Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/17/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200863 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013200863.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľky O.. W. H. - O., bytom XXX Z., W.. J. S., N. S. L. X G., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho č. 3, Košice, proti odporcovi Okresnému úradu Košice - okolie, pozemkovému a lesnému odboru, so sídlom Hroncova 13, Košice, za účasti O.. Ľ. S., bytom O. XX, G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2010/00821-6-Kr. zo dňa 05.11.2010, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 2010/00821-6-Kr. zo dňa 05.11.2010 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľke p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 277,66 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. 2010/00821-6-Kr. zo dňa 05.11.2010, podľa § 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon“), rozhodol vo veci oprávnenej osoby O.. Ľ. S., rod. G., bytom O. XX, G. tak, že oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 zákona spĺňa podmienky uvedené § 6 ods. 1 písm. b/ zákona. Oprávnenej osobe nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti v pôvodnom katastrálnom území N., zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. X ako stavba hospodárske stavisko na pozemku označenom ako parcela č. XX/X. Nepriznaním vlastníckeho práva k predmetnej stavbe nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu podľa § 16 zákona. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 01.10.1992 na Pozemkovom úrade Košice - vidiek uplatnil W. G. ako oprávnená osoba nárok na vydanie nehnuteľnosti v katastrálnom území N., ktoré boli odňaté z vlastníctva W. G. a U. G. a prešli na štát na základe rozhodnutia JNV v Košiciach zo dňa 21.07.1949 č. k. 611-9/5. Konštatoval, že v katastrálnom území N. v pozemno-knižnej zápisnici č. X je zapísaná parcela č. XX/X roľa a hospodárske stavisko vo vnútornosti vo vlastníctve pod N., N. W.. U. G. v celosti. Z rozhodnutia Jednotného národného výboru v Košiciach č. 611-9/5 zo dňa 21.07.1949 vyplýva, že podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. všetky nehnuteľnosti zapísané vlastníckym právo na meno W. G. a spol. v pozemkovej knihe katastrálnych území S., N. a G. N. prechádzajú do vlastníctva štátu. Tým je preukázané, že vlastníctvo zaniklo odňatím bez náhrady podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Z údajov katastra nehnuteľnosti a štátneho archívu bolo zistené, že táto stavba ako súčasť pozemku sa stala predmetom prídelu fyzickým osobám podľa prídelovej listiny zo dňa 02.09.1957 vystavenej ONV v Košiciach pôdohospodársky odbor dňa 26.09.1954. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval § 14 ods. 1, § 16 ods. 2 zákona a uviedol, že tým, že stavba hospodárskeho staviska vedená na parcele č. XX/X z pozemno-knižnej zápisnice č. X prešla do vlastníctva fyzických osôb titulom prídelovej listiny, podľa § 16 ods. 2 písm. a/ náhradu podľa § 14 a 15 poskytne štátu prostredníctvom pozemkového fondu. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že oprávnená osoba preukázala v konaní matričnými listinami, že jej otec W. G. zomrelý dňa XX.XX.XXXX bol bratom U. G. zomrelého dňa XX.XX.XXXX. Konštatoval, že vzhľadom na to, že uplatnený nárok je v súlade so zákonom a všetky skutočnosti sú doložené platnými dokladmi, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti vyššie citovaného rozhodnutia odporcu. Navrhla, aby súd zrušil rozhodnutie odporcu z 05. novembra 2010 č. 2010/00821-6-Kra a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Uviedla, že je sestrou oprávnenej osoby O.. Ľ. S., rod. G.F., nar. XX.XX.XXXX, dcérou W. G., zomrelého XX.XX.XXXX a neterou U. G., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, a preto sa domnieva, že tak, ako jej sestra Ľ. S., aj ona mala byť oprávnenou osobou a účastníčkou správneho konania pred odporcom. Tvrdila, že jej označené rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 05. novembra 2010 č. 2010/00821-6-Kr malo byť doručené a keďže jej nebolo doručené, hoci sa s ňou ako s účastníčkou konania malo taktiež konať, navrhla, aby súd overil správnosť tohto tvrdenia navrhovateľky a uložil odporcovi ako správnemu orgánu doručiť navrhovateľke hore označené správne rozhodnutie, ako tej, ktorá mala byť účastníčkou správneho konania pred odporcom a súčasne žiadala odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.07.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.08.2013, navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu. Uviedol, že navrhovateľka sa dňa 28.10.2011 dostavila na Okresný úrad Košice - okolie a požiadala o poskytnutie spisu týkajúceho sa reštitúcie rodiny G.. Spisový materiál jej bol poskytnutý, navrhovateľka sa oboznámila s obsahom spisu a zároveň si vyfotila fotokópie listín a rozhodnutí, ktoré teraz predkladá súdu. Navrhovateľka doteraz nepodala odporcovi žiadne podanie s údajmi predpísanými ustanovením § 33 ods. 4 zákona, ktoré by obsahovalo jej návrh a o svojom práve nepredložila žiadne listinné dôkazy. Skutočnosť, že navrhovateľka je sestrou oprávnenej osoby, bez ďalšieho nezakladá postavenie navrhovateľky ako účastníčky konania. Napadnuté rozhodnutie vychádza z platných listín a uvádzané skutočnosti sú navrhovateľke známe. Zároveň dodal, že navrhovateľka vo svojom podaní neuvádza, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia sú porušené, a ktoré konkrétne závery sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 9Sp/17/2013-23 zo dňa 17. decembra 2013 konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľka nebola účastníčkou správneho konania v čase, keď si jej sestra uplatnila reštitučný nárok podľa vtedy platného zákona č. 229/1991 Zb., preto navrhovateľka nie je ani oprávnenou osobou na podanie opravného prostriedku v tomto konaní, pretože podľa ustanovenia § 250m ods. 3 O.s.p., účastníkmi konania sú iba tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Na základe navrhovateľkou podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sžr/25/2014 zo dňa 04.11.2014 uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/17/2013-23 zo dňa 17. decembra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že krajský súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal všetkými podkladmi, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorého doručenia sa navrhovateľka domáha a podľa názoru predčasne vo veci rozhodol a to predovšetkým bez zistenia okolností, z ktorých vychádzal odporca v konaní po smrti oprávnenej osoby - otca navrhovateľky, predovšetkým akým spôsobom určil okruh osôb, na ktoré nárok uplatnený oprávnenou osobou prešiel po jej úmrtí a na základe akej skutočnosti. Ďalej uviedol, že krajský súd nesprávne postupoval, keď po vecnej stránke prejednávaného prípadu dospel k záveru, že navrhovateľka nie je účastníčkou v preskúmavacom správnom konaní bez toho, aby vychádzal z obsahu originálneho a úplného administratívneho spisu a tiež bez toho, aby zdôvodnil zákonnosť prechodu uplatneného nároku z poručiteľa len na ďalšiu účastníčku. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky podala účastníčka konania O.. Ľ. S. písomné vyjadrenie k právnej povahe veci, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 14.01.2015. K zákonnosti prechodu uplatneného nároku, vyjadreného v predmetnom správnom rozhodnutí odporcu na účastníčku konania O.. Ľ. S. uviedla, že zákon č. 229/1991 Zb. o pôde v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia odporcu č. 2010/00821-6-Kr. zo dňa 05.11.2010 (ďalej len „rozhodnutie“) je zákonom špeciálnym („lex specialis“), ktorý vzhľadom k jeho predmetu a účelu obsahuje zvláštnu (osobitnú) právnu úpravu, ktorá sa aplikuje prednostne pred právnou úpravou predpisu všeobecného, napr. Občianskeho zákonníka. Konštatovala, že obsahom zákonného reštitučného princípu je skutočnosť, že vec odňatá sa vydáva pôvodnému vlastníkovi, resp. jeho určeným právnym nástupcom, ktorí splnili určené hmotnoprávne podmienky, a to postupom podľa zákona o pôde. Pojmovo nejde o prevod vlastníctva, ale o vydanie veci. Poukázala na nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 127/2007 z 29.10.2008, zákon o pôde v § 4 stanovuje limity osobného rozsahu potencionálnych reštituentov, pričom tento limit je vyjadrený podmienkou štátneho občianstva a trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Z obsahu ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/ až e/ zákona o pôde, vyplývajú ďalšie osobné limity nástupníckych reštituentov (oprávnených osôb), ktoré sú určené odkazom na vzťah rodinnoprávny. Poukázala na to, že zákon o pôde obsahuje osobitnú právnu úpravu právneho nástupníctva ďalších oprávnených osôb pre prípad úmrtia pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, v konkrétnom prípade aj nástupníctva účastníčky konania O.. Ľ. S., rod. G., ako dcéry nebohého W. G. - súrodenca pôvodného vlastníka veci, v ustanovení § 4 ods. 2 písm. e/ zákona o pôde. Štatút oprávnenej osoby prislúchal podľa uvedeného ustanovenia zákona W. G. z titulu rodinnoprávneho vzťahu s pôvodným vlastníkom, ktorému bol súrodencom. Z § 4 ods. 2 písm. e/ zákona o pôde výslovne vyplýva, že ak tento súrodenec v pozícii oprávnenej osoby zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti (nie dedičia). V písomnom vyjadrení účastníčka konania ďalej uviedla, že nárok na vydanie veci z dôvodu svojho nástupnického oprávnenia, daného rodinnoprávnym vzťahom so zomrelým otcom W. G., vrátane splnenia zákonom určených hmotnoprávnych podmienok u správneho orgánu uplatnila a preukázala, preto správny orgán postupom podľa § 21 zákona o pôde vydal dňa 05.11.2010 rozhodnutie v súlade s týmto zákonom. Poukázala na to, že z dikcie zákona o pôde vyplýva, že ide o návrhové konanie špecifikovaných účastníkov konania ako oprávnených osôb, ktoré svoj status účastníka konania - oprávnenej osoby, vymedzený zákonom, musia u správneho orgánu riadne uplatniť a preukázať, preto zákon výslovne upravuje aj možnosť, že nároky všetkých (inak) oprávnených osôb nebudú uspokojené. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sžo/41/2007, v zmysle ktorého „povinnosťou štátu nie je vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol vlastníctvo, ale štát nesmie prekážať nadobudnutiu vlastníctva“. Konštatovala, že správny orgán môže rozhodovať a posudzovať uplatnený nárok len v rozsahu a spôsobom, upraveným týmto „lex specialis“, t.j. zákonom o pôde. Považovala za nepochybné, že včas uplatnený nárok sa stal spôsobilým prechodu na inú osobu - právneho nástupcu oprávnenej osoby, ktorým je podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o pôde ďalšia oprávnená osoba, a to dieťa (deti) tam uvedenej zomrelej oprávnenej osoby, nie je dedič (dedičia). Uviedla, že nejde o odkaz zákona na hmotnoprávnu úpravu dedenia, ale o odkaz na vzťah rodinnoprávny. Rozhodnutie správneho orgánu č. 2010/00821-6-Kr. zo dňa 05.11.2010 považovala za súladné so zákonom. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa. Navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 29.10.2015 a odporca v písomnom oznámení zo dňa 03.11.2015 súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania. Keďže účastníčka konania O.. Ľ. S. sa na výzvu súdu, ktorá jej bola doručená dňa 27.10.2015 nevyjadrila, preto súd postupoval podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci rozhodol bez pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci je nepochybné, že nárok na reštitúciu si uplatnil právny predchodca navrhovateľky a O.. Ľ. S. W. G. dňa 01.10.1992 na Pozemkovom úrade Košice - vidiek. Reštitúcia sa týkala všetkých nehnuteľností vo vlastníctve W. G.É. a jeho brata W.. U. G., ktoré na základe rozhodnutia Jednotného národného výboru v Košiciach z 21.07.1949 č. 611-9/5-1949 prešli do vlastníctva štátu postupom uvedeným v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o pôde. W. G. vo vzťahu k nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve bol oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde a vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve jeho brata W.. U. G., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona o pôde, t.j. pred 31.12.1992, bol oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zákona o pôde. Po začatí konania o návrhu na reštitúciu oprávnená osoba W. G. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Odporca považoval za oprávnenú osobu po smrti W. G. jeho dcéru O.. Ľ. S., ktorá spĺňala podmienky štátneho občianstva a je trvalého bydliska na území Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zákona o pôde ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby, a to súrodenci, osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. Podľa § 13 ods. 1 prvá veta zákona o pôde právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka občiansko-právne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Odporca nepostupoval správne, keďže zákonných dedičov po oprávnenom W. G., ktorý si uplatnil reštitučný nárok, nepovažoval za účastníkov konania, ale ďalej konal iba s O.. Ľ. S., ktorú považoval za oprávnenú osobu podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zákona o pôde. Ak totiž oprávnená osoba, ktorá si včas uplatnila reštitučný nárok, zomrie po uplynutí lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona o pôde, právni nástupcovia takto zomrelej oprávnenej osoby nevystupujú ako oprávnené osoby v zmysle zákona o pôde, ale ako dedičia zomrelej osoby. V takom prípade treba analogicky postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Z potvrdenia Obvodného súdu Košice I zo dňa 14.07.1993 č. D 293/93, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, vyplýva, že po neb. W. G., do úvahy ako dedičia prichádzajú G. G., rod. H. - manželka, O.. Ľ. S., rod. G. - dcéra, O.. W. O., rod. G. - dcéra, L.. M. O. - dcéra, L.. W. G. - syn. W. G. zanechal testament zo dňa 07.06.1985, ktorým z dedenia vylúčil svojho syna W. G.. Namiesto neho do jeho práv vstúpila jeho jediná dcéra a vnučka poručiteľa W. G. R. O., rod. G.. Pretože odporca si nezistil správne okruh účastníkov konania, toto jeho pochybenie je takou vadou konania, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Je tu preto dôvod na zrušenie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní je odporca povinný zistiť okruh účastníkov konania, s ktorými bude ďalej konať o reštitučnom nároku, ktorý uplatnil ich právny predchodca W. G.. Vzhľadom na to, že navrhovateľka si rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom zadovážila osobnou účasťou u odporcu, súd upustil od uloženia povinnosti odporcovi doručiť rozhodnutie navrhovateľke, vzhľadom na to, že navrhovateľka spolu so žiadosťou o doručenie podala aj návrh na jeho preskúmanie a zrušenie. Tento návrh bol podaný v lehote troch rokov od jeho vydania. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná, súd jej priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby: - prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.06.2013), - písomné podanie zo dňa 19.03.2013 na súd vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.06.2013), - písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúcej sa veci samej - odvolanie zo dňa 10.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.06.2013). Navrhovateľka v podanom návrhu si uplatnila trovy konania za 2 úkony právnej služby - 2 x 60 eur a 2 x 7,81 eur režijný paušál, spolu 135,62 eur, teda v nižšej sume, akoby jej prináležalo v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a preto jej súd priznal za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, trovy konania tak, ako si ich vyčíslila v podanom návrhu. Za podanie odvolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené, za tento úkon jej patrí odmena 134 eur a režijný paušál 8,04 eur za rok 2014. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 277,66 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Dariny Solárovej do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka zaplatila spolu s podaním návrhu súdny poplatok vo výške 70 eur. Pretože v reštitučnom konaní je navrhovateľ oslobodený od súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), súdny poplatok bude navrhovateľke vrátený osobitným rozhodnutím. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).