aj v konaní pred odporcom uviedol dostatočné dôvody svojej žiadosti o azyl a to, že o azyl žiada z dôvodu, lebo chce pokračovať v štúdiu a v Alžírsku nie je sloboda prejavu a alžírske úrady nechcú, aby ľudia odchádzali. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sp/63/2015, kde súd vyslovil, že skončenie platnosti udeleného víza nezakladá právnu skutočnosť na prijatie záveru o riziku úteku navrhovateľa aj napriek tomu, že požiadal o azyl v G. a teraz na území SR. Zdôraznil, že zákonné ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC predpokladá zaistenie iba v tom prípade, ak dôvody, pre ktoré žiada o azyl neuvedie dostatočne už pri zaistení, pričom v tomto prípade navrhovateľ podstatné dôvody o udelenie azylu uviedol a riziko úteku nebolo preukázané. Mal teda za to, že v predmetnej veci nebolo zo strany odporcu dostatočne preukázané riziko jeho úteku, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohol odporca pristúpiť k zaisteniu žiadateľa o azyl. Poukazoval na bod 15 Preambuly Smernice č. 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, v zmysle ktorej žiadatelia môžu byť zaistení len za veľmi jasne vymedzených výnimočných okolností stanovených v tejto smernici a v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality pokiaľ ide o spôsob a účel takéhoto zaistenia, pričom správne orgány týkajúce sa dôvodov zaistenia stanovených v článku 8 ods. 3 vykonajú s náležitou starostlivosťou. Mal za to, že v priebehu konania pred odporcom, ako už aj v priebehu konania o administratívnom vyhostení pred OPC PZ Prešov uviedol, že počas pobytu na území Slovenskej republiky býva u priateľky, ktorá ho finančne podporovala a zabezpečovala úhradu nákladov spojených s jeho pobytom. Na Slovensku podal žiadosť o uzavretie manželstva.
Dodal, že nemá síce dostatok vlastných peňažných prostriedkov, avšak jeho snúbenica by sa oň mohla a chcela postarať a napriek tejto skutočnosti odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že uložením povinnosti hlásenia pobytu by bol ohrozený účel zaistenia a že síce skúmal jeho ekonomickú situáciu, avšak dospel k záveru, že nemá žiadne finančné prostriedky, nedisponuje žiadnym majetkom a na území SR nemá žiadne rodinné väzby, len priateľku a preto mu neuložil povinnosť zloženia peňažnej záruky. V opravnom prostriedku ďalej uviedol, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je v zmysle citovaného ustanovenia Správneho poriadku zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, pričom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, ako sa vyporiadal s tvrdením navrhovateľa, že jeho priateľka, respektíve snúbenica, je schopná poskytnúť navrhovateľovi ubytovanie alebo zložiť peňažnú záruku. Z rozhodnutia odporcu nie je zrejmá jeho správna úvaha, prečo považuje tvrdenia navrhovateľa za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi vyvrátené a podobne. Odporca iba stroho konštatuje, že navrhovateľ nedisponuje dostatočným množstvom peňažných prostriedkov, avšak ďalšími skutočnosťami a návrhmi navrhovateľa sa nezaoberal, ani týmto smerom nevykonal dokazovanie za účelom možnosti miernejšieho alternatívneho opatrenia. Jeho snúbenica nebola v konaní vypočutá, hoci navrhovateľ opakovane tvrdil a poukazoval na to, že mu môže zabezpečiť ubytovanie a uhrádzať jeho náklady na území SR, respektíve zloží zaň peňažnú záruku, pričom zákon o pobyte cudzincov v zmysle ustanovenia § 89 umožňuje, aby peňažnú záruku zložila aj jemu blízka osoba. Mal za to, že odporca v konaní pochybil, keď sa návrhom navrhovateľa nezaoberal, ani nevykonal týmto smerom žiadne dokazovanie, nevypočul snúbenicu, ktorú navrhovateľ riadne označil. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sza/2/2015, v ktorom boli vytknuté nedostatky ohľadom skúmania možnosti uplatnenia miernejšieho opatrenia voči zaisteniu. Navrhovateľ k opravnému prostriedku predložil čestné prehlásenie snúbenice navrhovateľa pani C. I., ktorá uviedla, že bola na miestnej matrike spolu s navrhovateľom podať žiadosť o uzavretie manželstva, avšak zamestnanec matriky im oznámil, aby priniesli úradne preložené doklady, potrebné k uzavretiu manželstva cudzím štátnym príslušníkom na území SR. Táto rovnako jeho zástupcovi uviedla, že je schopná zložiť peňažnú záruku a ubytovať u seba svojho cudzinca tak, ako tomu bolo v minulosti, a to pre účely uplatnenia miernejšieho opatrenia voči zaisteniu v zmysle zákona o pobyte cudzincov. O jeho zaistení sa dozvedela až po umiestnení v zariadení pre cudzincov, nakoľko v čase zaistenia bola v práci. - Zo Zápisnice o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zo dňa 24.11.2015 súd okrem skutočností uvádzaných odporcom v napadnutom rozhodnutí zistil, že navrhovateľ má pri sebe len 55 Eur, pričom ohľadne zabezpečenia ubytovania uviedol, že môže bývať u svojej priateľky. O udelenie azylu v Českej republike nepožiadal z toho dôvodu, že nad tým nerozmýšľal, pričom so svojou priateľkou požiadal o uzavretie manželstva a po sobáši chcel podať žiadosť o pobyt. Nevedel o možnosti požiadať o udelenie azylu na území SR. V tejto zápisnici rovnako uviedol, že jeho priateľkou je C. I., narodená XXXX, trvale bytom Z., X. E. K..
Z oznámenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov zo dňa 18.06.2015 ohľadne dĺžky návratovej procedúry štátnych príslušníkov Alžírskej ľudovodemokratickej republiky súd zistil, že predmetný útvar informoval, že v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny disponuje platným cestovným dokladom, pristupujú k samotnej realizácii výkonu vyhostenia z územia SR hneď po preštudovaní spisového materiálu, avšak i napriek tomu odporúčajú zaistiť štátnych príslušníkov Alžírskej ľudovodemokratickej republiky, ktorí disponujú platným cestovným pasom na dobu troch mesiacov, nakoľko sa počas doby zaistenia môžu vyskytnúť prekážky, ktoré môžu procedúru výkonu vyhostenia oddialiť. Ak štátny príslušník Alžírskej ľudovodemokratickej republiky nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi ÚPZC Medveďov, po preštudovaní spisového materiálu pristupujú k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti, zasielajú žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší, preto odporúčajú zaistiť štátnych príslušníkov bez platného CD na dobu šiestich mesiacov a to i v prípade, ak k predmetnej žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu pripoja kópiu dokumentu potvrdzujúcu totožnosť.
Z Vyhlásenia cudzinca č. p. PPZ-HCP-PO11-AK-61-001/2015 zo dňa 23.11.2015 v bode 8 vyplýva, že o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany území SR (poskytnutie dočasného útočiska) žiada z týchto dôvodov „O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiadam z dôvodu, že chcem
pokračovať v štúdiu na vysokej škole, nakoľko v domovskej krajine takúto možnosť nemám. Taktiež v domovskej krajine som nemal slobodu prejavu. Bližšie k tomu sa vyjadrím v azylovom konaní na Migračnom úrade. Taktiež sa chcem zosobášiť so svojou priateľkou C. I..“
Z Čestného prehlásenia zo dňa 04.12.2015, urobené C. I., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom X. E. K. XXX, okres Z., súd zistil, že táto čestne prehlásila, že je ochotná a schopná poskytnúť svojmu snúbencovi (navrhovateľovi) ubytovanie v mieste svojho bydliska a zároveň zabezpečiť všetky náklady na jeho pobyt na území Slovenskej republiky. § Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.
Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky (§ 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov).
Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.
Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 89 ods. 5 druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Namiesto štátneho príslušníka tretej krajiny môže peňažnú záruku zložiť aj jemu blízka osoba.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, Každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. + Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. § Pokiaľ sa týka odvolacích námietok navrhovateľa súd právne uzatvára:
Zákonným predpokladom na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu (čo v danom prípade navrhovateľ je) v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC je, že dané možné vykonať iba v prípade, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. Teda povinnosťou správneho orgánu bolo v konaní o zaistení skúmať, či v prípade navrhovateľa možno využiť iné alternatívne formy zaistenia.
V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku bolo povinnosťou odporcu priamo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí poukazoval nato, že v prípade skúmania alternatív zaistenia tieto neuložil, nakoľko navrhovateľ nemá žiadne finančné prostriedky a nedisponuje žiadnym majetkom súd zdôrazňuje, že v prípade navrhovateľa ako žiadateľa o udelenie azylu dané nemožno brať v úvahu v prípade uloženia povinnosti v zmysle § 89 ods. 1 ZoPC, teda či tento má dostatočné finančné zabezpečenie (§ 89 ods. 3 prvá veta za bodkočiarkou). Preto z daného pohľadu sa javia dôvody neuloženia povinnosti v zmysle § 89 ZoPC v rozpore s právnou úpravou.
Rovnako odporca uviedol, že tieto alternatívy zaistenia nevyužil aj z toho dôvodu, že navrhovateľ nemá na území SR žiadne rodinné väzby, ale iba priateľku, pričom odporcovi bolo známe bydlisko jeho priateľky, avšak súdu z neznámych dôvodov ju odporca v konaní nevypočul (odporca v rozhodnutí danú skutočnosť nevypočutia priateľky navrhovateľky ani nezdôvodnil) na prípadné zváženie uloženia alternatív zaistenia, čím odporca postupoval v rozpore s právnou úpravou v zmysle ktorej, v prípade zaistenia je správny orgán povinný zvážiť, či nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Odporca teda bližšie neskúmal možnosť zloženia peňažnej záruky od osoby, ktorú navrhovateľ označil a najmä z toho pohľadu, či spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 89 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, teda či v jeho prípade ide o jemu blízku osobu, nakoľko v zmysle § 89 ods. 5 vety druhej vyplýva, že peňažnú záruku môže zložiť aj jemu blízka osoba.
Preto v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu zabezpečiť dôkazy nielen v neprospech navrhovateľa, ale zhromaždiť a vykonať aj dôkazy v jeho prospech (napr. vypočutie jeho priateľky) a následne zvážiť a náležite odôvodniť, či v jeho prípade je možné použiť alternatívy zaistenia a ak nie z akých dôvodov to nie je možné.
Navyše správny orgán mal informáciu z výpovede navrhovateľa, že tento požiadal o uzavretie manželstva so svojou priateľkou, avšak aj napriek tomuto ju nevypočul na možnosti alternatívneho uloženia povinnosti v zmysle § 89 ZoPC. V odôvodnení jeho rozhodnutia teda absentuje tá skutočnosť ako sa vyporiadal s tvrdením navrhovateľa, že jeho priateľka, respektíve snúbenica, ho finančne podporuje a teda či je schopná mu poskytnúť ubytovanie alebo zložiť peňažnú záruku. +
K napadnutému rozhodnutiu súd ešte dopĺňa, že odporca k zdôvodneniu dĺžky zaistenia uviedol, že sa opieral o správu z ÚPZC Medveďov zo dňa 18.06.2015, ohľadne ktorej uviedol, že má aj informácie z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov k dĺžke návratovej procedúry štátnych príslušníkov Alžírskej ľudovej demokratickej republiky zo dňa 18.06.2015. Táto správa sa nachádza na strane 13 administratívneho spisu, pričom ÚPZC Medveďov sa vyjadrilo k odporúčanej dĺžke zaistenia v prípade, ak štátny príslušník Alžírka disponuje platným cestovným dokladom, ako aj keď nedisponuje týmto dokladom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu daná správa nie je citovaná s uvedením, ktoré skutočnosti z nej považoval odporca za podstatné z hľadiska určenia dĺžky zaistenia a na ktoré by bolo možné prihliadať, teda ktoré skutočnosti z danej správy odôvodňujú ním stanovenú dĺžku zaistenia. - Navrhovateľ rovnako namietal, že zákonné ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC predpokladá zaistenie iba v tom prípade, ak dôvody, pre ktoré žiada o azyl neuvedie dostatočne už pri zaistení, pričom v tomto prípade navrhovateľ podstatné dôvody o udelenie azylu uviedol.
Súd ohľadne danej námietky poukazuje na zákonné ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC, podľa ktorého možno zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, a to na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.
K danej námietke súd dodáva, že odporca pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ako vyplýva z administratívneho spisu, mal k dispozícii len Vyhlásenia cudzinca č. p. PPZ-HCP-PO11-AK-61-001/2015 zo dňa 23.11.2015 (na strane 23 administratívneho spisu), ktoré urobil navrhovateľ pred odporcom, kde v bode 8 uviedol dôvody jeho žiadosti o azyl s dodatkom, že k týmto sa bližšie vyjadrí v azylovom konaní na Migračnom úrade. Z administratívneho spisu nevyplýva, žeby odporca mal k dispozícii zápisnicu o vstupnom pohovore vykonanom MÚ MV SR, resp. akúkoľvek inú písomnosť, z ktorej by bolo možné bližšie zistiť skutočnosti, na ktorých bola založená jeho žiadosť o azyl. Preto danú námietku súd nepovažuje za dôvodnú. - Ohľadne odvolacej námietky nenáležitého odôvodenia rizika úteku, ktoré je ďalšou podmienkou zaistenia v zmysle citovaného právneho ustanovenia súd udáva, že odporca v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil v čom vidí riziko úteku navrhovateľa a s danou skutočnosťou, ktorú predpokladá zákonné ustanovenie (§ 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC) sa vyporiadal. Súd však musí konštatovať, že niektoré závery odporcu o možnosti rizika úteku na ktoré poukazoval navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku sú oprávnené a nemajú oporu v správaní sa navrhovateľa. Ide napr. o tvrdenie, že navrhovateľ chce svoj pobyt na území SR zlegalizovať a tak sa vyhnúť AV v snahe dostať sa do azylového zariadenia s voľným režimom pohybu, ktorý by následne vzápätí využil na svoj odchod. Navrhovateľ však požiadal o udelenie azylu na území SR po prvýkrát a preto z toho dôvodu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel odporca k záveru, že v jeho prípade existuje riziko úteku z azylového zariadenia, nakoľko tam umiestnený doposiaľ nikdy nebol. * Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením odporcu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť odporca, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
Preto po zvážení všetkých odvolacích námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 250q ods. 3 O. s. p., z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO11-ZVC-20-001/2015 zo dňa 24.11.2015, zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou odporcu odstrániť vyššie vytýkané skutočnosti.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, trovy konania nevznikli, preto súd o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V zmysle § 250sa ods. 7 O. s. p. súd nariadil bezodkladné prepustenie osoby navrhovateľa zo zaistenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 7 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).