Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200422 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, Námestie mieru 804, Trebišov, za účasti D. Šalátovej, nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D. T., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1074/2013-KCh zo dňa 07.11.2013, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie č. V 1074/2013-KCh zo dňa 07.11.2013. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. V 1074/2013-KCh zo dňa 07.11.2013, vo veci konania o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 394/2013-PTR uzatvorenej medzi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenom Ľ. I. - konateľom spoločnosti a D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D. T., zastúpenou splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, Bratislava, IČO: 42 180 139, v zastúpení Z. A. - predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp, na základe dohody o splnomocnení zo dňa 29.05.2012, rozhodol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov tak že, návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, registrovaný Okresným úradom Trebišov, katastrálnym odborom, pracovisko Kráľovský Chlmec v registri V 1074/13 zo dňa 01.10.2013 na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve P. Š. a D., rodená D., bytom U. XXXX/XX, D. T., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, to je v podiele X/X v celku, a to k pozemkom registra C KN evidovaným na katastrálnej mape s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu č. s. XXX postavenej na parcele č. XXXX vedeným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. T., zamietol. Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 01.10.2013 bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 341/2013-RAČ, k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. T., a to pozemok vedený ako parcela registra C KN evidovaný na katastrálnej mape s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu č. s. XXX postavenej na parcele č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov P. Š. a D., rodená D., v celosti. Citoval § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 prvá veta a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a uviedol, že pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva je správny orgán povinný skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Dohoda o splnomocnení, ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľom už pri uzatváraní úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2012, na zabezpečenie pohľadávky - istiny vo výške 400 Eur spolu s príslušenstvom. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Navyše sa javí, že na základe uvedenej dohody má splnomocniteľ hájiť skôr práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Správny orgán z toho dôvodu považoval danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V závere konštatoval, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná s tým, že svoj názor opiera aj o právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/17/2007 z 12.12.2007, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sp/11/2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/7/2012, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/28/2012 z 21.01.2013. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného práva. Citoval ustanovenie § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 15.05.2015 navrhovateľ, odporca, ani účastníčka konania, neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 11.05.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2015 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania, doručila súdu dňa 13.05.2015 výmenný list - poukaz na odborné vyšetrenie (nachádzajúci sa v spise vedenom pod sp. zn. 9Sp/15/2015), z ktorého vyplýva, že 15.05.2015, t.j. v deň súdneho pojednávania je na celodennom vyšetrení. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 400 Eur a tá sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení zo dňa 28.05.2012 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou D. Š. ako splnomocniteľom a Z. A., predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom. Dňa 10.09.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 341/2013-RAČ medzi navrhovateľom a dlžníčkou, zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2012. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou D. Š. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníčky, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníčky. Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.