KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieKrajský súd Košice6. 4. 2014plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/353/2013 z 6. 4. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 6. apríla 2014, sp. zn. 2Co/353/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7112202255.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/353/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112202255
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112202255.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO :
36 613 843, proti žalovanému: E. Q., B. A., X. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778,
zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Advokátska kancelária Stropkov, Nám. SNP 7, o 516,10 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 24C/151/2012-83 z 27.7.2012
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a
vedľajšieho účastníka.

Zaväzuje žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 30,07 €, ktorú
sumu je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní po
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci samej. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku
žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného
uznesenia príslušnému daňovému úradu. Žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia v sume 101,98 EUR, ktorú uložil žalobcovi zaplatiť k rukám zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

O zastavení konania rozhodol s poukazom na ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. vychádzajúc z dispozitného
úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby). Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo
pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nebolo potrebné zisťovať.

O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol s poukazom na ust. § 11 ods. 3,4 zák.č.- 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a
§ 151 ods. 1 O.s.p.. Vychádzajúc zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania mal za to, že
podmienky pre aplikáciu vety druhej § 146 ods. 2 O.s.p. v danom prípade splnené neboli, žalobca netvrdil
žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili pre záver, že dôvodne podanú žalobu vzal späť pre správanie
žalovaného. Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, nebola mu priznaná náhrada trov
konania. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vznikli trovy titulom trov právneho zastúpenia.
Pri posudzovaní výšky účelne vynaložených trov vychádzal zo záveru, že základná sadzba tarifnej
odmeny za 1 úkony právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl. je 34,86 € ( z tarifnej hodnoty veci



516,10 €), táto odmena prináleží právneho zástupcovi za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a
prípravu zastúpenia a písomné podanie vo veci z 27.6.2012, spolu 69,72 €, v zmysle § 16 ods. 3
cit.vyhl. mu prináleží paušálna náhrada 2 x 7,63 €. Právnemu zástupcovi ďalej patrí zvýšenie tarifnej
odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH, t.j. o sumu 17 €, keďže preukázal, že je platiteľom
tejto dane podľa osobitného zákona. Celkové trovy právneho zastúpenia po tomto zvýšení predstavujú
čiastku 101,98 €. Keďže nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 150 O.s.p., na
rozhodnutie o náhrade trov konania toto ustanovenie neaplikoval a uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť
vyčíslené trovy právneho zastúpenia na účet zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Uznesenie vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania, napadol
včas podaným odvolaním navrhovateľ. Navrhol zmeniť uznesenie v napadnutej časti tak, aby
vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nebola priznaná a uplatnil si právo na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa nepovažoval za správne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci majúc za to, že
v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie, alebo bránenie
práva. Poukazujúc na skutočnosť, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie
spotrebiteľov v občiansko-súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho
účastníka, pričom zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, bol toho názoru, že sa
nemôže brániť proti vstupu Združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam
v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou Združenia je ochrana spotrebiteľa
v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nielen nutnosť ale aj účelnosť vynaložených trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno prijať záver, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne
služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Bol tohto názoru, že konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a
nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia
§ 150 O.s.p. Zároveň poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov
konania je nepreskúmateľné, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa
právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom, nakoľko 19.12.2011 mu bolo doručené oznámenie
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania s prílohou, v ktorej vedľajší účastník o.i. žiadal doručiť
návrh na začatie konania s prílohami. Bol toho názoru, že k požiadaniu doručenia návrhu na začatie
konania spolu s prílohami došlo za účelom oboznámenia sa so spisovým materiálom, keďže však 20. 12.
2011 zaslal súdu späťvzatie návrhu, žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania nevybavil. V zmysle
uvedeného bol toho názoru, že nedošlo k naplneniu podstaty právneho úkonu - príprava a prevzatie
právneho zastúpenia, keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka nemal k dispozícii návrh na začatie
konania.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdiť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s
argumentáciou žalobcu poukazujúc na to, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na danú vec nie je náležitá.
Pre posúdenie možnosti použiť toto ustanovenie je podstatné zisťovanie okolností súvisiacich so
stavom pred začatím sporu so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a okolnosťami uplatnenia
nároku. Poukázal na to, že nemožno mať žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach žalobcu vo vzťahu
k späťvzatiu žaloby. Žalobca v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania, zachrániť
podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku, berie žaloby späť na súdoch, kde Združenie vstupuje
do spotrebiteľských konaní. Zdôrazňoval, že žalobca celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa
Občianskeho zákonníka, podľa neho správanie sa žalobcu v spore, ale najmä okolnosti, za ktorých
žalobca plošne uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok po použití nekalých
obchodných praktík a premlčané pohľadávky nedávajú predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1
O.s.p.. Zdôrazňoval, že môže preukázať, že v množstve súdnych sporov spôsobil už jeho vstup do
konania aj bez vyjadrenia vo veci samej, pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si
neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konanie späť a konanie žiadal
zastaviť. K argumentácii, že má hradiť advokáta z vlastných prostriedkov, poukazoval na reálnu
skúsenosť, keď po opakovaných žiadostiach v priebehu posledných 2 rokov, bola mu poukázaná
finančná podpora vo výške 4.000 € (doposiaľ bolo vyplatených iba 1.000 €), ktorý finančný príspevok



pri objeme činnosti ním vykonávanej nepokrýva ani len poštové výdavky. Nesúhlasil s argumentáciou
žalobcu, že úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia nie je úkonom v tomto konaní
preukázaným poukazujúc na to, že tento úkon právnej služby v sebe zahrňuje jednak zisťovanie
evidencie živej spotrebiteľskej veci na súde, zisťovanie dodávateľa, žiadosť o poskytnutie informácie
potrebných na vstup do konania, administratívnu činnosť sekretariátu, založenie spisu, vyhotovenie
písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslanie súdu. Tento úkon nie je naplnený podpisom
plnomocenstva, ale zahŕňa celý proces od prevzatia zastúpenia, cez prípravu, ktorá vedie k tomu,
že vo veci je podané kvalifikované stanovisko. K tejto námietke žalobcu bol zaujatý právny názor aj
Krajským súdom v Banskej Bystrici vo veci sp.zn. 15Co/155/2012, z ktorého časť odôvodnenia citoval.
Trval na tom, že pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka súd postupoval v súlade s legislatívou
Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou.
V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu citoval článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38
Charty základných práv EÚ, článok 47 Charty základných práv EÚ. Bol toho názoru, že o dôvodnosti
priznania trov vedľajšiemu účastníkovi svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré zároveň
citoval a citoval aj dôvodovú správu k predmetnej novele. Bol toho názoru, že sú to práve združenia na
ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vo všeobecnosti podľa neho možno odvodiť
aj z článku 47 ods. 2 Ústavy. Citoval spisové značky niektorých nálezov Ústavného súdu SR, citoval
spisové značky uznesení Krajského súdu Košice, Krajského súdu Prešov, Krajského súdu Banská
Bystrica, Krajského súdu Trenčín, Krajského súdu Nitra, v ktorých o jeho nároku na trovy konania už
bolo právoplatne rozhodnuté. Poukazujúc na to, že je občianskym združením založeným prevažne z
laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach
oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti
zbraní“. Práve preto je zastúpený advokátmi. Napokon citoval časť odôvodnení rozhodnutí Krajského
súdu Prešov, Krajského súdu Banská Bystrica, týkajúcich sa účelnosti trov konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto
dôvody poukazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:

Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v §
142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom, z ktorej je potrebné vychádzať
aj pri rozhodovaní podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., t.j. v tejto veci, je to, či takéto trovy so zreteľom na
skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené, ak sa súčasne
vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z. z.

Predpoklad na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy
musia byť účelne vynaložené, treba interpretovať v súlade s článkom 47 ods. 2 Ústavy a § 3 ods.
4 zák. č. 250/2007 Z. z.., z ktorých vyplýva, že každý má právo súdnu a inú ochranu a každý má
právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Do obsahu tohto
základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania advokátom. Zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť združenia, aby vo veciach, v ktorých je účastníkom
alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na
právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je
taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov,
ak uplatní základné právo na súdnu ochranu zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia
s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade,
ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, resp. neúčelné.

Za neúčelný úkon v žiadnom prípade nemožno považovať prípravu a prevzatie zastúpenia, pretože
taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia. V danom prípade došlo
k prevzatiu zastúpenia na základe plnej moci udelenej advokátovi Združením na ochranu občana



spotrebiteľa HOOS z 2.1.2012 JUDr. Ambrózovi Motykovi, ktoré je súčasťou oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania. Je potrebné zdôrazniť, že úkon príprava a prevzatie zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom je jeden úkon právnej pomoci, nemožno tento úkon za neúčelný
považovať iba z dôvodu, že v čase prevzatia zastúpenia vedľajší účastník nemal k dispozícii žalobný
návrh. Navyše jediným obmedzením pri vstupe do konania vedľajšieho účastníka je to, že konanie
zatiaľ právoplatne neskončilo. Ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá
vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet,
ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti, môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho
účastníka.

Za nenáležitú odvolací súd považuje odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa pre nedostatok dôvodov, pretože odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa má náležitosti
vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. V danom prípade vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu bola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
pomoci - podanie vyjadrenia v sume 17,43 € (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), paušálnej
náhrady 7,63 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), DPH vo výške 20%, t.j. 5,01 € (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo je spolu
30,07 €.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania
advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7112202255

  1. 27. 7. 2012Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 24C/151/2012 z 27. 7. 2012potvrdené
  2. 6. 4. 2014Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/353/2013 z 6. 4. 2014 (toto rozhodnutie)