Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoE/198/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608200711 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7608200711.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému Q. K., N.. XX.XX.XXXX, A. M. B. N. M., X. XXXX/X, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 799/07R, o vymoženie 1.000,- Sk (33,19 eura), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.10.2013, č.k. 7Er/23/2008-14 takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením: 1) exekúciu zastavil, 2) vyslovil, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,24 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 28.1.2008 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie istiny 1.000,- Sk (33,19 eura) a trov exekúcie voči povinnému. Z dôvodu úmrtia povinného F. XX.XX.XXXX súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd exekúciu vedenú proti povinnému, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu vo výške 46,24 eura zaviazal oprávneného. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa uplatnil nesprávny dôvod zastavenia exekúcie, vzhľadom k tomu, že dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže dedičia povinného nevstúpili do povinností poručiteľa, nakoľko zomrel nemajetný. Mal teda za to, že exekúcia v predmetnej veci mala byť zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s ohľadom na použitie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého bolo rozhodnuté o trovách exekúcie. Uviedol, že zastavenie exekúcie procesne nezavinil. Návrh na výkon exekúcie podal dôvodne a skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť nemôže byť na ťarchu oprávneného. Namietol tiež výšku trov exekúcie, pričom nesúhlasil s priznaním odmeny za úkon „vydanie poverenia na vykonanie exekúcie“ a nesúhlasil tiež s priznaním hotových výdavkov súdnemu exekútorovi podľa ustanovenia § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu veci zaoberal sa otázkou prípustnosti podaného odvolania. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V nadväznosti na to napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov zastavenej exekúcie. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. V danej veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p.. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný. Z uvedeného dôvodu náležité by bolo pre zastavenie exekúcie použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (z dôvodu nemajetnosti povinného). V posudzovanom prípade však bola exekúcia zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona). V zmysle uvedeného však súd prvého stupňa rozhodol správne o trovách exekúcie, ak na úhradu trov zastavenej exekúcie zaviazal oprávneného, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil. Tieto závery plne zodpovedajú aj právnemu názoru vyslovenému v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 2011 sp. zn. 7M Cdo 5/2011 a zo dňa 29. februára 2012 sp. zn. 6MCdo/11/2011, na ktoré odvolací súd poukazuje. Odhliadnuc od uvedeného pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti o výroku o náhrade trov zastavenej exekúcie, v tejto časti odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právneho predpisu nie je oprávnený preskúmavať. Prípustnosť odvolania nemožno založiť ani analogickou aplikáciou ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, keďže s účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti výroku o trovách zastavenej exekúcie už odvolanie prípustné nie je. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, keďže oprávnený namietal dôvod zastavenia exekúcie v nadväznosti na výrok o náhrade trov zastavenej exekúcie, pričom v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, ako aj vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie v dôsledku zmeny právnej úpravy Exekučného poriadku k 1.11.2013 nie je prípustné, odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa cit. ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak proti výroku o zastavení exekúcie ako aj proti výroku o trovách zastavenej exekúcie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.