Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/153/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712204158 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712204158.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: R. spol. s r.o., M. 1, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, zast. Mgr. Radovan Muzika, advokát, AK so sídlom Mierová 4, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Q. spoločnosť s ručením obmedzeným M., so sídlom Y. XXX, XXX XX Y., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária Martin Vasiľ & partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 53.790,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.6.2014, č.k. 22Cb/73/2012-318 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 53.790,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.4.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 11.869,66 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 3.227,- eur a trov právneho zastúpenia 8.642,66 eur, tie na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 53.790,- eur s príslušenstvom ako vyúčtovanej zmluvnej pokuty za nedodaný tovar - repku ozimnú v objeme 537,90 ton, na základe uzavretej kúpnej zmluvy č. 1/2010, ktorou sa žalovaný ako predávajúci zaviazal žalobcovi ako kupujúcemu dodať semeno repky ozimnej z úrody roku 2010, v množstve 1 000 ton, a to v mesiacoch júl - august 2010. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 21.12.2012, č.k. 22Cb/73/2012-184, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie mal 53.790,00 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2011 do zaplatenia, keďže mal za preukázané, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne a zabezpečovala povinnosť dodať dohodnuté množstvo (1000 ton) semena repky olejnej vo vlhkosti do 8 %/t. Na základe odvolania žalovaného bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2014, č.k. 2Cob/65/2013-256 rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že síce zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi konania dohodnutá platne, dostatočne, určite a zrozumiteľne, nezanikla vzdaním sa práva, resp. odpustením dlhu, avšak zabezpečovala záväzok dodať tisíc ton repky, a to bez mŕtvych a živých škodcov (kedy by bol žalobca oprávnený tovar vrátiť), nevzťahuje sa na dodanie tovaru s vlhkosťou nad 8%, kde dodávanie repky ozimnej vo vlhkosti viac ako 8% nebolo „nezodpovedajúcou kvalitou“ umožňujúcou postihnúť žalovaného zmluvnou pokutou, tak ako to uviedol súd prvého stupňa v svojom rozsudku. Súd prvého stupňa dôvodil, že v uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 15.3.2010 bol dohodnutý kvalitatívny parameter tovaru - semená repky ozimnej „00“ z úrody 2010, ako vlhkosť: „max. 8% - nad 8% zrážka 1:1, 1,70/tona %“ a zmluvná pokuta „v prípade, že predávajúci nedodá zmluvné dohodnuté množstvo predmetu kúpy zaväzuje sa zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur za každú nedodanú tonu“. Súd prvého stupňa uviedol, že právny zástupca na pojednávaní dňa 28.4.2014 zotrval na svojich tvrdeniach, že tovar ponúknutý žalovaným pre žalobcu bol nevyhovujúci, nevhodný pre ďalšie použitie a zároveň poukázal na ust. § 759 Obchodného zákonníka, podľa ktorého medzi tuzemskými subjektmi treba dohodnúť kvalitu tovaru v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, ktoré platia pre určenie akosti daného tovaru. V prejednávanej veci teda musela byť kvalita tovaru dohodnutá v súlade s normou STN 46 2300-2, z ktorej vyplýva, že vlhkosť tovaru (semena repky) môže byť maximálne 8%. Teda dohoda o kvalite tovaru v zmluve, ktorá je v rozpore s technickou normou je neplatná. Zdôraznil, že účastníkmi zmluvy boli tuzemské právnické osoby a z jej obsahu ako aj predmetu podnikania žalobcu nevyplynulo, že tovar sa má vyviezť (žalobca mal v uvedenom čase viacej tuzemských odberateľov). Súd prvého stupňa uviedol, že zo Slovenskej technickej normy STN 46 2300-2, Olejnaté semená, časť 2: Semeno repky olejky vyplýva ako kvalitatívny parameter vlhkosti a prchavých látok v hmot. %, najviac 8%. Žalovaný tvrdil, že nebolo preukázané (z výpovedí zamestnancov žalovaného), že by tovar obsahoval nejakých škodcov. Žalobca bol povinný prijímať aj tovar s vlhkosťou vyššou ako 8%. Dôvodil, že ust. § 759 Obchodného zákonníka sa na daný prípad nedá použiť, keďže žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 3.8.2010, že tovar s vlhkosťou 8% bude nakladaný na kamióny do ČR, resp. spoločnosť M. s.r.o. listom zo dňa 3.8.2010, kde je uvedené, že tovar dovezený do ČR mal vlhkosť 10,35% a tovar bude prijatý a vysušený na náklady žalovaného. Akosť tovaru dohodnutá v zmluve nebola v rozpore s platnou STN, keďže medzi účastníkmi bola dohodnutá v prípade vlhkosti max. 8%, teda v súlade s právnym predpisom. Žalobca prijímal od žalovaného aj tovar s vyššou vlhkosťou ako 8%, čo zakladá iba prípadné nároky z vád tovaru. Zároveň poukázal na ust. § 424 a § 428 Obchodného zákonníka (žalobca žalovanému nikdy písomne nereklamoval vady dodaného tovaru). Keďže tovar - repka bola vlhká a žalovaný nemal možnosť ju sušiť a žalobca ju odmietol prevziať, nemal žalovaný inú možnosť ako tovar predať tretím osobám z dôvodu predchádzania škôd. Takto bolo dodaných iným odberateľom 544,758 ton, čo by postačovalo na pokrytie dodávok žalobcu. Teda uvedená repka sa predala za cenu nižšiu ako bola dohodnutá so žalobcom, teda žalovaný nepredal repku iným odberateľom z dôvodu vyššej ceny na trhu. Z faktúry č. 2010900001 súd prvého stupňa zistil, že žalovaný ňou vyúčtoval dňa 19.7.2010, pre odberateľa T. s.r.o. repku olejnú v množstve 76,87 ton, za cenu 340,- eur/tona bez DPH (ako dátum dodania je uvedený deň 19.7.2010). Z faktúry č. 2010900007 zistil, že žalovaný ňou vyúčtoval dňa 5.8.2010, pre odberateľa P., s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. REP/2010/1782 repku olejnú v množstve 237,54 ton, za cenu 260,- eur/tona bez DPH (ako dátum dodania je uvedený deň 30.7.2010). Z faktúry č. 2010900008 zistil, že žalovaný ňou vyúčtoval dňa 30.7.2010, pre odberateľa - žalobcu repku olejnú v množstve 219,16 ton, za cenu 274,- eur/tona bez DPH (ako dátum dodania je uvedený deň 30.7.2010). Z faktúry č. 2010900010 zistil, že žalovaný ňou vyúčtoval dňa 11.8.2010 pre odberateľa P. A., s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. REP/2010/1782 repku olejnú v množstve 169,288 ton za cenu 260,- eur/tona bez DPH (ako dátum dodania je uvedený deň 6.8.2010). Z faktúry č. 2010900016 zistil, že žalovaný ňou vyúčtoval dňa 16.8.2010, pre odberateľa V. - A. repku olejnú v množstve 61,06 ton, za cenu 270,- eur/tona bez DPH (ako dátum dodania je uvedený deň 16.8.2010). Z faktúry č. 2010900018 zistil, že žalovaný ňou vyúčtoval dňa 5.8.2010 pre odberateľa žalobcu repku olejnú v množstve 242,94 ton za cenu 274,- eur/tona bez DPH (ako dátum dodania je uvedený deň 2.8.2010). Ďalej zistil, že listom zo dňa 3.8.2010 oznámil žalobca žalovanému, že na základe telefonického rozhovoru p. P. s p. R. bolo jednoznačne dohodnuté, že repku, ktorá ma vyššiu vlhkosť ako je stanovená norma t.j. 8 %, bude voziť do A. vozidlo s ŠPZ - So XXX AJ a semeno repky, ktorá spĺňa normu bude nakladané na kamióny do Čiech. Nakládku mokrej repky avizovala spoločnosť M. dňa 30.7.2010 pre zvoz do A.. Repka navozená do Sobraniec mala byť upravená sušením s poplatkom 1,5 eur za stupeň/ t/%. Zo skladovej karty zásob žalovaného zistil, že žalobca v roku 2010 disponoval obchodovateľným tovarom repky v objeme 1.006,858 ton. Z toho predal v uvedenom poradí pre odberateľa T. s.r.o. 76,87 ton, P. A., s .r.o. 237,54 ton, žalobcovi 219,16 ton, P. A., s .r.o. 169,288 ton, V. - A. 61,06 ton, žalobcovi 242,94 ton. Súd uviedol, že nevykonal navrhnutý dôkaz - zistenie parametrov repky, ktoré boli dodané žalovaným pre ďalších odberateľov, keďže táto skutočnosť sa nedá jednoznačne aplikovať aj na dodávku tovaru pre žalobcu (iný tovar) a na ozrejmenie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú tohto sporu, súd takýto dôkaz nepovažoval za potrebný a účelný, ktorého vykonanie nijako nemôže zmeniť právne posúdenie uplatneného nároku. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 272 ods. 2 , § 365, § 369 ods. 1, § 370, § 384 ods. 1, § 409 ods. 1, § 411, § 420 ods. 1 , § 422 ods. 1, § 424, § 425 ods. 1, § 455, § 447, § 451, § 453, § 301, § 759 Obchodného zákonníka a § 544 ods. 1,2; § 2O ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13, § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 1, § 574, § 578, § 39 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil nasledovný právny záver: Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola dňa 15.3.2010 platne uzavretá kúpna zmluva č. 1/2010 na semeno repky ozimnej „00“ z úrody 2010 v písomnej forme. Z uvedenej zmluvy zistil, že sa jej účastníci dohodli pre prípad, že dodávateľ (žalovaný) nedodá zmluvne množstvo zaplatí odberateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 100 eur/tona za každú nedodanú tonu. Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, rešpektujúc právny názor uvedený v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach, musel vysporiadať aj s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, a to po zrušujúcom rozhodnutí súdu II. stupňa. V tejto súvislosti uviedol, že v konaní síce nebolo jednoznačne preukázané, že tovar dodávaný žalovaným obsahoval škodcov, hoci žalovaný predložil faktúry, ktorými mu boli účtované služby za čistenie dodaného semena repky, vyšli však najavo ďalšie skutočnosti, ktoré sú podľa súdu vo veci samej rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku. Dôvodil, že súd v svojom prvom rozhodnutí vo veci samej uviedol, že nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný pre omeškanie žalovaného s dodávkou tovaru ako dlžníka, pričom v priebehu konania vyšli najavo skutočnosti, ktoré potvrdzujú tento záver, pretože až na poslednom pojednávaní predložil žalovaný skladovú kartu zásob repky, z ktorej jednoznačne vyplýva objem tovaru, ktorým disponoval v roku 2010 - 1.006,858 ton repky. Konateľ pri svojom výsluchu dňa 16.11.2012 uviedol, že žalovaný mal kontrakt na dodávku repky okrem žalobcu vo výške 1.000 ton aj s ďalším subjektom v objeme 1 000 ton, teda spolu mal žalovaný zakontrahované dodávky v objeme 2 000 ton. Zo skladovej karty zásob žalovaného pritom vyplynulo, že disponoval iba tovarom o objeme cca 1 000 ton, teda nemohol splniť svoje záväzky voči všetkým svojim odberateľom. Z tejto karty zásob a vystavených faktúr je podľa názoru súdu prvého stupňa zjavné poradie jednotlivých dodávok pre odberateľov, čo zodpovedá aj poradovým číslam vystavených faktúr a dátumom dodania (v tejto súvislosti tu súd zohľadnil, že tovar s najväčšou pravdepodobnosťou nebol dodaný v jeden deň, na faktúrach je uvedený ako deň dodania dátum poslednej navážky, tak ako to bolo v prípade žalobcu, kde boli vystavené dve faktúry a to faktúra č. 201090008 zo dňa 30.7.2010 za obdobie 23.7.2010 - 30.7.2010 a č. 201090018 zo dňa 2.8.2010 za obdobie 2.8.2010), kde je zjavné, že minimálne dodávka 76,87 ton (pre odberateľa InSi s.r.o.), dodávka 169,288 ton a dodávka 237,54 ton (obe pre odberateľa P. A. s.r.o.) boli realizované v čase, keď žalobca prijímal tovar od žalovaného (ešte dňa 2.8.2010), keďže pre T. s.r.o. boli ukončené dodávky dňa 19.7.2010 a v prípade P. A. s.r.o. dňa 30.7.2010 a dňa 6.8.2010, pričom je zjavné, že obe faktúry vystavené žalovaným pre P. A. s.r.o. obsahujú text: „Fakturujeme Vám na základe kúpnej zmluvy č. REP/2010/178“, teda aj druhá dodávka pre uvedený subjekt bola realizovaná na základe tej istej obchodnej zmluvy, ktorou bola fakturovaná prvá dodávka v čase, keď žalobca odoberal od žalovaného tovar. Z uvedeného je podľa názoru súdu prvého stupňa zrejmé, že tak pri odberateľovi T. s.r.o. ako aj P. A. s.r.o. (dodaný objem 483,698 ton), nešlo zo strany žalovaného o náhradný predaj, ale plnenie pre vopred zakontrahovaných odberateľov. Súd prvého stupňa na základe uvedeného dospel k záveru, že vyššie uvedené svedčí o pravdivosti tvrdení žalobcu, že žalovaný bol v omeškaní, keďže mu nedodal tovar do celkového objemu 1 000 ton, keďže ním v takom objeme v auguste 2010 napokon ani nedisponoval. O tom, že žalobca nebol v omeškaní s prevzatím tovaru, teda ten neodmietol prijať, svedčí aj vzájomná komunikácia medzi účastníkmi konania zo dňa 3.8.2010, ktorú predložil žalovaný až po rozhodnutí súdu prvého stupňa, v ktorej je jednoznačne uvedená dohoda účastníkov o ďalšom odbere tovaru (repky) žalobcom. Tu žalobca jednoznačne prejavil vôľu pokračovať v dodávkach repky aj naďalej. Ak by totiž žalobca odmietal dodávky žalovaného, list s takýmto obsahom by predsa žalovanému neadresoval. Napokon žalovaný nepreukázal, že vyzýval žalobcu na poskytnutie súčinnosti na odber tovaru, teda nepreukázal avíza pre žalobcu na zaslanie, resp. pristavenie dopravných prostriedkov na odvoz repky. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca s ním nekomunikoval od 1.8.2010, resp. nedalo sa s ním spojiť (teda tak ako to tvrdil počas konania), sa tak javia ako klamlivé. Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal aj tvrdením žalobcu, že pri aplikácii § 759 Obchodného zákonníka, je rozhodná akosť tovaru podľa platnej normy STN 46 2300-2 , z ktorej vyplýva ako kvalitatívny parameter vlhkosti a prchavých látok u repky najviac 8 %. Dospel k záveru, že z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmluvná voľnosť účastníkov je za určitých podmienok obmedzená, teda dojednanie o akosti veci musí byť v súlade s právnym predpisom (STN), inak je v tej časti takéto dojednanie absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a platí akosť ustanovená právnym predpisom, čo by v danom prípade bola maximálna vlhkosť u repky 8 %. V takomto prípade by žalovaný dodávkou repky s vlhkosťou nad 8 % (dodával repku s vlhkosťou 14%) bol v omeškaní, keďže by neplnil riadne, vzhľadom k tomu, že by platili ustanovenia § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 759 Obchodného zákonníka a v takom prípade iba dodávku repky do vlhkosti 8 % by bolo možné považovať za riadne plnenie povinností žalovaného ako dlžníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ustanovenie § 759 Obchodného zákonníka treba aplikovať aj na záväzkový vzťah medzi účastníkmi, pretože u oboch ide o subjekty, ktoré majú sídlo podnikania na území SR, pričom z uzavretej zmluvy a predmetu podnikania žalobcu nevyplýva, že repka sa mala vyviezť. Čo sa týka splnenia podmienky „vyhlásenia žalobcu, že repka sa má vyviezť“, čo malo byť realizované podľa žalovaného listom žalobcu zo dňa 3.8.2010, resp. reklamáciou spoločnosti M. s.r.o., súd vychádzal z toho, že uvedené vyhlásenie musí byť uskutočnené pri uzavretí zmluvy, na základe ktorej sa má plniť (miesto dodania tovaru bolo zmluvne dohodnuté jednoznačne „sklad Sobrance“), pričom dojednanie v rozpore so zákonom, spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, ktorú nemožno dodatočne zhojiť. Súd v tejto súvislosti zároveň uviedol, že žalobcov zmluvný partner bola taktiež spoločnosť so sídlom na území SR (O. SK s.r.o.), kde žalobca plnil svoj záväzok voči svojmu odberateľovi taktiež dodaním tovaru v Sobranciach, pričom tovar od žalovaného vozili autá s EČ registrovanými v SR. Súd ďalej uviedol, že aj z listu žalobcu zo dňa 3.8.2010 vyplýva, že iba tovar, ktorý spĺňa normu bude nakladaný na kamióny do Čiech a tovar s vyššou vlhkosťou ako norma, t.j. 8 % bude vozený do Sobraniec, teda miesta zmluvného plnenia. Keďže žalovaný mal tovar s vlhkosťou nad 8 %, bolo jednoznačné, že mal byť dodaný na územie SR. V prípade reklamácie tovaru spoločnosťou M. s.r.o., tu sa reaguje na dodávku, ktorou disponoval už zmluvný partner žalobcu. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že prípadný nedostatok v kvalite tovaru zakladá iba nárok na zodpovednosť z vád, súd prvého stupňa dôvodil, že s ním nemožno súhlasiť, keďže nároky z vád nemajú vplyv na zmluvnú pokutu. Nemožno súhlasiť ani s použitím ustanovenia § 424 Obchodného zákonníka, keďže nebolo preukázané, že v čase uzavretia zmluvy, t.j. 15.3.2010 bolo žalobcovi zrejmé, že tovar - repka (v tom čase ešte nepozbieraná úroda) bude mať vysokú vlhkosť. Neúrodu oznámil žalovaný žalobcovi až listom zo dňa 26.7.2010. Čo sa týka reklamácií, súd poukázal na to, že žalobca reklamoval dodávky repky dňa 3.8.2010. Súd prvého stupňa opätovne uviedol, čo je zmluvná pokuta a zároveň uviedol, že žalobcom uplatnená výška zmluvnej pokuty 100,- eur za každú nedodanú tonu repky zodpovedá hodnote a významu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, ktorá sa nevymyká bežne dohodnutej zmluvnej pokute medzi podnikateľskými subjektmi pre prípad nesplnenia takejto povinnosti, čo je zrejmé aj z dojednaní totožnej zmluvnej pokuty medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou O. Sk s.r.o. ako odberateľom. Uvedenej situácie si podľa názoru súdu prvého stupňa bol vedomý aj žalovaný, keď uzatváral zmluvu so žalobcom. Súd prihliadol aj na nárast ceny komodity repky o 200,- eur/tona v roku 2010, čím žalobcovi reálne vznikla škoda, keďže musel uzavrieť zmluvu s cenou 280,- eur/tona na rok 2011 so svojim zmluvným partnerom, čo predstavuje stratu pri objeme 537,90 ton vo výške 107.580 eur, teda uplatnená zmluvná pokuta predstavuje iba 50 % tejto sumy. Uviedol teda, že zmluvná pokuta v celkovej výške 53.790,- eur zodpovedá sankčnej, zaisťovacej a reparačnej funkcii zmluvnej pokuty a jej zaplatenie nemôže neprimerane zaťažovať žalovaného. Na základe týchto skutočností teda dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže v konaní sa preukázalo, že žalovaný dodal žalobcovi iba 462,10 ton a nedodal žalobcovi 537,9 ton repky riadne a včas, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Bolo preukázané, že žalovaný nedisponoval „voľným“ objemom 1 000 ton repky pre žalobcu, keďže svojim jednotlivým zmluvným partnerom dodal repku z úrody 2010 iba pomerne (čo vyplýva z vystavených faktúr a skladovej karty zásob). Súd zároveň pri použití ustanovenia § 759 Obchodného zákonníka, mal za preukázané, že odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalovaný by aj tak bol v omeškaní s dodaním tovaru riadne a včas, a preto vyhodnotil, že ďalšie dokazovanie vo veci by už bolo pre právne posúdenie nadbytočné a preto ho nevykonal. Keďže sa žalovaný so zaplatením zmluvnej pokuty dostal do omeškania zaviazal ho aj na úroky z omeškania (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.; podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka od 1.4.2011). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 3.227,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 8.642,66 eur, a to za 13 úkonov právnej služby á 532,76 eur, 4 úkony právnej služby á 354,66 eur, 10 x paušálna náhrada hotových výdavkov á 7,63 eur, 3 x paušálna náhrada hotových výdavkov 8,04 eur (§ § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013, resp. § 13a ods. 1 písm. b), d), vyhlášky účinnej od 1.7.2013). Priznané trovy ďalej pozostávajú z náhrady hotových výdavkov vo výške 67,86 eur a z náhrady za stratu času 129,86 eur. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. Odvolateľ namieta záver súdu prvého stupňa, že sa po vrátení veci odvolacím súdom objavili nové skutočnosti a fakty, pre ktoré sa prvostupňový súd mohol a musel odchýliť od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, keď tento jednoznačne stanovil, že zmluvná pokuta zabezpečovala záväzok žalovaného dodať tovar bez živých a mŕtvych škodcov (žalovaný bol teda povinný prijímať aj tovar s vlhkosťou vyššou), teda úlohou prvostupňového súdu bolo zaoberať sa len otázkou, či odmietnutý tovar (repka) obsahuje živých a mŕtvych škodcov. Dôvodí, že zo svedeckej výpovede pani B. nepochybne vyplynulo, že žalobca tovar prevziať odmietol bez toho, aby ohľadom prítomnosti týchto škodcov urobil analýzu (navyše nepredložil žiaden záznam, na základe ktorého tovar odmietol). Nie je teda zrejmé (ak žalobca potvrdzuje, že tovar prevziať odmietol), prečo a na základe čoho súd vyhodnotil, že žalovaný si svoju povinnosť neplnil a tovar nedodal. Odvolateľ dôvodí, že keďže žalobca o skutočnosti, že môže byť dodaná aj repka s vlhkosťou vyššou ako 8 % vedel, túto neprevzal, (pričom ide o komoditu citlivú na zaobchádzanie a hrozilo jej znehodnotenie) nemal žalovaný inú možnosť, ako ju predať inej osobe. Ak teda žalovaný predal repku tretej osobe konal tak preto, že žalobca odmietol tovar prevziať, resp. ich vrátil späť z ČR a ďalšie dodávky vyhodnotil ako nepoužiteľné bez toho, aby ich podrobil analýze. Na základe uvedeného preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný si svoju povinnosť dodať tovar neplnil, teda tovar nedodal a preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Opätovne zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o nekvalite tovaru, ktorý odmietol prevziať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje v konaní jeho. Rovnako nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že predaj tovaru iným odberateľom (T. s.r.o., P. A. s.r.o.) nebol náhodný, ale jednalo sa o vopred zakontraktovaný predaj, nakoľko uvedený záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Sám žalovaný totiž uviedol, že 210 ton repky dodať nevedel, avšak 327 ton žalobca prevziať odmietol, na základe čoho má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 21.000,00 eur, ktorú sumu si aj riadne uplatnil fa. č. 201090056 zo dňa 29.10.2010, pričom vo vyjadrení zo dňa 17.12.2012 boli tieto nároky započítané, takže žaloba je nedôvodná. Práve z uvedeného dôvodu (odmietnutie prevzatia) bol následne tovar predaný alternatívnym odberateľom a to nad rámec s nimi zakontraktovaného množstva (ako sa domnieva súd prvého stupňa), čo by bol zistil, ak by ich vypočul. Odvolateľ spochybnil aj záver súdu prvého stupňa, že z internej skladovej karty zásob, ktorá bola predložená na pojednávaní vyplýva poradie jednotlivých dodávok. Uvedené poradie na internej karte je podľa termínu a dátumu vnútorného zaúčtovania zo strany žalovaného, takže termín skutočného dodania vyplýva z termínu uvedeného na faktúre ako dátum dodania. Súd prvého stupňa svoje odôvodnenie (pokiaľ ide o jednotlivé dodávky a termíny) ustálil na základe zmluvy s P. A. s.r.o. č. REP/2010/178, pričom túto zmluvu si nijako nevyžiadal ani nebola použitá ako dôkaz. Teda súd prvého stupňa rozhodol na základe domnienok, ktoré prezentoval v odôvodnení bez toho, aby vykonal dokazovanie vo vzťahu k odberateľom žalovaného (spoločnosti P. A. s.r.o. alebo V.-A.. Odvolateľ spochybňuje aj záver súdu prvého stupňa pokiaľ ide o komunikáciu zo dňa 3.8.2010, keďže sa jedná o jednostranne adresovaný list, ktorý teda nie je možné to považovať zo dohodu strán (keďže nejde o dvojstranný právny úkon). Odvolateľ tvrdí, že uvedený list je možné s prihliadnutím na argumentáciu súdu brať ako písomné potvrdenie dohody v tom smere, kde a ako sa bude voziť repka, resp. aj ako písomné potvrdenie o mieste dodania repky, ktoré sa týmto listom zmenilo z pôvodného miesta uvedeného v zmluve (Sobrance) na nové miesto a to Čečehov. Ak súd vyhodnotil tento list ako potvrdenie dohody, potom bol povinný prihliadnuť na jej obsah. Ak by tak urobil, potom by nemohol nijako konštatovať, že žalovaný neposielal avíza, nežiadal o plnenie kontraktu zo strany žalobcu a pod. a to všetko s poukazom na daný obsah listu, kde sa jasne (aj podľa názoru súdu prvého stupňa) dohodlo, že repka, ktorá má vlhkosť viac ako 8 % sa bude voziť do Sobraniec vozidlom SE XXX AJ (patriace firme žalobcu) a semeno repky, ktoré spĺňa normu bude nakladané na kamión do Čiech. Pokiaľ ide o aplikáciu § 759 Obchodného zákonníka podľa názoru odvolateľa je jeho použitie v prejednávanej veci úplne právne irelevantné, nakoľko z vyjadrení žalobcu, písomného vyjadrenia zo dňa 3.8.2010 vyplýva, že tovar bol žalobcom vyvážaný a bude vyvážaný do cudziny (Českej republiky). V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na list zo dňa 3.8.2010, ktorý zaslala spoločnosť M. s.r.o. podpísaný pani B., kde uvádza, že tovar, ktorý bol dovezený do ČR mal vlhkosť 10,35 % a tento tovar bude prijatý a vysušený na náklady žalovaného. Uvedený list potvrdzuje dve skutočnosti a to jednak to, že tovar sa skutočne vyvážal do cudziny a jednak to, že žalobca prijímal tovar s vyššou vlhkosťou a tento na náklady žalovaného následne sušil. Uvedené potvrdzuje tú skutočnosť, že žalobca bol povinný podľa zmluvy prijať aj tovar s vyššou vlhkosťou ako 8 % ako to uvádza aj záver uznesenia Krajského súdu v Košiciach a tento tovar s vyššou vlhkosťou ako 8 % nesmel odmietnuť, čo však urobil a takýto tovar odmietol prevziať. Odvolateľ zdôraznil, že z ustanovenia § 759 Obchodného zákonníka nevyplýva, že predávajúci nemôže dodať tovar nižšej kvality, (pričom v prípade, ak za takýto tovar má kupujúci prípadné nároky z vád tovaru, ak si ich bude uplatňovať). Zároveň zdôraznil, že akosť tovaru nebola určená v rozpore s STN, práve naopak, akosť bola dohodnutá v súlade s STN ako určená max. 8 % „(čiže v súlade s právnymi predpismi). Len pre dodávku tovaru s vlhkosťou vyššou“ ako 8 % bol dohodnutý mechanizmus zníženia ceny, teda určitý sankčný mechanizmus, čo však nie je v rozpore s ustanovením § 759 Obchodného zákonníka. Odvolateľ opätovne zdôraznil, že návrh zmluvy pripravil výlučne žalobca a teda je potrebné ju vykladať na ťarchu žalobcu. Zároveň zdôraznil, že súdom priznaná výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká a ak si žalobca zmluvnú pokutu žalobou uplatnil, ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda nepožíva právnu ochranu. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. b), t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. d), t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f) t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle § 205a O.s.p. sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu s výnimkami v zákone uvedenými navrhovať nové dôkazy a nové skutočnosti, než ktoré boli uvedené pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a či z nich bol vyvodený správny právny záver. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil, že zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť žalovaného dodať zmluvné množstvo dohodnutej komodity - 1 000 ton repky ozimnej s parametrom vlhkosti: max. 8 % - nad 8 % zrážka 1:1,1,70E/t a že teda odberateľ bol povinný prijímať aj repku s vlhkosťou vyššou ako 8 % a len pri existencii živých alebo mŕtvych škodcov v dodanej repke mohol tovar vrátiť (teda dodanie repky presahujúcej parameter vlhkosti 8 % ho neoprávňovalo ju vrátiť). Keďže po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca poukázal na § 759 Obchodného zákonníka a súd prvého stupňa vykonal ohľadom možnosti jeho aplikácie na prejednávanú vec dokazovanie (v smere, či sa repka mala vyviesť, čo by jeho aplikáciu vylučovalo) je po vykonanom dokazovaní skutočne potrebné dospieť k záveru, že zmluvné dojednanie (možnosť dodať repku s vlhkosťou viac ako 8 % vyplývajúce z formulácie - nad 8 % zrážka 1:1,1,70 E/t) je pre rozpor so zákonom absolútne neplatné (§ 39 OZ), teda odberateľ bol oprávnený tovar vrátiť (... pri nezodpovedajúcej kvalite bude tovar vrátený na náklady predávajúceho ...), pretože nedodanie repky do vlhkosti max. 8 % je (v zmysle vyššie uvedeného) nezodpovedajúcou kvalitou. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke, prečo dospel k záveru, že tovar nebol určený do Čiech, odvolací súd sa s týmto stotožňuje a viac k nemu nemá čo dodať. Odvolací súd na zdôraznenie opakuje, (vzhľadom k argumentácii odvolateľa ohľadom listu zo dňa 3.8.2010 že skutočnosť, že vec sa má vyviesť musí byť zrejmá už pri uzatváraní zmluvy (buď zo samotnej zmluvy, vyhlásenia strany, ktorá má vec nadobudnúť alebo z predmetu jej podnikania)) čo v prejednávanej veci nebolo dané. Okrem vyššie uvedeného súd prvého stupňa dospel aj k záveru (čo bol ďalší dôvod, pre ktorý vyhovel žalobe), že žalovaný sa dostal do omeškania s dodaním objednanej komodity, keďže mal za preukázané, že nedisponoval s nakontraktovaným množstvom pre existenciu zmlúv o dodávkach aj s inými subjektmi a poradie dodávok (ako ich mal za preukázané) vyplývalo z týchto zmlúv. K uvedenému odvolací súd udáva, že pri rozhodnutí vo veci na uvedené nemožno prihliadať, pretože je nepochybné, že žalovaný dodal žalobcovi repku o objeme 327 ton (ktorá bola vrátená) a 210 ton dodať nevedel. Bolo teda potrebné vychádzať z toho, že 327 ton dodaných bolo a vysporiadať sa s otázkou, či bola oprávnene odmietnutá. Je teda bez významu záver súdu prvého stupňa o dodávkach pre iných odberateľov. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd pri stanovení výšky zmluvnej pokuty nepoužil svoje moderačné oprávnenie (§ 301 Obchodného zákonníka), prečo tak neurobil, v svojom rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlil, preto k tomu odvolací súd viac nemá čo dodať. K námietke odvolateľa, že v prípade uplatnenia nároku žalobcom ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto mu nemožno priznať súdnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Je pravdou, že konanie všetkých subjektov v obchodno-záväzkových vzťahoch limitujú zásady obchodného práva. Obchodný zákonník totiž umožňuje riešiť obchodnoprávne vzťahy aj podľa zásad, na ktorých spočíva (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka) a jednou z nich je nesporne aj zásada poctivého obchodného styku. Uvedená zásada je dôležitým determinantom právnych istôt, pretože (okrem iného) bráni podstatnému porušovaniu rovnosti subjektov v obchodnoprávnych vzťahoch a tým k znevýhodňovaniu jednej zo strán. Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva v tom zmysle, že pokiaľ je výkon práva so zásadami poctivého obchodného styku v rozpore, aj keď neporušuje kogentné ustanovenia zákona, nepožíva ochranu, čiže sa stáva kritériom právnej ochrany. Zásady teda majú právnu záväznosť, možno ich označiť aj termínom „férové konanie“ (teda nie nepoctivosť, nie nemravnosť). Požiadavka poctivého obchodného styku je plne kompatibilná s mravným imperatívom, pričom za dobré mravy je podľa súdnej praxe potrebné považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Uplatnenie práva žalobcom nemožno považovať za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z obsahu vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je nepochybné, že žalobca nijako nevybočoval zo štandardného správania sa bežných podnikateľov. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené ako vecne správne (§ 219 O.s.p. ods. 1) a to aj vrátane rozhodnutia o trovách konania (ich priznanú výšku, pokiaľ ide o ich zloženie odvolateľ napokon v odvolaní ani nenamietal). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu má žalobca úspešný v odvolacom konaní. Keďže si ich neuplatnil, neboli mu priznané. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.